Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozhodnutie_35Cpr-1-2014.pdf
PDF · 99.05 KB
Case nature
Area
Subarea
35Cpr/1/2014
Rozhodnutie
Okresný súd Košice I v konaní pred sudkyňou JUDr. Lenkou Protznerovou v právnej veci žalobkyne: J. Y., nar.: X.X.XXXX, bytom: A. XXX, občianka SR, proti žalovanému: LUMEN SR, a.s., so sídlom: Floriánska 5, Košice, IČO: 36189022, v zastúpení: JUDr. Marekom Radačovským, advokátom, Žriedlova 3, 040 01 Košice, o zaplatenie 636,79 € s príslušenstvom
rozhodol:
Žalovaný je povinný zaplatiť žalobkyni sumu 636,79 € s úrokom z omeškania vo výške 5,25 % ročne od 21.5.2014 do zaplatenia, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
Žalovaný je povinný nahradiť žalobkyni trovy konania vo výške 38 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou doručenou tunajšiemu súdu dňa 29.10.2014 domáhala, aby súd zaviazal žalovaného k úhrade sumy 636,79 € spolu s úrokom z omeškania 5,25 % ročne od 21.5.2014 do zaplatenia, ako aj k náhrade trov konania.
Svoj návrh odôvodnila tým, že bola v pracovnom pomere u žalovaného na základe pracovnej zmluvy zo dňa 15.11.2007 uzavretej na dobu neurčitú, vo funkcii asistentka riaditeľa spoločnosti. Mzdovým výmerom zo dňa 31.12.2011 s účinnosťou od 1.1.2012 jej bola priznaná zmluvná mzda vo výške 500 € mesačne, ktorá výplata jej bola vyplácaná riadne a včas. Z dôvodov podľa § 63 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce bol tento pracovný pomer ukončený dohodou zo dňa 1.4.2014 a to k tomuto dňu. Podľa článku 3 dohody o ukončení pracovného pomeru sa žalovaný zaviazal jej vyplatiť podľa § 76 ods. 2 písm. c) Zákonníka práce odstupné vo výške trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku a to v najbližšom výplatnom termíne spoločnosti. Za mesiac apríl 2014 odpracovala jeden deň a preto jej za tento mesiac bol vystavený riadny výplatný lístok. Z neho vyplýva, že spolu s odstupným jej mala byť vyplatená na jej účet v banke po odrátaní všetkých zákonných odvodov a daní suma 1.436,79 €. Dňa 20.5.2014 však obdržala len sumu 800 €. Podaniu žaloby predchádzala z jej strany komunikácia so žalovaným kedy jej bolo oznámené, že vzhľadom na aktuálnu situáciu jej poslali iba 800 € a zároveň sľúbené, že zvyšná suma jej bude po častiach vyplatená, čo sa však neudialo.
Tunajší súd vydal dňa 12.11.2014 platobný rozkaz č.k.: 35Cpr/1/2014-20, proti ktorému žalovaný podal v zákonnej lehote odpor dňa 8.12.2014 kedy uviedol, že žalobkyňa so žalovaným uzatvorili zmluvu o pôžičke zo dňa 30.6.2008, podľa ktorej poskytol žalovaný žalobkyni pôžičku vo výške 100.000,- Sk a žalovaná ju mala splácať v štyridsiatich splátkach po 2.500,- Sk, pričom posledná štyridsiata splátka mala byť zaplatená vo výške 19.167,- Sk a zahŕňa tak riadnu mesačnú splátku a úroky za celé obdobie poskytnutia pôžičky vo výške 16.667,- Sk. Posledná splátka mala byť uhradená do 15.10.2011. Celý dlh spolu s úrokmi predstavoval sumu 116.667,- Sk, t.j. 3.872,63 €. Žalobkyňa v rámci plnenia svojho záväzku zo zmluvy o pôžičke uhradila žalovanému v roku 2008 sumu 15.000,- Sk, t.j. 497,91 €, v roku 2009 sumu 996 €, v roku 2010 sumu 996 € a v roku 2011 sumu 166 €. Uhradená suma spolu predstavuje čiastku 2.655,91 €, t.j. 80.011,94 Sk. Zvyšok neuhradeného dlhu žalobkyne voči žalovanému je vo výške
1.216,72 € (ďalej aj pohľadávka zo zmluvy o pôžičke), pričom splatnosť poslednej splátky bola stanovená na 15.10.2011. Žalobkyňa si v predmetnom konaní nárokuje doplatenie odstupného a tvrdí, že toto jej malo byť uhradené do 20.5.2014. V rovnakom čase kedy bolo splatné neuhradené odstupné, bola tiež splatná aj pohľadávka žalovaného na doplatenie zvyšku dlhu vo výške 1.216,72 €. S poukazom na § 580 Občianskeho zákonníka žalovaný využil právo započítať si svoju pohľadávku zo zmluvy o pôžičke proti neuhradenému odstupnému žalobkyne a to hneď po jeho splatnosti. To znamená, že okamihom kedy sa predmetné pohľadávky stretli, t.j. dňom 21.5.2014 došlo k zániku žalobného nároku - neuhradeného odstupného a teda žaloba je nedôvodná. Pohľadávka zo zmluvy o pôžičke je započítaná do výšky žalobného nároku. Navyše v súlade s článkom 3 zmluvy o pôžičke v prípade omeškania s platením peňažného dlhu sa žalobkyňa zaviazala uhradiť žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 20 % ročne z dlžnej sumy. Na základe toho žalovaný žiadal, aby súd žalobu zamietol, resp. aby platobný rozkaz zrušil a vytýčil vo veci termín pojednávania.
Žalobkyňa sa k odporu žalovaného vyjadrila podaním doručeným súdu 22.12.2014 kedy uviedla, že medzi účastníkmi nie je sporné, že odstupné, na ktoré jej vznikol nárok jej malo byť zaplatené do 20.5.2014, kedy jej bola zaplatená iba časť. Zdôraznila, že dodnes zo strany žalovaného nebol vykonaný úkon započítaný s jej pohľadávkou, keď ani v samotnom odpore neuvádza kedy, akým spôsobom to žalovaný urobil, úkon započítanie dokonca nie je obsiahnutý ani v samotnom odpore a tvrdenie o úkone započítania je pre ňu nová informácia a túto skutočnosť žalovaný nepreukázal ani listinami priloženými k odporu. Okrem iného podmienkou započítania je, že ide o 2 záväzky medzi tými istými subjektami, keď veriteľ jednej pohľadávky súčasne je dlžníkom druhej pohľadávky a dlžník naopak, plnenie musí byť rovnakého druhu a pohľadávky musia byť spôsobilé na započítanie a k započítaniu nedochádza automaticky, len čo sa pohľadávky stretli, ale vyžaduje sa na to právny úkon niektorého z účastníkov záväzkového právneho vzťahu. Musí ísť o prejav adresovaný druhému účastníkovi, z ktorého je zrejmé, ktorá pohľadávka a v akom rozsahu sa uplatňuje na započítanie proti pohľadávke druhej strany. Až účinnosťou započítacieho prejavu ako jednostranného právneho úkonu dôjde k zániku pohľadávok v dôsledku započítania v rozsahu, v akom sa navzájom kryjú a to ku dňu kedy sa stretli, v tomto prípade dňa 20.5.2014. Keďže žalovaný dodnes nevykonal úkon započítacieho prejavu, k zániku jej pohľadávky nedošlo. Aj za predpokladu, že by úkon započítacieho prejavu žalovaný vykonal, započítanie v tejto veci je vylúčené, pretože v danej veci je nesporné, že si žalobou uplatnila nárok, ktorý má nepochybne pracovnoprávnu povahu, keďže ide o mzdový nárok titulom odstupného. Je nerozhodné a právne irelevantné, či žalovaný svoj nárok voči nej titulom tvrdeného dlhu na pôžičke určil na započítanie z pracovnoprávneho alebo občianskeho právneho vzťahu, keďže jej nárok z pracovnoprávneho vzťahu nemôže započítaním zaniknúť. Výpočet spôsobov zániku práv a povinností je v Zákonníku práce uvedený taxatívne, znamená to, že iným v Zákonníku práce neuvedeným spôsobom práva a povinnosti z pracovnoprávnych vzťahov nezanikajú a to ani vtedy, keby zamestnanec a zamestnávateľ prejavili v tomto smere súhlasnú vôľu. Pretože Zákonník práce iné než uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná, pretože právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať ani proti ním nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. To znamená, že započítanie v pracovnom práve nie je možné uplatniť, ale ak má zamestnávateľ voči zamestnancovi napríklad nárok na náhradu škody, musí si ho uplatňovať na súde samostatnou žalobou. Pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov teda predstavujú také pohľadávky, ktoré nemožno započítať, ani proti ním nie je možné namietať započítanie jednostranným úkonom. Pretože Zákonník práce nepozná inštitút započítania, ako je upravený v § 580 Občianskeho zákonníka, z toho vyplýva jediný záver, že zamestnávateľ svoje pohľadávky voči zamestnancovi musí uplatniť samostatnou žalobou a nie započítacou námietkou. Žiadala preto jej dôvodne podanej žalobe vyhovieť, vrátane náhrady trov konania.
Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi, výpoveďami účastníkov konania a zistil nasledovný skutkový stav:
Zo mzdového výmeru zo dňa 31.12.2011 súd zistil, že medzi žalovaným ako zamestnávateľom a žalobkyňou ako zamestnancom bola dohodnutá základná mesačná mzda vo výške 500 € pri pracovnom úväzku 40 hodín týždenne.
Dňa 1.4.2014 došlo medzi účastníkmi konania k uzavretiu dohody o skončení pracovného pomeru žalobkyne ako zamestnankyne u žalovaného ako zamestnávateľa a to z dôvodu zníženia stavu zamestnancov s cieľom zabezpečiť efektívnosť práce uvedený v § 63 ods. 1 písm. b), pričom
pracovný pomer sa mal ukončiť dňom 1.4.2014. Zmluvné strany sa dohodli, že zamestnávateľ vyplatí zamestnankyni odstupné podľa § 76 ods. 2 písm. c) v sume trojnásobku jej priemerného mesačného zárobku v najbližšom výplatnom termíne spoločnosti.
Z výplatného lístku za mesiac apríl 2014 súd zistil, že žalobkyňa odpracovala jeden deň, pričom jej vznikol nárok na plat, ako aj odstupné, spolu v celkovej výške po odpočítaní daní a poistenia 1.436,79 €.
Z výpisu z účtu žalobkyne súd zistil, že dňa 20.5.2014 jej bola pripísaná na účet suma 800 €.
Z e-mailovej komunikácie medzi žalobcom využivajúcom e-mailovú adresu kstefanovicova@lumensr.sk <mailto:kstefanovicova@lumensr.sk> a žalobkyňou využívajúcou e-mailovú adresu zuzana.fialka@gmail.com <mailto:zuzana.fialka@gmail.com> súd zistil, že žalobkyni bola zo strany žalovaného zaslaná výplatná páska za apríl 2014 dňa 5.6.2014, pričom jej bolo oznámené, že pre nedostatok financií sa musí vyplácanie realizovať na viackrát. Ďalej dňa 26.6.2014, 16.7.2014, 11.8.2014, ako aj 12.8.2014 žalobkyňa žiadala vysvetlenie zo strany žalovaného prečo jej zvyšok sumy, na ktorú má nárok nebol vyplatený a dožadovala sa konkrétneho výplatného termínu.
Listom zo dňa 10.9.2014 žalobkyňa písomne vyzvala žalovaného k doplateniu rozdielu jej odstupného, t.j. 636,79 € na základe dohody o skončení pracovného pomeru zo dňa 1.4.2014 najneskôr do 30.9.2014. Uvedená zásielka bola podaná na poštovú prepravu dňa 11.9.2014.
Dňa 30.6.2008 bola medzi žalovaným, ako veriteľom a žalobkyňou, ako dlžníkom uzatvorená zmluva o pôžičke peňazí podľa § 657 a nasledujúcich Občianskeho zákonníka, na základe ktorej žalovaný poskytol žalobkyni sumu vo výške 100.000,- Sk, ktorá mala byť naspäť uhradená žalovanému v štyridsiatich splátkach, každá po 2.500,- Sk, pričom štyridsiata posledná splátka mala byť vo výške 19.167,- Sk, pričom táto splátka mala zahŕňať aj riadnu mesačnú splátku istiny vo výške 2.500,- Sk a úroky za celé obdobie poskytnutia pôžičky vo výške 16.667,- Sk. Splátky mali byť splatné vždy k 15.dňu príslušného mesiaca, počínajúc dňom 15.7.2008 a končiac poslednou splátkou splatnou 15.10.2011. Zmluvné strany sa dohodli, že dlžník za poskytnutie istiny zaplatí veriteľovi úroky vo výške 5 % ročne.
Žalobkyňa v konaní vypovedala, že nesúhlasí s jednostranným započítaním pohľadávky, pretože jej to nebolo doručené. Nie je si vedomá žiadnej pohľadávky, pretože mala s T.. Š. ústnu dohodu a to už v roku 2011, kedy žiadala o zvýšenie platu vo výške 550 €. Vtedy jej pán Š. povedal, že sa dohodnú na sumu 500 € s tým, že zvyšok pôžičky jej odpustí, že to bude vysporiadané. Takže od roku 2011 do roku 2014 pracovala vo firme a ak by mala nejaký dlh voči spoločnosti, bolo by jej to strhávané z platu. Žalobkyňa mala za to, že ak žalovaný chce od nej nejaké peniaze, má si podať vlastnú žalobu. Podľa jej názoru sa tu jedná o odstupné, na ktoré má nárok. Nebolo jej doručené žiadne jednostranné započítanie, o tomto nevie. Po dobe, keď jej bol zvýšený plat na sumu 500,- Sk už nesplácala splátky pôžičky a keby nebolo tak, ako hovorí, že jej bol odpustený zvyšok pôžičky, tak sú jej tieto splátky strhávané zo mzdy, pretože ona tú pôžičku platila tak, že platila oproti podpisu s tým, že prišla k mzdovej účtovníčke a tam oproti podpisu splácala splátky. Keď však prišla s novým mzdovým výmerom, oznámila účtovníčke, že je medzi ňou a pánom Š. takáto dohoda, t.j. že zvyšok pôžičky je jej odpustený, pretože on sa vyhováral na krízu a že z tohto dôvodu jej nemôže zvýšiť plat a že sa to vlastne týmto vykompenzuje. Pre žalobkyňu to boli úplne nové skutočnosti, že má nejaký dlh voči spoločnosti. I v e-mailovej komunikácii žalovaný uviedol, že uznáva tento dlh voči nej a pani Š. z učtárne jej oznámila, že jej bude vyplácaný v splátkach. Žalobkyňa predložila výstupný list zo dňa 1.4.2014 vystavený na jej meno s podpisom T.. Š., ako priameho vedúceho, kde bolo uvedené vyrovnanie záväzku zamestnanca k zamestnávateľovi.
Na pojednávaní dňa 23.6.2015 žalovaný neuznal argumentáciu žalobkyne a jej pohľadávku ani zčasti, pretože táto podľa neho zanikla započítaním. Žalovaný, ako veriteľ evidoval voči žalobkyni pohľadávky titulom uzavretej zmluvy o pôžičke s tým, že tieto pohľadávky zanikli jednostranným započítaním zo strany spoločnosti LUMEN SR, a.s.. Žalovaný mal za to, že obidve pohľadávky sú z občianskoprávneho vzťahu a tieto zanikli započítaním. K okolnostiam započítania žiadal vypočuť vo veci T.. Š.. Z opatrnosti žalovaný vzniesol aj kompenzačnú námietku a žiadal, aby bola započítaná pohľadávka žalovaného titulom zmluvy o pôžičke len do výšky 636,79 €.
Podľa § 1 ods. 1 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce /ďalej len ZP/, tento zákon upravuje individuálne pracovnoprávne vzťahy v súvislosti s výkonom závislej práce fyzických osôb pre právnické osoby alebo fyzické osoby a kolektívne pracovnoprávne vzťahy.
Podľa § 1 ods. 4 ZP, ak tento zákon v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na právne vzťahy podľa odseku 1 všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka.
Podľa § 118 ods. 1 ZP, zamestnávateľ je povinný poskytovať zamestnancovi za vykonanú prácu mzdu.
Podľa § 119 ods. 2 prvá veta ZP, mzdové podmienky zamestnávateľ dohodne s príslušným odborovým orgánom v kolektívnej zmluve, alebo so zamestnancom v pracovnej zmluve.
Podľa § 129 ods. 3 ZP, pri skončení pracovného pomeru vyplatí zamestnávateľ zamestnancovi mzdu splatnú za mesačné obdobie v deň skončenia pracovného pomeru, ak sa nedohodli inak, najneskôr však v najbližšom výplatnom termíne nasledujúcom po dni skončenia pracovného pomeru.
Podľa § 34 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka, právny úkon je prejav vôle smerujúci najmä k vzniku, zmene alebo zániku tých práv alebo povinností, ktoré právne predpisy s takýmto prejavom spájajú.
Podľa § 39 Občianskeho zákonníka, neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka, ak veriteľ a dlžník majú vzájomné pohľadávky, ktorých plnenie je rovnakého druhu, zaniknú započítaním, pokiaľ sa vzájomne kryjú, ak niektorý z účastníkov urobí voči druhému prejav smerujúci k započítaniu. Zánik nastane okamihom, keď sa stretli pohľadávky spôsobilé na započítanie.
Podľa § 517 ods. 1 veta prvá Občianskeho zákonníka /ďalej len „OZ“/, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas neplní je v omeškaní.
Podľa § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak je dlžník v omeškaní s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení aj úroky z omeškania, ak nie je povinný platiť podľa tohto zákona poplatok z omeškania.
Podľa § 10d nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ak záväzkový vzťah vznikol pred 1. júnom 2014, odplata za poskytnutie peňažných prostriedkov spotrebiteľovi sa riadi podľa predpisov účinných do 31. mája 2014.
Podľa § 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je 8 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Podľa § 98 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku, vzájomným návrhom je i prejav odporcu, ktorým proti navrhovateľovi uplatňuje svoju pohľadávku na započítanie, ale len pokiaľ navrhuje, aby bolo prisúdené viac, než čo uplatnil navrhovateľ. Inak súd posudzuje taký prejav len ako obranu proti návrhu.
V danej veci sa žalobkyňa domáhala voči žalovanému zaplatenia sumy 636,79 € titulom nevyplatenej časti odstupného, na ktoré jej vznikol nárok v mesiaci apríl 2014. Žalovaný v konaní predniesol, že pohľadávka žalobkyne voči žalovanému zanikla započítaním pohľadávky žalovaného voči nej titulom Zmluvy o pôžičke. Na pojednávaní dňa 23.6.2015 žalovaný uviedol, že v prípade, ak by sa súd nestotožnil s tým, že došlo k započítaniu, v rámci konania vzniesol kompenzačnú námietku do výšky žalovanej pohľadávky, t.j. 636,97 € ako jeho procesnú obranu.
Započítanie je formou bezhotovostného vyrovnania, ktoré sa nevykonáva skutočným splnením ale odpočítaním vzájomných pohľadávok veriteľa a dlžníka rovnakého druhu, vzájomne sa kryjúcich i bez súhlasu, prípadne i proti vôli druhého účastníka. Započítací prejav je jednostranný právny úkon dlžníka či veriteľa, pre platnosť ktorého sa vyžadujú náležitosti v zmysle § 34 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Z jeho obsahu musí byť zrejmé najmä to, ktorá pohľadávka sa uplatňuje na započítanie, v akej výške, proti ktorej pohľadávke veriteľa.
Ustanovenie § 98 Občianskeho súdneho poriadku ukladá súdu, ako má hodnotiť prejav odporcu na započítanie, a to v závislosti od toho, či navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ. Ak uplatnil menej, takýto prejav sa posudzuje iba ako obrana, s ktorou sa bude musieť súd vyporiadať ako s predbežnou otázkou. Ak však navrhuje, aby mu bolo prisúdené viac ako uplatnil navrhovateľ, takýto prejav má dôsledky predpokladané ustanovením § 97. Ak má prejav povahu obrany, vo výroku rozsudku netreba o kompenzačnej námietke rozhodnúť. Stačí, ak sa s touto otázkou súd vyporiada v odôvodnení rozhodnutia.
V danom prípade bolo významné zodpovedať otázku, či k zániku pohľadávky žalobkyne voči žalovanému (ktorej vznik žalovaný ani nenamietal) vo výške 636,97 € došlo započítaním.
Podľa § 580 Občianskeho zákonníka započítanie je spôsobom zániku navzájom sa kryjúcich pohľadávok medzi tými istými subjektmi, ktorý nastáva okamihom, keď sa pohľadávky spôsobilé na započítanie stretnú. Právnym dôsledkom započítania je zánik pohľadávky.
Výpočet spôsobov zániku práv a povinností z pracovnoprávnych vzťahov je v Zákonníku práce, účinnom od 1,4,2002, uvedený taxatívne v jeho prvej časti. K týmto patrí uspokojenie nároku (§ 33 ZP), dohoda o sporných nárokoch (§ 32 ZP), smrť zamestnanca (§ 35 ZP), uplynutie doby, na ktorú boli obmedzené práva alebo povinnosti (§ 37 ZP), prípadne neuplatnenie práva v ustanovenej lehote (§ 36 ZP). Zároveň ustanovenie § 1 ods. 4 Zákonníka práce zakotvilo, že pokiaľ Zákonník práce v prvej časti neustanovuje inak, vzťahujú sa na tieto právne vzťahy všeobecné ustanovenia Občianskeho zákonníka. Subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka znamená to, čo Zákonníka práce neupravil špeciálne v prvej všeobecnej časti, t.j. § 1 až § 40, spravuje sa všeobecnými ustanoveniami Občianskeho zákonníka, t.j. ustanoveniami § 1 až § 122 Občianskeho zákonníka. Inštitút započítania (kompenzácie) jednostranným právnym úkonom, ako aj dohodou, je obsiahnutý v prvej hlave v 8. časti Občianskeho zákonníka, t.j. v úprave záväzkového práva, na ktoré ustanovenia sa subsidiárna pôsobnosť Občianskeho zákonníka nevzťahuje.
Nakoľko Zákonníka práce iné než vyššie uvedené spôsoby zániku práv a povinností nepozná, a pretože právny dôsledkom započítania je zánik pohľadávky, predstavujú pohľadávky z pracovnoprávnych vzťahov také pohľadávky, ktoré nemožno započítať a ani proti nim nie je možné započítanie jednostranným úkonom namietať. Na základe uvedeného i v prípade, keby žalovanému hypoteticky vznikla voči žalobcovi ním tvrdená pohľadávka titulom nevrátenej pôžičky, nemôže byť ním vznesená kompenzačná námietka dôvodom pre zánik pohľadávky žalobkyne, ktorá je predmetom tohto súdneho konania.
Súd sa absolútne nestotožnil s vyjadrením žalovaného, že obidve vzájomné pohľadávky žalobkyne a žalovaného súd pohľadávkami z občianskoprávneho vzťahu. Pohľadávka žalobkyne nepochybne vyplýva z existujúceho a ukončeného pracovného pomeru a to titulom odstupného a teda súd si ani nevie predstaviť iný jasnejší príklad pohľadávky z pracovnoprávneho vzťahu. Preto súd považoval nárok žalobkyne na zaplatenie sumy 636,897 € za plne dôvodný.
Žalovaný bol v omeškaní s plnením svojho peňažného dlhu voči nej v zmysle § 129 ods. 3 ZP, kedy tento danú sumu nevyplatil žalobkyni v deň skončenia pracovného pomeru a bol tak povinný učiniť v najbližší výplatný termín. Ako vyplynulo z vykonaného dokazovania z výpisu z účtu žalobkyne, výplatným termínom u žalovaného bol minimálne posledný deň v mesiaci apríl 2014 a teda súd nemal dôvod nepriznať žalobkyni aj úrok z omeškania od 21.5.2014 do zaplatenia. Súd posudzoval aj výšku požadovaného úroku z omeškania a mal za to, že táto je správne uplatnená, nakoľko ku dňu 21.5.2014 bola sadzba Európskej centrálnej banky vo výške 0,25 %, čo za použitia § 3 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. predstavuje 5,25% ročne.
Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti s poukazom na citované zákonné ustanovenia súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
Podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Podľa § 151 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a úspešnej žalobkyni priznal plnú náhradu trov konania predstavujúcu uhradený súdny poplatok vo výške 38 €.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajší súd, v 3 písomných vyhotoveniach.
V zmysle § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, a akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
V zmysle § 205 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.