Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_6CoP-39-2015.pdf
PDF · 92.01 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoP/39/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Yvetty Dzugasovej, sudcov JUDr. Jany Urbanovej a Mgr. Miroslava Šeptáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté deti: P. Q., nar. X.XX.XXXX, Q. Q., nar. X.X.XXXX, U. Q., nar. X.XX.XXXX, bytom u matky, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny v Martine, deti rodičov: matka B. Q., nar. X.X.XXXX, bytom Q., B. č. XX/X, a otec P. Q., nar. XX.X.XXXX, bytom Q., v súčasnosti Ústav na výkon trestu odňatia slobody, Banská Bystrica - Kráľová, Sládkovičova č. 80, o zvýšenie výživného na maloletého P. Q. a maloletého Q. Q. a úpravu práv a povinností rodičov k maloletej U. Q., v konaní o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. 20P/122/2014-89 zo dňa 7. apríla 2015, takto
rozhodol:
Krajský súd rozsudok Okresného súdu Martin č. k. 20P/122/2014-89 zo dňa 7. apríla 2015 vo výroku o určení výživného na maloletú U., o zvýšení výživného na maloletého P. a maloletého Q. a o zameškanom výživnom na maloleté deti mení tak, že:
Otec je povinný platiť zvýšené výživné na maloletého P. vo výške 60,- Eur mesačne od 1.7.2014 a na maloletého Q. vo výške 60,- Eur mesačne od 1.7.2014, ktoré výživné je otec povinný poukazovať vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Týmto sa menia rozsudky Okresného súdu Martin sp. zn. P/218/01, S/654/01 zo dňa 24.1.2002 vo výroku o výživnom na maloletého P. a sp. zn. P/243/98 zo dňa 10.12.1998 vo výroku o výživnom na maloletého Q..
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.7.2014 do 31.3.2015 u maloletého P. vo výške 525,06 Eur, a za to isté obdobie u maloletého Q. vo výške 525,06 Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 40,- Eur mesačne na každé maloleté dieťa spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok.
Otec je povinný platiť výživné na maloletú U. vo výške 40,- Eur mesačne od 1.7.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky.
Nedoplatok na výživnom za obdobie od 1.7.2014 do 31.3.2015 u maloletej U. vo výške 360,- Eur súd povoľuje otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku po následkom straty výhody splátok.
V prevyšujúcej časti súd návrh matky zamieta.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V nenapadnutom výroku, ktorým bola maloletá U. zverená matke, ostáva rozsudok okresného súdu nedotknutý.
odôvodnenie:
Okresný súd napadnutým rozsudkom uložil otcovi podľa § 36 ods. 1, § 62, § 65 ods. 1, 75, ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine, § 153 ods. 2 a § 163 ods. 2 O.s.p. povinnosť platiť zvýšené výživné na maloletého P. vo výške 100,- Eur mesačne od 1.7.2014 a na maloletého Q. vo výške 100,- eur mesačne od 1.7.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 1.7.2014 do 31.3.2015 v celkovej výške 885,06 Eur u maloletého P. a 885,06 Eur u maloletého Q. povolil otcovi splácať v splátkach po 40,- Eur mesačne na každého maloletého spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Zároveň týmto rozsudkom okresný súd podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine zveril maloletú U. do osobnej starostlivosti matke, ktorá ju bude zastupovať a spravovať jej majetok. Otcovi uložil povinnosť platiť na maloletú U. výživné vo výške 50,- Eur mesačne od 1.7.2014 vždy do 20. dňa v mesiaci vopred k rukám matky. Nedoplatok na výživnom od 1.7.2014 do 31.3.2015 v celkovej výške 450,- Eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 20,- Eur mesačne spolu s bežným výživným počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku pod následkom straty výhody splátok. Okresný súd konštatoval, že týmto sa menia rozsudky Okresného súdu Martin sp. zn. P/218/01, S/654/01 zo dňa 24.1.2002 vo výroku o výživnom na maloletého P. a sp. zn. P/243/98 zo dňa 10.12.1998 vo výroku o výživnom na maloletého Q.. O trovách konania rozhodol podľa § 146 ods. X písm. a/ O.s.p. tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
V dôvodoch svojho rozhodnutia uviedol, že výšku zvýšeného a určeného výživného považoval za zodpovedajúcu odôvodneným potrebám detí. V prípade dvoch starších detí rozhodol aj nad rámec návrhu matky. Zároveň konštatoval, že platenie výživného nie je v súčasnosti v možnostiach otca, ktorý je vo výkone trestu odňatia slobody, kam sa však dostal svojím nezodpovedným správaním. Okresný súd prihliadol aj na fakt, že otec pred nástupom do výkonu trestu poberal sociálnu dávku, ale nebol v evidencii uchádzačov o zamestnanie, z ktorej bol pre nedodržanie kontaktu vyradený a pred evidenciou nepracoval. Otec nepracoval ani v čase predchádzajúcej úpravy vyživovacej povinnosti v decembri 1998 a v januári 2002. Otcovi navyše zanikli vyživovacie povinnosti k P. Y., J. Q. a Q. Q., ktorú okolnosť bolo nevyhnutné zohľadniť pri stanovení výšky výživného. Okresný súd tiež poukázal na fakt, že otec dlhodobo neplatil pôvodne určené výživné v sume 1,66 Eur mesačne, s deťmi sa nestretával, nekupoval im darčeky. Pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti vychádzal okresný súd z predpokladu, že dieťaťu má byť zabezpečená taká životná úroveň, ktorá zodpovedá sociálnemu postaveniu rodičov a ktorú by deťom rodičia zabezpečovali, keby žili v spoločnej domácnosti. Otec s návrhom matky súhlasil, hoci konštatoval, že momentálne nemá výživné z čoho splácať. Rozhodnutím súdu bude zabezpečené, že v prípade neplatenia bude môcť matka požiadať o náhradné výživné a tak zlepšiť zabezpečovanie potrieb maloletých detí. Výživné okresný súd zvýšil, resp. určil od prvého dňa v mesiaci, v ktorom bol podaný návrh.
Proti rozsudku okresného súdu podal v zákonnej lehote odvolanie otec, ktorý sa domáhal jeho zrušenia. Uviedol, že okresný súd nijako nezohľadnil jeho momentálnu situáciu, keď dosahuje mesačný príjem len v sume 20,- až 25,- Eur mesačne. Je ochotný platiť na výživu maloletých detí, pokiaľ to budú jeho pomery umožňovať; po prepustení z výkonu trestu sa mieni zamestnať.
Matka ani kolízny opatrovník sa k podanému odvolaniu nevyjadrili.
Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p), preskúmal rozhodnutie okresného súdu v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a v zmysle ustanovenia § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil vo výrokoch o výživnom a zameškanom výživnom tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. V nenapadnutom výroku, ktorým bola maloletá U. zverená matke, ostal rozsudok okresného súdu nedotknutý.
Návrhom na začatie konania sa domáhala matka zverenia maloletej U. do jej osobnej starostlivosti a určenia výživného v sume 50,- Eur mesačne. Zároveň požadovala, aby súd zvýšil výživné na maloletého
P. a maloletého Q. na sumu 50,- Eur mesačne pre každého. Poukázala na jej mesačný príjem, ktorý dosahuje sumu 430,- Eur mesačne, jednotlivé náklady na živobytie, ako aj na fakt, že otec sa s deťmi nestretáva a nekupuje im žiadne darčeky.
Z dokazovania vykonaného na súde prvého stupňa bolo zistené, že výživné na maloletého Q. bolo naposledy určené rozsudkom Okresného súdu Martin sp. zn. P 243/98 zo dňa 10.12.1998, ktorým bola otcovi uložená povinnosť prispievať na výživu dieťaťa sumou 50,- Sk mesačne. Vo vzťahu k maloletému P. rozhodol naposledy Okresný súd Martin rozsudkom sp. zn. P 218/01 zo dňa 24.1.2002, keď otcovi uložil platiť výživné na dieťa tiež v sume 50,- Sk mesačne. O úprave práv a povinností k maloletej U. súdy doposiaľ nerozhodovali
Otec je aktuálne vo výkone trestu odňatia slobody, a to od 23.7.2014, trest ukončí pravdepodobne 23.7.2018. Pracovne bol zaradený vo výkone trestu od 29.1.2015, za mesiac január 2015 mal mesačný príjem 10,08 Eur, z čoho bolo strhnuté výživné na maloleté deti. Otec bol pred nástupom do výkonu trestu poberateľom dávok v hmotnej núdzi, a to od 1.7.2013 v sume 62,50 Eur mesačne. V evidencii nezamestnaných bol evidovaný od 5.6.2013 do 23.6.2014, pred zaradením do evidencie nepracoval. Zo strany úradu práce, sociálnych vecí a rodiny mu boli poskytnuté informácie o troch pracovných miestach, avšak nespĺňal požiadavky zamestnávateľa. Evidencia bola ukončená z dôvodu nespolupráce
- nedodržania stanoveného termínu kontaktu. Otec pri výsluchu dňa 11.3.2015 uviedol, že si zarábal na brigádach, jeho príjem dosiahol sumu 300,- až 400,- Eur mesačne.
Matka je zamestnaná v spoločnosti TESCO STORES SR, a.s., jej priemerný mesačný príjem dosiahol v období od januára do augusta 2014 sumu 446,48 Eur. Okrem uvedeného poberá na maloleté deti prídavky, v roku 2013 to bolo v sume 69,30 Eur, v roku 2014 70,56 Eur mesačne.
Maloletý P. a maloletý Q. sú študentmi na stredných školách, maloletá U. navštevuje základnú školu; žiadne mimoriadne výdavky na ich výživu matka neuvádzala.
Po preskúmaní veci vychádzajúc z ustanovení § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dospel krajský súd k záveru, že okresný súd nepostupoval pri určovaní výšky vyživovacej povinnosti správne, neriadil sa dôsledne uvedenými ustanoveniami Zákona o rodine, v dôsledku čoho bolo potrebné prvostupňové rozhodnutie postupom podľa § 220 O.s.p. zmeniť vo výrokoch o zvýšení výživného, určení výživného a zameškanom výživnom.
Zákon o rodine (§ 62 a nasl.) upravuje základné pravidlá pre určenie výšky výživného rodičov k deťom. Konkrétna výška výživného je ovplyvňovaná faktormi jednak na strane dieťaťa, jednak na strane povinného rodiča. Podľa súdnej praxe pre určenie výšky výživného k dieťaťu sú rozhodujúce reálne zárobkové schopnosti a možnosti povinného rodiča, ktoré sú dané jeho subjektívnymi vlastnosťami (fyzickou zdatnosťou, zdravotným stavom, vzdelaním, pracovnými skúsenosťami), ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä existenciou pracovných príležitostí primeraných vlastnostiam povinného rodiča. Na stanovenie výšky výživného je potrebné skúmať majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Pri posudzovaní výšky výživného na dieťa vychádza súd z príjmov a výdavkov povinného rodiča, ako aj nákladov na výživu tohto dieťaťa. Výdavky na výživné majú vždy prednosť pred ostatnými výdavkami. V zásade platí, že dieťa sa má podieľať na životnej úrovni svojich rodičov (§ 62 ods. 2 Zákona o rodine). Príjmy a výdavky povinných osôb, ako aj náklady na výživu dieťaťa musia byť v konaní spoľahlivo preukázané, pričom súd pri posudzovaní jednotlivých tvrdení účastníkov konania, a tomu zodpovedajúcich dôkazov postupuje podľa svojej úvahy a každý dôkaz hodnotí jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci (§ 132 O.s.p.).
Výživné stanovuje súd podľa stavu, ktorý tu bol v čase rozhodovania. Po rozhodnutí môže dôjsť k zmene odôvodnených potrieb oprávneného (napríklad v súvislosti s pribúdajúcim vekom, začínajúcou školskou dochádzkou, prípravou na budúce povolanie atď.), môže nastať i zmena v možnostiach a schopnostiach povinného (napríklad v dôsledku zmeny zárobku, pribudnutia vyživovacej povinnosti atď.). Ak sa tak stane, je možné previesť novú úpravu výšky výživného, a to buď jeho zvýšením alebo znížením, alebo dokonca zrušením vyživovacej povinnosti. Zmena rozsudku v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je prípustná od doby, kedy došlo k zmene pomerov. Zmena pomerov sa musí týkať skutočností, na ktorých bolo založené predchádzajúce rozhodnutie o rozsahu vyživovacej povinnosti rodičov k dieťaťu. Súd, ktorý má rozhodovať o novej úprave výživného, musí spoľahlivo zistiť, kedy došlo k zmene pomerov, rozhodnutie, ktorým sa mení pôvodné rozhodnutie, musí nadväzovať na pôvodné rozhodnutie vo svojom obsahu, ale i vo svojom výroku.
Naposledy bolo o výške vyživovacej povinnosti na maloletého Q. a maloletého P. rozhodnuté v roku 1998, resp. 2001, od tohto času došlo u účastníkov k podstatnej zmene pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine. Potvrdzuje to skutočnosť, že maloletí sú starší, navštevujú stredné školy, s čím sú spojené zvýšené výdavky. Navyše vzhľadom na časový odstup bol krajský súd nútený prihliadať aj na vývoj životných nákladov (§ 78 ods. 3 Zákona o rodine). Uvedené zvýšené náklady sú povinní uhrádzať obaja rodičia podľa svojich schopností a možností. U matky prihliada súd na to, že sa o maloletého osobne stará (§ 62 ods. 4 Zákona o rodine). Vo vzťahu k maloletej U. nebolo doposiaľ výživné určené, v jej prípade bolo nutné prihliadnuť pri rozhodovaní predovšetkým na vek (10 rokov).
V prípade otca bolo v konaní zistené, že tento je aktuálne vo výkone trestu, ktorú skutočnosť vyhodnotil okresný súd náležite za ním zavinenú. Takéto správanie (páchanie trestnej činnosti) možno posúdiť v zmysle § 75 ods. 1 veta druhá Zákona o rodine - otec sa bez dôležitého dôvodu vzdal výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu. Obsah uvedeného pravidla však súd prvého stupňa vzhľadom na zistený skutkový stav nesprávne vyhodnotil. Pokiaľ sa malo prihliadať na zárobkové pomery otca pred nástupom do výkonu trestu, bol súd povinný vyhodnotiť ich reálny stav. Otec pri výsluchu v konaní sám potvrdil, že si zarábal brigádnicky, pričom jeho príjem dosiahol sumu až 400,- Eur mesačne. Zároveň poberal aj dávky v hmotnej núdzi v sume 62,50 Eur. Uvedené príjmy boli podľa názoru druhostupňového súdu základom pre výpočet sumy finančných prostriedkov, ktoré má otec platiť na účely plnenia jeho vyživovacej povinnosti.
Celková suma výživného, ktorú by mal otec platiť maloletým podľa rozhodnutia okresného súdu predstavuje 250,- Eur mesačne, k čomu treba pripočítať aj splátky zameškaného výživného. Vzhľadom na vyššie uvedený predpokladaný príjem otca je takto zvýšené, resp. určené výživné neprimerané a predstavuje neúmernú záťaž pre otca. Je pravdou, že otec má prioritne poskytovať získané financie v prospech jeho detí, nemožno však od neho žiadať, aby obmedzil uspokojovanie svojich základných potrieb (bývanie, stravovanie - ak by bol aktuálne na slobode) za účelom plnenia výživného. Krajský súd preto zmenil napadnutý rozsudok vo výrokoch o výživnom, pričom považoval za primerané výživné vo výške 60,- Eur na maloletého P., v rovnakej sume na maloletého Q. a vo výške 40,- Eur na maloletú U.. Súčet uvedených súm predstavuje prostriedky, ktoré je otec schopný platiť z predpokladaného príjmu (v sume približne 460,- Eur mesačne) a ktoré zodpovedajú oprávneným potrebám maloletých detí.
O zameškanom výživnom (predstavujúcom rozdiel medzi doposiaľ plateným výživným a sumou zvýšeného, resp. určeného výživného) za obdobie od 1.7.2014, od ktorého času došlo k zvýšeniu výživného, do 31.3.2015, teda za 9 mesiacov, rozhodol krajský súd tak, že toto umožnil otcovi splácať v mesačných splátkach tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. Od sumy zameškaného výživného na maloletého Q. a maloletého P. odpočítal krajský súd sumy výživného, ktoré boli otcovi strhávané z jeho platu vo výkone trestu a ktoré boli stanovené skoršími rozsudkami (50,- Sk, t. j. 1,66 Eur mesačne na každého maloletého).
O trovách konania rozhodol krajský súd podľa § 146 ods. 1 písm. a/ O.s.p. (v spojení s § 224 ods. 2 O.s.p.), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak sa konanie mohlo začať i bez návrhu. Konanie vo veci starostlivosti súdu o maloletých je v zmysle § 81 ods. 1 O.s.p. konaním, ktoré možno začať i bez návrhu.
Rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 za, 0 proti.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.