Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16Cb-17-2014.pdf
PDF · 117.66 KB
Case nature
Area
Subarea
16Cb/17/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda samosudcom Michalom Novotným v právnej veci žalobcu: Štefan Koczó, obchodné meno Štefan Koczó I-PRO, IČO: 32 304 587, miestom podnikania Vrakúň 619, zastúpeného: JUDr. Albína Vágóová, advokátka v Dunajskej Strede, proti žalovanému: ELBEVA, a. s., IČO: 36 252 204, so sídlom Letištná 61/319, Dunajská Streda, zastúpenému: JUDr. Tibor Horváth, advokát v Bratislave, o 4.060 € s prísl., takto
rozhodol:
I. Žaloba o zaplatenie 4.060 € s 9,5 % ročným úrokom z omeškania od 6. augusta 2013 do zaplatenia sa zamieta. II. Žalobca je povinný nahradiť žalovanému trovy konania v sume 1.469,08 € (v tom 1.225,58 € trovy právneho zastúpenia a 243,50 € iné trovy konania) do troch dní od právoplatnosti rozsudku do rúk JUDr. Tibora Horvátha, advokáta.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou došlou súdu 8. apríla 2014 domáhal voči žalovanému zaplatenia súm uvedených vo výroku. V žalobe predniesol, že pre žalovaného vyhotovil časť projektovej dokumentácie pre akciu „Obytná zóna P. K.“, a to technickú správu pre komunikácie, vodovod a kanalizáciu ako podklad pre územné rozhodnutie. Dohodol sa s ním na cene 5.800 € bez DPH, z ktorej 17. mája 2013 fakturoval zálohu (preddavok) 2.900 €; túto mu žalovaný zaplatil. Po dokončení dokumentácie fakturoval zvyšok odmeny (4.060 € s DPH), ktorú však žalovaný napriek urgenciám a prísľubom nezaplatil.
2. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu, ktorý súd vydal, žiadal žalobu zamietnuť. Poprel, že by bola dohodnutá odmena 5.800 € bez DPH. Podľa neho bola dohodnutá odmena 2.900 € aj s DPH, ktorú aj uhradil, hoci vystavená faktúra žalobcu nespĺňala zákonné náležitosti. Žalobca však požadovanú dokumentáciu dodal neskoro, v dôsledku čoho bola oneskorene podaná aj žiadosť o územné rozhodnutie. Preto žalovaný so žalobcom odmietol spoluprácu na ďalšej fáze projektu (stavebné povolenie).
3. Súd na prejednanie veci nariadil pojednávanie (§ 115 ods. 1 O. s. p.), ktoré sa konalo v termínoch 13. novembra a 19. decembra 2014, ako aj 22. mája a 24. júna 2015, na ktorom za prítomnosti účastníkov a ich právnych zástupcov vykonal dokazovanie
- výsluchom účastníkov [žalobca osobne, zápisnica z 13/11, č. l. 67, s. 2 a 3, ako aj zápisnica z 19/12, č. l. 89, s. 2 a 3; predseda (ďalej „PP“) a podpredseda predstavenstva (ďalej „PpP“) žalovaného, zápisnica z 13/11, s. 3 až 5, a zápisnica z 19/12, č. l. 89, s. 3],
- výsluchom svedkov E. S. (zápisnica z 19/12, č. l. 89, s. 3 až 5), D. P. (zápisnica z 22/5, č. l. 111, s. 2 a 3), Q. C.Á. (zápisnica z 22/5, č. l. 111, s. 3 a 4) a Q. J. (zápisnica z 24/6, č. l. 115, s. 2 a 3) a
- listinami, a to: živnostenský list č. Z.-I.-X (č. l. 6), autorizačné osvedčenie z 1. júla 2005 (č. l. 8), technická správa SO-05 komunikácie (č. l. 11 až 17), technická správa SO-06 vodovod (č. l. 18 až 22), technická
správa SO-07 kanalizácia (č. l. 23 až 33), cenová ponuka z 26. apríla 2013 (č. l. 34 až 36), zálohová faktúra č. XXXXXXXX (č. l. 37), výpis z účtu žalobcu (č. l. 38 až 40), podací lístok z 23. júla 2013 (č. l. 41), faktúra č. XXXXXXXX (č. l. 42), podací lístok z 30. augusta 2013 (č. l. 42a), inventarizácia pohľadávok z 28. augusta 2013 (č. l. 43), výzva z 11. novembra 2013 (č. l. 44), faktúra č. X/XXXX (č. l. 77), faktúra č. X/XXXX (č. l. 78), faktúra č. XXXXVFXX (č. l. 79), emailové správy z 13. a 17. mája 2013 (č. l. 83) a ich prílohou (č. l. 84), správy pošty z 28. novembra 2014 (č. l. 80 a 81), ako aj pripojeným spisom Mestského úradu v Dunajskej Strede - stavebného úradu č. XXXXX/XXXX (XXX/XXXX) a v spojení s uznanými, resp. nespornými skutočnosťami (§ 120 ods. 3 a § 153 ods. 1 O. s. p.) zistil tento
skutkový stav:
4. a) Žalobca je držiteľom živnostenského oprávnenia na vykonávanie živnosti „prípravné práce k realizácii stavby“ (nesporná skutočnosť; živnostenský list č. l. 6 a 7/rub). Zároveň je žalobca aj držiteľom autorizačného osvedčenia autorizovaného stavebného inžiniera v kategórii „komplexné architektonické a inžinierske služby a súvisiace technické poradenstvo“ (osvedčenie č. l. 8).
b) Žalovaný je obchodná spoločnosť, ktorá v roku 2013 ako investor začala pripravovať projekt obytnej zóny P. K. v Dunajskej Strede v kat. úz E. T. (nesporná skutočnosť; výpoveď predsedu predstavenstva žalovaného, č. l. 68; spis MsÚ Dunajská Streda č. XXXXX/XXXX). Za účelom prípravy projektovej dokumentácie oslovil žalovaný architektonické štúdio S. &. H., konkrétne svedka O.. I.. E. S.. Úlohou svedka, resp. architektonického štúdia pri príprave dokumentácie malo byť jednak spracovanie tzv. architektonickej časti projektu, jednak výber projektantov na iné odborné časti projektu, ako napr. projekt komunikácií, vodovodu, plynovodu, kanalizácie, elektrických rozvodov. Nikto zo strany žalovaného voči O.. S. neprejavil, že by jeho úlohou malo byť dohadovať cenu za projektové práce s jednotlivými projektantami. Svedok však mal vyžiadať od jednotlivých projektantov cenové ponuky (výpovede PP žalovaného, zápisnica č. l. 68 a 69, PpP žalovaného, zápisnica č. l. 90, svedka S., zápisnica č. l. 90 a 90/rub). Nebolo však dokázané, či O.. S. alebo žalovaný (jeho PP alebo PpP) toto obmedzenie oznámil žalobcovi.
c) Na základe uvedeného poverenia od žalovaného O.. S. približne v apríli 2013 oslovil žalobcu, ako aj ďalších projektantov. V máji 2013 sa konalo stretnutie vybraných projektantov s O.. S. a PpP žalovaného, na ktorom PpP žalovaný predstavil zamýšľanú investičnú akciu. V nadväznosti na toto stretnutie žalobca vypracoval cenovú ponuku (č. l. 34 až 36), v ktorej za spracovanie projektu komunikácií, kanalizácie a vodovodu v štádiu pre územné konanie navrhol cenu 5.800 € bez DPH. Túto ponuku poslal emailom O.. S., ktorý ju 6. mája 2013 preposlal žalovanému bez akéhokoľvek komentára. (výpovede žalobcu, zápisnica č. l. 89/rub, svedka S., zápisnica č. l. 90 posledný odsek). Medzi žalobcom a O.. S. však bolo zrejmé, že cenu je potrebné dohodnúť priamo so žalovaným, ktorý bude za projektovú dokumentáciu jednotlivých čiastkových projektantov platiť priamo. O.. S. preposlal žalobcovi emailom 13. mája 2013 tabuľku (č. l. 84), v ktorej sú červenou uvedené určité úpravy cien pri jednotlivých projektoch, ktoré mal vypracovať žalobca (výpoveď žalobcu, zápisnica č. l. 89/rub, posledný odsek; výpoveď svedka S. a ním predložený email uložený v smartfóne, zápisnica č. l. 90/rub). Nebolo však dokázané, či tieto zmeny navrhol PP alebo PpP žalovaného, O.. S., alebo žalobca, ani či ich niektorá z týchto osôb akceptovala.
d) Nebolo dokázané, že by sa pred týmto emailom konalo ďalšie stretnutie medzi PpP žalovaným, O.. S., žalobcom a O.. P., na ktorom by sa rokovalo o úprave cien. (výpoveď žalobcu, zápisnica č. l. 89/rub, posledný odsek; výpoveď svedka S., zápisnica č. l. 90/rub, druhý odsek; výpoveď svedka P., zápisnica č. l. 111/rub). Taktiež nebolo dokázané, že by bol žalobca rokoval s PP alebo PpP žalovaného samostatne alebo že by bol niektorý z nich potvrdil cenu za projekty, ktoré mal žalobca vypracovať, v sume 5.800 €.
e) Žalobca 17. mája 2013 vystavil zálohovú faktúru č. 20130517 (č. l. 37), ktorou žalovanému fakturoval »zálohu 50 % z celkovej ceny na ÚzR na akciu: „IBV - U2 Dun. Streda“« vo výške 2.900 € bez DPH. Žalobca je na faktúre označený svojím IČO-m zo živnostenského oprávnenia Daň z pridanej hodnoty na faktúre vyčíslená nie je. Žalovaný faktúru dostal (výpoveď PP žalovaného, zápisnica č. l. 68/rub, prvý odsek) a 21. mája 2013 bola žalobcovi na účet poukázaná suma 2.900 € pod variabilným symbolom XXXXXXXXXX (výpis z účtu, č. l. 38). Okrem toho žalovaný poukázal túto sumu ešte raz, avšak tá mu bola obratom vrátená (ten istý výpis z účtu).
Podobne ďalší projektanti vystavili faktúry na 50 % svojej odmeny (faktúra č. X/XXXX, č. l. 78, faktúra č. XXXXVFXX, č. l. 79, výpovede svedkov P., zápisnica č. l. 111/rub, posledný a predposledný odsek, a C., zápisnica č. l. 112, posledný odsek).
f) Žalobca v priebehu júna a júla 2013 vypracoval dohodnutú projektovú dokumentáciu - technickú správu SO-05 Komunikácie a k nej pripojené výkresy, technickú správu SO-06 Vodovod a k nej pripojený výkres a technickú správu SO-07 Kanalizácia a k nej pripojené výkresy. (prílohová obálka; spis MsÚ Dunajská Streda č. XXXXX/XXXX a v ňom založené listiny - architektonicko-urbanistická štúdia, vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., z 22. júla 2013 a vyjadrenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Dun. Strede z 27. augusta 2013)
g) Dňa 22. júla 2013 žalobca vystavil faktúru č. XXXXXXXX (č. l. 42), ktorou fakturoval žalovanému sumu 5.800 € s 1.160 € DPH, teda spolu 6.960 € za »ÚzR na akciu „IBV - U2 Dun. Streda“«. Od tejto sumy odpočítal uhradenú sumu 2.900 €, takže na úhradu podľa faktúry zostalo 4.060 €. Táto faktúra bola žalovanému odoslaná 23. júla 2013 (podací lístok č. l. 41) a bola mu aj riadne doručená (vyjadrenie pošty na č. l. 81). Keďže žalovaná suma nebol zaplatená ani k 28. augustu 2013, žalobca žalovanému zaslal svoju inventarizáciu pohľadávok voči nemu, z ktorej vyplývala práve neuhradená suma 4.060 € na faktúre č. XXXXXXXX (č. l. 43). Táto inventarizácia bola žalovanému odoslaná 30. augusta 2013 (podací lístok č. l. 42a) a bola mu aj doručená (vyjadrenie pošty na č. l. 80). Projektantovi P. a C. bola uhradená celá fakturovaná suma, teda (po odpočítaní zálohy) aj druhá časť odmeny (faktúra č. X/XXXX, č. l. 77, faktúra č. XXXXVFXX, č. l. 79, výpovede svedkov P., zápisnica č. l. 111/rub, posledný a predposledný odsek, a C., zápisnica č. l. 112, posledný odsek).
5. Takto zistený skutkový stav vyplýva z vykonaných dôkazov hodnotených vo vzájomnej súvislosti (§ 132 O. s. p.). Jednotlivé skutkové zistenia sú výsledkom hodnotenia dôkazov uvedených pri nich v zátvorkách. Rozpory medzi jednotlivými dôkazmi vyhodnotil súd takto:
Výpovede žalobcu, PP žalovaného, svedka S., ako aj svedkov P. a C. sa v princípe zhodovali, pokiaľ ide o začiatok spolupráce. Všetci traja v podstate zhodne vypovedali, že ich oslovil svedok S., ktorý bol poverený touto prácou (teda nájsť čiastkových projektantov), že mali určité stretnutie s PpP žalovaného, na ktorom prebrali technické detaily projektu a termíny. To v princípe zodpovedá aj výpovedi PP žalovaného, ktorý potvrdil, že syna - PpP žalovaného takýmto technickým rokovaním poveril, a takéto stretnutie priznal aj sám PpP žalovaného. Následne sa však ich výpovede rozchádzali v tom, kto si mal čo s kým dohodnúť. Žalobca sám vypovedal, že cenu odsúhlasil PpP žalovaného dohodol na stretnutí s PpP žalovaného, na ktorom mal byť prítomný svedok S., svedok P. a projektant požiarnej techniky - svedok J.. PpP konanie takéhoto stretnutia poprel. Takéto stretnutie však nepotvrdili ani svedkovia S., ktorý ho však nevylúčil, ani svedok P., ktorý uviedol, že na spoločnom stretnutí s PpP žalovaného a ďalšími projektantami sa o cene nehovorilo. Existenciu takéhoto stretnutia však nepotvrdil ani svedok J., ktorý dokonca v danej fáze (územné konanie) na projektovej dokumentácii vôbec nepracoval. To potvrdzuje aj obsah spisu Mestského úradu v Dunajskej Strede č. XXXXX/XXXX a v ňom založená architektonicko-urbanistická štúdia, ktorá neobsahuje osobitnú technickú správu alebo projekt požiarnej ochrany a obsahuje len v rámci sprievodnej správy dvojodsekové všeobecné informácie k otázkam požiarnej ochrany, ktoré - ako vypovedal svedok J. - tam mohli byť skopírované z ktorejkoľvek inej správy, pretože ide len o všeobecné formulácie.
Pri hodnotení rozporov vo výpovediach súd prihliadol predovšetkým na výpovede svedkov, ktorých principiálnu nestrannosť žiadna zo strán nespochybnila. Za osobitne významné z hľadiska dôveryhodnosti súd považoval to, že verziu žalobcu nepotvrdili ani ním navrhnutí svedkovia S., P. a J.. Súd nezistil žiaden dôvod, kvôli ktorým by o dôveryhodnosti ich výpovedí mal pochybovať. Za čiastočne nedôveryhodnú považoval súd v tomto smere výpoveď PpP žalovaného, ktorý mohol byť motivovaný vypovedať v zhode s tým, čo od neho očakáva otec - PP žalovaného. Nedôveryhodnosť jeho výpovede bola umocnená aj tým, že svedok P. vypovedal, že s ním o cene rokoval, pričom tento svedok nevedel potvrdiť, že by pritom bol prítomný aj otec - PP žalovaného. Podstatné však je, že jeho výpoveď ohľadom tých okolností, na ktoré sa vyslovene odvolával žalobca, nebola vyvrátená (a výpoveď žalobcu nebola potvrdená) ani výpoveďami principiálne dôveryhodných svedkov.
Vykonané dôkazy tiež neposkytovali dostatočnú oporu pre záver o tom, kto zmenil údaje v tabuľke sumarizujúcej cenové ponuky. Svedok S. vedel potvrdiť (výpoveďou a zobrazením príslušného emailu na svojom smartfóne) len to, že túto zmenenú ponuku preposlal žalobcovi. Nevedel sa však vyjadriť, od koho ju dostal, kto v nej zmeny vykonal a hlavne na základe čoho a na čí pokyn. Samotná tabuľka neobsahuje taktiež žiaden popis, ktorý by zmeny v nej bližšie vysvetľoval.
Dôveryhodnosť výpovede PP žalovaného spochybňuje najmä fakt, že obsah spisu MsÚ Dunajská Streda vyvracia ním tvrdené skutočnosti o omeškaní žalobcu s dokončením projektovej dokumentácie. V spise je totiž založená jednak sprievodná správa, v ktorej sa v častiach venovaných komunikáciám, vodovodu a kanalizácii doslovne citujú pasáže z technických správ, ktoré žalobca vypracoval, a to vrátane niektorých gramatických, resp. jazykových chýb. Podľa názoru súdu je takmer vylúčené, aby boli takéto chyby urobené zhodne dvoma na sebe nezávislými ľuďmi. Sprievodná správa je pritom datovaná 07/2013. Z toho, že cituje pasáže z technických správ žalobcu, vyplýva, že v čase jej spracovania (teda v júli 2013) museli byť tieto správy už spracované. Podobne cituje pasáže z technickej správy žalobcu k vodovodu aj vyjadrenie Západoslovenskej vodárenskej spoločnosti, a.s., ktoré je datované 22. júla 2013. Aj to podľa súdu znamená, že ZsV, a.s., musela mať túto správu v daný deň už k dispozícii, teda táto správa musela byť spracovaná. Podľa názoru súdu je tak pravdivé tvrdenie žalobcu, že všetky tri projekty (technické správy, výkresy) spracoval najneskôr v priebehu júla 2013. Naopak, nie je pravdivé tvrdenie PP žalovaného, že žalobca s ich vypracovaním meškal. Nepravdivosť tohto tvrdenia potom spochybňuje dôveryhodnosť celej jeho výpovede, vrátane tvrdení o tom, ako si cenu dohodol žalobca s ním na 2.900 € vrátane DPH. Ako však už bolo povedané, táto nedôveryhodnosť je vo výsledku nepodstatná, keďže kľúčové otázky jeho výpovede (ako bola dohodnutá cena) neboli vyvrátené výpoveďami jednotlivých principiálne dôveryhodných svedkov S., P. a J..
Za daných okolností tak v prospech tvrdenia žalobcu, že bola dohodnutá cena 5.800 €, vyznievajú len nepriame indície: jednak to, že žalovaný pri platbe 2.900 € pre žalobcu uviedol ako variabilný symbol číslo faktúry žalobcu, ktorá bola jasne identifikovaná ako zálohová a v ktorej texte sa jasne hovorilo, že sa ňou fakturuje záloha 50 %. To však samo osebe podľa názoru súdu nepostačuje, keďže faktúra je jednostranne vystavený doklad zo strany žalobcu, ktorý tento môže kedykoľvek zmeniť, a žalobca nepreukázal, aká konkrétna faktúra bola doručená žalovanému. Navyše, samotnú platbu na variabilný symbol nemožno automaticky považovať za súhlas s navrhnutým obsahom faktúry. Žalobca i PP žalovaného sami priznali, že sa navzájom poznajú a že nepomýšľali na to, že by ohľadom platenia vznikli nedorozumenia. Ďalšou indíciou by mohol byť podobný postup v prípade ostatných projektantov (P., C.), ktorí tiež fakturovali najskôr časť ako zálohu a neskôr zvyšok. Títo však výslovne potvrdili, že takýto postup si dohodli inak a inokedy než žalobca. Okrem toho v prípade svedka P. bola záloha viac než 50 % výslednej sumy (záloha 500 €, vo výsledku 972 €), ako vyplýva z faktúr na č. l. 78 a 79. Tieto indície však podľa názoru súdu nemôžu vyvážiť závery vyplývajúce z výpovedí svedkov, z ktorých sa nepodarilo ustáliť, kedy a ako vôbec malo k dohode o odmene, ktorej existenciu tvrdil žalobca, dôjsť.
Naopak, ani len ako indíciu nemožno hodnotiť to, že žalobca sumu dane z pridanej hodnoty z faktúry č. XXXXXXXX priznal v daňovom priznaní. Takéto priznanie bolo totiž dôsledkom toho, že žalobca vystavil faktúru na uvedenú sumu. Nemožno ho však považovať za dôkaz o tom, že skutočne bola dojednaná suma odmeny, z ktorej táto DPH vychádzala.
Právne vec súd posúdil takto:
6. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca je zapísaný v zozname autorizovaných stavebných inžinierov a je autorizovaný na vykonávanie komplexných architektonických a inžinierskych služieb a súvisiaceho technického poradenstva. Zároveň však prevádzkuje aj živnosť. Podľa § 5 ods. 1 písm. a) a ods. 2 písm. b) zákona SNR č. 138/1992 Zb. o autorizovaných architektoch a autorizovaných stavebných inžinieroch v znení účinnom od 1. mája 2010 je takýto stavebný inžinier oprávnený okrem iného na vykonávanie komplexnej projektovej činnosti, vrátane vypracúvania dokumentácie umiestňovania stavieb. Podľa § 3 ods. 8 cit. zákona táto činnosť nie je živnosťou, môže sa však podľa § 3 ods. 7 písm. a) vykonávať vo vlastnom mene a na vlastnú zodpovednosť. Takto vykonávaná činnosť podľa názoru súdu spĺňa definičné znaky podnikania podľa § 2 ods. 1 Obchodného zákonníka. Žalobca tak je podnikateľom podnikajúcim na základe iného než živnostenského oprávnenia podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obch. zák. Okrem toho však žalobca vykonáva aj živnosť prípravné práce k realizácii stavby, takže je podnikateľom v zmysle § 2 ods. 2 písm. b) Obch. zák. Z už cit. § 3 ods. 8 zák. č. 138/1992
Zb. však vyplýva, že obsahom tejto živnosti nemôže byť to, čo je obsahom oprávnenia autorizovaného stavebného inžiniera. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že žalobca mal v prerokúvanej veci výslovne vypracovať dokumentáciu umiestnenia stavby, teda projektové podklady na územné konanie, v ktorej sa toto umiestnenie rieši (§ 32 a nasl. stavebného zákona č. 50/1976 Zb.). V prerokúvanej veci tak žalobca vykonával činnosť, ktorá spadá pod jeho oprávnenie autorizovaného stavebného inžiniera. V tomto zmysle treba dať za pravdu žalovanému, že faktúra žalobcu zo 17. mája ani 22. júla 2013 nie je v tomto smere celkom správna. V jej záhlaví je totiž odkaz na živnostenské oprávnenie žalobcu, hoci fakturovaná činnosť vecne nespadá pod toto oprávnenie. To však z hľadiska vzniku právnych vzťahov nie je podstatné, keďže ani § 3a Obch. zák., ktorý predpisuje na určitých obchodných dokumentoch určité náležitosti, neviaže na ich absenciu žiadnu sankciu v podobe napr. neplatnosti právneho úkonu a pod.
7. Zo zisteného skutkového stavu teda vyplýva, že žalobca ako autorizovaných stavebný inžinier mal pre žalovaného vypracovať projektovú dokumentáciu pre územné rozhodnutie. Z § 8 ods. 6 zákona č. 138/1992 Zb. vyplýva, že právne vzťahy medzi autorizovaným stavebným inžinierom a objednávateľom jeho služieb sú vzťahmi zmluvnými a spravujú sa osobitným predpismi. V odkaze pod čiarou sa síce uvádzajú § 631 a nasl. Občianskeho zákonníka, ktoré upravujú zmluvu o dielo, poznámka pod čiarou však má len informatívnu, nie normatívnu hodnotu (bod 47 legislatívnotechnických pokynov, príloha vyhlásená pod č. 19/1997 Z. z.). V prerokúvanej veci žalobca vystupoval ako podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. c) Obch. zák. a žalovaný ako podnikateľ podľa § 2 ods. 2 písm. a) Obch. zák. (zapísaný v obchodnom registri), pričom obaja konali v rámci svojej podnikateľskej činnosti (žalobca v rámci svojho inžinierskeho oprávnenia, žalovaný ako investor určitej investičnej akcie). Ich vzťahy sa tak podľa § 261 ods. 1 Obch. zák. vzťahujú predovšetkým Obchodným zákonníkom, nie Občianskym zákonníkom. Tým sa spravujú až subsidiárne (§ 1 ods. 2 Obch. zák.).
8. Projektová dokumentácia je hmotne zachyteným výsledkom činnosti, teda dielom v zmysle § 536 ods. 2 Obch. zák. To potvrdzuje aj z § 558 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že dielom môže byť aj predmet, ktorý je chránený právom duševného vlastníctva, teda aj autorským právom, medzi ktoré patrí aj projektová dokumentácia [§ 7 ods. 1 písm. h) Autorského zákona č. 610/2003 Z. z.]. Zmluva o vyhotovení projektovej dokumentácie medzi dvoma podnikateľmi je tak zmluvou o dielo podľa 536 a nasl. Obchodného zákonníka. Z ustanovenie § 536 ods. 1 a 3 Obch. zák. vyplýva, že na vznik zmluvy o dielo sa vyžaduje dohoda o cene, ibaže by strany prejavili vôle, že zmluvu chcú uzavrieť aj bez dohodnutia ceny. Podobne aj podľa § 10 ods. 1 prvej vety zákona č. 138/1992 Zb. stavebný inžinier poskytuje svoje služby za odmenu (honorár). Podľa § 546 ods. 1 Obch. zák. je potom objednávateľ povinný zaplatiť zhotoviteľovi predovšetkým cenu dohodnutú v zmluve alebo určenú podľa zmluvy. Len v prípade, ak bola prejavený vôľa uzavrieť zmluvu bez dohodnutia ceny, je objednávateľ povinný zaplatiť cenu obvyklú.
9. V prerokúvanej veci zo zisteného skutkového stavu nevyplýva, že by strany boli prejavili vôľu uzavrieť zmluvu o dielo bez dohodnutia jeho ceny. Naopak, žalobca i žalovaný výslovne tvrdili, že cena bola dohodnutá, každý však tvrdili inú sumu. V konaní o zaplatenie určitej odmeny (ceny) za dielo zaťažuje podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku žalobcu (zhotoviteľa) dôkazné bremeno, že bola odmena (cena) dohodnutá práve vo výške, ktorá je žalovaná. Aj v prerokúvanej veci zaťažovalo žalobcu dôkazné bremeno, že odmena (cena) za ním spracúvanú projektovú dokumentáciu bola dohodnutá na sumu 5.800 €. Táto skutočnosť bola sporná, súd na jej spornosť viackrát upozornil v zmysle § 118 ods. 2 O. s. p. a vyzval žalobcu na navrhnutie príslušných dôkazov. Napriek tomu zistený skutkový stav nepreukázal žalobcom tvrdenú skutočnosť, že došlo k dohode o odmene 5.800 € bez DPH.
10. Dohoda o odmene (cene) si ako každá zmluva vyžaduje súhlasný prejav vôle dvoch strán (§ 269 ods. 1 Obch. zák., § 43c ods. 1 a § 44 ods. 1 Obč. zák.). V prerokúvanej veci tak bolo úlohou žalobcu dokázať, že žalovaný urobil prejav vôle, ktorý možno interpretovať (§ 266 Obch. zák.) ako súhlas so sumou odmeny 5.800 € bez DPH. Žalobca však existenciu takéhoto prejavu vôle na strane žalovaného nedokázal. Ako vyplýva zo zisteného skutkového stavu, žalobca nedokázal, že by bol takúto sumu výslovne alebo konkludentne (napr. v rámci spoločného rokovania) schválil PP alebo PpP žalovaného. Žalobca nedokázal žiaden ústny alebo písomný prejav PP ani PpP žalovaného. Za konkludentný prejav by sa podľa okolností bola dala považovať zmenená tabuľka s novým návrhom odmien (č. l. 84), ktorú by vzhľadom na prebiehajúce rokovania strán bolo možné podľa § 35 ods. 3 Obč. zák. a § 266 ods. 1, 2 a 3 Obch. zák. vykladať ako návrh novej odmeny, ktorú by žalobca prípadne mohol akceptovať aj konkludentne podľa § 275 ods. 4 Obch. zák., teda tým, že by na jej základe začal vypracúvať projektovú
dokumentáciu. Zistený skutkový stav však nepreukázal, že by autorom tejto tabuľky bol PP alebo PpP žalovaného. Žalovaný totiž počas konania namietal, že túto tabuľku vidí prvý raz, o jej existencii nemal vedomosti ani svedok P., ktorý sa v nej tiež uvádza, a svedok S. nebol schopný vysvetliť, kto a kedy do nej tieto zmeny urobil.
11. Rovnako nebolo v rámci skutkového stavu zistené, že by niektorý z týchto prejavov (ústny alebo konkludentný súhlas s odmenou 5.800 €) bola urobila iná osoba, ktorá by mala oprávnenie konať za žalovaného. Svedok S. v tejto súvislosti výslovne zdôraznil, a vyplynulo to aj z ním predložených emailov, že pôsobil v podstate len ako posol, ktorý preposielal vzájomnú komunikáciu strán. Žalovaný, ako aj svedok S. výslovne popreli, že by tomuto svedkovi bolo udelené plnomocenstvo na dojednávanie cien s jednotlivými projektantami v zmysle § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Oprávnenie svedka S. nemožno vyvodiť ani z § 15 a 16 Obch. zák. Činnosť hlavného architekta na individuálne určenej investičnej akcii nemožno považovať za poverenie určitou činnosťou pri prevádzkovaní podniku, ako to má namysli § 15 ods. 1 Obch. zák. Okrem toho však žalobca počas celého konania ani netvrdil, že by svoj nárok na odmenu odvodzoval od dohody dosiahnutej so svedkom S.. Naopak, sám počas celého konania zotrvával na tom, že ju odvodzuje od prejavu vôle PpP žalovaného, ku ktorému malo dôjsť na bližšie neurčenom stretnutí. Z toho možno vyvodiť, že žalobca si bol vedomý toho, že svedok S. nemá oprávnenie dohadovať ceny za žiadanú projektovú dokumentáciu. Tým, že si žalobca bol toho vedomý, je zároveň podľa § 15 ods. 2 Obch. zák. vylúčená aj prípadná záväznosť eventuálneho excesu svedka S. pre žalovaného.
12. Na závery prerokúvanej veci nemá vplyv ani to, že žalobca na začiatku predložil cenovú ponuku, ktorú svedok S. preposlal žalovanému. Sama cenová ponuka je totiž podľa okolností len návrhom ceny, ktorý si nevyhnutne vyžaduje prijatie (výslovné alebo konkludentné) zo strany objednávateľa diela. Podľa už uvedeného však v prerokúvanej veci k takémuto prijatiu nedošlo. Cenovú ponuku by síce podľa okolností bolo možné považovať za rozpočet podľa § 547 ods. 1 Obch. zák., ktorý bol druhej strane oznámený. Takýto rozpočet však podľa uvedeného ustanovenia na cenu diela nemá vplyv, a vôbec má takýto rozpočet význam jedine z hľadiska posudzovania následkov prípadného zvýšenia ceny (§ 547 ods. 2 až 6 Obch. zák.), nie z hľadiska posudzovania otázky, či vôbec a v akej výške bola odmena dohodnutá.
13. Súd taktiež nepovažoval za podstatné dokazovať otázku všeobecnej ceny projektových prác žalobcu. Žalobca totiž počas celého konania, až do jeho skončenia, netvrdil, že by nedošlo k dohode o cene, teda že by nevznikla platná zmluva o dielo a jeho výkon by mal len charakter plnenia bez právneho dôvodu. Žalobca tvrdil, že zmluva vznikla a jej súčasťou bola dohoda o cene 5.800 €. Na tomto svojom tvrdení zotrval aj v záverečnej reči, a to ešte predtým, než súd vyhlásil dokazovanie za skončené podľa § 120 ods. 4 O. s. p. Podľa názoru súdu nemožno automaticky stotožňovať neunesenie dôkazného bremena ohľadom určitej (tvrdenej) výšky dohodnutej odmeny s tým, že takáto odmena vôbec nebol dohodnutá a teda zmluva o dielo platne nevznikla. Pre otázku vzniku zmluvy je rozhodujúca situácia v dobe jej vzniku, teda či v danom čase došlo ku konsenzu. V súdnom konaní však ide o to, dokázať svoje tvrdenia, teda okrem iného tvrdenie, že došlo ku konsenzu na určitej výške odmeny. Nedokázanie tohto konsenzu neznamená automatický záver, že ku konsenzu nedošlo. Znamená len toľko, že ku konsenzu nedošlo tak, ako tvrdil žalobca. Okrem toho by si však zisťovanie všeobecnej ceny projektových vyžadovalo ďalšie dokazovanie. To však ani žalobca, ani žalovaný až do skončenia dokazovania nenavrhli, a to napriek tomu, že boli súdom upozornení, že dôkazná situácia ohľadom dohody na 5.800 € zostáva sporná.
14. Zo všetkých uvedených dôvodov tak súd žalobu žalobcu zamietol (výrok I).
15. O náhrade trov rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a žalovanému, ktorý mal vo veci úspech, priznal celú náhradu trov konania. Účelne vynaložené trovy, ktoré sa žalovanému majú nahradiť, predstavuje súdny poplatok za odpor vo výške 243,50 € a trovy právneho zastúpenia. Tarifná hodnota veci sa podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. určuje z hodnoty veci alebo práva ku dňu začatia poskytovania právneho služby (prevzatia zastúpenia), teda zo sumy 4.060 €. Základná sadzba tarifnej odmeny z tejto sumy je v zmysle § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z. je 151,05 €. Súd za nahraditeľné trovy právneho zastúpenia považoval sumu 1.228,51 €, ktorá pozostáva zo
- základnej sadzby odmeny za päť úkonov právnej služby (príprava a prevzatie zastúpenia, účasť na štyroch termínoch pojednávania - § 13a ods. 1 písm. a/ a d/ vyhl. 655/2004 Z. z.) po 151,05 €, teda celkovo 755,25 €,
- paušálnej náhrady (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za tri úkony v roku 2014 po 8,04 € a dva úkony v roku 2015 po 8,39 €, teda celkovo 40,90 €,
- cestovných náhrad na pojednávanie 13. novembra 2014 (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za cestu T.-A. - C. J. a späť, celkovo 124 km, v tom:
- tzv. kilometrovné vo výške 0,183 €/km, teda spolu 22,69 €,
- pohonné hmoty - spotreba podľa technického preukazu predloženého právnym zástupcom žalobcu je 9,8 l/100km pri rýchlosti 90 km/h a 13,4 l/8100 km v mestskej premávke, skutočná spotreba tak predstavovala 13,72 l, priemerná cena pohonných hmôt 1,291 €/l, celkové náklady na pohonné hmoty preto predstavujú (13,72x1,291=) 17,71 €,
- cestovných náhrad na pojednávanie 19. decembra 2014 (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za cestu T.-A. - C. J. a späť, celkovo 124 km, v tom:
- tzv. kilometrovné vo výške 0,183 €/km, teda spolu 22,69 €,
- pohonné hmoty - skutočná spotreba 13,72 l, priemerná cena pohonných hmôt 1,234 €/l, celkové náklady na pohonné hmoty preto predstavujú (13,72x1,234=) 16,93 €,
- cestovných náhrad na pojednávanie 22. mája 2015 (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za cestu T.- A. - C. J. a späť, celkovo 124 km, v tom:
- tzv. kilometrovné vo výške 0,183 €/km, teda spolu 22,69 €,
- pohonné hmoty - skutočná spotreba 13,72 l, priemerná cena pohonných hmôt 1,213 €/l, celkové náklady na pohonné hmoty preto predstavujú (13,72x1,213=) 16,64 €,
- cestovných náhrad na pojednávanie 24. júna 2015 (§ 16 ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z. z.) za cestu T.- A. - C. J. a späť, celkovo 124 km, v tom:
- tzv. kilometrovné vo výške 0,183 €/km, teda spolu 22,69 €,
- pohonné hmoty - skutočná spotreba 13,72 l, priemerná cena pohonných hmôt 1,234 €/l, celkové náklady na pohonné hmoty preto predstavujú (13,72x1,204=) 16,52 €,
- náhrady za stratu času za cestu na dve pojednávania v roku 2014 vždy po 5 polhodín po 13,40 € (§ 17 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z.), a za cestu na dve pojednávania v roku 2015 vždy po 5 hodín po 13,98 €, teda celkovo (67+67+69,90+69,90=) 273,80 €. Žalovaný si ako náhradu trov právneho zastúpenia uplatnil sumu 1.225,58 €. Keďže súd podľa § 151 ods. 1 O. s. p. rozhoduje o náhrade trov len na návrh a podľa § 153 ods. 2 v spojení s § 167 ods. 2 O. s. p. nemôže prisúdiť viac, než čoho sa účastník domáha, priznal žalovanému len náhradu trov v žiadanej výške. Priznanú náhradu je žalobca povinný zaplatiť do rúk advokáta žalovaného (§ 149 O. s. p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, ktoré možno podať do 15 dní od doručenia jeho rovnopisu písomne na podpísanom súde alebo ústne do zápisnice na ktoromkoľvek okresnom súde. V odvolaní treba popri označení súdu, ktorému je adresované, dátume a podpise odvolateľa uviesť tiež, v akom rozsahu sa tento rozsudok napáda, v čom sa tento rozsudok alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O. s. p.), alebo f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak žalobca dobrovoľne nesplní povinnosť uloženú vykonateľným rozsudkom, môže sa žalovaný domáhať jej splnenia návrhom na vykonanie exekúcie.