Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Sa-40-2020.pdf
PDF · 178.59 KB
Case nature
Area
Subarea
4Sa/40/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove sudkyňou JUDr. Monikou Tobiašovou v právnej veci žalobcu A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom D., D. XXXX/XX, právne zastúpený Mgr. Ernestom Vokálom, advokátom so sídlom Hlavná 61, Prešov, proti žalovanej Sociálna poisťovňa, so sídlom Bratislava, Ul. 29. augusta č. 8-10, o preskúmanie rozhodnutia a postupu generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 13.10.2020 číslo: XXX XXX XXXX X na základe sociálnej žaloby v sociálnych veciach, takto
rozhodol:
Z r u š u j e rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 13.10.2020 číslo: 440 303 7180 0 a vec vracia žalovanej na ďalšie konanie.
P r i z n á v a žalobcovi nárok na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej. O výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
odôvodnenie:
I.
Zhrnutie napadnutého rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej
Preskúmavaným rozhodnutím zo dňa 13.10.2020 rozhodol generálny riaditeľ žalovanej ako príslušný odvolací orgán podľa § 218 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení (ďalej len „zákon“) v zmysle rozhodnutia Krajského súdu v Prešove č. 8Sa/16/2018-43 zo dňa 27.09.2018 v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sk/2/2019 zo dňa 30.10.2019 vo veci odvolania Ing. B. C. (účastník konania, žalobca) podaného proti rozhodnutiu Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2016 o zamietnutí žiadosti o vdovecký dôchodok tak, že odvolanie účastníka konania zamietol v celom rozsahu a potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie.
V odôvodnení preskúmavaného rozhodnutia generálny riaditeľ žalovanej poukázal, že rozsudkom Krajského súdu v Prešove č. 8Sa/16/2018-43 zo dňa 27.09.2018 bolo zrušené rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 12.12.2017 podľa § 191 ods. 1 zákona č. 162/2015 Z.z.. Žalovaná dňa 20.11.2018 podala proti tomuto rozsudku kasanú sťažnosť. Najvyšší súd SR rozsudkom sp.zn. 9Sk/2/2019 zo dňa 30.10.2019 kasačnú sťažnosť žalovanej podľa § 461 zákona č. 162/2015 Z.z. ako nedôvodnú zamietol. Najvyšší súd SR v právnom názore uviedol, že síce žiadateľ je povinný preukázať svoj nárok pri podávaní žiadosti o priznanie dávky, ale táto jeho povinnosť nie je absolútna, a je zákonnou povinnosťou žalovanej, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné doklady na rozhodnutie. Žalovaná od účastníka konania opakovane požadovala preukázanie doby zamestnania jeho zomrelej manželky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, avšak sama dokazovanie v tomto smere nerealizovala.
Generálny riaditeľ žalovanej, ako odvolací orgán, posúdil priloženú spisovú dokumentáciu účastníka konania v celom rozsahu, posúdil jeho námietky a v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vysloveným v jeho rozsudku č. 9Sk/2/2019 zo dňa 30.10.2019 dospel k záveru, že rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie zo dňa 11.08.2016 je potrebné potvrdiť.
V zmysle právnych záverov citovaného rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky bol opätovne posúdený nárok účastníka konania na vdovecký dôchodok.
Z podkladov administratívneho spisu účastníka konania vyplýva, že Sociálna poisťovňa, ústredie ako prvostupňový správny orgán, na základe žiadosti účastníka konania o vdovecký dôchodok, spísanej v Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov dňa 15. marca 2016, rozhodla rozhodnutím č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2016, ktorým podľa § 293dn ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z. zamietla žiadosť účastníka konania o vdovecký dôchodok, pretože neboli splnené zákonné podmienky pre jeho priznanie na strane pani C. C., E. F., nar. XX.XX.XXXX, zomretej dňa 22.05.1990 (ďalej len „zomretá manželka“) účastníka konania. Proti predmetnému rozhodnutiu podal účastník konania v zákonom stanovenej lehote odvolanie ktorým namietal, že jeho zomretá manželka pred smrťou bola invalidná dôchodkyňa, ktorá poberala invalidný dôchodok. K odvolaniu pripojil vysvedčenie nebohej manželky o maturitnej skúške, preukaz na oprávnenie vstupu do budov kasárni SNP z roku 1974, návrh na kúpeľnú liečbu zo dňa 15.04.1988, list Zväzu invalidov, Základnej organizácie zrakovo postihnutých v Prešove zo dňa 28.08.1988, preukážku na robotnícke cestovné lístky z roku 1972, rozhodnutie Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach - odboru sociálnych veci a pracovných síl zo dňa 14.10.1982 o priznaní príspevku počas prípravy na pracovné uplatnenie, potvrdenie Okresnej správy spojov Spišská Nová Ves zo dňa 26.01.1983 o absolvovaní kurzu telefónnych manipulantiek pobočkových zariadení a viaceré fotokópie fotografií. Svoje odvolanie účastník konania doplnil podaním, doručeným Sociálnej poisťovni, pobočke Prešov dňa 19.09.2016 a predložil potvrdenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J. A. Reimana Prešov zo dňa 13.09.2016 o dobe zamestnania od 01.11.1966 do 30.11.1967.
V konaní o nároku na vdovecký dôchodok bola s účastníkom konania za účelom preukázania rozhodujúcich skutočností k posúdeniu nároku na vdovecký dôchodok dňa 08.09.2016 spísaná v Sociálnej poisťovne, pobočke Prešov zápisnica v súlade s § 189 zákona, v ktorej uviedol, že jeho zomretá manželka bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku, čo preukázal návrhom na kúpeľnú liečbu zo dňa 15.04.1988. Manželstvo účastníka konania bolo bezdetné a manželka účastníka konania nezomrela v dôsledku pracovného úrazu a ani choroby z povolania. Účastník konania predložil neúplné doklady k dobám zamestnania zomretej manželky, Uvedené doklady pripojil aj k odvolaniu.
V rámci odvolacieho konania bola Sociálna poisťovňa, pobočka Prešov opakovane požiadaná o spísanie zápisnice za účelom preukázania doby zamestnania zomretej manželky účastníka konania a skutočnosti, či bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku Dňa 13.12.2016 sa účastník konania dostavil do Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov a uviedol, že zápisnicu spisovať nebude a podá sťažnosť. Účastník konania v priebehu odvolacieho konania podal viacero sťažnosti adresovaných Sociálnej poisťovni, Úradu vlády Slovenskej republiky a Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky. K týmto sťažnostiam nepripojil písomnosti, ktoré by jednoznačne preukazovali dobu zamestnania jeho zomretej manželky a ani to, že ku dňu smrti bola poberateľkou invalidného dôchodku.
V podaní doručenom Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 31.07.2017 účastník konania uviedol, že dobu zamestnania nebohej manželky v Pridruženej výrobe Gregorovce nevie preukázať, pretože JRD Gregorovce bolo zlúčené s Poľnohospodárskym družstvom Šarišské Michaľany, a to bolo neskôr zlikvidované. Uvedeným podaním opätovne predložil doklady o dobe zamestnania zomretej manželky, ktoré boli pripojené k odvolaniu. Zároveň predložil viacero fotokópii fotografií a viaceré lekárske správy. V uvedenom podaní účastník konania poukázal na to, že Najvyšší súd Slovenskej republiky v rozsudku
sp. zn. 7So/205/2007 zo dňa 31.03.2009 na str. 2 konštatuje, že „manželka navrhovateľa zomrela dňa 22.05.1990 ako invalidná dôchodkyňa.“
Podľa § 293dn ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z. vdovec, ktorého manželka zomrela pred 01.01.2004, nevznikol mu nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2016 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a táto invalidita trvá aj po 31.12.2015, má nárok na vdovecký dôchodok najskôr od 01.01.2016 po manželke, ktorá
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Manželka účastníka konania zomrela dňa 22.05.1990, teda pred 01.01.2004.
Z obsahu administratívneho spisu účastníka konania, ako aj zo žiadosti o vdovecký dôchodok zo dňa 15.03.2016 (str. 5) bolo preukázané, že účastníkovi konania nevznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2016.
Účastník konania dovŕšil dôchodkový vek dňa 03.12.2004 a právoplatným rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 19.10.2005 mu bol podľa § 65 zákona od 25.06.2005 priznaný starobný dôchodok.
Nárok na vdovecký dôchodok má vdovec len ak jeho manželka ku dňu smrti splnila aspoň jednu z podmienok uvedenú v písmene a), b) alebo c) § 293dn ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. v znení zákona č. 407/2015 Z. z. Podľa údajov uvedených v žiadosti o vdovecký dôchodok zo dňa 15.03.2016 manželka účastníka konania ku dňu smrti nebola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku a ani dôchodku za výsluhu rokov.
V odvolacom konaní je podstatným pre posúdenie nároku účastníka konania na vdovecký dôchodok splnenie podmienky poberania invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku manželkou účastníka konania v deň jej úmrtia.
Účastník konania uviedol, že jeho zomretá manželka bola od roku 1979 invalidnou dôchodkyňou a ako dôkaz predložil návrh na kúpeľnú liečbu zo dna 15.04.1988, v ktorom sa uvádza, že je invalidnou dôchodkyňou. Následne predložil jej členský preukaz Zväzu invalidov č. 742 385, kde je uvedené, že bola vo Zväze invalidov od roku 1979.
V informačnom systéme Sociálnej poisťovne, ústredie sa nenachádzajú žiadne doklady preukazujúce získanú dobu zamestnania zomretej manželky účastníka konania (evidenčný materiál) a ani záznamy o poberaní invalidného dôchodku. Sociálna poisťovňa, ústredie nemá vo svojej evidencii tieto doklady z dôvodu, že bola povinná v súlade s internými predpismi o skartácii a v súlade so zákonom o archívnictve č. 149/1975 Zb. administratívny spis zomretej manželky účastníka konania skartovať v lehote piatich rokov od jej úmrtia. Vzhľadom na uvedené Sociálna poisťovňa, ústredie nemôže archivovať administratívne spisy a evidenčný materiál zomretých poistencov po uplynutí uvedenej lehoty a súčasne evidovať údaje o poberaní dôchodku zomretých pred 01.01.1992, t.j. pred zavedením informačného systému dôchodkového poistenia.
V konaní o žiadosti o vdovecký dôchodok a ani v odvolacom konaní účastník konania nepredložil rozhodnutie o priznaní, prípadne o úprave sumy invalidného dôchodku a ani žiadnym hodnoverným dokladom nepreukázal, že jeho zomretá manželka bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku.
Námietka účastníka konania vznesená v odvolaní, že Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. 7So/205/2007 zo dňa 31. marca 2009 na str. 2 konštatuje, že „manželka navrhovateľa zomrela 22.05.1990 ako invalidná dôchodkyňa“ nie je dôvodná, nakoľko nejde o dôkaz, ktorý by jednoznačne preukazoval poberanie invalidného dôchodku zomretou manželkou účastníka konania. Predmetom konania na Najvyššom súde SR nebolo posúdenie, či zomretá manželka bola alebo nebola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku, ale preskúmanie zákonnosti rozsudku Krajského súdu v Prešove č, k. 3Sd/61/2007-18 zo dňa 03.07.2007, ktorý potvrdil rozhodnutie Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX zo dňa 19.02.2007 o zamietnutí žiadosti účastníka konania o vdovecký dôchodok, nakoľko nesplnil podmienky uvedené v § 293n ods. 1 zákona.
Sociálna poisťovňa, ústredie požiadala listom zo dna 02.02.2017 Štátny oblastný archív v Prešove o vyjadrenie, či zomretá manželka účastníka konania poberala invalidný dôchodok. Elektronickým podaním zo dňa 09.02.2017 Štátny oblastný archív v Prešove oznámil, že písomnosti Zväzu československých invalidov sa v jeho archíve nenachádzajú a odporučil sa v danej veci obrátiť na Slovenský národný archív a Štátny archív v Košiciach. Následne boli listami zo dňa 10.02.2017 požiadané o súčinnosť Slovenský národný archív a Štátny archív v Košiciach. Listom zo dňa 21. februára 2017 Štátny archív v Košiciach oznámil, že požadované archívne dokumenty sa v jeho archíve nenachádzajú. Listom zo dňa 22.02.2017 Slovenský národný archív oznámil, že doklady preukazujúce poberanie invalidného dôchodku na meno C. C. sa v archíve nenachádzajú a odporučil sa obrátiť na adresu A. A. G., C. H. XX, D. XX, XXX XX I. I.. Odpoveď z uvedenej adresy nebola doručená.
V konaní o odvolaní bol odbor lekárskej posudkovej činnosti na účely posúdenia nároku účastníka konania na vdovecký dôchodok požiadaný o posúdenie zdravotného stavu zomretej manželky. Posudkoví lekári sociálneho poistenia boli požiadaní o vyjadrenie, či zdravotný stav popísaný v lekárskych správach predložených účastníkom konania mohol zodpovedať čiastočnej alebo úplnej invalidite podľa právnych predpisov účinných v rokoch 1979 až 1990 a či sa jednalo o stav trvalý bez možnosti zlepšenia, čo by malo za následok prípadný zánik invalidity.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov na základe písomnosti, ktoré predložil účastník konania (z členského preukazu Zväzu invalidov, z návrhu na kúpeľnú liečbu zo dňa 15.04.1988, z vyjadrenia LPK zo dna 12.06.1988, z vyjadrenia lekárskej posudkovej komisie zo dňa 12.06.1988, zo správy ošetrujúcemu lekárovi zo dňa 22. októbra 1966, z diabetologických vyšetrení zo dňa 27.09.1978 a zo dňa 04.10.1978, z interných vyšetrení v roku 1979 a zo dňa 12.06.1980, z očného nálezu, zo správy zo Stanice rýchlej zdravotníckej pomoci ARO zo dňa 03.05.1990), v lekárskej správe zo dňa 28.03.2017 vyslovil posudkový záver, že zomretá manželka účastníka konania bola ku dňu smrti, k 22.05.1990, invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav nebola schopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
Keďže lekárska správa posudkového lekára sociálneho poistenia neobsahovala všetky potrebné údaje na posúdenie nároku účastníka konania na vdovecký dôchodok, bol požiadaný o doplnenie lekárskej správy zo dňa 28.03.2017. Podľa lekárskej správy zo dňa 10.11.2017 zomretá manželka účastníka konania bola od 27.09.1978 čiastočne invalidná podľa § 25 ods. 4 písmeno a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 121/1975 Zb“), lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok. Od 03.05.1990 bola invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonával akékoľvek sústavné zamestnanie.
Najvyšší súd Slovenskej republiky vo svojom rozsudku uviedol, že podľa dokladov založených v administratívnom spise nebolo sporné, že zomretá manželka účastníka konania bola zamestnaná v období od 01.11.1966 do 30.11.1967 vo Fakultnej nemocnici s Poliklinikou v Prešove. Účastník konania na preukázanie inej doby zamestnania zomretej manželky nevedel predložiť pracovné zmluvy, resp. rozhodnutie Sociálnej poisťovne o priznaní invalidného dôchodku zomretej manželky. Predložil doklady o štúdiu na strednej škole, absolvovaných kurzoch bodového písma pre nevidiacich, telefónnych
manipulantiek pobočkových zariadení. Od júla 1966 do októbra 1966 mala byť zomretá manželka zamestnaná ako technička pridruženej výroby v Gregorovciach, čo účastník konania dokladoval správou ošetrujúcemu lekárovi zo dňa 22.10.1966. V predmetnej správe sa uvádza, že zomretej manželke účastníka konania bol pri vstupnej prehliadke do zamestnania zistený cukor v moči, čo by mohlo naznačovať, že v tom čase bola zamestnaná. Na Preukážke na robotnícke cestovné lístky, zamestnávateľ, Poľnohospodárske stavby v Prešove, dňa 30.03.1971 potvrdil, že zomretá manželka účastníka konania bola u neho trvale zamestnaná od 01.12.1967. Od tohto dátumu mala povolený vstup do kasárni SNP, čo účastník konania dokladoval príslušným preukazom a známkou z roku 1974. Podľa účastníka konania pracovala jeho zomretá manželka u uvedeného zamestnávateľa od 01.12.1967 do 19.05.1979.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ďalej uviedol, že v zmysle lekárskej správy a posudku zo dňa 10.11.2017, bola zomretá manželka účastníka konania čiastočne invalidná od 27.09.1978, čo by nasvedčovalo tomu, že bola od tohto obdobia poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Uvedenému zodpovedá aj zápis v návrhu na kúpeľnú liečbu zo dňa 15.04.1988, v zmysle ktorého je zomretá manželka účastníka konania invalidná dôchodkyňa. Bolo preukázané, že od roku 1979 bola členkou Zväzu invalidov a držiteľkou preukazu č. 742 385. Účastník konania zároveň predložil rozhodnutie Východoslovenského krajského národného výboru zo dňa 14.10.1982 o priznaní prispevku100 Kčs mesačne zomretej manželke, ktoré patrí podľa § 137 ods. 5 vyhl. č. 128/1975 Zb. občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva dôchodok. Sociálna poisťovňa zamerala svoje zisťovanie na príslušný Zväz invalidov, Štátny oblastný archív za účelom zisťovania, či Zväz invalidov nemá záznam o poberaní invalidného dôchodku zomretou manželkou účastníka konania. Z administratívneho spisu účastníka konania zároveň nevyplýva, že by Sociálna poisťovňa vykonala dokazovanie dopytmi u účastníkom konania označených zamestnávateľov, resp. ich právnych nástupcov zomretej manželky účastníka konania. Svoje rozhodnutie Sociálna poisťovňa založila na úvahe, že účastníkovi konania sa nepodarilo preukázať splnenie podmienky podľa § 26 ods, 1 zákona č. 121/1975 Zb., t. j. že zomretá manželka účastníka konania bola zamestnaná y rozsahu 5 rokov v období 10 rokov pred vznikom invalidity.
V rámci realizácie rozsudku Najvyššieho súdu Slovenskej republiky č. 9Sk/2/2019 zo dňa 30. októbra 2019, Sociálna poisťovňa nebola nečinná, doplnila dokazovanie a vykonala nasledovné dopyty. Listom zo dna 10.01.2020 Sociálna poisťovňa opätovne kontaktovala Ing. A. G., C. H. XX, D. F. I. XX, XXX XX I. I. na základe predchádzajúceho odporučenia Slovenského národného archívu. Z uvedenej adresy nebola doručená opäť žiadna odpoveď. Keďže pandémia koronavírusu a hrozba ochorenia COVID 19 obmedzila aj pracovnú činnosť zamestnancov Sociálnej poisťovne bol až listom zo dňa 29.05.2020 požiadaný o súčinnosť Slovenský zväz invalidov, združenie na pomoc zdravotne postihnutým občanom, Mudrochova 15, 831 06 Bratislava, či eviduje záznamy o zomretej manželke účastníka konania, prípadne nejaké dokumenty preukazujúce poberanie invalidného dôchodku. Z uvedenej adresy nebola doručená žiadna odpoveď.
Následne bol účastník konania telefonicky kontaktovaný pracovníčkou Sociálnej poisťovne, pobočky Prešov dňa 04.06.2020 a bol požiadaný za účelom realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR č. 9Sk/2/2019 zo dňa 30.10.2019 na účely priznania vdoveckého dôchodku o zabezpečenie dvoch svedkov, ktorí by potvrdili, že zomretá manželka účastníka konania bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku. Účastník konania odmietol spolupracovať.
Sociálna poisťovňa nebola nečinná a opätovne doplnila dokazovanie a vykonala dopyty. Listom zo dňa 30.06.2020 požiadala o súčinnosť Slovenský zväz telesne postihnutých, Ševčenkova 19, 851 01 Bratislava, pričom uviedla, že účastník konania predložil členský preukaz Zväzu invalidov, kde je uvedené, že zomretá manželka účastníka konania bola vo Zväze invalidov od roku 1979. Listom doručeným Sociálnej poisťovni, ústredie dňa 21.07.2020 Slovenský zväz telesne postihnutých oznámil, že vznikol v apríli 1990 a neeviduje žiadne doklady zomretej manželky účastníka konania. Ďalej uviedol, že členský preukaz neznamená, že zomretá manželka bola invalidná, resp. že poberala invalidný dôchodok. Ani súčasní členovia v členskom preukaze neuvádzajú poberanie, resp. nepoberanie
invalidného dôchodku. Podľa Stanov Slovenského zväzu telesne postihnutých členom sa môže stať každý občan Slovenskej republiky s telesným postihnutím, starší ako 18 rokov, rodič alebo zákonný zástupca dieťaťa s telesným postihnutím do 18 roku veku, priateľ a priaznivec zväzu telesne postihnutých.
Následne Sociálna poisťovňa v zmysle právneho názoru Najvyššieho súdu SR požiadala o súčinnosť Poľnohospodárske stavby Prešov, s.r.o., Ľubochnianska 5, 080 06 Ľubotice listami zo dňa 22.07.2020 a zo dňa 17.08.2020. Z uvedenej adresy nebola doručená žiadna odpoveď. Listom zo dňa 18.08.2020 bol požiadaný o súčinnosť aj PEhAES, a.s., Bardejovská 15, 080 06 Ľubotice, ktorý vznikol transformáciou štátneho podniku Poľnohospodárske stavby, š. p. Prešov. Listom zo dňa 24.08.2020 oznámil že účastník konania už v roku 2016, opätovne v roku 2017 žiadal potvrdenie o dobe zamestnania zomretej manželky. Už v uvedenom čase mu dali zápornú odpoveď z dôvodu, že síce zomretá manželka pracovala v Poľnohospodárskych stavbách, š.p. v Prešove, avšak v uvedenom čase mala uzatvorený pracovnoprávny vzťah s Poľnohospodárskymi stavbami, č. p., Priemyselná 4, Bratislava, nakoľko Úsek projekcie patril v tom čase pod Bratislavu. Uvedené im je známe, nakoľko boli v kontakte s bývalým zamestnancom, ktorý objasnil vtedajšie obdobie. V ich archíve zomretú manželku účastníka konania neevidujú, nemajú o nej žiadne písomnosti ani informácie, ktoré by mohli poskytnúť.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb. doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je u pracujúcich vo veku do 20 rokov menej ako 1 rok, nad 20 rokov do 22 rokov 1 rok, nad 22 rokov do 24 rokov 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov 4 roky, nad 28 rokov 5 rokov.
Doba zamestnania potrebná na nárok pracujúcich vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity.
Manželka účastníka konania ku dňu vzniku čiastočnej invalidity, t.j. ku dňu 27.09.1978 dovŕšila 31 rokov. Pre splnenie podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok v súlade s citovaným ustanovením zomretá manželka účastníka konania musela získať 5 rokov doby zamestnania v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. v období od 27.09.1968 do 26.09.1978.
Podľa vyjadrenia účastníka konania jeho zomretá manželka v období od 01.12.1967 do 19.05.1979 pracovala v Poľnohospodárskych stavbách v Prešove a túto skutočnosť preukázal predložením preukazu na robotnícke cestovné lístky. Na uvedenom preukaze je pečiatka zamestnávateľa a potvrdenie, že je u tohto zamestnávateľa trvalé zamestnaná od 01.12.1967 do 30.03.1971.
Nakoľko sa napriek vynaloženému úsiliu, v konaní o nároku na vdovecký dôchodok a ani v odvolacom konaní nepodarilo preukázať dobu zamestnania zomretej manželky od 01.04.1971 do 19.05.1979, neboli splnené podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok.
Z uvedeného vyplýva, že manželka účastníka konania ku dňu smrti nebola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, preto nie je splnená podmienka podľa § 293dn ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 407/2015 Z.z. Manželka účastníka konania ku dnu smrti, t.j. ku dňu 22.05.1990, dovŕšila 43 rokov.
Sociálna poisťovňa tiež skúmala splnenie podmienok uvedených v ustanovení § 293dn ods.1 zákona:
Podľa § 21 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 25 rokov a dosiahol vek aspoň a) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. a) alebo najmenej 10 rokov v takom zamestnaní v uránových baniach. b) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 15 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b), ak bol z tohto zamestnania prevedený alebo uvoľnený z dôvodov uvedených v § 12 ods. 3 písm. d) a e),
c) 55 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. b) až h), d) 58 rokov, ak bol zamestnaný najmenej 20 rokov v zamestnaní uvedenom v § 14 ods. 2 písm. i) až I), alebo e) 60 rokov.
Podľa § 21 ods. 2 zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, žena má nárok na starobný dôchodok, ak bola zamestnaná najmenej 25 rokov a dosiahla vek aspoň a) 53 rokov, ak vychovala päť alebo viac detí, b) 54 rokov, ak vychovala tri alebo štyri detí, c) 55 rokov, ak vychovala dve deti, d) 56 rokov, ak vychovala jedno dieťa, alebo e) 57 rokov.
Manželstvo účastníka konania a jeho zomretej manželky bolo bezdetné.
Podľa § 26 ods. 1 zákona č. 100/1988 Zb., občan má nárok na pomerný starobný dôchodok, ak bol zamestnaný najmenej 10 rokov a dosiahol vek aspoň 65 rokov.
Podľa § 26 ods. 2 zákona é. 100/1988 Zb., žena má nárok na pomerný starobný dôchodok tiež, ak bola zamestnaná najmenej 20 rokov a dosiahla vek aspoň 60 rokov.
Manželka účastníka konania ku dňu smrti nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok a ani pomerný starobný dôchodok, pretože nedovŕšila vek uvedený v citovaných ustanoveniach.
Podľa § 29 ods. 4 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1997 Z.z., doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok je u občanov vo veku nad 28 rokov 5 rokov.
Podľa § 29 ods. 5 zákona č. 100/1988 Zb. v znení zákona č. 107/1997 Z.z., doba zamestnania potrebná pre nárok na invalidný dôchodok sa zisťuje z obdobia pred vznikom invalidity, a ak ide o občana vo veku nad 28 rokov, z posledných desiatich rokov pred vznikom invalidity.
Z citovaného vyplýva, že pre splnenie nároku na invalidný dôchodok by zomretá manželka účastníka konania musela získať v posledných desiatich rokoch pred smrťou najmenej 5 rokov doby zamestnania. V odvolacom konaní bolo preukázané, že v období od 22.05.1980 do 21.05.1990 zomretá manželka účastníka konania nezískala žiadnu dobu zamestnania.
Manželka účastníka konania v posledných desiatich rokoch pred smrťou nezískala žiaden deň doby zamestnania, preto nesplnila podmienku doby zamestnania potrebnej pre nárok na invalidný dôchodok.
Z uvedeného vyplýva, že manželka účastníka konania ku dňu smrti nesplnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok a nezískala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, preto nie je splnená podmienka podľa § 293dn ods. 1 písm. b) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 407/2015 Z.z..
Zo žiadosti účastníka konania, ako aj z jeho odvolania a predložených dokladov vyplýva, že manželka účastníka konania nezomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania, preto nie je splnená ani podmienka podľa §293dn ods. 1 písm. c) zákona č. 461/2003 Z.z, v znení zákona č. 407/2015 Z.z..
V odvolacom konaní po opätovnom posúdení nároku účastníka konania na vdovecký dôchodok bolo preukázané, že nebola splnená ani jedna zo zákonných podmienok nároku na vdovecký dôchodok podľa § 293dn ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 407/2015 Z.z., a preto bola jeho žiadosť o vdovecký dôchodok napadnutým rozhodnutím Sociálnej poisťovne, ústredie č. XXX XXX XXXX X zo dňa 11.08.2016 správne zamietnutá.
Generálny riaditeľ Sociálnej poisťovne v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR, vyjadreným v právoplatnom rozsudku č. 9Sk/2/2019 zo dňa 30.10.2019, opätovne vykonal sám dokazovanie za účelom preukázania doby zamestnania zomretej manželky účastníka konania pre vznik nároku na invalidný dôchodok. Aj napriek vynaloženému úsiliu sa však nepodarilo preukázať, že by zomretá manželka účastníka konania bola ku dňu smrti poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku, invalidného dôchodku alebo, že by ku dnu smrti splnila podmienky nároku na invalidný dôchodok.
Záver generálneho riaditeľa Sociálnej poisťovne, že neboli naplnené zákonné podmienky na priznanie vdoveckého dôchodku účastníkovi konania, preto vyplýva z vykonaného dokazovania.
II.
Žalobné dôvody
Včas podanou žalobou sa žalobca domáha zrušenia rozhodnutia generálneho riaditeľa žalovanej zo dňa 13.10.2020 a vrátenia veci žalovanej na ďalšie konanie. Zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
V žalobe poukázal na priebeh administratívneho konania, na rozhodnutie Krajského súdu v Prešove sp.zn. 8Sa/16/2018 a na rozsudok Najvyššieho súdu SR 9Sk/2/2019, ktorým bola zamietnutá kasačná sťažnosť voči skoršiemu rozsudku Krajského súdu v Prešove.
Žalobca konštatoval, že žalovaná v rámci realizácie rozsudku Najvyššieho súdu SR č.k. 9Sk/2/2019 vykonala doplnenie dokazovanie a to neúspešným kontaktovaním Ing. A. G., C. XX, D. I. XX, XXX XX I. I.. Ďalej požiadala o súčinnosť Slovenský zväz invalidov, združenie na pomoc zdravotne postihnutým občanom, Bratislava s otázkou, či eviduje záznamy o zomretej manželke účastníka konania, prípadne nejaké dokumenty preukazujúce poberanie invalidného dôchodku, pričom z uvedenej adresy nebola doručená žiadna odpoveď.
Slovenský zväz telesne postihnutých Bratislava v liste uviedol, že neeviduje žiadne doklady zomrelej manželky žalobcu a konštatoval, že členom zväzu sa môže stať každý občan Slovenskej republiky s telesným postihnutím, starší ako 18 rokov, rodič, zákonný zástupca dieťaťa s telesným postihnutím do 18 roku veku, priateľ a priaznivec zväzu telesne postihnutých. Žalobca v tejto súvislosti zdôraznil, že so zosnulou manželkou nemali deti a s prihliadnutím na preukázaný zdravotný stav je nemysliteľné a nelogické predpokladať, že zosnulá manželka žalobcu bola držiteľka Členského preukazu Zväzu invalidov z iného dôvodu ako toho, že bola poberateľka invalidného dôchodku. Žalovaná ďalej požiadal o súčinnosť Poľnohospodárske stavby Prešov, s.r.o. J. X, XXX XX J., avšak nebola doručená žiadna odpoveď. O súčinnosť bola požiadaná aj PEhAES, a.s. Bardejovská 14, 080 06 Ľubotice, ktorá vznikla transformáciou štátneho podniku Poľnohospodárske stavby, š.p. Prešov. Spoločnosť oznámila žalovanému, že zomrelú manželku žalobcu neevidujú, nemajú o nej žiadne písomnosti ani informácie, ktoré by mohli poskytnúť, nakoľko v uvedenom čase mala nebohá manželka žalobcu uzatvorený pracovnoprávny vzťah s Poľnohospodárskymi stavbami, č.p., Priemyselná 4, Bratislava, vzhľadom k tomu, že Úsek projekcie patril v tom čase pod Bratislavu.
Žalobca konštatoval, že žalovaná z vyššie uvedeného dokazovania dospela k rovnakým zisteniam ako žalobca, a to, že vzhľadom na výrazne dlhú dobu od výkonu práce nebohej manželky žalobcu a taktiež jej poberania invalidného dôchodku, nie je možné získať listinné dôkazy, ktoré žiadala žalovaná opakovane od žalobcu.
Žalobca počas celého konania poskytoval súčinnosť žalovanému a osobne cestoval do Bratislavy a iných miest, kde sa nachádzajú archívy za účelom získania akýchkoľvek listín, ktoré by bližšie preukazovali splnenie zákonných podmienok na priznanie vdoveckého dôchodku.
Žalobca dôrazne namietal konanie žalovanej, ktorá ho mala telefonicky kontaktovať s požiadavkou o zabezpečenie dvoch svedkov, ktorý by potvrdili, že zomretá manželka účastníka konania bola ku dňu
smrti poberateľkou invalidného dôchodku. Žalobca s poukazom na situáciu s pandémiou COVID-19 a prekročenie zákonnej lehoty na vybavenie jeho žiadosti vyzval žalovanú na akceptovanie predložených čestných prehlásení, ktoré žalobca predložil v rámci súdneho konania pred Krajským súdom v Prešove pod sp. zn. 8Sa/16/2018. Žalobca je toho názoru, že v prípade, ak by napriek tomu žalovaná žiadala o predloženie ďalších listín či poskytnutia inej súčinnosti, mala tak žalovaná urobiť písomne s poskytnutím primeranej lehoty na odpoveď.
Žalovaná má k dispozícii čestné prehlásenia dvoch bývalých kolegov nebohej manželky žalobcu, a to I. I. a A. K. L., ktoré sú notársky overené a jednoznačne preukazujú, že nebohá manželka s nimi pracovala od 01.12.1967 do 19.05.1979.
Žalobca dal do pozornosti, že tento dôkaz, ktorý bol žalovanej známy, nebol žiadnym spôsobom vykonaný. Žalobca zdôraznil, že bývalí spolupracovníci jeho nebohej manželky patria počas pandémie COVID-19 s prihliadnutím na ich vysoký vek, do ohrozenej skupiny a ich osobná účasť na výpovedi je výrazne obtiažna až nemysliteľná.
Žalobca má za to, že žalovaná rozhodla o nepriznaní jeho vdoveckého dôchodku v rozpore so zákonom, nakoľko splnil zákonné požiadavky vyplývajúce z § 293dn ods. 1 písm. a) zákona č. 461/2003 Z.z. v znení zákona č. 407/2005 Z.z.. Tieto skutočnosti preukázal listinnými dôkazmi, ako aj samotnými lekárskymi posudkami, ktoré v spojitosti jednoznačne preukazujú žalobcove tvrdenia. Žalovaná, práve naopak, poukazuje stále len na nemožnosť získať konkrétne listinné dôkazy a nepochopiteľne ignoruje množstvo dôkazov, ktoré predložil žalobca.
V zmysle predmetného ustanovenia sa jasne konštatuje, že „Vdovec, ktorého manželka zomrela pred 01.01.2004, nevznikol mu nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2016 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a táto invalidita trvá aj po 31. decembri 2015, má nárok na vdovecký dôchodok najskôr od 01.01.2016 po manželke, ktorá a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov.“ Zo spisového materiálu žalobcu ako aj zo žiadosti o vdovecký dôchodok zo dňa 15.03.2016 jasne vyplýva, že mu nevznikol nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2016. Zároveň nie je sporné, že žalobca dovŕšil dôchodkový vek dňa 03.12.2004 a právoplatným rozhodnutím č. 4403037180 z 19.10.2005 mu bol podľa § 65 zákona č. 461/2003 Z.z. od 25.06.2005 priznaný starobný dôchodok.
V napadnutom konaní bola sporná otázka, či jeho nebohá manželka bola ku dňu smrti poberateľkou invalidného dôchodku alebo čiastočného invalidného dôchodku.
Na preukázanie jeho tvrdení a splnenia zákonných požiadaviek na priznanie vdoveckého dôchodku žalobca žalovanému predložil mnoho listinných dôkazov, okrem iných aj: • Vysvedčenie nebohej manželky o maturitnej skúške; • Preukaz na oprávnenie vstupu do budov kasárni SNP z roku 1974; • Návrh na kúpeľnú liečbu zo dňa 15.04.1988; • List Zväzu invalidov, Základnej organizácie zrakovo postihnutých v Prešove zo dňa 28.08.1988; • Preukážku na robotnícke cestovné lístky z roku 1972; • Rozhodnutie Východoslovenského Krajského národného výboru v Košiciach - Odboru sociálnych vecí a pracovných síl zo dňa 14.10.1982 o priznaní príspevku počas prípravy na pracovné uplatnenie; • Potvrdenie Okresnej správy spojov Spišská Nová Ves zo dňa 26.01.1983 o absolvovaní kurzu telefónnych manipulantiek pobočkových zariadení; • Fotokópie fotografií preukazujúce dlhoročné zamestnanie nebohej manželky; • Potvrdenie Fakultnej nemocnice s poliklinikou J.A. Reimana Prešov zo dňa 13.09.2016 o dobe zamestnania od 01.11.1966 do 30.11.1967; • Lekárske správy nebohej manželky
Žalobca predložil žalovanej čestné vyhlásenia A. K. L. a I. I. v rámci súdneho konania vedenom na Krajskom súde v Prešove pod sp. zn. 8Sa/16/2018.
Samotná žalovaná podala dňa 08.02.2017 žiadosť na odbor lekárskej posudkovej činnosti, aby na účely nároku na vdovecký dôchodok posúdili zdravotný stav zomrelej manželky žalobcu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia boli požiadaní o vyjadrenie, či zdravotný stav popísaný v lekárskych správach, ktoré predložil žalobca, mohol zodpovedať čiastočnej alebo úplnej invalidite podľa právnych predpisov účinných v rokoch 1979 až 1990 a či sa jednalo o stav trvalý bez možnosti zlepšenia, čo by malo za následok prípadný zánik invalidity. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, v lekárskej správe zo dňa 28.03.2017 vyslovil posudkový záver, že nebohá manželka žalobcu bola ku dňu smrti invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Taktiež na základe opätovnej žiadosti o doplnenie lekárskej správy zo dňa 10.10.2017 bola vypracovaná lekárska správa zo dňa 10.11.2017 z ktorej vyplýva, že nebohá manželka žalobcu bola od 27.09.1978 čiastočne invalidná podľa § 25 ods. 4 písmeno a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok. Odo dňa 03.05.1990 bola nebohá manželka invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Predmetné lekárske správy jasne potvrdzujú tvrdenie žalobcu, že nebohá manželka bola v čase úmrtia invalidnou dôchodkyňou, čo bolo preukázané viacerými listinnými dôkazmi.
Žalobca považuje za neprijateľné a v rozpore so zákonom požadovať od neho listiny, ktoré sám nevie zabezpečiť a zároveň žiadnym spôsobom neprihliada na ním predložené listinné dôkazy.
Žalovaná ďalej poukázala na ustanovenie § 26 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb., ktoré určuje dobu zamestnania, ktorá je potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok u pracujúcich vo veku nasledovne:
• do 20 rokov
• nad 20 rokov do 22 rokov • nad 22 rokov do 24 rokov • nad 24 rokov do 26 rokov • nad 26 rokov do 28 rokov • nad 28 rokov Doba zamestnania potrebná na nárok pracujúcich vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity. Z tohto dôvodu pre splnenie podmienky nároku na čiastočný invalidný dôchodok v súlade s citovaným ustanovením nebohá manželka žalobcu musela získať 5 rokov doby zamestnania v posledných 10 rokoch pred vznikom invalidity, t.j. v období od 27.09.1968 do 26.09.1978. Žalobca opätovne zdôrazňuje, že splnenie predmetného zákonného ustanovenia preukázal viacerými listinnými dôkazmi, z ktorých jasne vyplýva, že jeho nebohá manželka bola invalidná dôchodkyňa, a teda v rozhodnom čase splnila všetky zákonné požiadavky na získanie nároku na invalidný dôchodok. Zároveň žalovanému predložil čestné vyhlásenie A. K. L. zo dňa 06.02.2018 a I. I. zo dňa 08.02.2018, ktorí ako bývalí kolegovia jeho manželky čestne vyhlasujú, že boli jej spolupracovníci v podniku Poľnohospodárske stavby v Prešove od 01.12.1967 do 31.12.1976, následne po reorganizácii v PhS- GRT Bratislava od 01.01.1977 do 19.05.1979.
Žalovaný svojím postupom dospel k nesprávnym skutkovým záverom a nevykonaním dôkazov, ktoré mu boli známe, výrazným spôsobom porušil práva žalobcu.
Na základe hore uvedených skutočností, ako aj predložených všetkých listinných dôkazov má žalobca za to, že žalovaný vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci.
III.
Vyjadrenie žalovanej k žalobe
K správnej žalobe zaslala vyjadrenie žalovaná zo dňa 22.03.2021, v ktorom zotrvala na skutkových a právnych argumentoch uvedených v preskúmavanom rozhodnutí generálneho riaditeľa žalovanej. Navrhla, aby správny súd žalobu ako nedôvodnú zamietol a zároveň nežiadala, aby správny súd vo veci nariadil pojednávanie.
IV.
Replika žalobcu a doplnenie dokazovania
K vyjadreniu žalovanej k správnej žalobe zaslal žalobca repliku zo dňa 23.08.2022, v ktorej zotrval na podanom žalobnom návrhu v celom rozsahu a žiadal zrušiť rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a vrátiť vec žalovanej na ďalšie konanie.
Zároveň predložil nové dôkazy, ktoré preukazujú splnenie zákonných podmienok na priznanie vdoveckého dôchodku, ktoré žalobca našiel vo svojom byte pri sťahovaní nábytku, a to 1. Príkaz č. 512773
- doklad o vrátení nevyčerpanej pôžičky pre poľnohospodárske stavby;
- doklad preukazuje, že nebohá manželka žalobcu dňa 22.06.1979 pracovala pre Poľnohospodárske stavby GRT, Steinerova 46, Bratislava; 2. Lekárske správy
- Správa ošetrujúcemu lekárovi zo dňa 01.06.1979 preukazuje, že C. C. pracovala v tom čase ako projektant Poľnohospodárske stavby GRT, Bratislava;
- Správa ošetrujúcemu lekárovi zo dňa 01.09.1980 dokazuje, že C. C. bola invalidným dôchodcom s diagnózou Retinopathia diabetica;
- V závere Súhrnu chorobopisu sa okrem iného uvádza, že „ Pacientka s proliferujúcou diabetickou retinopathiou obojstranne hospitalizovaná pre zhoršenie vízu vpravo. Zmeny na sietnic sú spôsobené prolif. diabet. retinopathiou.“
Žalobca má za to, že predložené nové listinné dôkazy len potvrdzujú zákonné splnenie podmienok na priznanie vdovského dôchodku. Žalobca odmieta postup žalovanej, ktorá odmieta akceptovať všetky dôkazy, ktoré jej do dnešného dňa predložil. Žalobca tento jej postup považuje za hraničiaci so šikanovaním.
Žalobca opätovne zdôrazňuje, že splnenie predmetného zákonného ustanovenia preukázal viacerými listinnými dôkazmi, z ktorých jasne vyplýva, že jeho nebohá manželka bola invalidná dôchodkyňa, a teda v rozhodnom čase splnila všetky zákonné požiadavky na získanie nároku na invalidný dôchodok.
Zároveň žalovanej predložil čestné vyhlásenie A. K. L. zo dňa 06.02.2018 a I. I. zo dňa 08.02.2018, ktorí ako bývalí kolegovia jeho manželky čestne vyhlasujú, že boli jej spolupracovníci v podniku Poľnohospodárske stavby v Prešove od 01.12.1967 do 31.12.1976, následne po reorganizácii v PhS- GRT Bratislava od 01.01.1977 do 19.05.1979.
Žalobca poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Prešove sp. zn. 8Sa/16/2018, v ktorom správny súd okrem iného konštatuje v bode 59 nasledovné: „Na tomto mieste správny súd dáva do pozornosti, že Sociálna poisťovňa ústredie nemá vo svojej evidencii doklady, administratívny spis zomr. manželky účastníka konania. Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov v lekárskej správe z 28.03.2017 vyslovil posudkový záver, že zomr. manželka účastníka konania bola ku dňu smrti, t.j. k 22.05.2017 invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len „zákon č. 100/1988 Zb.“) v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Podľa lekárskej správy z 10. novembra 2017 zomr. manželka účastníka konania bola od 27.09.1978 čiastočne invalidná podľa § 25 ods.4 písmeno a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení (ďalej len ako „zákon č. 121/1975 Zb.), lebo pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných
podmienok. Od 3. mája 1990 bola invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Predmetné lekárske správy potvrdzujú, že nebohá manželka bola v čase úmrtia invalidnou dôchodkyňou“.
V.
Tieto nové listinné dôkazy doručené správnemu súdu dňa 23.08.2022 boli dňa 06.09.2022 zaslané žalovanej s tým, že žalovaná mala právo sa k týmto listinným dôkazom v lehote 15 dní vyjadriť. Žalovaná k novým listinným dôkazom nezaslala žiadne vyjadrenie.
VI.
Skutkové zistenia a právne závery správneho súdu
Dňa 01.07.2016 nadobudol účinnosť zákon č. 162/2015 Z.z. Správny súdny poriadok (ďalej len „SSP“).
Podľa § 2 ods. 1 a 2 SSP, v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
Podľa § 23 ods. 2 písm. b) SSP, sudca na krajskom súde koná a rozhoduje o správnych žalobách v sociálnych veciach.
Podľa § 199 ods. 1 písm. a) SSP, sociálnymi vecami sa na účely tohto zákona rozumie rozhodovanie Sociálnej poisťovne.
Podľa § 202 ods. 2 veta druhá SSP, správnu žalobu fyzickej osoby (v sociálnych veciach) správny súd posudzuje neformálne.
Podľa § 203 ods. 2 SSP, pri správnej žalobe fyzickej osoby (v sociálnych veciach) nie je správny súd viazaný žalobnými bodmi.
Podľa § 199 ods. 3 SSP, ak nie je v tejto hlave ustanovené inak, použijú sa na konanie v sociálnych veciach ustanovenia o konaní o všeobecnej správnej žalobe.
Podľa § 177 ods. 1 SSP, správnou žalobou sa žalobca môže domáhať ochrany svojich subjektívnych práv proti rozhodnutiu orgánu verejnej správy alebo opatreniu orgánu verejnej správy.
Podľa § 191 ods. 1 SSP, správny súd rozsudkom zruší napadnuté rozhodnutie orgánu verejnej správy alebo opatrenie orgánu verejnej správy, ak
a/ bolo vydané na základe neúčinného právneho predpisu, b/ ho vydal orgán, ktorý na to nebol zo zákona oprávnený, c/ vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci d/ je nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov,
e/ zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, f/ skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu, g/ došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
S poukazom na vyššie citované ustanovenia krajský súd ako správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej a konanie, ktoré mu predchádzalo, vypočul účastníkov konania, oboznámil sa s obsahom administratívneho spisu a dospel k záveru, že žaloba je dôvodná.
Predmetom preskúmania je rozhodnutie žalovanej, ktorým zamietla žiadosť žalobcu o priznanie vdoveckého dôchodku z dôvodu, že neboli splnené podmienky uvedené v zákone pre jeho priznanie.
Podľa § 25 ods. 1 a 4 zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení účinnom do 01.10.1988, invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok patrí pracujúcemu, ktorý bol zamestnaný po dobu potrebnú na nárok na dôchodok (§ 26) a v čase trvania zamestnania sa stal úplne (čiastočne) invalidným. Ak ide o úplnú (čiastočnú) invaliditu vzniknutú chorobou z povolania, nie je rozhodujúce, kedy úplná (čiastočná) invalidita vznikla.
Pracujúci je čiastočne invalidný, ak pre dlhodobý nepriaznivý zdravotný stav je schopný vykonávať: a) doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok alebo b) len iné - menej kvalifikované zamestnanie a v dôsledku toho jeho zárobok podstatne klesol.
Podľa § 26 ods. 1 až 3 zákona č. 121/1975 Zb., doba zamestnania potrebná na nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok je u pracujúcich vo veku:
do 20 rokov ..................... menej ako 1 rok, nad 20 rokov do 22 rokov .......................... 1 rok, nad 22 rokov do 24 rokov .......................... 2 roky, nad 24 rokov do 26 rokov .......................... 3 roky, nad 26 rokov do 28 rokov .......................... 4 roky, nad 28 rokov .................................................. 5 rokov. Doba zamestnania potrebná na nárok pracujúcich vo veku nad 28 rokov sa zisťuje z posledných 10 rokov počítaných späť od vzniku úplnej (čiastočnej) invalidity. Ak pracujúci získal potrebnú dobu zamestnania v niektorom z vekových pásem uvedených v predchádzajúcom odseku a ak bol ďalej zamestnaný, považuje sa za získanú dobu zamestnania doba potrebná v najbližšie vyššom vekovom pásme. Bez ohľadu na dĺžku doby zamestnania vznikne nárok na invalidný (čiastočný invalidný) dôchodok, ak sa pracujúci stane úplne (čiastočne) invalidným následkom pracovného úrazu (§ 27).
Podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb., občan je invalidný, ak pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav je neschopný vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
Podľa § 293dn ods. 1 zákona č. 461/2003 Z. z. o sociálnom poistení v účinnom znení, vdovec, ktorého manželka zomrela pred 01.01.2004, nevznikol mu nárok na vdovecký dôchodok podľa predpisov účinných pred 01.01.2016 alebo mu zanikol nárok na taký vdovecký dôchodok a dovŕšil dôchodkový vek alebo bol uznaný za invalidného z dôvodu poklesu schopnosti vykonávať zárobkovú činnosť o viac ako 70 % a táto invalidita trvá aj po 31.12.2015, má nárok na vdovecký dôchodok najskôr od 01.01.2016 po manželke, ktorá:
a) ku dňu smrti bola poberateľkou starobného dôchodku, pomerného starobného dôchodku, invalidného dôchodku, čiastočného invalidného dôchodku alebo dôchodku za výsluhu rokov, b) ku dňu smrti splnila podmienky nároku na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok alebo získala dobu zamestnania na nárok na invalidný dôchodok alebo dôchodok za výsluhu rokov, alebo
c) zomrela v dôsledku pracovného úrazu alebo choroby z povolania.
Podľa § 172 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., na konanie vo veciach sociálneho poistenia sa nevzťahuje všeobecný predpis o správnom konaní. Všeobecný predpis o správnom konaní sa nevzťahuje ani na konanie vo veciach starobného dôchodkového sporenia v rozsahu upravenom týmto zákonom.
Podľa § 184 ods. 5 zákona č. 461/2003 Z.z., žiadosť o priznanie dávky sa podáva na tlačive určenom Sociálnou poisťovňou. Fyzická osoba uvedená v odseku 1 je povinná preukázať skutočnosti rozhodujúce na nárok na dávku a nárok na jej výplatu spôsobom určeným Sociálnou poisťovňou. Písomné oznámenie o zaradení poistenca do evidencie uchádzačov o zamestnanie sa považuje za žiadosť o dávku v nezamestnanosti.
Podľa § 195 ods. 1 až 3 zákona č. 461/2003 Z.z., organizačná zložka Sociálnej poisťovne pred vydaním rozhodnutia postupuje tak, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci, a na ten účel obstará potrebné podklady na rozhodnutie.
Podkladom na rozhodnutie sú najmä podania, návrhy a vyjadrenia účastníkov konania, dôkazy, čestné vyhlásenia, ako aj skutočnosti všeobecne známe alebo známe organizačnej zložke Sociálnej poisťovne z jej činnosti. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne pri posudzovaní veci objasňuje rovnako dôkladne všetky rozhodujúce skutočnosti bez ohľadu na to, či svedčia v prospech, alebo v neprospech účastníka konania.
Podľa § 196 ods. 1, 2, 4, 5, 6 a 7 zákona č. 461/2003 Z.z., dôkazom je všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočného stavu veci, najmä výpovede účastníkov konania a vyjadrenia účastníkov konania a svedkov, odborné posudky, znalecké posudky, správy, listiny, vyjadrenia a potvrdenia iných fyzických osôb a právnických osôb. Netreba dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo skutočnosti známe z činnosti Sociálnej poisťovne.
Organizačná zložka Sociálnej poisťovne môže ako dôkaz použiť výpoveď svedkov, ktorých pred výpoveďou poučí o ich povinnosti vypovedať pravdivo a nič nezamlčať a o právnych následkoch nepravdivej výpovede. Účastník konania, fyzická osoba alebo právnická osoba zúčastnená na konaní, ktorí majú listiny, ktoré môžu byť dôkazom, sú povinní na výzvu organizačnej zložky Sociálnej poisťovne tieto listiny predložiť. Ako dôkaz možno použiť tlačené produkty alebo fotografické produkty výpočtovej techniky, mikrografickej techniky a inej podobnej techniky namiesto originálu listiny, podľa ktorého boli vyhotovené. Účastník konania je povinný navrhnúť dôkazy na podporu svojich tvrdení. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne rozhodne, ktoré z dôkazov sa vykonajú. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne je povinná vykonať aj iné dôkazy, ktoré účastníci konania nenavrhli, ak sú potrebné na zistenie a objasnenie skutočného stavu veci. Organizačná zložka Sociálnej poisťovne hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz osobitne a všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti.
Z obsahu administratívneho spisu mal správny súd za preukázané, že žalobca požiadal o priznanie vdoveckého dôchodku po nebohej manželke, C. C., nar. XX.XX.XXXX, podaním zo dňa 15.03.2016. V konaní bolo preukázané, že zomr. manželka žalobcu sa stala od 27.09.1978 čiastočne invalidnou podľa § 25 ods. 4 zákona č. 121/1975 Zb. v účinnom znení, vo veku 31 rokov. Úplne invalidnou sa stala od 03.05.1990. Dňa 22.05.1990 manželka žalobcu zomrela.
Žalovaná svoje rozhodnutie založila na úvahe, že žalobcovi sa nepodarilo preukázať splnenie podmienky podľa § 26 ods. 1 zákona č. 121/1975 Zb., t.j. že nebohá manželka žalobcu bola zamestnaná v rozsahu 5 rokov v období 10 rokov pred vznikom invalidity. Sama žalovaná vo vyjadrení ku kasačnej sťažnosti aj vo vyjadrení k správnej žalobe uviedla, že napriek vynaloženému úsiliu nevedela zabezpečiť podklady pre rozhodnutie z vlastných zdrojov (rozhodnutie o priznaní, poberaní invalidného dôchodku, resp. doklady o realizovaní sociálnych príspevkov – poistného od zamestnávateľov neb. C. C. a iné), pretože tieto doklady boli skartované. Avšak v zmysle lekárskej správy a posudku zo dňa 10.11.2017 bola
neb. manželka žalobcu čiastočne invalidná od 27.09.1978, čo by nasvedčovalo tomu, že bola od tohto obdobia poberateľkou čiastočného invalidného dôchodku. Tomu zodpovedá aj zápis k návrhu na kúpeľnú liečbu zo dňa 15.04.1988, v zmysle ktorého je neb. manželka žalobcu invalidná dôchodkyňa. Taktiež bola od roku 1979 členkou Zväzu invalidov a držiteľkou preukazu č. 742 385. Žalobca predložil žalovanej rozhodnutie Východoslovenského krajského národného výboru zo dňa 14.10.1982 o priznaní príspevku 100,- Kčs mesačne C. C., ktorej patrí podľa § 137 ods. 5 vyhlášky č. 128/1975 Sb. občanovi so zmenenou pracovnou schopnosťou, ktorý požíva dôchodok.
K čestným vyhláseniam I. I. a A. K. L., ktoré predložil žalobca, žalovaná len stroho uviedla, že nie je možné ich v tomto konaní pripustiť, nakoľko nie sú v konaní o vdoveckom dôchodku, účastníkmi konania.
Správny súd konštatuje, že z obsahu týchto čestných vyhlásení vyplýva, že I. I. bol spolupracovníkom neb .C. C. v podniku Poľnohospodárske stavby v Prešove od 01.12.1967 do do 31.12.1976 a potom aj v PhS-GRT Bratislava od 01.01.1977 do 19.05.1977, kedy neb. C. C. odišla do dôchodku. I. I. bol vedúci prípravár na vstupnej kontrole projektov. A. K. L. bol tiež spolupracovníkom neb .C. C. v podniku Poľnohospodárske stavby v Prešove od 01.12.1967 do do 31.12.1976 a potom aj v PhS-GRT Bratislava od 01.01.1977 do 19.05.1977, kedy neb. C. C. odišla do dôchodku. A. K. L. bol vedúci projektovej skupiny a neb.Mária Mathiová bola projektantom stavebnej časti. Podľa názoru správneho súdu v súlade s § 195 a § 196zákona žalovanej nič nebránilo predvolať týchto svedkov na vypočutie a porovnať obsah ich výpovedí s tvrdeniami žalobcu.
Podľa názoru správneho súdu žalobca aktívne predkladal listinné dôkazy žalovanej počas celého administratívneho konania za účelom preukázania svojho nároku, aj správnemu súdu zaslal novonájdené dôkazy , ktoré našiel pri sťahovaní nábytku- je to Príkaz č. 512773, ktorý preukazuje, že neb. manželka žalobcu dňa 22.06.1979 pracovala pre Poľnohospodárske stavby GRT Bratislava a je to doklad o vrátení nevyčerpanej pôžičky z fondu FKSP zamestnancov. Ďalej doložil lekárske správy, z ktorých vyplýva, že C. C. bola invalidným dôchodcom s diagnózou Retinopathia diabetica, a že v tom čase pracovala ako projektant Poľnohospodárskej stavby GRT Bratislava. Žalovanej boli tieto listinné dôkazy správnym súdom zaslané na vyjadrenie ešte pred pojednávaním, avšak žalovaná sa k nim nevyjadrila písomne ani na pojednávaní.
Ďalej žalobca na pojednávaní pred správnym súdom uviedol, že Ing. M. bol štatutárnym riaditeľom Poľnohospodárskych stavieb v Prešove, s ktorým sa stretol, keď bol v budove PEhAES, a.s. žiadať potvrdenie, že tu jeho nebohá manželka pracovala, a že mu nechcú dať toto potvrdenie. A. M. mu povedal, že jeho neb. manželku poznal, nakoľko bola spolužiačkou jeho sestry. Táto skutočnosť bola žalovanej známa už z administratívneho spisu, no žiadnym spôsobom sa žalovaná s ňou v administratívnom konaní pri zisťovaní skutočného stavu veci nevysporiadala.
Správny súd zdôrazňuje, že aj kasačný súd v rozsudku sp.zn. 9Sk/2/2019 argumentoval, že... „Pri podávaní žiadostí o priznanie dávky je žiadateľ povinný preukázať svoj nárok. Táto povinnosť žiadateľa však nie je absolútna a je zákonnou povinnosťou Sociálnej poisťovne, aby presne a úplne zistila skutočný stav veci a na tento účel si obstarala potrebné podklady na rozhodnutie. V prípade, ak samotná inštitúcia, ktorá má v obsahu náplne činnosti zabezpečovať a zhromažďovať doklady súvisiace so sociálnym poistením tieto skartuje, resp. nedokáže získať potrebné údaje z nich, nemôže spravodlivo požadovať od žiadateľa ich predloženie. Zo spisu je zrejmé, že žalobca nebol v konaní nečinný, v rámci svojich možností predložil žalovanej všetky doklady, ktoré sa mu podarilo získať. Žalovaná od žalobcu opakovane požadovala preukázanie doby zamestnania jeho neb. manželky pre vznik nároku na invalidný dôchodok, avšak sama dokazovanie v tomto smere nerealizovala.“
Správny súd poukazuje, že samotná žalovaná podala dňa 08.02.2017 žiadosť na odbor lekárskej posudkovej činnosti, aby na účely nároku na vdovecký dôchodok posúdili zdravotný stav zomrelej manželky žalobcu. Posudkoví lekári sociálneho poistenia boli požiadaní o vyjadrenie, či zdravotný stav popísaný v lekárskych správach, ktoré predložil žalobca, mohol zodpovedať čiastočnej alebo úplnej invalidite podľa právnych predpisov účinných v rokoch 1979 až 1990 a či sa jednalo o stav trvalý bez možnosti zlepšenia, čo by malo za následok prípadný zánik invalidity.
Posudkový lekár sociálneho poistenia Sociálnej poisťovne, pobočka Prešov, v lekárskej správe zo dňa 28.03.2017 vyslovil posudkový záver, že nebohá manželka žalobcu bola ku dňu smrti invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. o sociálnom zabezpečení v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie. Taktiež na základe opätovnej žiadosti o doplnenie lekárskej správy zo dňa 10.10.2017 bola vypracovaná lekárska správa zo dňa 10.11.2017 z ktorej vyplýva, že nebohá manželka žalobcu bola od 27.09.1978 čiastočne invalidná podľa § 25 ods. 4 písmeno a) zákona č. 121/1975 Zb. o sociálnom zabezpečení, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola schopná vykonávať doterajšie alebo iné rovnako kvalifikované zamestnanie len za mimoriadne uľahčených pracovných podmienok. Odo dňa 03.05.1990 bola nebohá manželka invalidná podľa § 29 ods. 3 písm. a) zákona č. 100/1988 Zb. v znení neskorších predpisov, lebo pre dlhodobo nepriaznivý zdravotný stav bola neschopná vykonávať akékoľvek sústavné zamestnanie.
Žalovaná žiadnym spôsobom nevyhodnotila vyššie uvedené skutočnosti v súvislosti s ustanovením § 293dn písm.a) zákona č.461/2003 Z.z. v tom smere, že ak žalovaná nemá k dispozícii listiny (svoje rozhodnutia o priznaní čiastočného alebo úplného dôchodku resp. listiny preukazujúce platenie poistného zamestnávateľmi neb. C. C.) z dôvodu ich skartácie ( táto skutočnosť však nemôže byť na ťarchu žalobcu), či tieto skutočnosti zistené posudkovými lekármi žalovanej nepotvrdzujú splnenie podmienok nároku na niektorú z uvedených dávok. V tejto súvislosti správny súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 29.05.2008 sp.zn.7So/163/2007 judikovaný pod č.65 JUD34231SK, ktorého právna veta znie: „V konaní o priznanie vdoveckého dôchodku nestačí zistenie, že manželka žiadateľa o túto dávku nemala nárok na starobný dôchodok, pomerný starobný dôchodok, invalidný dôchodok, čiastočný invalidný dôchodok alebo výsluhový dôchodok, ale treba zisťovať aj splnenie podmienok nároku na niektorú z uvedených dávok“.
Podľa názoru správneho súdu je neprijateľné a v rozpore so zákonom požadovať od žalobcu listiny, ktoré by mala mať žalovaná vo svojom informačnom systéme, a zároveň sa náležitým spôsobom s dôkazmi, ktoré predložil žalobca nevysporiadať, nevyhodnotiť ich dôkaznú silu prípadne nedoplniť dokazovanie výsluchom svedkov za účelom zistenia skutočného stavu veci v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č.461/2003 Z.z..
Podľa § 209 ods. 1 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie organizačnej zložky Sociálnej poisťovne sa vydáva písomne, ak tento zákon neustanovuje inak. Rozhodnutie musí byť v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, musí vychádzať zo spoľahlivo zisteného skutočného stavu veci a musí obsahovať predpísané náležitosti.
Podľa § 209 ods. 2 zákona č. 461/2003 Z.z., rozhodnutie musí obsahovať výrok, odôvodnenie a poučenie o odvolaní. Odôvodnenie nie je potrebné, ak sa všetkým účastníkom konania vyhovuje v celom rozsahu.
Podľa § 209 ods. 3 zákona č. 461/2003 Z.z., výrok obsahuje rozhodnutie vo veci s uvedením ustanovenia právneho predpisu, podľa ktorého sa rozhodlo, prípadne aj rozhodnutie o povinnosti nahradiť trovy konania. Ak sa v rozhodnutí ukladá účastníkovi konania povinnosť na plnenie, organizačná zložka Sociálnej poisťovne určí pre ňu lehotu.
Podľa § 209 ods. 4 zákona č. 461/2003 Z.z., v odôvodnení rozhodnutia organizačná zložka Sociálnej poisťovne uvedie, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bola vedená pri hodnotení dôkazov a pri použití právnych predpisov, na ktorých základe rozhodovala.
Správny súd má za to, že zistenie skutkového stavu orgánom verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci a žalobou napadnuté rozhodnutie je tak nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Rozhodnutie generálneho riaditeľa žalovanej podľa § 191 ods. 1 písm. d/ a e/ SSP preto správny súd zrušil a vec vrátil žalovanej na ďalšie konanie a rozhodnutie.
V ďalšom konaní je správny orgán v zmysle vyššie citovaných ustanovení zákona č. 461/2003 Z.z. povinný riadne zistiť skutkový stav veci, vykonať v tomto smere potrebné dokazovanie; je povinný vydať rozhodnutie v súlade s § 209 zákona; je povinný uviesť, ktoré skutočnosti boli podkladom na rozhodnutie, akými úvahami bol vedený pri hodnotení dôkazov a pri využití právnych predpisov, na základe ktorých rozhodoval.
Podľa § 191 ods. 6 veta prvá SSP, právnym názorom, ktorý vyslovil správny súd v zrušujúcom rozsudku je orgán verejnej správy v ďalšom konaní viazaný.
Správny súd konštatuje, že nedostatočné odôvodnenie rozhodnutia je porušením ústavného práva navrhovateľa na súdny prieskum rozhodnutia správneho orgánu, keďže je tak účastníkovi správneho konania odopretá možnosť efektívne spochybniť správnosť takého rozhodnutia, t.j. rozhodnutie nie je možné označiť za spravodlivé. Odôvodnenie rozhodnutia má presvedčiť účastníkov konania o správnosti postupu správneho orgánu a o zákonnosti jeho rozhodnutia. Nepostačuje citácia príslušných právnych predpisov, ale je žiaduce, aby správny orgán primerane vyložil obsah právnej normy tak, aby účastníci pochopili vzťah medzi skutkovým zistením a právnym posúdením veci. Nepreskúmateľnosť z „nedostatku dôvodov“ neznamená len absolútny nedostatok odôvodnenia, ale zahŕňa aj prípady, keď pre dané rozhodnutie nebol dostatok dôvodov.
Úlohou správneho súdu pri preskúmavaní rozhodnutí správnych orgánov nie je nahrádzať ich činnosť pri zisťovaní skutkového stavu, ani dopĺňať, resp. nahrádzať odôvodnenia rozhodnutí správnych orgánov, prípadne poskytovať výklad ich rozhodnutí.
O náhrade trov konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP a priznal úspešnému žalobcovi právo na úplnú náhradu trov konania voči žalovanej s tým, že v zmysle § 175 ods. 2 SSP o výške náhrady trov konania rozhodne správny súd po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť a to v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia krajského súdu oprávnenému subjektu, ktorú je potrebné podať na Krajský súd v Prešove (§ 443 ods. 1 v spojení s § 444 ods. 1 SSP).
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podaných podľa § 57 SSP uviesť označenie napadnutého rozhodnutia, údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 SSP sa podáva (ďalej len sťažnostné body), návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti (§ 445 ods. 1, 2 SSP).
Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom.
Tieto povinnosti neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie II. stupňa; ak ide o konanie o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c/ a d/SSP; ak je žalovaným Centrum právnej pomoci (§ 449 ods. 1, 2 SSP).