Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozhodnutie_2Co-267-2014.pdf
PDF · 82.72 KB
Case nature
Area
Subarea
2Co/267/2014
Rozhodnutie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Mariany Muránskej a sudcov JUDr. Daniely Babinovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci žalobcu: PROFI CREDTIT Slovakia s. r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, zastúpeného Advokátskou kanceláriou JUDR. Andrea Cviková, s. r. o., so sídlom Kubániho 16, Bratislava, proti žalovanej: Ing. S. Q., nar. XX. XX. XXXX, bytom X. XX, za účasti vedľajších účastníkov: 1. Občianske združenie slovenských spotrebiteľov AZ, so sídlom Petrovská 10, Skalica, zastúpeného JUDr. Jozefom Kempom, advokátom so sídlom v Chorvátskom Grobe, Námestie Josipa Andriča 1, 2. Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, so sídlom v Prešove, Námestie legionárov 5, zastúpeného JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom so sídlom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 66, o zaplatenie 336 Eur s prísl., o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Svidník zo dňa 29. 05. 2014, č. k. 6C/422/2013-75 jednohlasne takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
Nepriznáva účastníkom náhradu trov odvolacieho konania.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa žalobu zamietol, účastníkom náhradu trov konania nepriznal a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi v 1.rade trovy konania vo výške 34,49 Eur a vedľajšiemu účastníkovi v 2.rade trovy konania vo výške 82,90 Eur na účet ich právnych zástupcov, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi konania bola dňa 02. 03. 2010 uzatvorená zmluva o revolvingovom úvere s úverovým limitom 1 161,79 Eur. Žalovaná sa zaviazala úver splácať v 30-mesačných splátkach po 71 Eur a zo zmluvy je zrejmá zmluvná odmena vo výške 968,27 Eur, predpokladaná RPMN za úver 68,84 %, ročná úroková sadzba 68,84 % a priemerná RPMN za úver 48,66 %. Žalobca oznámil žalovanej, že je v omeškaní s úhradou splátok č. 38, 39 a 40, spolu vo výške 213 Eur a preto oznámil žalovanej zosplatnenie dlhu, ktoré bolo doručené 16. 08. 2013.
Súd prvého stupňa zdôraznil, že úroková miera dohodnutá medzi účastníkmi konania v spotrebiteľskom úvere viac ako 5-násobne, teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto je takéto dojednanie neplatné pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust.§ 39 OZ. Poskytnutý úver je teda z uvedeného dôvodu bezúročný a bez poplatkov. Žalobca poskytol žalovanej úver vo výške 1 046,77 Eur, na ktorý zaplatila žalovaná 2 078 Eur. Žalovaná preplatila poskytnutý úver, a to aj s úrokmi vo výške, ktoré súd hodnotil ako neprimerane vysoké a teda neplatné pre rozpor s dobrými mravmi. Žalobu preto ako nedôvodnú zamietol a o trovách konania účastníkov rozhodol podľa ust.§ 142 ods. 1 O. s. p.. Pokiaľ ide o vedľajších účastníkov v 1. a 2.rade, ktorí vystupovali v konaní na strane žalovanej, týmto priznával každému z
nich náhradu trov po polovici z ich vyúčtovania, zdôraznil, že vystupovali v konaní na strane úspešnej žalovanej a vo veci predložili vyjadrenia, z ktorých súd prvého stupňa pri rozhodovaní vychádzal.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalobca, ktorý navrhol rozsudok zmeniť tak, aby žalobe bolo vyhovené v celom rozsahu, alternatívne navrhol rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namieta záver súdu prvého stupňa v tom zmysle, žeby výška odplaty za úver, ktorý bol poskytnutý žalovanej mala byť v rozpore s dobrými mravmi. Zdôrazňuje, že otázka výšky odplaty za požičanie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere bola ku dňu uzavretia zmluvy upravená osobitnými ustanoveniami, a to § 53 ods. 6 OZ, čo znamená, že § 39 OZ má v otázke výšky odplaty povahu lex generalis, kým jeho ust. § 53 ods. 6 a ustanovenia zákona č. 258/2001 Z. z. povahu lex specialis. Zdôrazňuje, že výška odplaty za spotrebiteľské úvery v čase uzavretia zmluvy bola výslovne upravená a regulovaná. Právna úprava stanovila maximálnu hranicu tejto odplaty, ako aj právne dôsledky jej nedodržania. Aplikácia inštitútu dobré mravy neprichádza do úvahy, keďže § 3 ods. 10 a 11 zákona o spotrebiteľských úveroch má povahu lex specialis k ustanoveniam Občianskeho zákonníka. Maximálna výška odplaty za rovnaký spotrebiteľský úver bola 79,08 %. Je nesporné, že výška odplaty dohodnutá v zmluve o revolvingovom úvere neprevyšuje túto maximálnu odplatu, akú právna úprava relevantná v čase uzavretia zmluvy o úvere pripúšťala. Výška odplaty za úver poskytnutý na základe zmluvy je v súlade s platnou právnou úpravou a závery súdu prvého stupňa sú tak nezákonné. Výška odplaty za úver podľa zmluvy bola nižšia ako maximálne povolená odplata, a teda v súlade s obmedzením plynúcim zo zákona č. 258/2001 Z. z.. Je nesprávny záver súdu v tom, aby dohoda o odplate v zmluve bola neplatná, ak je táto dohoda v súlade s ustanovením zákona, ktorý stanovuje maximálnu výšku danej odplaty. Žalobca nerozumie postupu súdu, ktorý pre porovnávanie používa údaje z bánk, keď to § 53 ods. 6 OZ v znení účinnom ku dňu 02. 03. 2014 výslovne nepripúšťal. Postup súdu prvého stupňa porovnávajúci výšku odplaty za spotrebiteľský úver s úrokovými sadzbami bánk nemá žiadnu oporu v zákone. Nesúhlasí tiež s rozhodnutím súdu prvého stupňa ohľadom priznania trov konania vedľajším účastníkom. Navrhuje preto podanému odvolaniu vyhovieť.
Žalovaná, ani vedľajší účastníci sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrili.
Odvolací súd preskúmal napadnutý rozsudok v zmysle zásad vyjadrených v ust.§ 212 ods. 1, 2 O. s. p. spolu s konaním, ktoré jeho vydaniu predchádzalo, vec prejednal bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O. s. p.) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu opodstatnené nie je.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v znení platnom k 02. 03. 2010 spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom.
Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, v ktorých je účastníkom spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia sú neplatné.
Podľa ust.§ 53 ods. 1 citovaného zákona spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. To neplatí, ak ide o zmluvné podmienky, ktoré sa týkajú hlavné predmetu plnenia a primeranosti ceny, ak tieto zmluvné podmienky sú vyjadrené určito, jasno a zrozumiteľne, alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané.
Podľa ust.§ 54 ods. 1, 2 citovaného zákona, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie.
V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Z obsahu spisu je zrejmé, že účastníci konania uzatvorili dňa 02. 03. 2010 zmluvu o poskytnutí revolvingového úveru s tým, že úverový limit predstavoval 1 161,79 Eur, splatnosť úveru bola určená v 30-tich mesačných splátkach po 71 Eur s tým, že celkové náklady spotrebiteľa spojené so spotrebiteľským úverom predstavovali 968,27 Eur. RPMN za úver predstavoval 63,02 %, ročná úroková sadzba úveru tvorila 68,84 % a priemerná RPMN za úver bola 48,66 %.
Reálne vyplatená čiastka v prospech žalovanej predstavovala sumu 1 046,77 Eur a účastníci nespochybňovali, že žalovaná zaplatila z takto poskytnutého úveru, že v prospech žalobcu sumu 2 078 Eur.
Je možné konštatovať, že účastníci konania uzavreli individuálne špecifikovanú zmluvu o spotrebiteľskom úvere, na základe ktorej žalobca poskytol žalovanej úver za účelom nákupu elektroniky.
Podľa ust.§ 3 ods. 1 OZ, výkon práv a povinností vyplývajúcich z občianskoprávnych vzťahov nesmie bez právneho dôvodu nesmie bez právneho dôvodu zasahovať do práv a oprávnených záujmov iných a nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Na kategóriu dobrých mravov je potrebné osobitne prihliadať pri spotrebiteľských zmluvách. Vo všeobecnosti v tejto súvislosti možno hovoriť o pravidlách morálneho charakteru, všeobecne platných v demokratickej spoločnosti, v ktorej sa uplatňuje a presadzuje vzájomná slušnosť a ohľaduplnosť a vzájomné rešpektovanie. Konanie priečiace sa dobrým mravom je preto dôvodom neplatnosti právneho úkonu podľa § 39 OZ.
Nedá sa stotožniť s tvrdením žalobcu ohľadom toho, že ust.§ 53 ods. 6 OZ vylučuje aplikáciu § 3 OZ v otázke výšky odplaty. Uvedené ustanovenie nemožno vykladať tak, aby do odplaty obvyklé požadovanej na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch sa zahrňovali aj údaje od tých subjektov finančného trhu, ktoré poskytujú neprimerané až úžernícke úroky. Pripustenie takejto možnosti rozhodne nebolo vôľou zákonodarcu, a preto pre účely zistenia výšky obvyklej odplaty sa musí vychádzať z údajov finančných inštitúcií poskytujúcich spotrebiteľské úvery za primerané odplaty riadiac sa zásadou dobrých mravov upravenou v § 3 ods. 1 OZ.
Pri dojednávaní úrokov koná v súlade s dobrými mravmi ten veriteľ, ktorý požaduje primeraný úrok bez ohľadu na to, že dlžník uzatvára zmluvu v situácii pre neho nepriaznivú. V súlade s dobrými mravmi je preto také konanie veriteľa, ktorý sa pri poskytnutí peňažných prostriedkov uspokojí bez ohľadu na to, v akej situácií sa nachádza dlžník s primeranou výškou odplaty za užívanie poskytnutých finančných prostriedkov a ktoré svoje voľné peňažné prostriedky mieni zhodnotiť obvyklým spôsobom. Nezodpovedá preto všeobecne uznávaným vzťahom, aby dlžník v ťaživej situácií poskytoval veriteľovi neprimerané až úžernícke úroky. Neprimeranou, a preto odporujúcou dobrým mravom je taká výška úrokov, ktorá podstatne presahuje úrokovú mieru v dobe dojednania obvyklú, určenú najmä s prihliadnutím k najvyšším úrokovým sadzbám uplatňovaným bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Pri nebankových subjektoch, ktoré sú tiež súčasťou finančného trhu sa vzhľadom na vyššiu mieru rizika môžu akceptovať aj vyššie úroky, rozhodne nie však viac ako 100 % oproti priemeru bánk. V zmluve dohodnutá úroková sadzba úveru podľa zistení súdu prvého stupňa takmer 5-násobne prevyšovala priemernú úrokovú sadzbu 12,71 % ročne uplatňovanú bankami pri poskytovaní úverov alebo pôžičiek. Dohodnutá úroková miera teda podstatne prevyšuje obvyklú úrokovú mieru, a preto záver o neplatnosti dojednania o úrokoch pre rozpor s dobrými mravmi je podľa ust. 39 OZ opodstatnený a má oporu vo vykonanom dokazovaní a túto skutočnosť súd prvého stupňa správne zohľadnil pri rozhodovaní k danej právnej veci.
Súd prvého stupňa napokon správne rozhodol aj o trovách konania účastníkov a trovách konania vedľajších účastníkov v 1. a 2.rade, a to v súlade s ust. § 142 ods. 1 O. s. p.. Vychádzajúc zo zásady úspechu v konaní vzniklo žalovanej právo na náhradu trov, avšak tieto trovy uplatnené neboli a vedľajší účastníci vystupujúci v tomto konaní na strane žalovanej majú nárok na náhradu trov, ktoré pozostávajú z odmeny právnych zástupcov za poskytnutú právnu pomoc.
Vedľajší účastník má v konaní rovnaké práva a povinnosti ako účastník, čo je zrejmé z ust.§ 93 ods. 4 O. s. p. pričom tento právny predpis v § 24 umožňuje účastníkovi dať sa zastúpiť zástupcom, ktorého si zvolí. Takýmto zástupcom nepochybne môže byť aj advokát. Odvolací súd sa ďalej stotožňuje so súdom prvého stupňa v tom zmysle, že vedľajším účastníkom patrí náhrada trov konania s ohľadom na výsledok rozhodnutia vo vzťahu medzi účastníkmi. Vedľajší účastníci dôvodne namietali uplatnený nárok zo strany žalobcu a opodstatnene bránili žalovanú pred požiadavkami žalobcu, ktorý uplatňoval v rozpore s hmotnými právom, čo sa prejavilo aj v rozhodnutí o veci samej. Vedľajšiu intervenciu vníma Európska komisia ako jeden z prostriedkov na ochranu práv spotrebiteľa a niet dôvodu ho vylučovať z prostriedkov ochrany zameraných na dosiahnutie cieľov Smernice Rady 93/13/EHS , vrátane čl. 7 ods. 1. Postup súdu prvého stupňa, ak aplikoval ust.§ 150 ods. 1 O. s. p. a znížil náhradu trov konania v pomere 50 % každému vedľajšiemu účastníkovi, možno so zreteľom na okolnosti prejednávanej veci považovať za spravodlivý.
O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p.. Žalobca vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov, žalovanej a vedľajším účastníkom v tomto štádiu konania trovy nevznikli.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.