Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_21S-15-2015.pdf
PDF · 122.73 KB
Case nature
Area
Subarea
21S/15/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eriky Šobichovej a členov senátu JUDr. Veroniky Poláčkovej a JUDr. Zuzany Jančárovej, v právnej veci žalobcu: TATRA SPC11, s.r.o., so sídlom Vrbická č. 1944, 031 01 Liptovský Mikuláš, IČO: 44 552 459, právne zast. Advokátskou kanceláriou Geško, Hulín a partneri s. r. o., Velehradská 33, 821 08 Bratislava, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o preskúmanie rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/534524/2014 zo dňa 05.12.2014, takto jednomyseľne
rozhodol:
Krajský súd v Žiline rozhodnutie žalovaného č. 1100308/1/534524/2014 zo dňa 05.12.2014 z r u š u j e podľa § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p. a v e c v r a c i a žalovanému na ďalšie konanie.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobcovi na účet právneho zástupcu trovy konania vo výške 411,74 Eur, pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 70 Eur a z trov právneho zastúpenia vo výške 341,74 Eur, do 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote (§ 250b ods. 1 O.s.p.) domáhal preskúmania rozhodnutia žalovaného č. 1100308/1/534524/2014 zo dňa 05.12.2014, ktorým žalovaný podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil rozhodnutie Daňového úradu Žilina č. 9513401/5/4318175/2014 zo dňa 29.09.2014, ktorým žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. za správny delikt podľa § 16a písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z. vo výške 660,- €. V žalobe žalobca poukázal na to, že rozhodnutie žalovaného napáda v celom rozsahu z dôvodu, že napadnutým rozhodnutím a postupom žalovaného bol žalobca ukrátený na svojich právach, pričom žalobca považuje napadnuté rozhodnutie za nezákonné. Prvostupňovým rozhodnutím Daňového úradu Žilina zo dňa 29.09.2014 žalobcovi bola uložená pokuta podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice za správny delikt podľa § 16a písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z. v sume 660,- €. Žalobca v celom rozsahu napáda a namieta celé konanie a postup, ktorý predchádzal vydaniu rozhodnutia v prvom stupni, ako aj vydaniu rozhodnutia v odvolacom konaní s tým, že rozhodnutia vychádzajú z nesprávneho právneho posúdenia veci, zistenie skutkového stavu, z ktorého vychádzalo správne rozhodnutie, je v rozpore s obsahom spisov, zistenia skutkového stavu sú nedostačujúce na posúdenie veci a rozhodnutie je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a v konaní došlo k vadám, ktoré mali vplyv na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
Žalobca poukazuje na to, že žalovaný a ani prvostupňový orgán sa neriadili ustanoveniami Daňového poriadku, zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní elektronickej registračnej pokladnice a ďalšími predpismi. Žalobca podal proti rozhodnutiu prvostupňového správneho orgánu v súlade s ust. § 72 ods. 1 a
nasl. Daňového poriadku v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že napadnuté rozhodnutie považoval za nedôvodné v časti výroku aj odôvodnenia. Podané odvolanie žalobca odôvodnil a vyjadril sa k jednotlivým skutočnostiam uvádzaným správcom dane v rozhodnutí s tým, že žalobcovi bola uložená pokuta neoprávnene, keďže podľa novely zákona č. 361/2013 Z.z. je predajným miestom - § 2 písm. k) miesto, kde sa prijíma tržba, a ktoré je uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice. Uvedená pokladnica DKP č. 5002022761103005 sériové číslo BRKO 205 001 má uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice predajné miesto ako je v hornom textovom logu „ambulantný predaj“. Z tohto dôvodu žiadal o zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty. Žalobca poukázal na § 2 písm. k) zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého je predajným miestom miesto, kde sa prijíma tržba. Podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona č. 289/2008 Z.z. podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje: obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania.
Ďalej poukázal na ust. § 2 ods. 1 písm. e) zákona č. 178/1998 Z.z., podľa ktorého na účely tohto zákona sa rozumie ambulantným predajom predaj v stánkoch s dočasným stanovišťom, predaj na prenosných predajných zariadeniach, predaj v pojazdnej predajni a sezónny predaj na verejnom priestranstve pred prevádzkarňou; ako v odvolaní uviedol žalobca, vzhľadom na znenie citovaných zákonov sa nedopustil porušenia zákona č. 289/2008 Z.z., keďže predaj prebiehal ako ambulantný, nemožno považovať miesto označené správcom dane za predajné miesto.
K týmto skutočnostiam sa žalovaný vôbec nevyjadril. Absentuje teda uvedenie, aké konkrétne dôkazy druhostupňový správny orgán k názoru o oprávnenosti pokuty viedli, aké úvahy uplatnil pri vyhodnocovaní, čo má za následok nepreskúmateľnosť tohto zistenia, jeho nezákonnosť a nemožnosť daňového subjektu brániť sa voči tomuto zisteniu, prípadne korigovať svoj výklad zákonných ustanovení. Žalovaný neodôvodnil svoje rozhodnutie vôbec, keďže iba všeobecne konštatoval jednak obsah zákonnej úpravy a jednak zhrnul rozhodnutie prvostupňového správneho orgánu bez akéhokoľvek zohľadnenia daného prípadu, absolútne bez vyjadrenia sa k skutočnostiam, ktoré žalobca uviedol v odvolaní. V tejto časti je rozhodnutie žalovaného nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Poukázal aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR 2Sžp 16/2011 zo dňa 30.05.2012. Správne orgány sú povinné pri vydávaní rozhodnutí riadne vysvetliť a odôvodniť svoje rozhodnutia a povolená správna úvaha má byť výsledkom myšlienkového procesu, nie súhrnom všeobecných konštatovaní bez posúdenia jednotlivých okolností prípadu a bez vyjadrenia sa ku skutočnostiam tvrdeným žalobcom, tak ako to žalovaný uviedol. Z oboch rozhodnutí správnych orgánov nie je možné zistiť, na základe čoho správne orgány dospeli k názoru, že je odôvodnené uloženie pokuty, pričom prvostupňový ani druhostupňový orgán tvrdenie žalobcu nijako nevysvetlil, ani nevyvrátil. Žalobca navrhol rozhodnutie žalovaného ako aj prvostupňové rozhodnutie správneho orgánu zrušiť a vec vrátiť správnym orgánom na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil aj náhradu trov konania.
Žalovaný podal k žalobe písomné vyjadrenie podaním doručeným súdu dňa 20.03.2015. Žalovaný sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci. Uviedol, že je toho názoru, že adresa predajného miesta musí byť na pokladničnom doklade uvedená pred ochranným znakom MF SR. Keďže žalobca na pokladničnom doklade uviedol tento povinný údaj za ochranným znakom, dopustil sa správneho deliktu podľa § 16a písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z.. Žiadal žalobu ako nedôvodnú zamietnuť.
Krajský súd v Žiline v predmetnej veci rozhodol rozsudkom bez nariadenia pojednávania dňa 24.6.2015 za splnenia podmienok § 250f ods. 1 a 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.a.p.. Žalobca súhlasil s rozhodnutím bez nariadenia pojednávania, a to písomným podaním doručeným súdu dňa 12.03.2015. Žalovaný výzvu podľa § 250f ods. 2 O.s.p., aby sa vyjadril v lehote 15 dní, či súhlasí s prejednaním veci bez nariadenia pojednávania s doložkou, že ak sa v stanovenej lehote nevyjadrí, bude sa predpokladať, že k prejednaniu veci bez nariadenia pojednávania nemá námietky prevzal dňa 02.03.2015. V stanovenej lehote 15 dní sa nevyjadril.
Krajský súd v Žiline po preskúmaní napadnutého rozhodnutia, vrátane prvostupňového rozhodnutia správneho orgánu, ako aj ich postupov v rozsahu danom žalobnými dôvodmi žalobcu mal za to, že žalobné dôvody žalobcu sú dôvodné a rozhodnutie žalovaného bolo potrebné zrušiť pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p., a to z nasledovných dôvodov:
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutia a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 1 ods. 2 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa tohto zákona sa postupuje, ak osobitné predpisy 1)neustanovujú inak.
Podľa § 63 ods. 1 zákona č. 563/2009 Z.z. ukladať povinnosti alebo priznávať práva podľa tohto zákona alebo osobitného predpisu 2)možno len rozhodnutím, ktoré musí byť doručené podľa tohto zákona, ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 2 predmetného zákona, rozhodnutie musí vychádzať zo stavu veci zisteného v daňovom konaní, musí obsahovať náležitosti ustanovené týmto zákonom a musí byť vydané príslušným orgánom, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa § 63 ods. 3 predmetného zákona, ak tento zákon alebo osobitné predpisy neustanovujú inak, rozhodnutie musí obsahovať
a) označenie orgánu, ktorý rozhodnutie vydal,
b) číslo a dátum rozhodnutia,
c) meno, priezvisko, adresu trvalého pobytu fyzickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, alebo obchodné meno a sídlo právnickej osoby, o ktorej právach a povinnostiach sa rozhodovalo, identifikačné číslo organizácie a identifikačné číslo daňového subjektu, ak mu bolo pridelené pri registrácii, alebo iný identifikátor pridelený správcom dane, ak fyzická osoba nemá povinnosť registrácie alebo nemá povinnosť evidencie podľa osobitného predpisu; ak ide o zahraničnú fyzickú osobu dátum narodenia alebo iný údaj identifikujúci túto osobu a ak ide o zahraničnú právnickú osobu, ktorá nemá identifikačné číslo organizácie, použije sa iný údaj identifikujúci túto právnickú osobu,
d) výrok, ktorý obsahuje údaje podľa písmena c), rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodovalo, lehotu plnenia, ak sa ukladá povinnosť plniť, rozhodnutie o náhrade nákladov správy daní podľa § 12, a ak ide o peňažné plnenie, aj sumu a číslo účtu príslušnej banky, na ktorý má byť suma zaplatená,
e) poučenie o mieste, lehote a forme podania odvolania s upozornením na prípadné vylúčenie odkladného účinku,
f) vlastnoručný podpis povereného zamestnanca finančného riaditeľstva alebo správcu dane, ktorým je daňový úrad alebo colný úrad, s uvedením jeho mena, priezviska a funkcie a odtlačok úradnej pečiatky, ak ide o správcu dane, ktorým je obec, podpis starostu obce alebo ním povereného zamestnanca obce s uvedením mena, priezviska starostu obce a odtlačok úradnej pečiatky; ak sa rozhodnutie doručuje elektronickými prostriedkami, vlastnoručný podpis a odtlačok úradnej pečiatky sa nahrádzajú zaručeným elektronickým podpisom.
Podľa § 63 ods. 5 predmetného zákona, rozhodnutie obsahuje odôvodnenie, ak tento zákon neustanovuje inak. V odôvodnení sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Podľa § 2 ods. 1 pís. k) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice , na účely tohto zákona sa rozumie predajným miestom, miesto, kde sa prijíma tržba, a ktoré je uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice.
Podľa § 4 ods. 2 písm. a) bod 7 o používaní registračnej pokladnice, elektronická registračná pokladnica musí okrem technických požiadaviek podľa odseku 1 písm. b) 3 bodu spĺňať aj tieto požiadavky: vytlačanie ochranného znaku len na pokladničnom doklade a páske dennej uzávierky, a to až po vytlačení iných údajov uvedených v § 8 ods. 1 a § 12 ods. 2.
Podľa § 8 ods. 1 písm. i) zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice, podnikateľ je povinný po zaevidovaní tržby v elektronickej registračnej pokladnici odovzdať kupujúcemu pokladničný doklad okrem kópie pokladničného dokladu ihneď po jeho vytlačení v elektronickej registračnej pokladnici; iný doklad vyhotovený elektronickou registračnou pokladnicou o prijatí tržby podnikateľ nesmie kupujúcemu odovzdať. Pokladničný doklad obsahuje najmenej tieto povinné údaje: obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania.
Podľa § 12 ods. 2 písm. e) zákona č. 289/2008 Z.z. denná uzávierka obsahuje najmenej tieto údaje: písmeno e) obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania.
Podľa § 16a písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z. správneho deliktu sa dopustí ten, kto odovzdá pokladničný doklad, doklad alebo paragón, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa § 8 ods. 1 a 2 alebo § 10 ods. 4.
Podľa § 16b ods. 2 zákona č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice daňový úrad alebo colný úrad uloží pokutu pri každom ďalšom zistení porušenia podľa § 16a písm. a) až f), j), s) a t) od 660,- € do 6600,- €.
Podľa § 16b ods. 11 predmetného zákona pri ukladaní pokuty podľa odsekov 1 a 2 sa prihliada na závažnosť, trvanie a následky protiprávneho stavu.
Prvostupňovým rozhodnutím Daňový úrad Žilina č. 9513401/5/4318175/2014 zo dňa 29.09.2014 rozhodol podľa § 16b ods. 2 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. tak, že žalobcovi uložil pokutu vo výške 660,- € za správny delikt podľa § 16a písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z.. V odôvodnení rozhodnutia poukázal na miestne zisťovanie, ktoré bolo vykonané u daňového subjektu - žalobcu na predajnom mieste Mara CAMPING Liptovský Trnovec - Bufet u námorníka dňa 09.09.2014, pričom bolo zistené, že na vydanom doklade o nákupe sa označenie prevádzky - Bufet u námorníka, Mara CAMPING/ATC Liptovský Trnovec nachádza v časti pod ochranným znakom, čo je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. a) bod 7 v nadväznosti na § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z.. Na základe uvedeného bol porušený § 4 ods. 2 písm. a) bod 7 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. i) zákona č. 289/2008 Z.z., v zmysle ktorého má byť vytlačený ochranný znak na pokladničnom doklade až po vytlačení iných údajov uvedených v § 8 ods. 1 zákona č. 289/2008 Z.z., medzi ktorými je uvedené aj obchodné meno, sídlo alebo miesto podnikania podnikateľa a predajné miesto, ak je odlišné od sídla alebo miesta podnikania. Vyhotovením dokladu o nákupe je v rozpore s § 4 ods. 2 písm. a) bod 7 v nadväznosti na § 8 ods. 1 písm. i) zákona č. 289/2008 Z.z.. sa daňový subjekt dopustil správneho deliktu podľa § 16a písm. f) zákona č. 289/2008 Z.z..
Proti predmetnému rozhodnutiu zo strany žalobcu bolo podané odvolanie, v ktorom žalobca namietal, že podľa novely zákona č. 361/2013 Z.z. je predajným miestom (§ 2 písm. k) ) miesto, kde sa prijíma tržba, ktoré je uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice. Uvedená pokladnica DKP: 5002022761103005, sériové číslo BRKO 205001 má uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice predajné miesto ako aj v hornom textovom logu „ambulantný predaj“. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k porušeniu zákona, a preto žiadal o zrušenie rozhodnutia o uložení pokuty.
Žalovaný správny orgán svojím rozhodnutím zo dňa 05.12.2014 pod č. 1100308/1/534524/2014 prvostupňové rozhodnutie podľa § 74 ods. 4 zákona č. 563/2009 Z.z. potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia sa stotožnil so zisteným skutkovým a právnym stavom vo veci tak, ako ho zistil prvostupňový správny orgán, pričom uviedol, že uloženie pokuty za porušenie zákona č. 289/2008 Z.z. napadnutým rozhodnutím bolo opodstatnené, preto nemožno súhlasiť s námietkami daňového subjektu uvedenými v odvolaní.
Krajský súd v Žiline mal za to, že rozhodnutie žalovaného je nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov vo vzťahu k odvolacím námietkam žalobcu, ktoré žalobca uvádzal v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu s poukazom najmä na § 63 ods. 5 zákona č. 563/2009 Z.z., podľa ktorého v odôvodnení rozhodnutia sa uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom rozhodnutia, vysporiadanie sa s návrhmi a námietkami daňového subjektu, aké úvahy ovplyvnili hodnotenie dôkazov a použitie právnych predpisov, podľa ktorých sa rozhodovalo.
Je nesporné, že žalobca v odvolaní proti prvostupňovému rozhodnutiu namietal, že z jeho strany nedošlo k porušeniu zákona s poukazom na to, že podľa novely zákona č. 361/2013 Z.z. je predajným miestom - podľa § 2 písm. k) zák. č. 289/2008 Z.z. o používaní registračnej pokladnice, miesto, kde sa prijíma tržba, a ktoré je uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice, pričom kontrolovaná registračná pokladnica má uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice predajné miesto ako aj v hornom textovom logu ambulantný predaj. Z uvedeného vyplýva, že nedošlo k porušeniu zákona, a preto žiadal o zrušenie rozhodnutia. Je nesporné, že žalovaný sa k tejto odvolacej námietke žalobcu nevyjadril vôbec.
Každý účastník správneho konania má procesné právo na to, aby každé rozhodnutie bolo riadne odôvodnené, pričom limitom pre dôvody je samotný výrok rozhodnutia. Znamená to, že odôvodnenie rozhodnutia musí byť v súlade s výrokom rozhodnutia.
Odôvodnenie rozhodnutia je jeho dôležitou obsahovou náležitosťou, ktorá musí plniť niekoľko funkcií. Predovšetkým musí presvedčiť účastníkov o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia, čím sa napĺňa jedno zo základných pravidiel konania posilňovania dôvery účastníka správneho konania v správnosť rozhodovania, ktoré následne vedie k tomu, aby fyzické resp. právnické osoby dobrovoľne plnili svoje povinnosti vyplývajúce z vydaného rozhodnutia. Nemenej dôležitou funkciou je aj kontrolná funkcia spočívajúca v tom, že každé rozhodnutie je možné preskúmať, pričom presvedčivé odôvodnenie môže zamedziť zbytočnému uplatňovaniu opravných prostriedkov. Správny orgán pri vydávaní rozhodnutí musí reagovať na dva okruhy problémov, a to na skutkové okolnosti a na právne posúdenie veci. Zároveň súd poukazuje aj na to, že v predmetnej veci bola žalobcovi uložená pokuta za tzv. správny delikt s poukazom na ust. § 16b ods. 2 zákona č. 289/2009 Z.z.. Z konštantnej judikatúry Najvyššieho súdu SR - napr. sp. zn. 8Sžo 28/2007 je zrejmé, že výrok rozhodnutia o postihu za správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, poprípade aj evidencie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, poruší ust. § 47 ods. 2 zákona č. 71/1967 Zb. (v danom prípade § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z.).
V rámci verejnoprávnej zodpovednosti za protispoločenské konanie právna teória rozoznáva trestné činy, priestupky, iné právne delikty, v ďalšej špecifikácii ešte správne disciplinárne delikty a správne delikty poriadkové. Deliktom je len také porušenie povinnosti (konania alebo opomenutie), ktoré konkrétny zákon takto označuje. Rozlišovacím kritériom medzi jednotlivými druhmi deliktov podľa závažnosti je miera ich typovej spoločenskej nebezpečnosti vyjadrenej v znakoch skutkovej podstaty, u iných správnych deliktoch a disciplinárnych deliktoch ešte aj okruh subjektov, ktoré sa deliktu môžu dopustiť. V oboch prípadoch ide o súčasť tzv. správneho trestania, o postih správnym orgánom za určené nedovolené konanie či opomenutie. Treba zdôrazniť, že formálne označenie určitého typu protispoločenského konania a tomu zodpovedajúce zaradenie medzi trestné činy, priestupky, iné správne delikty a z toho vyvodené následky v podobe sankcií, vrátane príslušného konania, či už ide o oblasť súdneho alebo správneho trestania, je len vyjadrením reálnej trestnej politiky štátu, teda reflexia názoru spoločnosti na potrebnú mieru ochrany jednotlivých vzťahov a záujmov. Kriminalizácia, či naopak
dekriminalizácia určitého konania nachádza výraz v platnej právnej úprave a v ich zmenách, voľbe procesných nástrojov potrebných k odhaleniu a dokázaniu konkrétnych skutkov ako aj prísnosti postihu delikventa. Z týchto hľadísk je potrebné vychádzať pri posúdení nevyhnutnosti konkretizácie skutku a jeho miesta v rozhodnutí. Zákonná úprava je jednoznačná, pokiaľ ide o konanie o trestných činoch, resp. aj u priestupkov. Výrok rozhodnutia o priestupku musí obsahovať popis skutku s označením miesta a času jeho spáchania, vyslovenie viny, druhu a výmery sankcie.
Široká oblasť iných správnych deliktov však takéto jednoznačné vymedzenie výroku rozhodnutia nemá. Odkazuje na správny poriadok, podľa ktorého výrok rozhodnutia obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého bolo rozhodnuté, poprípade tiež rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Pokiaľ sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť plnenia, určí správny orgán na to lehotu.
Vymedzenie predmetu konania vo výroku rozhodnutia o správnom delikte musí spočívať v špecifikácii deliktu tak, aby sankcionované konanie nebolo zameniteľné s iným konaním. Tento záver je vyvoditeľný priamo z § 47 ods. 2 Správneho poriadku, resp. v danom prípade s § 63 ods. 3 písm. d) zákona č. 563/2009 Z.z. Daňového poriadku. V rozhodnutiach trestného charakteru, ktorými sú nepochybne aj rozhodnutia o iných správnych deliktoch, je nevyhnutné vymedziť presne za aké konkrétne konanie je subjekt postihnutý. To možno zaručiť len konkretizáciou údajov obsahujúcich popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedením iných skutočností, ktoré sú potrebné na to, aby skutok nemohol byť zamenený s iným. Takáto miera podrobnosti je nevyhnutná pre celé sankčné konanie, a to najmä z dôvodu vylúčenia prekážky litispendencie, dvojitého postihu pre rovnaký skutok, pre vylúčenie prekážky veci rozhodnutej, pre určenie rozsahu dokazovania, a to aj pre zabezpečenie riadneho práva na obhajobu. Až vydané rozhodnutie jednoznačne určí, čoho sa páchateľ dopustil a v čom spáchaný delikt spočíva. Jednotlivé skutkové údaje sú rozhodné pre určenie totožnosti skutku, vylučujú pre ďalšie obdobie možnosť zámeny skutku a možnosť opakované postihu za rovnaký skutok, pritom treba odmietnuť úvahu o tom, že postačí, ak sú tieto náležitosti uvedené len v odôvodnení rozhodnutia. Význam výrokovej časti rozhodnutia spočíva v tom, že iba táto časť rozhodnutia môže zasiahnuť do práv a povinností účastníkov konania. Riadne formulovaný výrok a v ňom v prvom rade konkrétny popis skutku je nezastupiteľná časť rozhodnutia, z ktorého je možné zistiť, či a aká povinnosť bola porušená a aké opatrenia či sankcie boli uložené. Len rozhodnutie obsahujúce takýto výrok možno vynútiť exekúciou.
Záver o nevyhnutnosti úplnej špecifikácie iného správneho deliktu z hľadiska vecného, časového a miestneho plne korešponduje medzinárodným záväzkom Slovenskej republiky. Treba pripomenúť, že aj na rozhodovanie o iných správnych deliktoch dopadajú požiadavky čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ľudských právach a základných slobodách (publikovaný pod č. 209/1992 Zb.), keď dohovor v čl. 6 ods. 1 uvádza, že akékoľvek trestné obvinenie treba poskytnúť záruku tomu, kto je obvinený v trestnom konaní ako aj správnom konaní pre podozrenie zo spáchania správneho deliktu. Takto vykladá dohovor stabilne aj judikatúra Európskeho súdu pre ľudské práva.
Z uvedeného potom treba vyvodiť, že výrok rozhodnutia o postihu za iný správny delikt musí obsahovať popis skutku s uvedením miesta, času a spôsobu jeho spáchania, prípadne uvedenie iných skutočností, ktoré sú potrebné k tomu, aby nemohol byť zamenený s iným. Ak správny orgán neuvedie tieto náležitosti do výroku svojho rozhodnutia, podstatne poruší ustanovenia Zákon o správnom konaní, resp. v danom prípade zákona č. 563/2009 Z.z. - § 63 ods. 3 písm. d) Daňového poriadku. Je pravdou, že správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, v predmetnej veci súd prekročil jej rámec ale s cieľom pomôcť správnemu orgánu pri ďalšom postupe vo vrátení veci na ďalšie konanie. Keďže predmetom správneho súdnictva je rozhodovanie sporov v oblasti práva verejného, podľa názoru súdu správny súd má právo ale aj povinnosť, fungovať ako garant ochrany práva. Správny súd preskúmava zákonnosť rozhodnutia orgánu verejnej správy. Preto podľa názoru súdu nemôže sa správne súdnictvo pri absencii právnej úpravy obmedziť len na tvrdenie účastníkov.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti bolo rozhodnutie žalovaného správneho orgánu zrušené pri aplikácii § 250j ods. 2 písm. d) O.s.p..
Žalovaný v ďalšom konaní zabezpečí riadnu identifikáciu správneho deliktu, tak že tento bude riadne špecifikovaný vo výrokovej časti rozhodnutia, tak aby z neho bolo zrejmé porušenie povinnosti žalobcu, pričom sa žalovaný vysporiada s námietkou žalobcu, že teda predajné miesto žalobcu - ,,Ambulantný predaj“ tak ako bolo uvedené v knihe elektronickej registračnej pokladnice (§ 2 písm. k) zákona č. 289/2008 Z.z.), toto bolo uvedené aj v hornom textovom logu pokladničného bloku, keďže predaj prebiehal ako ambulantný (§ 2 ods. 1 písm. e) zákona č 178/1998 Z.z.), nemožno považovať miesto označené správcom dane za predajné miesto. Uvedené je potrebné, aby bolo zrejmé, za čo vlastne bol žalobca sankcionovaný, či za uvedenie adresy predajného miesta ako adresa - Bufet u Námorníka, Mara CAMPING/ATC Liptovský Trnovec, ktoré na pokladničnom doklade je uvedené až po ochrannom znaku MF. Resp. vyjadriť sa potom k tomu, či teda je námietka ,,predajného miesta ako ambulantný predaj“, ktoré je uvedené pred ochranným znakom MF je nedôvodná a z akých dôvodov. Súd zároveň zdôrazňuje, že § 16b ods. 2 písm. a) resp. § 16b ods. 1 písm. a) zákona č. 289/2008 Z.z. sankcionuje za správny delikt - porušenie § 16a písm. f) (okrem iných) zákona č. 289/2008 Z.z., podľa ktorého správneho deliktu sa dopustí ten, kto odovzdá pokladničný doklad, doklad alebo paragón, ktoré nespĺňajú náležitosti podľa § 8 ods. 1 a 2 alebo § 10 ods. 4 zákona č. 289/2008 Z.z.
Žalobca bol v konaní úspešným účastníkom konania, preto má pri aplikácii ust. § 250k ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Tieto si uplatnil prostredníctvom právneho zástupcu vo vyčíslení trov konania zo dňa 09.03.2015 v celkovej výške 341,74 Eur, pozostávajúcich z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby:
1. prevzatie a príprava zastúpenia - 134 Eur, režijný paušál 8,39 Eur, 20 % DPH, spolu 170,87 Eur,
2. žaloba - 134 Eur; režijný paušál 8,39 Eur a 20 % DPH, spolu 170,87 Eur.
Súd preskúmal písomnú špecifikáciu uplatnených trov konania predloženú právnym zástupcom žalobcu a priznal žalobcovi náhradu trov konania pozostávajúcich zo súdneho poplatku a z trov právneho zastúpenia za dva úkony právnej služby a hotové výdavky podľa špecifikácie.
A/ Podľa § 1 ods. 3 vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení účinnom od 01.07.2013 (ďalej len „vyhláška“) je výpočtovým základom na účely tejto vyhlášky priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky za prvý polrok predchádzajúceho kalendárneho roka, ak odsek 4 neustanovuje inak (ďalej len „výpočtový základ“).
Výpočtový základ pre rok 2014 predstavuje 804 Eur a pre rok 2015 sumu 839 Eur.
Podľa § 11 ods. 4 vyhlášky je základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby jedna šestina výpočtového základu vo veciach zastupovania v konaniach podľa piatej časti Občianskeho súdneho poriadku. V dávkových veciach sociálneho poistenia, vo veciach sociálnych služieb a vo veciach preskúmavania rozhodnutia o priestupkoch patrí odmena za jeden úkon právnej služby vo výške jednej trinástiny výpočtového základu.
Jedna šestina výpočtového základu pre rok 2014 predstavuje 134 Eur a pre rok 2015 sumu 139,83 Eur.
V predmetnej veci sa jednalo o prieskum rozhodnutia o tzv. inom správnom delikte, a teda za zastupovanie v takejto veci za jeden úkon právnej služby patrí odmena vo výške jednej šestiny výpočtového základu. Súd pri výpočte trov konania vychádzal z uplatnených súm tarifnej odmeny, nakoľko v zmysle § 13 ods. 1 vyhlášky môže advokát základnú sadzbu tarifnej odmeny znížiť (134 Eur) a zároveň v súlade s dispozičnou zásadou súd nemôže priznať náhradu trov nad rámec návrhu.
Súd priznal odmenu za dva úkony právnej služby, a to za:
1. prevzatie a prípravu zastúpenia vrátane prvej porady s klientom zo dňa 11.02.2015, ako vyplýva z plnomocenstva doloženého k žalobe, v súlade s § 13a ods. 1 písm. a) vyhlášky vo výške 134 Eur,
2. písomne podanie na súd - žalobu zo dňa 16.02.2014 v súlade s § 13a ods. 1 písm. c) vyhlášky vo výške 134 Eur. Odmena za úkony právnej služby spolu 268 Eur.
B/ Podľa § 16 ods. 3 vyhlášky možno od klienta požadovať na náhradu výdavkov na miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné sumu vo výške jednej stotiny výpočtového základu za každý úkon právnej služby - tzv. režijný paušál. Túto sumu môže advokát požadovať aj vtedy, ak sa na jej náhrade s klientom osobitne nedohodol.
Súd v súlade s § 1 ods. 3 a § 16 ods. 3 vyhlášky priznal ako hotové výdavky právneho zástupcu aj režijný paušál za rok 2015 (2 x 8,39 Eur); režijný paušál spolu 16,78 Eur.
C/ Súd priznal v súlade s § 18 ods. 3 vyhlášky DPH (20 %) vo výške 56,96 Eur, o ktorú sa zvýšila súdom priznaná odmena za úkony právnej služby a náhrady, keďže mal preukázané overením identifikačného čísla SK2022031066 na www stránke ?http://ec.europa.eu/taxation_customs/vies/vatResponse.html?, že právny zástupca žalobcu je platiteľom dane.
Uvedený sumár úkonov právnej služby a ich hodnoty 341,74 Eur považuje súd podľa konkrétnych okolností predmetného prípadu za účelný a hospodárny (z hľadiska odmeňovania) pre uplatňovanie príslušného práva.
D/ Súd priznal ako trovy konania aj zaplatený súdny poplatok vo výške 70 Eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Krajského súdu v Žiline na Najvyšší súd Slovenskej republiky v Bratislave, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí spĺňať náležitosti ust. § 205 O.s.p.