Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_5To-30-2015.pdf
PDF · 66.84 KB
Case nature
Area
Subarea
5To/30/2015
Uznesenie
Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Petra Chovanka a sudcov JUDr. Jána Deáka a JUDr. Juraja Babjaka prejednal na verejnom zasadnutí konanom 23.06.2015 odvolanie obžalovaného G. K. proti rozsudku Okresného súdu Zvolen z 21.01.2015, sp. zn. 1T/75/2014 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. por. odvolanie obžalovaného G. K., nar. XX.XX.XXXX z a m i e t a.
odôvodnenie:
Vyššie označeným rozsudkom bol obžalovaný G. K. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák. na tom skutkovom základe, ako je uvedený v skutkovej vete napadnutého rozsudku.
Za to mu bol uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu bol podľa § 51 ods. 1 Tr. zák. podmienečne odložený s probačným dohľadom a bola mu určená skúšobná doba vo výmere dvoch rokov.
Podľa § 51 ods. 4 písm. c) Tr. zák. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností.
Podľa § 287 ods. 1 Tr. por. bola obžalovanému uložená povinnosť nahradiť poškodeným A. P., nar. XX.XX.XXXX škodu vo výške 519,- € a Všeobecnej zdravotnej poisťovni so sídlom Skuteckého 22, Banská Bystrica škodu vo výške 73,55 €.
Podľa § 288 ods. 2 Tr. por. bol poškodený A. P. so zvyškom nároku na náhradu škody odkázaný na občianske súdne konanie.
Proti tomuto rozsudku ihneď po jeho vyhlásení do zápisnice podal proti výroku o vine, treste a škode odvolanie obžalovaný, ktoré následne písomne odôvodnil prostredníctvom svojho obhajcu.
V písomných dôvodoch v podstate argumentoval tým, že popiera spáchanie žalovaného skutku, pretože ak aj poškodený utrpel nejaké zranenie, tak toto mu on nespôsobil a utrpel ho na inom mieste. Namieta vierohodnosť výpovedí poškodeného a jeho manželky, nakoľko ide o konfliktné osoby. Ich výpovede sú naviac nie zhodné. Výpovede svedkov R. R. a G. L. nesvedčia proti nemu a znalec vo svojom posudku konštatuje, že poškodený mohol utrpieť predmetné zranenie aj iným spôsobom, než ako to uvádza vo svojej výpovedi.
Keďže sa okresný súd dostatočne nevysporiadal so všetkými okolnosťami, nezistil správny skutkový stav a dôkazy vyhodnotil jednostranne v jeho neprospech, navrhol s poukazom na procesnú zásadu
„v pochybnostiach v prospech obvineného“, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a jeho spod obžaloby podľa § 285 písm. a) Tr. por. oslobodil.
Krajský súd na podklade podaného odvolania preskúmal v zmysle § 317 ods. 1 Tr. por. zákonnosť a odôvodnenosť všetkých výrokov rozsudku, ako aj správnosť postupu konania, ktoré im predchádzalo a dospel k týmto zisteniam a záverom.
Okresný súd zákonom predpísaným spôsobom a v súlade s ustanovením § 2 ods. 10 Tr. por. vykonal všetky dostupné dôkazy potrebné pre poznanie skutkových okolností nevyhnutných pre zákonu zodpovedajúce rozhodnutie o obžalobe, ktorá bola na obžalovaného podaná, vrátane preverenia jeho obhajobných tvrdení. Tieto dôkazy jednotlivo, vo vzájomných súvislostiach ako aj v celom súhrne vyhodnotil podľa pravidiel stanovených pre hodnotenie dôkazov tak, ako sú uvedené v ustanovení § 2 ods. 12 Tr. por. Pri hodnotení dôkazov prvostupňový súd prihliadol aj na znalecký posudok, ktorým bola potvrdená skutková verzia poškodeného.
Ani krajský súd však nemá žiadne pochybnosti o tom, že to bol obžalovaný, ktorý kritického dňa napadol poškodeného a spôsobil mu zranenia uvedené v skutkovej vete obžaloby, resp. napadnutého rozsudku. Poškodený opakovane od začiatku trestného stíhania jednoznačne tvrdil, že to bol práve obžalovaný, ktorý ho fyzicky napadol a jeho výpoveď potvrdila aj svedkyňa B. P.. Ďalší vypočutí svedkovia potvrdili, že pri stretnutí s obžalovaným tento nevykazoval žiadne známky zranenia a rozhodne niesol v ruke krovinorez, ktorú skutočnosť však obžalovaný vehementne popiera. Znalec H.. H. C. v znaleckom posudku konštatoval, že k pomliaždeniu bedrového kĺbu s prasklinou došlo v momente pádu poškodeného na oblasť ľavého bedra. Pripustil, že zranenie si mohol poškodený spôsobiť aj sám, bez cudzieho zavinenia, ale porucha rovnováhy mohla vzniknúť aj postrčením, či úderom latou do trupu poškodeného a následný pád bol príčinou vzniku zranenia. Znalec teda nevylúčil verziu poškodeného.
Po vyhodnotení všetkých vykonaných dôkazov jednotlivo aj v ich súhrne, potom ani krajský súd nemal žiadne pochybnosti o tom, že páchateľom bol skutočne obžalovaný.
Okresný súd konanie obžalovaného správne potom kvalifikoval ako prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, 3 písm. c) Tr. zák. v súbehu s prečinom výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zák., pretože preukázateľne poškodenému úmyselne ublížil na zdraví tým, že mu spôsobil ťažkú ujmu a zároveň tým, že ho napadol fyzicky na mieste prístupnom verejnosti, dopustil sa aj výtržnosti.
Za danej skutkovej a právnej situácie uložený úhrnný trest odňatia slobody vo výmere troch rokov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu dvoch rokov s probačným dohľadom, s povinnosťou nahradiť v skúšobnej dobe spôsobenú škodu podľa svojich schopností a možností, tak považoval krajský súd za primeraný a zákonný. Pri hodnotení osoby obžalovaného z odpisu registra trestov vyplynulo, že tento bol od roku 1983 trikrát súdne trestaný, a to aj za trestný čin výtržníctva a útoku na verejného činiteľa, na podmienečný trest odňatia slobody, ktoré odsúdenie má však zahladené. V roku 2004 bol odsúdený pre trestné činy porušovania domovej slobody a násilia proti skupine obyvateľov a proti jednotlivcovi, za ktoré mu bol uložený trest odňatia slobody vo výmere 10 mesiacov, výkon ktorého mu bol podmienečne odložený na skúšobnú dobu 2 rokov. Aj toto odsúdenie má zahladené.
Z týchto dôvodov krajský súd potom odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietol, keď nezistil žiadne dôvody na revíziu rozsudku v jeho prospech.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu riadny opravný prostriedok nie je prípustný.