Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_13Cob-94-2015.pdf
PDF · 114.37 KB
Case nature
Area
Subarea
13Cob/94/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členov senátu JUDr. Márie Dubcovej a JUDr. Róberta Bebčáka, v právnej veci žalobcu: Poľnohospodárske družstvo Dolný Kubín, so sídlom Družstevná 164/25, 026 01 Bziny, IČO: 00 191 027, zastúpeného právnym zástupcom Mgr. Zlatou Hunčagovou, advokátkou, so sídlom O. XXXX, XXX XX K. T., proti žalovanému: MONDEGO s.r.o., so sídlom Bratislavská 2064/14, 911 05 Trenčín, IČO: 46 261 974, zastúpenému právnym zástupcom Mgr. Romanom Kobellom, advokátom, so sídlom O. XXXX, XXX XX K. T., v konaní o určenie neúčinnosti kúpnej zmluvy o prevode nehnuteľnosti, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/64/2013-224 zo dňa 23.12.2014
rozhodol:
Rozsudok Okresného súdu Dolný Kubín č.k. 9Cb/64/2013-224 zo dňa 23.12.2014 p o t v r d z u j e .
O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
odôvodnenie:
Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. žalobu žalobcu v celom rozsahu zamietol. Výrokom II. vyslovil, že o trovách konania rozhodne do 30 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení uviedol, že žalobca žalobou podanou dňa 28.11.2013 žiadal určiť, že Kúpna zmluva zo dňa 24.07.2012 uzatvorená medzi predávajúcim JOMAKO-SK, s.r.o., a kupujúcim (žalovaným) je voči žalobcovi právne neúčinná. Predmetom tejto zmluvy bol odplatný prevod vlastníckeho práva k dvom budovám súp. č. 162 a 163 zapísaným v katastri nehnuteľností na LV č. XXXX, k.ú. J.. Vklad vlastníckeho práva žalovaného k týmto dvom budovám bol Správou katastra Dolný Kubín povolený dňa 30.08.2012 pod č. V-1295/12. Žalobca v žalobe namietal, že bol veriteľom spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o., a to na základe Zmluvy o pôžičke zo dňa 20.03.2008, v zmysle ktorej tejto firme požičal peniaze v sume 1.000.000,- Sk (33.193,92 Eur). Dlžník sa pôžičku zaviazal vrátiť do 30.06.2008, čo však nesplnil, a preto žalobca nárok uplatnil v súdnom konaní. Okresný súd Ružomberok rozsudkom sp. zn. 9Cb/20/2012 zo dňa 09.01.2013 žalobe žalobcu vyhovel a spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o. zaviazal na zaplatenie. Rozsudok nadobudol právoplatnosť dňa 28.02.2013 a vykonateľnosť dňa 14.03.2013. Žalobcom následne iniciovaná exekúcia pod sp. zn. EX-1136/2013 nebola úspešná. Spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o. reagovala na žalobcom podanú žalobu o zaplatenie dlžnej sumy zo zmluvy o pôžičke tak, že vykonala viacero právnych úkonov v snahe zbaviť sa svojho majetku a ukrátiť uspokojenie pohľadávky žalobcu. Jedným z týchto úkonov bolo aj uzavretie vyššie uvedenej kúpnej zmluvy so žalovaným. Prevodom týchto dvoch budov sa dlžník ako predávajúci zbavil hodnotného majetku bez adekvátnej protihodnoty, nakoľko dohodnutá kúpna cena vo výške 1.560.000 Eur nebola predávajúcemu reálne vyplatená a mohla byť zaplatená aj započítaním pohľadávok. Žalobca žiadal neúčinnosť tejto zmluvy určiť podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka. Tvrdil, že nie je potrebné preukazovať úmysel či vedomosť zmluvných strán o zámere predávajúceho ukrátiť veriteľa, keďže zmluva bola podpísaná medzi osobami, ktorých štatutárom je tá istá osoba. V čase podpisu zmluvy dňa 24.07.2012 boli síce konatelia predávajúceho a kupujúceho
rozdielni, ale v zmysle doslovného znenia § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka nie je potrebné, aby personálna zhoda na pozícii týchto osôb existovala už v čase realizácie takého úkonu.
Okresný súd z vykonaných dôkazov ustálil skutkový a právny stav veci v tom smere, že žalobca sa domáhal vyslovenia právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy uzavretej dňa 24.07.2002 medzi firmou JOMAKO-SK, s.r.o. a žalovaným podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka. Okresný súd skúmal, či sú splnené podmienky pre požadované vyslovenie právnej neúčinnosti tejto zmluvy, a to prípadne aj z iného dôvodu uvádzaného v § 42a Občianskeho zákonníka. Aktívna legitimácia žalobcu bola preukázaná vykonateľným rozsudkom Okresného súdu Ružomberok sp. zn. 9Cb/20/2012 vrátane pripojeného spisového materiálu v tejto veci. Okresný súd konštatoval, že žalobca disponuje právoplatným súdnym rozhodnutím, ktorým bola žalovanému uložená povinnosť zaplatiť mu jeho pohľadávku, pričom žalovaný nepreukázal, že by došlo k zániku priznanej pohľadávky. Prvostupňový súd nevyhovel žiadosti žalovaného a nepreskúmaval správnosť meritórneho rozhodnutia iného súdu, nakoľko predmet sporu, ktorý už bol iným súdom právoplatne rozhodnutý, nemôže byť predmetom posudzovania tzv. predbežnej otázky a takýmto rozhodnutím je súd podľa § 135 ods. 2 O.s.p. viazaný.
Okresný súd mal preukázané, že konateľom a spoločníkom firmy JOMAKO-SK, s.r.o. bol po celý čas jej trvania od 06.04.2006 do 15.02.2014 Jozef Brtoš spolu so svojou manželkou. U žalovaného je s účinnosťou od 05.04.2013 doposiaľ jedinou spoločníčkou dcéra I. J., ktorý je od 28.03.2013 jediným konateľom tejto spoločnosti. V čase podpisu predmetnej kúpnej zmluvy teda medzi predávajúcim a kupujúcim neexistoval vzťah v zmysle § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka a takýto vzťah medzi týmito subjektmi nebol ani v čase rozhodovania okresného súdu, keďže spoločnosť JOMAKO- SK, s.r.o. zanikla zlúčením s iným subjektom s odlišnou personálnou štruktúrou. Žalobcom uvádzané personálne prepojenie podľa § 42a ods. 4 písm. d) Občianskeho zákonníka tak existovalo len v období od 05.04.2013 do 15.02.2014, teda v čase podania žaloby.
Okresný súd konštatoval, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom základnej podmienky požadovaného určenia a nepreukázal, že predmetná zmluva je takým úkonom, ktorým bol žalobca ako veriteľ spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. ukrátený. Napádaná kúpna zmluva je odplatným úkonom, podľa ktorého mal predávajúci (dlžník žalobcu) za predané nehnuteľnosti získať kúpnu cenu 1.560.000 Eur. Adekvátnosť (výška) takto dohodnutej kúpnej ceny nebola medzi účastníkmi sporná ani namietaná. Z obsahu kúpnej zmluvy podľa okresného súdu nevyplýval žalobcom tvrdený škodlivý zámer predávajúceho. Spôsob zaplatenia kúpnej ceny započítaním inej splatnej pohľadávky, ktorú žalovaný nadobudol od tretej osoby, podľa okresného súdu nemožno bez ďalšieho považovať za neoprávnený či inak škodlivý vo vzťahu k pohľadávke veriteľa predávajúceho, keďže ide o jeden z riadnych zákonom predpokladaných spôsobov zániku záväzkov podľa § 580 Občianskeho zákonníka. Žalobca svoje tvrdenie spochybňujúce existenciu a dôvodnosť započítanej pohľadávky, ktorú žalovaný získal odplatným postúpením od I. J., a tvrdenie, že išlo len o fiktívne pôžičky, nepreukázal. Okresný súd z dôkazov vykonaných čestným vyhlásením a výsluchom svedkyne T. zo zmlúv o pôžičkách, pokladničných dokladov, daňových priznaní firmy JOMAKO-SK, s.r.o. a výpovede žalovaného konštatoval, že tieto dôkazy nasvedčujú skôr tomu, že k poskytnutiu pôžičiek zo strany I. J. v minulosti došlo, a táto pohľadávka bola dôvodná. Okresný súd s odkazom na § 42a ods. 5 Občianskeho zákonníka poukázal na skutočnosť, že predmetná kúpna zmluva nebola zmluvou bez primeraného protiplnenia. V zmluve bola dohodnutá odplata vo forme kúpnej ceny v primeranej výške a neadekvátnosť tejto ceny žalobca ani nenamietal. Zaplatenie kúpnej ceny formou zápočtu je sekundárny jav, ktorý je podľa okresného súdu potrebné oddeliť od úkonu zmluvy, ktorý bol spísaný predtým. Dohoda o započítaní už bola iným dvojstranným úkonom, vo vzťahu ku kúpnej zmluve samostatným, ktorého právnu neúčinnosť žalobca nenamietal. Okresný súd tiež uviedol, že ani vykonaným započítaním nedošlo k ukráteniu žalobcu. Spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o. síce v dôsledku započítania neobdržala kúpnu cenu za predané nehnuteľnosti, čo by z účtovného hľadiska mohlo byť vnímané ako úbytok jej majetku, súbežne s tým však došlo k splateniu a zániku jej záväzku voči I. J. v hodnote zodpovedajúcej kúpnej cene. Okresný súd tak žalobu v celom rozsahu zamietol, keďže žalobca neuniesol dôkazné bremeno ohľadom svojich tvrdení o právnej neúčinnosti kúpnej zmluvy. Rozhodnutie o trovách konania okresný súd podľa § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil samostatnému rozhodnutiu v lehote 30 dní od právoplatnosti rozsudku.
Proti tomuto rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca prostredníctvom právnej zástupkyne. Odvolanie odôvodnil tým, že napadnutý rozsudok je nesprávny, v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., keďže súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádzalo z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca nesúhlasil so záverom okresného súdu, podľa ktorého napadnutá kúpna zmluva nebola zmluvou bez primeraného protiplnenia, nakoľko dohodnutá kúpna cena bola zaplatená formou započítania. Žalobca sa domnieva, že predmetná kúpna zmluva bola uzatváraná za účelom zbaviť spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o. predmetných nehnuteľností tak, aby pohľadávky veriteľov, teda aj žalobcu, nemohli byť uspokojené. K ukráteniu žalobcu došlo tým, že kúpna cena bola započítaná s fiktívnymi pôžičkami. Žalobca mal za to, že výpovede I. J. a O. T., v ktorých vysvetľovali dôvody uzavretia kúpnej zmluvy, si odporujú, sú nelogické a vyplýva z nich úmysel dlžníka zbaviť sa majetku. K výpovedi I. J. žalobca uviedol, že v nej vidí nezrovnalosti a javí sa nepochopiteľné, že na základe prísľubu previedla jeho spoločnosť na inú spoločnosť majetok v hodnote viac ako 1.560.000 Eur bez akýchkoľvek záruk pre spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o., pričom túto spoločnosť nebolo možné stotožňovať s fyzickou osobou I. J., v prospech ktorého viazlo na predmete kúpy záložné právo. I. J. tvrdil, že v nadväznosti na to, že spoločnosti O. T. MONDEGO s.r.o. sa nepodarilo získať prisľúbený úver, riešili vyplatenie kúpnej ceny postúpením pohľadávky a následne zápočtom. Žalobca poukázal na to, že možnosť započítania kúpnej ceny bola dohodnutá už priamo v kúpnej zmluve, čo sa javí ako kalkulácia plánovaná dopredu. Tiež tvrdil, že spoločnosť MONDEGO s.r.o. nemohla byť v dobrej viere ohľadom skutočností, že sa jej na základe prevodu nehnuteľností podarí získať úver. Navyše predmetné nehnuteľnosti boli zaťažené záložným právom na zabezpečenie pohľadávky M., a tiež I. J. a tak boli pre tretie osoby prakticky bezcenné. I. J. uviedol, že spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o. mala finančné problémy, a teda neobstojí tvrdenie, že mala majetok v hodnote 130.000 Eur. Z výpovede O. T. na pojednávaní vyplýva, že spoločnosť MONDEGO s.r.o. od spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. kupovala nehnuteľnosti za účelom realizácie určitého investičného zámeru, pričom preverovali majetkovú situáciu spoločnosti JOMAKO- SK, s.r.o. Podľa názoru žalobcu bolo skôr namieste, aby spoločnosť JOMAKO-SK, s.r.o. preverovala majetkovú situáciu spoločnosti MONDEGO s.r.o., a nie naopak. O. T. kúpil predmetné nehnuteľnosti na základe prísľubu, že dôjde k vyporiadaniu pozemkov pod výrobnými halami, k čomu napokon nedošlo a následne svoj obchodný podiel predal. Neobstojí jeho tvrdenie, že o ťarchách viaznucich na kupovaných nehnuteľnostiach nevedel. Žalobca predložil odborné vyjadrenie, z ktorého vyplýva záver znalkyne, že peňažné pôžičky v celkovej výške 1.199.735,76 Eur neboli v účtovníctve spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. v rokoch 2008 až 2012 zaúčtované. Toto vyjadrenie bolo predložené na preukázanie skutočnosti, že pôžičky poskytnuté I. J. tejto spoločnosti boli fiktívne. S týmto dôkazom sa okresný súd nevyporiadal a za presvedčivé považoval skôr ostatné vykonané dôkazy, a to výpoveď svedkyne G. T., ktorá okrem iného uviedla, že nikdy reálne nevidela ani neprepočítavala vkladané peniaze. Táto svedkyňa tiež uviedla, že pôžičky okolo roku 2008 presahovali aj sumu 1.000.000,- Sk. Neskôr boli o niečo nižšie vo výškach 10.000 Eur, ale aj viac, pričom si nespomenula, že sa jedná o niekoľko násobne vyššie pôžičky, napr. 1.289.500 Eur. Po nahliadnutí do listiny si spomenula aj na takúto vysokú pôžičku s tým, že to určite bola pôžička súvisiaca s úhradou došlých faktúr. Žalobca výpoveď tejto svedkyne považoval za nepresvedčivú, preukazujúcu skôr tvrdenia žalobcu. Ak by aj bolo preukázané, že poskytnuté pôžičky od I. J. boli preúčtované na kapitálový účet, ako ostatné kapitálové fondy, bol žalobca názoru, že povaha záväzku sa zmenila tak, že s týmto už nebolo možné manipulovať a použiť ho napríklad na započítanie. Žalobca tiež považoval za otázny dôvod, prečo tak bolo uskutočnené (údajne z dôvodu získať navýšenie úveru, o čom I. J. predtým tvrdil, že nebolo možné a práve kvôli tomu došlo k predaju nehnuteľností). Niektoré z pôžičiek boli pritom poskytnuté na veľmi krátku dobu (dva dni).
Žalobca vyslovil názor, že z výpovedí žalovaného a svedkov vyplýva príliš mnoho nezrovnalostí a považoval za vylúčené, aby obchodná spoločnosť založila investičný zámer s hodnotou viac ako 1.000.000 Eur na prísľuboch bez akýchkoľvek záruk. Pôžičky I. J. spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. považoval žalobca za fiktívne a pokiaľ bola na ich základe uhradená kúpna cena započítaním, jedná sa o právny úkon, ktorý ukracoval uspokojenie pohľadávky žalobcu. Ak by aj pôžičky, ktoré žalobca spochybňuje, vo výške 1.300.184,71 Eur, boli reálne, ich splatnosť bola uvádzaná väčšinou 31.07.2012, čo znamená, že tvrdený majetok spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. v roku 2012 v sume 130.000 Eur nemohol byť postačujúci na splatenie všetkých jej záväzkov. Za predpokladu fiktívnosti pôžičiek sú zmluvy, ktorými boli pohľadávky z pôžičiek postúpené a započítané, absolútne neplatné pre nemožnosť plnenia, a teda sa žalobca nemohol domáhať určenia neúčinnosti týchto zmlúv. V konaní je potrebné skúmať, či právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia veriteľa, teda k takému zmenšeniu majetku
dlžníka, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky, t.j. či na základe napadnutého úkonu nedošlo k primeranému protiplneniu pre dlžníka. Žalobca mal za to, že tieto skutočnosti v konaní preukázal, a preto navrhol napadnutý rozsudok okresného súdu vo výroku I. zmeniť a žalobe v celom rozsahu vyhovieť.
Žalovaný sa k doručenému odvolaniu písomne nevyjadril.
Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a za rešpektovania ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. verejným vyhlásením rozsudku krajským súdom bol rozsudok okresného súdu potvrdený ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.
K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie žalobcu bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 13Cob/94/2015-250 zo dňa 19.05.2015 a doručovanie upovedomenia o termíne vyhlásenia rozsudku žalobcovi a žalovanému prostredníctvom právnych zástupcov s tým, že podľa ust. § 156 ods. 1, 3 O.s.p. bolo miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku oznámené na úradnej tabuli krajského súdu v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 16.06.2015, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku Krajským súdom v Žiline v spojení s ust. § 211 ods. 2 O.s.p.
Žalobca v podanom odvolaní primárne namietal nesprávny záver okresného súdu, podľa ktorého nepreukázal, že by napadnutou kúpnou zmluvou došlo k jeho ukráteniu, keďže v tejto bola kúpna cena dohodnutá v primeranej výške a bola zaplatená formou započítania. Žalobca tak spochybnil záver okresného súdu ohľadom jedného z predpokladov, za ktorých je možné určiť právnu neúčinnosť právneho úkonu dlžníka. Krajský súd v tejto súvislosti považuje za potrebné citovať relevantnú právnu úpravu.
Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka, veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený.
Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka, odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať.
Z citovaných zákonných ustanovení vyplývajú základné predpoklady pre odporovanie právnemu úkonu dlžníka, ktoré musí preukázať veriteľ, aby jeho žaloba mohla byť úspešná. Týmito predpokladmi sú: vymáhateľnosť pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, skutočnosť, že konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, preukázanie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle dlžníka a zákonná lehota určená časovým obmedzením (právny úkon dlžníka urobený v posledných troch rokoch predchádzajúcich podaniu žaloby). Krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že veriteľ, teda žalobca, preukázal, že má voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku zo zmluvy o pôžičke, o ktorej bolo právoplatne rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Ružomberok č.k. 9Cb/20/2012-51 zo dňa 09.01.2013 (č.l. 7 spisu).
Dôvody odvolania podaného žalobcom smerujú voči právnemu záveru okresného súdu ohľadom skutočností, či napadnutý právny úkon kúpnej zmluvy je alebo nie je úkonom, ktorým došlo k ukráteniu
uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky žalobcu. K posúdeniu otázky, či konkrétny právny úkon dlžníka ukracuje uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa, krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie vymáhateľnej pohľadávky veriteľa najmä vtedy, ak vedú k zmenšeniu majetku dlžníka a ak v ich dôsledku vzniknuté zmenšenie majetku má súčasne za následok, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, pričom ak by nebolo týchto úkonov, mohol by svoju pohľadávku z majetku dlžníka uspokojiť. K ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa teda nemôže dôjsť, ak dlžník vlastní napriek odporovanému právnemu úkonu a ďalším svojim dlhom taký majetok, ktorý stačí k tomu, aby sa z neho veriteľ uspokojil (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 2791/99). Zároveň pritom platí, že bremeno tvrdenia a dôkazné bremeno o tom, že dlžníkove právne úkony ukracujú uspokojenie pohľadávky veriteľa, nesie veriteľ (rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 21Cdo 549/2001). K ukráteniu uspokojenia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa právnym úkonom dlžníka nemôže dôjsť v prípade, ak napadnutý právny úkon je tzv. ekvivalentným právnym úkonom, pri ktorom nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Úspešnosť odporovateľnosti závisí od toho, či sa majetok dlžníka jeho právnym úkonom zmenšil, v akom rozsahu a aký majetok dlžníkovi zostal na uspokojenie pohľadávok jeho veriteľov. K zmenšeniu majetku dlžníka dochádza bez pochyby predovšetkým pri bezodplatných právnych úkonoch, pri ktorých dlžník poskytuje nejaký majetok alebo iné plnenie inej osobe bez protiplnenia. Za úkon, ktorý ukracuje uspokojenie veriteľa, možno považovať tiež úkon, ktorý síce je odplatný, avšak pri ktorom protiplnenie druhej strany právneho úkonu nie je ekvivalentné plneniu, ktoré na základe tohto úkonu poskytol dlžník. V takýchto prípadoch môže byť pohľadávka veriteľa ukrátená v rozsahu rozdielu medzi dohodnutou odplatou a odplatou, ktorá by bola ekvivalentná poskytnutej protihodnote. Ak teda dlžník kúpnou zmluvou prevedie časť svojho majetku za primeranú cenu, tak v dôsledku takéhoto právneho úkonu nedochádza k zmenšeniu majetku, ale dochádza len k zmene jeho štruktúry. V takomto prípade dlžník namiesto hmotného majetku, či už hnuteľného alebo nehnuteľného, získava majetok finančný.
V prejednávanom prípade žalobca podanou žalobou žiadal určiť právnu neúčinnosť Kúpnej zmluvy uzavretej medzi dlžníkom JOMAKO-SK, s.r.o. ako predávajúcim a žalovaným ako kupujúcim dňa 24.07.2012 (č.l. 11 spisu). Z obsahu tejto zmluvy krajský súd zistil, že jej predmetom je predaj nehnuteľného majetku zapísaného na LV č. XXXX pre katastrálne územie S. a to stavba so súp. č. 162 a stavba so súp. č. 163 za dohodnutú kúpnu cenu 1.560.000 Eur. Žalobca v priebehu súdneho konania nijakým spôsobom nespochybnil výšku dohodnutej kúpnej ceny a ani netvrdil, že by nebola primeraná hodnote prevádzaných nehnuteľností. Žalobca však tvrdil, že k jeho ukráteniu ako veriteľa došlo tak, že kúpna cena bola započítaná s fiktívnymi pôžičkami. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 30Cdo 2435/2006, podľa ktorého „odporovateľnými nemôžu byť nikdy tzv. ekvivalentné právne úkony, pri ktorých nedochádza k objektívnemu zmenšeniu majetku dlžníka. Je však potrebné, aby išlo o reálne ekvivalentné právne úkony. V konaní o odporovacej žalobe musí byť preto záver, že napadnutý právny úkon je úkonom ekvivalentným, vždy spoľahlivo preukázaný, a to nielen s poukazom na jeho znenie, ale aj zistením, že za poskytnuté plnenie dlžník nadobudol iné plnenie skutočne ekvivalentnej povahy“. V danom prípade tak bolo potrebné zaoberať sa otázkou, či žalobca uniesol svoje dôkazné bremeno a preukázal, že napadnutý právny úkon kúpnej zmluvy skutočne viedol k ukráteniu jeho pohľadávky, teda či viedol k zmenšeniu majetku dlžníka a či toto vzniknuté zmenšenie majetku malo súčasne za následok, že veriteľ nemohol dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka, hoci nebyť tohto právneho úkonu, by sa z majetku dlžníka uspokojil. Žalobca by tak v konaní predovšetkým musel tvrdiť a preukázať, že napadnutá kúpna zmluva nebola reálne ekvivalentným právnym úkonom. Takéto tvrdenie však žalobca v konaní neprodukoval a odporovateľnosť právneho úkonu odôvodňoval výlučne spôsobom, akým bola kúpna cena uhradená. Tento záver vyplýva nielen z tvrdení žalobcu v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj z tvrdení žalobcu, ktoré sú obsiahnuté v ním podanom odvolaní, kde žalobca výslovne uviedol, že k ukráteniu malo dôjsť zápočtom kúpnej ceny s fiktívnymi pôžičkami.
Oboznámením sa s vykonanými dôkazmi krajský súd v zhode so súdom prvého stupňa konštatuje, že žalobca svoje tvrdenia, že malo ísť len o fiktívne pôžičky, nepreukázal. V tomto smere námietka žalobcu smeruje voči spôsobu hodnotenia dôkazov súdom prvého stupňa. Krajský súd sa pri posudzovaní tejto námietky oboznámil s obsahom dokazovania vykonaného okresným súdom, a to oboznámením s listinnými dôkazmi a výsluchmi účastníkov a svedkov. Z predložených písomných zmlúv o pôžičke, príjmových a výdavkových pokladničných dokladov a výpisov z účtu dlžníka odvolací súd zistil, že I. J.
ako veriteľ poskytoval dlžníkovi JOMAKO-SK, s.r.o. opakovane peňažné pôžičky vyplácané v hotovosti alebo prevodom na účet dlžníka. Poskytovanie pôžičiek takýmto spôsobom výslovne potvrdila tiež svedkyňa G. T. vypočutá na pojednávaní pred okresným súdom dňa 2.12.2014 s tým, že v prípade hotovostných vkladov o vklade vypísala pokladničný doklad. Výslovne tiež uviedla, že pán J. dával pôžičky do firmy vždy, keď mu ako účtovníčka avizovala, že nemajú peniaze na úhrady záväzkov. Vo vzťahu k odbornému vyjadreniu č. 4/2014 vypracovanému na žiadosť Okresného riaditeľstva policajného zboru v Dolnom Kubíne, na ktoré poukázal žalobca a v zmysle ktorého pôžičky od I. J. v účtovníctve spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. neboli zaúčtované, krajský súd uvádza, že toto vyjadrenie síce nepotvrdzuje, ale ani nevyvracia existenciu či neexistenciu záväzkov zo zmlúv o pôžičke. Toto vyjadrenie síce konštatuje neevidovanie pôžičiek v účtovníctve, nepotvrdzuje však tvrdenie žalobcu, že k poskytnutiu pôžičiek nedošlo, resp. že sa jednalo o pôžičky fiktívne. Ak poskytnutie pôžičiek bolo preukázané inými dôkaznými prostriedkami, tak odborné vyjadrenie o ich neevidovaní v účtovníctve môže svedčiť výlučne o nedostatkoch vo vedení účtovníctva danej spoločnosti. Námietka žalobcu ohľadom hodnotenia dôkazov okresným súdom preto nebola zhodnotená ako dôvodná. Krajský súd v tejto súvislosti poukazuje na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 3Cdo 204/2009, podľa ktorého „dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.). Hodnotením dôkazov je činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie. Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Do obsahu základného práva podľa článku 46 ods. 1 Ústavy SR a práva na spravodlivý proces podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd nepatrí právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (I. ÚS 67/97)“.
Krajský súd je pritom názoru, že aj v prípade, ak by žalobca preukázal, že zo strany I. J. neboli spoločnosti JOMAKO-SK, s.r.o. poskytnuté predmetné pôžičky, a teda zo strany dlžníka a žalovaného sa jednalo o zápočet fiktívnych pohľadávok, nemohla by táto skutočnosť mať za následok splnenie predpokladu pre odporovateľnosť právneho úkonu napadnutej kúpnej zmluvy v podobe preukázania ukrátenia uspokojenia veriteľa v dôsledku takéhoto započítania. Okolnosť ukrátenia veriteľa možno skúmať výlučne vo vzťahu k dotknutému úkonu, ktorým je v danom prípade uzatvorená kúpna zmluva. Pre ukrátenie je tak potrebné v konaní tvrdiť a preukázať, že plnenie, ktoré na základe takto uzatvorenej kúpnej zmluvy bolo poskytnuté dlžníkovi, nebolo celkom alebo čiastočne ekvivalentné plneniu, ktoré na základe takejto zmluvy poskytol dlžník žalovanému. Možno sa stotožniť s názorom žalobcu vysloveným v podanom odvolaní, že v prípade preukázania fiktívnosti predmetných pôžičiek by zmluvy o postúpení pohľadávok z týchto pôžičiek a o zápočte pohľadávok z týchto pôžičiek boli absolútne neplatné. Avšak ani táto skutočnosť nemôže mať za následok určenie odporovateľnosti kúpnej zmluvy. V tejto súvislosti krajský súd poukazuje na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn 30Cdo 2465/2006, podľa ktorého „aj keby bolo zistené, že prevzatie dlhu ako úhrada kúpnej ceny, poprípade započítanie na kúpnu cenu sú v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka neplatné, musel by mať záver v tomto smere za následok zamietnutie žaloby o určenie, že je voči žalobcovi právne neúčinná“. Tvrdenie žalobcu, že z dôvodu prípadnej neplatnosti zmlúv o postúpení pohľadávok z pôžičiek, o ktorých žalobca tvrdí, že sú fiktívne, resp. zmlúv o započítaní pohľadávok z týchto pôžičiek, nemôže byť predmetom prípadnej žaloby na určenie ich neúčinnosti, je pre konanie o určení odporovateľnosti právneho úkonu žalobcom napadnutej kúpnej zmluvy právne bezvýznamné. Samotný žalobca v odvolaní výslovne uvádza, že pre určenie neúčinnosti právneho úkonu je potrebné skúmať, či týmto právnym úkonom došlo k ukráteniu uspokojeniu veriteľa, teda k takému zmenšeniu majetku dlžníka, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej vymáhateľnej pohľadávky, t.j. že na základe napadnutého právneho úkonu nedošlo k primeranému protiplneniu pre dlžníka. Aj z tohto vyjadrenia žalobcu vyplýva, že otázku primeraného protiplnenia pre dlžníka možno skúmať len vo vzťahu k tomu úkonu, ktorý je predmetom žaloby na určenie jeho neúčinnosti, a nie vo vzťahu k ďalším právnym úkonom, napr. k úkonu započítania, ktorým došlo k zániku pohľadávky na zaplatenie kúpnej ceny.
V zmysle vyššie uvedeného záveru bol preto napadnutý rozsudok okresného súdu potvrdený ako vo výroku vecne správne rozhodnutie podľa § 219 ods. 1 O.s.p..
Podľa § 224 ods. 4 O.s.p., ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa.
Okresný súd v zmysle ust. § 151 ods. 3 O.s.p. vyhradil rozhodnutie o trovách konania samostatnému rozhodnutiu, ktoré bude vydané v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. V súlade s citovaným ust. § 224 ods. 4 O.s.p. preto okresný súd rozhodne aj o trovách tohto odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.