Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_18C-107-2014.pdf
PDF · 94.29 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/107/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou Mgr. Janette Nôtovou, v právnej veci navrhovateľa: Mesto Zvolen s adresou Zvolen, Námestie slobody 22, IČO: 00 320 439, právne zastúpený: Tomáš Kohút, advokátska kancelária, s. r. o. so sídlom vo Zvolene, Nám. SNP 74/28, IČO: 47 235 888, proti odporkyni: K. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX U., o návrhu na vypratanie bytu, takto
rozhodol:
Odporkyňa je p o v i n n á vypratať nehnuteľnosť - byt č. XX, nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu, postavený na ulici B. XXXX/XX C. U., zapísaný na LV č. X, pred Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, pre k. ú. Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, obývacej kuchyne a príslušenstva a to v lehote do 30 (tridsiatich) dní od právoplatnosti rozsudku.
Odporkyňa je p o v i n n á zaplatiť navrhovateľovi trovy konania v sume 99,50 € za zaplatený súdny poplatok v lehote do 3 (troch) dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ podal na tunajšom súde dňa 10. 07. 2014 návrh, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal odporkyňu vypratať nehnuteľnosť a to byt č. XX nachádzajúci sa na X. nadzemnom podlaží bytového domu na ulici B. XXXX/XX C. U., zapísaný na LV č. X, vedený Okresným úradom Zvolen, katastrálny odbor, pre k. ú. Zvolen, obec Zvolen, okres Zvolen, pozostávajúci z jednej obytnej miestnosti, obývacej kuchyne a príslušenstva. Zároveň si uplatnil náhradu trov konania za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia. Svoj návrh odôvodnil tým, že účastníci konania uzavreli Zmluvu o nájme bytu dňa 21. 12. 2012, na základe ktorej navrhovateľ prenechal odporkyni do užívania predmetnú nehnuteľnosť. Keďže odporkyňa hrubo porušovala svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že neuhradila nájomné a úhrady za plnenie poskytované s užívaním bytu za čas dlhšie ako 3 mesiace, navrhovateľ dal odporkyni Výpoveď nájmu z uvedeného bytu zo dňa 16. 09. 2013 podľa § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Výpoveď bola odporkyni doručená do vlastných rúk dňa 02. 10. 2013 a výpovedná lehota uplynula dňom 31. 01. 2014, kedy skončil odporkyni nájom bytu. Odporkyňa bola povinná do 15-tich dní od uplynutia výpovednej lehoty byt uvoľniť a napriek výzve navrhovateľa tak do dnešného dňa nevykonala. Od 01. 02. 2014 odporkyňa užíva byt bez právneho dôvodu, preto sa navrhovateľ domáha ochrany svojho vlastníckeho práva cestou súdu.
Pred začatím pojednávania súd poskytol účastníkom konania možnosť vyriešenia sporu zmiernym spôsobom. Odporkyni bola poskytnutá lehota na vyrovnanie nedoplatku na nájomnom, kedy zo strany navrhovateľa mohlo dôjsť k zváženiu uzavretia novej nájomnej zmluvy s odporkyňou, čím by predmet sporu mohol odpadnúť. Odporkyňa však až do rozhodnutia súdu nevyrovnala celý dlh na nájomnom, preto uvedený postup možný nebol. Navrhovateľ zotrval na podanom návrhu.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom odporkyne, listinnými dokladmi a zistil nasledujúci skutkový a právny stav.
Odporkyňa na pojednávaní potvrdila, že mala uzavretú Nájomnú zmluvu s navrhovateľom od novembra 2012, kedy jej bol pridelený 1-izbový byt, ktorý aj užívala. Je pravdou, že nájomné uhrádzala nepravidelne, pretože mala finančné problémy. Poukázala na to, že chcela vypomôcť dcére, za ktorým účelom si zobrala úver, ktorý mala dcéra aj splácať. Dcéra však úver nesplácala, preto bol úver vymáhaný od nej, mala rôzne exekúcie, došlo aj k zablokovaniu účtu, z toho dôvodu nemohla uhrádzať platby na nájomnom. Je pravdou, že v tom čase bola zamestnaná na pošte, mala príjem v priemere 400,00 € v čistom, z príjmu jej však boli vykonávané exekučné zrážky vo výške 1/3-ny. Potom, čo jej bola daná výpoveď z nájmu bytu, dostavila sa na bytový podnik za účelom dohodnúť si splátky. Tieto splátky však napokon neuhrádzala, pretože jej to opätovne finančne nevychádzalo, mala rôzne iné pohľadávky, aj nedoplatok na elektrine a podobne. Od marca 2014 do marca 2015 bola dlhodobo PN, poberala nemocenské dávky, z ktorých jej taktiež boli vykonávané exekučné zrážky. V marci 2015 ukončila pracovný pomer na doporučenie lekára, pretože zo zdravotného hľadiska nemohla vykonávať uvedenú prácu. Následne bola evidovaná na úrade práce a plánuje odísť na predčasný starobný dôchodok. Bola jej priznaná podpora v nezamestnanosti. Pri odchode zo zamestnania jej bolo vyplatené odchodné vo výške 2.400,00 €, ktoré jej však bolo vyplatené len z dvoch tretín, pretože zo zvyšku boli vykonané exekučné zrážky. Keďže v tom čase nemala peniaze, živobytie si zabezpečovala cez rôzne pôžičky, tieto musela vrátiť, na čo použila výplatu odchodného. Nedoplatok na nájomnom uhradila len čiastočne.
Podľa Zmluvy o nájme bytu zo dňa 21. 11. 2012, uzavretej medzi účastníkmi konania mala odporkyňa v nájme byt č. X na X. nadzemnom podlaží v dome na ulici B. Č.. XXXX/XX C. U.. Nájom bol dojednaný na dobu určitú od 01. 12. 2012 do 30. 11. 2015. V čl. 3 sa odporkyňa zaviazala povinnosťou platiť nájomné a úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu s tým, že výška nájomného vrátane preddavkov na úhradu je špecifikovaná v predpise úhrad za užívanie bytu. Platby bola odporkyňa uhrádzať mesačne vždy do každého 20-teho dňa príslušného kalendárneho mesiaca. Podľa čl. 6, bod 1 bolo dojednané, že sa nájom bytu končí okrem iného písomnou výpoveďou, ktorá musí obsahovať lehotu, kedy sa má nájom skončiť, výpovedná lehota bola dojednaná na 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po podaní výpovede. Prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu pred skončením doby určitej z dôvodov určených v § 710 a § 711 Občianskeho zákonníka. Nájomca sa zaviazal dňom skončenia nájmu odovzdať prenajímateľovi byt protokolárne.
Listom zo dňa 16. 09. 2013 (čl. 5) oznámil navrhovateľ v zastúpení Stavebného bytového družstva Zvolen odporkyni výpoveď z nájmu bytu. Obsahom listu bolo upozornenie, že nedoplatok na účte nájomného a úhrad za plnenia poskytnuté s užívaním bytu k 31. 08. 2013 predstavujú čiastku 643,69 €, t. j. za čas dlhší ako 3 mesiace a poplatok z omeškania k 31. 07. 2013 činí 25,79 €. V zmysle § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka, z dôvodu, že nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu tým, že nezaplatil nájomné alebo úhrady za plnenia poskytované s užívaním bytu za čas dlhší ako 3 mesiace, v mene prenajímateľa došlo k výpovedi nájmu prenajatého bytu a zároveň bolo určené, že nájomný pomer končí posledným dňom 3-mesačnej výpovednej lehoty, ktorá začne plynúť prvým dňom kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovedi. Zároveň bola odporkyni uložená povinnosť byt vypratať a odovzdať ho do 15-tich dní po skončení výpovednej lehoty. Výpoveď bola odporkyni doručená dňa 02. 10. 2013 (čl. 6). Z uvedeného vyplýva, že výpovedná lehota uplynula dňa 31. 01. 2014.
Podľa analýzy platieb na účte odporkyne (čl. 32, 45, 46b) zostatok na účte nájomného k 01. 01. 2014 bol
- 914,61 €. Za rok 2014 bol odporkyni určený mesačný predpis na nájomnom a preddavkových platbách vo výške 123,73 € od 7/2014 vo výške 129,61 €. Podľa prehľadu platieb za rok 2014, odporkyňa uhradila v mesiaci január, február a apríl príslušnú platbu, následne uhradila v júli, v októbri a v decembri po 100,00 €, iné platby nevykonala. Za rok 2013 podľa vyúčtovania jej vznikol nedoplatok vo výške 38,28 €. Celkový dlh za rok 2014 potom vzrástol na - 1.799,93 €. V roku 2015 vykonala odporkyňa v januári platbu 1.200,00 €, vo februári platbu 300,00 €, v apríli platbu 300,00 €. Celkový nedoplatok k 30. 04. 2015 činil - 518,37 €. Okrem toho boli odporkyni predpísané penále, t. j. platba za omeškanie s pravidelnými mesačnými splátkami k 30. 04. 2015 vo výške - 362,21 €. Na pojednávaní dňa 20. 05. 2015 odporkyňa predložila súdu doklad zo dňa 19. 05. 2015 o úhrade sumy 600,00 €.
Odporkyňa uviedla, že si podávala žiadosť o odpustenie penálov s tým, že túto žiadosť si môže podať až po úhrade dlžného nájomného. Navrhovateľ oznámil súdu stanovisko zo dňa 16. 06. 2015, na základe ktorého bola žiadosť odporkyne o odpustenie penálov a obnovenie nájomnej zmluvy prerokovaná dňa 10. 06. 2015 v Komisii sociálnych vecí, zdravotníctva a rozvoja bývania pri MSZ vo Zvolene. Navrhovateľ nesúhlasil s odpustením penálov z dôvodu, že odporkyňa neuhrádzala pravidelne mesačne stanovené nájomné a preddavky na úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu. K opakovanému uzavretiu nájomnej zmluvy na dobu určitú môže navrhovateľ pristúpiť len za podmienky predloženia žiadosti o opakované uzavretie nájomnej zmluvy spolu s prílohami preukazujúcimi splnenie stanovených podmienok najmä, že v deň podpisu novej Zmluvy o nájme bytu bude preukázané, že žiadateľ nemá žiadne nedoplatky voči Mestu Zvolen. Na základe uvedeného potom navrhovateľ zotrval na podanom návrhu. Odporkyňa uviedla, že t. času dlžné penále nemá z čoho uhradiť. Dlh by bola schopná uhradiť na nejaké splátky.
Podľa § 710 ods.1 Občianskeho zákonníka, nájom bytu zanikne písomnou dohodou medzi prenajímateľom a nájomcom alebo písomnou výpoveďou. Podľa ods. 3, ak bola daná písomná výpoveď, skončí sa nájom bytu uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je tri mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď. Prenajímateľ môže nájomcovi písomne určiť dlhšiu výpovednú lehotu. Na doručovanie písomnej výpovede nájmu bytu sa primerane použijú ustanovenia osobitného predpisu.
Podľa § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka prenajímateľ môže vypovedať nájom bytu, ak nájomca hrubo porušuje svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu najmä tým, že nezaplatil nájomné alebo úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za dlhší čas ako tri mesiace, alebo tým, že prenechal byt alebo jeho časť inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa. Podľa ods. 2 dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa ods. 6 neplatnosť výpovede môže nájomca uplatniť na súde do troch mesiacov odo dňa doručenia výpovede. Účinky výpovede nastanú až po nadobudnutí právoplatnosti rozhodnutia súdu, ktorým sa zamietne návrh na určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu.
Podľa § 126 ods.1 Občianskeho zákonníka, vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje; najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje.
Na základe takto zisteného skutkového a právneho stavu súd dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu dôvodný. Vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k vzniku záväzkového vzťahu a to nájomnej zmluvy, v zmysle ktorej navrhovateľ prenechal odporkyni do nájmu 1-izbový byt vo Zvolene. Odporkyňa byt užívala, avšak neplnila povinnosti pravidelných mesačných úhrad nájomného a preddavkov za plnenia poskytované s užívaním bytu. Z týchto dôvodov v priebehu trvania zmluvného vzťahu pristúpil navrhovateľ k výpovedi z nájmu bytu v súlade so Zmluvou a výpovedným dôvodom podľa § 711 ods.1 písm. d/ Občianskeho zákonníka. Výpoveď bola odporkyni doručená dňa 02. 10. 2013 a 3-mesačná výpovedná lehota začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovedi a uplynula dňom 31. 01. 2014. Uplynutím výpovednej lehoty došlo k zániku nájomného vzťahu medzi účastníkmi konania a v zmysle výzvy navrhovateľa bola odporkyňa povinná byt vypratať a odovzdať ho navrhovateľovi do 15-tich dní po skončení výpovednej lehoty. Odporkyňa si túto povinnosť nesplnila. Súd preskúmal výpoveď nájmu bytu a mal zato, že výpoveď bola daná v súlade s príslušnými ustanoveniami občianskeho práva, spĺňala všetky zákonom požadované náležitosti, preto došlo k platnému ukončeniu nájomného vzťahu. Odporkyňa toho času byt užíva bez právneho titulu, čím zasahuje do vlastníckeho práva navrhovateľa a navrhovateľ sa oprávnene domáha ochrany svojho vlastníckeho práva žalobou o vypratanie bytu odporkyňou. Súd z týchto dôvodov vyhovel návrhu navrhovateľa a uložil odporkyni povinnosť vypratať predmetný byt tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. S prihliadnutím na vyjadrenie odporkyne, ktorá prehlásila, že v prípade vysťahovania z bytu nevie uviesť, akú bude mať možnosť ubytovania, súd umožnil odporkyni splnenie povinnosti v dlhšej lehote a to lehote 30-tich dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Súd ešte dodáva, že pokiaľ odporkyňa navrhovateľovi preukáže právo na bytovú náhradu v súlade s ustanoveniami § 712 a nasl. Občianskeho zákonníka, nebude povinná sa z bytu vysťahovať a byt vypratať, kým pre ňu nebude zabezpečená zodpovedajúca bytová náhrada. V tomto prípade sa jedná o návrhové konanie a keďže
zo strany účastníkov konania vo vzťahu k bytovej náhrade nebol pred súdom vznesený žiaden návrh, súd sa otázkou bytovej náhrady nezaoberal.
O trovách konania rozhodoval súd podľa § 142 ods.1 O. s. p., podľa ktorého má právo na náhradu trov konania úspešný účastník v konaní. V tomto prípade bol úspešným účastníkom navrhovateľ, ktorý si uplatnil náhradu trov za zaplatený súdny poplatok vo výške 99,50 € a trovy právneho zastúpenia v sume 167,78 €, pôvodne uplatnené v návrhu na začatie konania za 2 úkony právnej pomoci po 61,87 €, 2x režijný paušál po 8,04 € a 20 % DPH. Ďalšie trovy právneho zastúpenia ku dňu rozhodnutia súdu si navrhovateľ neuplatnil. Pri posudzovaní náhrady trov konania súd prihliada aj na tú skutočnosť, či uplatnené trovy konania boli potrebné na účelné uplatnenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Preto súd uplatnený nárok na náhradu trov právneho zastúpenia preskúmaval aj z hľadiska ich účelnosti. Je nepochybné, že žaloby o vypratanie bytu podávané navrhovateľom Mestom Zvolen ako vlastníkom nehnuteľnosti patrí v činnosti navrhovateľa k jeho bežnej agende týkajúcej sa bytovej politiky navrhovateľa. Z činnosti súdu je zrejmé, že žaloby podávané v obdobných prípadoch nevyžadujú zvláštne právne posúdenie, možno s výnimkou niektorých nejasných prípadov. Z návrhu samotného ani z priebehu konania nevyplynulo, že by v tomto konkrétnom prípade vec znamenala z dôkazného alebo argumentačného hľadiska zložitú kauzu. Okrem toho sám navrhovateľ disponuje príslušným oddelením vrátane zamestnancov, zaoberajúcich sa bežne bytovou problematikou a preto v tomto konkrétnom prípade zastúpenie advokátskou kanceláriou v konaní pred súdom súd považoval za neúčelné. Súd poukazuje aj na tú skutočnosť, že účasť len právneho zástupcu navrhovateľa v konaní pred súdom bola neúčelná, nakoľko právny zástupca nevedel reagovať na prípadnú zmenu skutkovej situácie, najmä v otázke postupného uhrádzania nedoplatku zisteného u odporkyne a následný postoj samotného navrhovateľa vo vzťahu k možnému zmiernemu riešeniu predmetu sporu. V ďalšom štádiu aj s poukazom na hospodárnosť konania, t. j. zbytočné navyšovanie trov konania o trovy právneho zastúpenia, sa právny zástupca navrhovateľa nezúčastňoval pojednávaní v konaní pred súdom, naopak, písomne požiadal o vykonanie pojednávania v jeho neprítomnosti s poukazom na to, že v prípade, že by na pojednávanie boli súdom alebo protistranou navrhované dôkazy alebo predložené tvrdenia, ktoré sú obranou proti návrhu, žiadal pre zachovanie práva, byť oboznámený s týmito skutočnosťami, aj právo vyjadriť sa k nim. Súd podotýka, že hlavnými zásadami občianskeho súdneho konania sú tiež zásady ústnosti a bezprostrednosti konania, to znamená, že súdne konanie sa nevedie ako písomné konanie a práve v záujme hospodárnosti konania je na mieste osobná účasť najmä účastníkov konania tak, aby vedeli reagovať na skutkové tvrdenia a prípadné zmeny skutkového stavu v priebehu konania pred súdom. Aj v tomto smere iba prítomnosť právneho zástupcu navrhovateľa v konaní pred súdom bola zjavne neúčelná. Súd uvedeným postupom nespochybňuje právo každého účastníka - dať sa zastúpiť v súdnom konaní advokátom v súlade s ústavným právom podľa čl. 47 ods.2 Ústavy SR a ustanovením § 25 ods.1 O. s. p. S prihliadnutím na charakter, obtiažnosť i časovú náročnosť úkonov právnej služby, ktoré v tomto konaní právny zástupca navrhovateľovi ako svojmu klientovi poskytol však súd vedie k jednoznačnému záveru, že právne zastúpenie navrhovateľa v tomto konaní je zjavne neúčelné, preto súd nepriznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, tieto trovy bude musieť navrhovateľ znášať sám. Uvedené rozhodnutie súdu neznamená, že v individuálnych prípadoch môže nastať situácia v obdobných sporoch navrhovateľa, kedy bude vhodné využiť služby advokáta ako právneho profesionála. Odporkyňu súd zviazal nahradiť navrhovateľovi sumu 99,50 € za zaplatený súdny poplatok.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v 3 vyhotoveniach (§ 204 ods. 1, prvá veta O. s. p.).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložit s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal
jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O. s. p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v zmení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O. s. p., t. j. 1) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3) účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5) sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6) účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7) rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8) súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a O. s. p. ), t. j. 1) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, 3) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O. s. p., 4) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O. s. p.).