Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_19Cb-222-2010.pdf
PDF · 184.02 KB
Case nature
Area
Subarea
19Cb/222/2010
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Žilina v konaní pred samosudkyňou JUDr. Martinou Brniakovou, v právnej veci žalobcu: STEEL-MAX, s.r.o., so sídlom Račianska č. 155, 831 02 Bratislava, IČO: 36 714 739, právne zastúpeného: Advokátska kancelária JUDr. Ondrej Polák, s.r.o., so sídlom Železničná 90/12, 017 01 Považská Bystrica, IČO: 47 248 432, proti žalovanému: STAVEX TOP, s.r.o., so sídlom 436 Radoľa 023 36, IČO: 36 429 805, právne zastúpenému: JUDr. Branislavom Samcom, advokátom, so sídlom Sad SNP 8, 010 01 Žilina, o zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.534,29 EUR s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 1.984,29 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 1.984,29 EUR od 15.3.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti tohto rozsudku.
Žalobu o zaplatenie sumy 2.550,- EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.550,- EUR od 15.3.2010 až do zaplatenia súd z a m i e t a .
O náhrade trov konania rozhodne súd do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
odôvodnenie:
Žalobou, ktorá bola súdu doručená dňa 28.4.2010 žalobca navrhol, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie peňažnej pohľadávky v sume 4.534,29 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne od 15.3.2010 až do zaplatenia, všetko do 3 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ako i na náhradu trov konania a trov právneho zastúpenia. Na odôvodnenie žaloby uviedol, že pre spoločnosť OHL ŽS, a.s., Brno vykonával dodávku betonárskej armatúry na stavbe Mostnaloučany /čl. 1/. Viazanie betonárskej armatúry objednal žalobca u žalovaného. Dodávka mala byť vykonaná v dňoch od 26.10.2009 do 1.11.2009. Za jeden deň omeškania bola dohodnutá zmluvná pokuta vo výške 1.167,- EUR. Pri výkone prác došlo k omeškaniu v trvaní osem dní. Príčiny omeškania boli prejednané za účasti žalobcu, žalovaného a subjektu OHL ŽS, a.s., Brno, pričom bolo skonštatované a odsúhlasené, že za štyri dni omeškania zodpovedá OHL ŽS, a.s. a za štyri dni omeškania zodpovedá žalovaný, resp. žalobca a žalobcovi žalovaný. Na základe toho vystavil žalobca penalizačnú faktúru č. 10/00021 zo dňa 1.3.2010 za štyri dni omeškania v celkovej výške 4.534,29 EUR. Túto sumu žalobca musel zaplatiť subjektu OHL ŽS, a.s.. V priebehu konania žalobca s poukazom na elektronickú objednávku zo dňa 22.10.2009 vymedzil predmet konania ako právo na zaplatenie zmluvnej pokuty s odkazom na obsah tejto elektronickej objednávky /písomné podanie žalobcu z 12.5.2010 na č.l. 16/.
Proti žalobcom uplatnenému právu, o ktorom bolo rozhodnuté platobným rozkazom Okresného súdu Považská Bystrica, podal žalovaný v zákonom stanovenej lehote odpor s odôvodnením vo veci samej. Vecne namietal, že v objednávke, na ktorú žalobca poukazuje, bol dohodnutý iba predpokladaný termín dokončenia, a to dňa 5.12.2009. Bolo dohodnuté, že termín montáže bude upresnený minimálne päť dní pred zahájením, pričom žalobca písomne neoboznámil žalovaného so začiatkom termínu montáže
a učinil tak iba telefonicky 20.11.2009. Žalovaný musel presunúť svoje pracovné kapacity z inej stavby. Generálnym dodávateľom predmetnej stavby, na ktorej žalovaný realizoval plnenie spočívajúce vo viazaní betonárskej ocele, bol subjekt OHL ŽS, a.s.. Práce na tejto stavbe začal žalovaný vykonávať 26.10.2009, pričom stavenisko bolo neustále nepripravené a termín nástupu na práce bol neustále odkladaný. Pracovníci žalovaného čakali s realizáciou prác i v dôsledku chyby v projekte. Z obsahu stavebného denníka predmetnej stavby je zrejmé, že permanentné omeškanie sa na stavbe bolo zapríčinené OHL ŽS, a.s.. Následne na stretnutí so žalobcom bolo dohodnuté, že z ôsmych dní omeškania žalovaný uznáva štyri dni, avšak s podmienkou, že mu žalobca zaplatí práce naviac na armovaní na stavbe Most Nalovčany /č.l. 23/. Na základe tejto dohody vystavil žalovaný faktúru č. 2010-024 na sumu 8.876,03 EUR za práce naviac a následne realizoval jednostranný právny úkon započítania z 15.3.2010, v zmysle ktorého započítal jednotlivé pohľadávky a žalobcu vyzval, aby mu zvyšok fakturovanej sumy podľa faktúry č. 2010-024 v sume 4.342,34 EUR zaplatil. Žalobca tak neučinil, v nadväznosti na čo vzniesol žalovaný vzájomný návrh, ktorým navrhol zaplatiť sumu 4.342,34 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.3.2010 až do zaplatenia ako právo na zaplatenie ceny prác naviac. Zároveň zdôraznil, že žalobcom uplatnená pohľadávka zanikla jednostranným zápočtom z 15.3.2010.
Na vznesenú procesnú obranu žalovaného žalobca reagoval tvrdením, podľa ktorého práce naviac, cena ktorých bola vyúčtovaná faktúrou žalovaného č. 2010-024, realizované neboli, jedná sa o fiktívnu faktúru. Predmet sporu sa týka prvej etapy dojednaného plnenia a tá mala byť zrealizovaná od 26.10.2009 do 1.11.2009. Za práce na prvej etape bola vystavená faktúra č. 2009-089 znejúca na 7.331,51 EUR, ktorá bola zaplatená, rovnako ako faktúra č. 2009-107 na 1.724,52 EUR. Práce naviac boli zohľadnené žalobcom v jeho faktúre č. 10/00021 tým, že žalobca penalizoval len za štyri dni omeškania. Sám žalobca zápočtom zo dňa 11.2.2010 musel v dôsledku omeškania sa žalovaného zaplatiť subjektu OHL ŽS, a.s. jeho faktúru č. 4010016001 v sume 4.534,29 EUR. Z obsahu zápisov v stavebnom denníku z 9.11.2009 pod č. 537581 a 537582 vyplýva, že dielo nebolo do 1.11.2009 zrealizované a teda žalovaný nedodržal dohodnutý termín realizácie plnenia v zmysle objednávky. Tým žalovaný porušil svoj záväzok a dostal sa do omeškania. V nadväznosti na to žalobca v priebehu konania učinil návrh na zmenu žaloby - jej rozšírenie o alternatívne uplatnenie žalovanej peňažnej pohľadávky v sume 4.534,29 EUR ako práva na zaplatenie úroku z omeškania. O tomto dispozitívnom úkone žalobcu bolo rozhodnuté na pojednávaní dňa 20.4.2012 tak, že súd podľa § 95 OSP pripustil zmenu žaloby spočívajúcu v rozšírení o alternatívne uplatnenie práva žalobcu na zaplatenie sumy 4.534,29 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.534,29 EUR od 15.3.2010 až do zaplatenia ako práva na zaplatenie úroku z omeškania.
Žalovaný v priebehu konania ďalej doplnil svoju procesnú obranu tvrdením, podľa ktorého neexistuje základ uplatnenia práva žalobcu na zaplatenie zmluvnej pokuty z dôvodu nedostatku samotnej dohody o zmluvnej pokute. Pre platnú dohodu o zmluvnej pokute je zákonom vyžadovaná písomná forma, ktorá naplnená nebola. Naviac ani samotná dohoda o zmluvnej pokute nie je z hľadiska jej obsahu dostatočne určitá, nakoľko nevymedzuje dostatočne určito zmluvnú povinnosť, za porušenie ktorej je zmluvná pokuta dojednaná. Sekundárne vo vzťahu k uplatnenému právu na zaplatenie zmluvnej pokuty navrhoval žalovaný aplikovať ustanovenie § 301 Obchodného zákonníka, teda navrhoval, aby súd znížil uplatnenú zmluvnú pokutu na základe moderačného oprávnenia súdu ako neprimerane vysokú zmluvnú pokutu. Žalovaný navrhol zmenu vzájomného návrhu - jeho rozšírenie o právo na zaplatenie sumy 4.534,29 EUR a navrhoval, aby súd vzájomným návrhom zaviazal žalobcu na zaplatenie sumy 8.876,63 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.3.2010 až do zaplatenia, pričom právo na zaplatenie sumy 8.876,63 EUR vymedzoval v časti o zaplatenie 5.811,20 EUR ako právo na náhradu škody v rozsahu položiek č. 1, 2, 3, 8, 9 a 11 súpisu prevedených prác zo 4.3.2010 / č.l. 41/ a vo zvyšku, teda v sume 3.065,43 EUR vymedzoval právo uplatnené vzájomným návrhom ako právo na zaplatenie ceny prác naviac v rozsahu zodpovedajúcom položkám 4, 5, 6 a 7 súpisu prevedených prác zo 4.3.2010 /č.l. 41/. O tomto návrhu na žalovaného na zmenu vzájomného návrhu rozhodol súd samostatným uznesením č.k. 19Cb 222/2010-170 zo 7.5.2012 v spojení s uznesením č.k. 19Cb 222/2010-181 z 11.6.2012 tak, že takto navrhovanú zmenu vzájomného návrhu nepripustil. Funkčne príslušný Krajský súd Žilina zároveň o odvolaní žalovaného proti uzneseniu o nepripustení zmeny vzájomného návrhu rozhodol uznesením č.k. 13Cob/261/2012-194 z 11.9.2012 tak, že odvolanie žalovaného odmietol. Predmetom ďalšieho konania vo vzťahu ku vzájomnému návrhu teda zostalo právo žalovaného na zaplatenie ceny prác naviac zrealizovaných v mesiaci marec 2010 v rozsahu zodpovedajúcom položkám č. 4, 5, 6, 7 podľa súpisu prevedených prác z č.l. 41, a to v rozsahu pri zohľadnení čiastočného späťvzatia vzájomného návrhu, o ktorom bolo rozhodnuté samostatným
uznesením č.k. 19Cb 222/2010-213, teda v rozsahu práva žalovaného na zaplatenie ceny prác naviac v sume 3.065,43 EUR s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.3.2010 až do zaplatenia. Uvedené skutkové vymedzenie vzájomného návrhu žalovaného ako práva na zaplatenie ceny prác naviac za mesiac marec 2010 v rozsahu položiek 4, 5, 6, 7 podľa súpisu prevedených prác z č.l. 41 vyplýva zo skutkového vymedzenia učineného žalovaným prostredníctvom jeho procesného zástupcu na pojednávaní dňa 9.11.2012 /č.l. 211/.
Žalobca v priebehu konania, a to jednak svojím písomným podaním zo dňa 26.11.2012, ako i na pojednávaní dňa 11.12.2012 učinil dispozitívny úkon - návrh na zmenu žaloby tak, že žalobcom uplatnené právo na zaplatenie sumy 4.534,29 EUR vymedzil ako právo na náhradu skutočnej škody, ktorá vznikla na strane žalobcu tým, že žalovaný porušil svoju právnu povinnosť vykonať dielo v dohodnutom termíne a ktorá skutočná škoda vznikla žalobcovi momentom zaplatenia tejto sumy tretiemu subjektu OHL ŽS, a.s. na základe zápočtu z 11.2.2010 /č.l. 65/. O tomto dispozitívnom úkone žalobcu rozhodol súd podľa § 95 OSP na pojednávaní dňa 11.12.2012 tak, že pripustil zmenu žaloby, podľa ktorej je žalovaný povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.534,29 EUR ako právo na náhradu skutočnej škody spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 4.534,29 EUR od 15.3.2010 až do zaplatenia. Na tomto mieste odôvodnenia súd zdôrazňuje, že v danom prípade išlo o pripustenie zmeny žaloby v rozsahu zmeny podstatných skutkových okolností, na ktorých je žaloba založená a ktoré podstatné skutkové okolnosti žalobca v obsahu svojho vyjadrenia podľa jeho písomného podania z 26.11.2012 v spojení s jeho vyjadrením na pojednávaní 11.12.2012 zmenil. Výsledky vykonaného dokazovania k momentu, kedy žalobca tento dispozitívny úkon učinil umožňovali, aby súd rozhodol i o zmenenom návrhu, na základe čoho bolo skonštatované splnenie podmienok pre rozhodnutie podľa § 95 OSP a rozhodnuté tak, ako je uvedené vyššie o pripustení zmeny žaloby.
Na základe vykonaného dokazovania rozhodol súd prvého stupňa rozsudkom zo dňa 11.12.2012 č.k. 19Cb 222/2010-233 tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 4.534,29 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 15.3.2010 až do zaplatenia do 3 dní po právoplatnosti rozsudku, vzájomný návrh žalovaného zamietol a vyhradil si rozhodnutie o náhrade trov konania samostatnému rozhodnutiu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Pokiaľ ide o uloženú povinnosť žalovanému zaplatiť žalobcovi 4.534,29 EUR, skonštatoval súd preukázanie hmotno-právnych podmienok vzniku tohto práva žalobcu voči žalovanému ako práva na náhradu škody za porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného vyplývajúcej mu zo Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi, zrealizovať 1. etapu dohodnutého plnenia do fixne dojednaného termínu, teda do 1.11.2009. Nakoľko z vykonaného dokazovania vyplynulo, že 1. etapa bola žalovaným odovzdaná žalobcovi až 9.11.2009, porušil žalovaný svoju zmluvnú povinnosť, v príčinnej súvislosti s čím vznikla žalobcovi škoda v podobe skutočnej škody v rozsahu žalovanej istiny 4.534,29 EUR, ktorú sumu zaplatil žalobca subjektu OHL ŽS, a.s. - svojmu odberateľovi na základe Dohody o zápočte medzi žalobcom a subjektom OHL ŽS, a.s. zo dňa 11.2.2010. Právo na náhradu skutočnej škody bolo žalobcovi priznané v sume 4.534,29 EUR právnym titulom náhrady skutočnej škody podľa § 373, § 367 Obchodného zákonníka spolu s úrokom z omeškania v zákonnej sadzbe 9 % ročne odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti faktúry, ktorou bol tento nárok žalobcu vyúčtovaný. Pokiaľ ide o vzájomný návrh žalovaného, v rámci ktorého žalovaný navrhol žalobcu zaviazať na zaplatenie sumy 4.342,34 EUR spolu s 9 % úrokom z omeškania ročne z tejto sumy od 30.3.2010 až do zaplatenia ako práva na zaplatenie ceny prác naviac, ktoré mal v zmysle tvrdení žalovaného žalovaný pre žalobcu zrealizovať, rozhodol súd o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného na základe skonštatovania, podľa ktorého výsledky vykonaného dokazovania nepreukazujú tvrdenia žalovaného o realizácii prác naviac v rozsahu, ktorý vyplýva z tvrdení žalobcu a zodpovedá položkám 4, 5, 6 a 7 súpisu prevedených prác zo 4.3.2010.
Na základe včas podaného odvolania žalovaného proti výroku o jeho povinnosti zaplatiť žalobcovi náhradu škody v sume 4.534,29 EUR s príslušenstvom a proti výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného Krajský súd Žilina ako odvolací súd svojím rozsudkom č.k. 14Cob/102/2013-298 zo dňa 29.5.2015 potvrdil rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného. V časti o uloženie povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi sumu 4.534,29 EUR s príslušenstvom a vo výroku o trovách prvostupňového konania rozsudok zrušil a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odvolací súd uložil okresnému súdu v ďalšom konaní opätovne sa zaoberať argumentáciou žalovaného v rovine vyhodnotenia jeho obrany voči nároku žalobcu včítane argumentácie, ktorá bola použitá v odvolaní s dôrazom na dôsledné vyhodnotenie žalovaným tvrdeného zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky žalobou jednostranným započítaním a tiež celou použitou
argumentáciou žalobcu. Z doplneného dokazovania vyvodené zistenia súd prvého stupňa opätovne skutkovo a právne vyhodnotí vo vzťahu k žalobcom tvrdenému uplatnenému nároku. Vec opätovne prejedná, rozhodne o procesných návrhoch účastníkov na vykonanie dokazovania za dodržania § 118 ods. 2 OSP a opätovne rozhodne, pričom v písomnom vyhotovení rozhodnutia dodrží náležitosti podľa § 157 ods. 2 OSP. Pokiaľ v rámci nového konania nedôjde ku kvalitatívne odlišnej zásadnej zmene skutkového a právneho stavu vo veci, bude okresný súd vychádzať z uvedených záverov krajského súdu. Odvolací súd zdôraznil, že dôkazné bremeno spočíva vo vzťahu k uplatnenej žalobe na žalobcovi a vo vzťahu k obrane na žalovanom. Rovnako poukázal na úpravu § 226 OSP. Z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu vyplýva, že sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi závermi súdu prvého stupňa, pokiaľ ide o rozhodnutie o zamietnutí vzájomného návrhu žalovaného. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal závery okresného súdu čo do celkovej doby omeškania v rozsahu ôsmych dní a uviedol, že omeškanie trvalo len v rozsahu štyri dni a za toto omeškanie zodpovedá nie žalovaný, ale primárne žalobca a OHL, čo podľa tvrdení žalovaného mal potvrdiť vo svojom vyjadrení zo 16.1.2012 v bode 5 aj samotný žalobca, uviedol krajský súd, že sa jedná o nové tvrdenie, ktoré nebolo žalovaným uvádzané v rámci obrany pred súdom prvého stupňa napriek poučeniu podľa § 120 ods. 4 OSP. Napriek tejto skutočnosti však krajský súd skonštatoval po oboznámení sa s vyjadrením žalobcu z č.l. 139, že považuje za potrebné pre úplnosť uviesť, že ide o vyjadrenie žalobcu bod 5 na č.l. 138 spisu s tým, že bod 5 nie je samostatným bodom, ale je zrejmé, že nadväzuje na bod č. 4. V bode č. 5 je uvedené, že žalovaný práce neukončil včas, pričom táto skutočnosť je nesporná a je potvrdená zápisom v stavebnom denníku, podľa ktorého práce boli ukončené až dňa 9.11.2009, dielo odovzdané s oneskorením, štyri dni berie na zodpovednosť firma OHL kvôli časovým prestojom. Ďalej bol zápis zo dňa 9.11.2009. Na bod č. 5 nadväzuje bod č. 6, kde je už uvedené, že za štyri dni zodpovedá žalovaný. Zároveň krajský súd poukázal na celé znenie bodu 13 uvedeného vyjadrenia žalobcu. Žalovaný v odvolaní namietal postup okresného súdu, ktorým podľa žalovaného mal zohľadniť č.l. 60 spisu, teda list zo dňa 25.3.2010, v ktorom sa uvádzalo, že žalovaný bol informovaný o predchádzajúcom liste, že práce naviac boli zohľadnené vo faktúre č. 10/00021. Po oboznámení s uvedenou korešpondenciou účastníkov, a to s dôrazom na list z 25.3.2010 krajský súd v kontexte všetkých vykonaných dôkazov v rámci celého prvostupňového konania skonštatoval, že tento žalovaným uvádzaný list, teda jeho obsah nepreukazoval, a to ani podľa záverov okresného súdu, ale ani v rozsahu vykonaného odvolacieho prieskumu, ktorý bol limitovaný rozsahom podaného odvolania podľa krajského súdu iný záver, než aký bol prijatý okresným súdom a to, že žalovaný nepreukázal vykonanie prác naviac v rozsahu vzájomného návrhu. Ako nové tvrdenia, ktoré neboli žalovaným produkované v prvostupňovom konaní, odvolací súd vyhodnotil tvrdenia žalovaného o tom, že dohoda o odpustení dlhu musí byť písomná, inak je neplatná a že žalobca mal zapríčiniť omeškanie, keďže mal zabezpečiť žeriav na montáž a až následne mal viazanie armatúry vykonať žalovaný na základe Zmluvy o dielo. Rovnako hodnotil aj tvrdenie žalovaného, podľa ktorého mal vadný projekt žalobcu a odhalenie chyby počas konania, ísť na ťarchu žalobcu a teda týmto sa výrazným spôsobom žalobca sám podieľal na vzniku škody, žalobca mal mať, resp. s prihliadnutím na okolnosti mal mať vedomosť o tom, že poruší svoju povinnosť včas pripraviť stavenisko, dodaný uvedený materiál, betonársku armatúru, dištančné položky /č.l. 309 p.v./ vrátane pristavenia žeriavu a teda mal o tejto skutočnosti informovať žalovaného bez zbytočného odkladu. Keďže tak neučinil, porušil všeobecnú prevenčnú povinnosť predchádzať škodám a včasným neoznámením vzniku škody škode nepredišiel. Ak žalobca bezdôvodne uznal nevymáhateľný nárok voči jeho zmluvnému partnerovi a umožnil jeho zánik vzájomným započítaním nevymáhateľných pohľadávok, tak to bol práve žalobca, ktorý porušil okrem iných aj svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, podľa ktorého omeškanie bolo v rozsahu štyroch a nie ôsmych dní, pričom podľa záverov odvolacieho súdu ide o nové tvrdenie nepoužité v rámci argumentácie žalovaného v prvostupňovom konaní, zdôraznil krajský súd poukázanie na výpoveď žalovaného, z ktorej vyplývalo / č.l. 111 spisu/, že sa žalobca žiadnym spôsobom do dnešného dňa na omeškaní nepodieľal. Takémuto tvrdeniu žalovaného korešponduje i obrana žalovaného uplatnená pred súdom prvého stupňa už priamo v odpore proti platobnému rozkazu. Pokiaľ rozsah omeškania žalovaný v odvolaní spochybnil, poukázal krajský súd na pripojené listinné dôkazy, z ktorých bolo nepochybne ustálené, že dňa 9.11.2009 bola 1. etapa odovzdaná objednávateľovi a ak žalovaný v odvolaní skonštatoval, že len so štvordňovým oneskorením, tak krajský súd s poukazom na predchádzajúcu argumentáciu žalovaného v priebehu celého prvostupňového konania vo väzbe na listinné dôkazy pripojené v spise považuje za podstatné poukázať na to, že dohodnuté medzi účastníkmi bolo ukončenie 1. etapy 1.11.2009, ktorá skutočnosť pred súdom prvého stupňa nebola žalovaným spochybnená. Ak teda malo byť dielo odovzdané 1.11.2009 a namiesto toho bolo odovzdané 9.11.2009, nie je možné sa stotožniť so záverom žalovaného, že dielo bolo odovzdané len so štvordňovým oneskorením tak, ako argumentoval žalovaný v odvolaní.
I vo vzťahu k tejto argumentácii žalovaného krajský súd opakovane zdôraznil, že sa jedná o nové tvrdenie s poukazom na úpravu § 120 ods. 4 OSP. Pokiaľ žalovaný v odvolaní tvrdil, že OHL ŽS, a.s. nebol oprávnený vyúčtovať zmluvnú pokutu za omeškanie štyroch dní, pretože toto omeškanie vzniklo v dôsledku porušenia povinnosti práve zo strany OHL ŽS ako objednávateľa a zároveň uvádzal tvrdenia o vyhodnotení zmluvnej pokuty vyplývajúcej zo Zmluvy z 21.10.2009 medzi žalobcom a OHL ŽS, a.s. ako neplatné zmluvné dojednanie a že uplatňovanie zmluvnej pokuty v takom prípade by bolo v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, zdôraznil krajský súd, že sa jedná o tvrdenie, ktoré bolo uvádzané ako nové až v rámci odvolacieho konania. Pokiaľ však žalovaný práve s týmito tvrdeniami spájal nesprávne právne posúdenie veci učinené okresným súdom, pokiaľ okresný súd neaplikoval § 265 Obchodného zákonníka, tak krajský súd v danom štádiu rozhodovania krajského súdu nezistil žalovaným tvrdené pochybenie okresného súdu, keďže žalovaný pred súdom prvého stupňa takúto obranu neprodukoval a neposkytoval k nej žiadne dôkazy, ani ju nekonkretizoval. Pokiaľ žalovaný až v odvolaní namietal, že zo strany okresného súdu nebolo zohľadnené, že to bol práve žalobca, ktorý primárne spôsobil vznik omeškania, poukázal odvolací súd na postoj a argumentáciu v rámci konania pred súdom prvého stupňa zo strany žalovaného, ktorý uviedol, ako je to už citované vyššie na č.l. 111 spisu, že „navrhovateľ sa žiadnym spôsobom do dnešného dňa na omeškaní nepodieľal“. Žalovaný neposkytol žiadne zdôvodnenie, ani vysvetlenie obratu v názoroch, resp. v produkovanej obrane žalovaného. Pokiaľ podľa tvrdení žalovaného mal omeškanie na stavbe zapríčiniť žalobca z dôvodov, ktoré uviedol žalovaný v odvolaní, bolo na žalovanom, aby tieto skutočnosti preukázal už v prvostupňovom konaní a najmä aby objasnil názorovú zmenu, resp. dôvody, ktoré ho viedli k argumentácii použitej v odvolaní. Ak žalovaný viazal práve na správanie sa žalobcu v uvádzanej rovine i oznamovaciu povinnosť v rámci prevencie škody, tak je na mieste opätovne pripomenúť, ako konštatuje krajský súd, že táto obrana nebola pred súdom prvého stupňa uplatnená a nebola poskytnutá argumentácia v tejto rovine a tak isto nebola splnená dôkazná povinnosť žalovaného práve v tejto rovine. Žalovaný pred súdom prvého stupňa v tejto súvislosti len uviedol, že na strane navrhovateľa došlo na stavbe k viacerým prestojom a z toho dôvodu si uplatnil žalovaný svoju faktúru č. 2010-024 z 5.3.2010 a uplatnil práce naviac v zmysle podrobného rozpisu prevedených prác. Pokiaľ žalovaný argumentoval, že vznik škody nebol v príčinnej súvislosti s omeškaním žalovaného a jeho omeškanie bolo len prirodzeným následkom omeškania sa žalobcu a že žalobca bezdôvodne uznal nevymáhateľný nárok, tak napriek tomu, že išlo o nové tvrdenia uvádzané žalovaným až v odvolaní, krajský súd skonštatoval, že zo spisu nevyplývali skutočnosti, z ktorých by bolo možné vyvodiť nepochybný záver, že škoda vznikla porušením povinnosti žalobcom, keďže z výpovede samotného žalovaného na pojednávaní pred okresným súdom vyplynulo, že „navrhovateľ sa žiadnym spôsobom do dnešného dňa na omeškaní nepodieľal“ /č.l. 111/. „Z predložených listinných dôkazov je zrejmé, že osem dní omeškania, ktoré vznikli, boli akceptované zo strany odporcu štyri dni a ďalšie štyri dni znášala spoločnosť OHL ŽS“ /č.l. 111/.
Uvedené konštatovania a závery vyplývajúce z odôvodnenia rozsudku odvolacieho súdu považoval súd prvého stupňa v štádiu po zrušení rozsudku súdu prvého stupňa v časti uloženej povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi škodu 4.534,29 EUR za potrebné uviesť vo svojom novom rozhodnutí práve z toho dôvodu, že odvolací súd okrem povinnosti zaoberať sa vyhodnotením žalovaným tvrdeného zániku žalobcom uplatnenej pohľadávky jednostranným započítaním zrealizovaným právnym úkonom žalovaného z 15.3.2010, uložil súdu 1. stupňa zároveň opätovne sa dôsledne zaoberať argumentáciou žalovaného v rovine vyhodnotenia jeho obrany voči nároku žalobcu včítane argumentácie použitej v odvolaní.
Po rozhodnutí odvolacieho súdu súd prvého stupňa v súlade so záväzným právnym názorom odvolacieho súdu doplnil dokazovanie výsluchom žalobcu cestou jeho splnomocneného zástupcu, výsluchom žalovaného cestou jeho splnomocneného zástupcu, výsluchmi svedkov A. E., S. X. a R. F. a oboznámením listinných dôkazov: objednávkou prác č. 2009/017 medzi objednávateľom B. E., M. XX a zhotoviteľom STAVEX TOP, s.r.o., Radoľa 436 zo dňa 3.9.2009, ďalej poskytnutím vyrozumenia pod záhlavím B. E., M. X zo dňa 5.10.2014, vyjadrením sa ku viac nákladom vypracovaným žalovaným zo dňa 31.10.2014, stanoviskom SIBAstav, s.r.o., Považská Bystrica z 29.1.2015, vyjadrením subjektu OHL ŽS, a.s., Brno zo 17.2.2015, poskytnutím vyrozumeia SIBAstav, s.r.o., Považská Bystrica z 29.5.2015 a prehľadom hodinových zúčtovacích sadzieb /HZS / v EUR / čl. 398/, ako aj celým spisovým materiálom.
Žalovaný v konaní tvrdil, že právo žalobcu na zaplatenie žalovanej pohľadávky zaniklo v rozsahu sumy 4.534,29 EUR ešte pred začatím konania na základe realizácie jednostranného právneho úkonu žalovaného - započítania zo dňa 15.3.2010, tak ako je tento právny úkon v písomnom vyhotovení
v spise na č.l. 61. V nadväznosti na to, ako aj v nadväznosti na záväzný právny názor odvolacieho súdu uvedený vyššie, učinil súd prvého stupňa predmetom dokazovania toto tvrdenie žalovaného. Na základe označeného jednostranného zápočtu z 15.3.2010 zrealizovaného žalovaným mala žalovaná pohľadávka zaniknúť jej započítaním s pohľadávkou žalovaného vyúčtovanou faktúrou č. 2010-024 v sume 8.876,63 EUR, ktorá suma v časti 4.342,34 EUR mala predstavovať cenu prác naviac, realizáciu ktorých tvrdil žalovaný v prospech žalobcu a ktorá pohľadávka žalovaného bola predmetom vzájomného návrhu, o ktorom je aktuálne právoplatne rozhodnuté tak, že súd tento vzájomný návrh žalovaného zamietol. Vo zvyšku, teda v sume 4.534,29 EUR mala pohľadávka žalovaného zodpovedať právu na zaplatenie nárokov špecifikovaných v položke 1, 2, 3, 8, 9, 10, 11 - 12 súpisu prevedených prác zo dňa 4.3.2010, ktorý je v spise na č.l. 41, resp. 18. Konkrétne z tvrdení žalovaného na pojednávaní dňa 26.5.2015 vyplýva, že v položke č. 1 a 2 ide o pohľadávku žalovaného za hodinový prestoj z 26.10. a z 27.10.2009, kedy prišli pracovníci žalovaného na miesto výkonu práce, teda na stavbu Most Naloučany a nemohli svoju prácu vykonávať, pretože nebolo včas a riadne odovzdané zo strany žalobcu stavenisko. Konkrétne išlo o 10 pracovníkov, pričom na každého je uplatnených 5 hodín prestoja, teda celkom 50 hodín v sadzbe 9,8 EUR za jednu hodinu. Sadzba 9,8 EUR za jednu hodinu na jedného pracovníka je tvorená nákladmi na jedného pracovníka, ktoré zodpovedajú odmene na pracovníka, nákladom na pracovné prostriedky, napríklad viazačské kliešte a podobne. Rovnako zahŕňa dopravu pracovníka na miesto výkonu práce a a ubytovacie náklady. Pokiaľ ide o položku č. 3, jedná sa o hodinovú prácu - prestoj kvôli projektantovi, čo bolo spôsobené tým, že pracovníci žalovaného nemohli vykonávať prácu z dôvodu, že sa čakalo na stanovisko projektanta, ktorého zabezpečoval žalobca, vo vzťahu ku zmene projektu. I táto položka pracuje s počtom 10 pracovníkov a sadzbou 9,8 EUR za jednu hodinu. Na preukázanie pohľadávky žalovaného v rozsahu položiek 1, 2 a 3 označeného súpisu prác navrhol žalovaný vypočuť svedkov F., E. B. X.Š.. Právo na zaplatenie peňažnej pohľadávky podľa položky č. 8 súpisu zodpovedá právu žalovaného na náhradu škody, ktorá vznikla žalovanému v dôsledku nesplnenia, resp. porušenia zmluvnej povinnosti zo strany žalobcu, ktorý mal vyzvať žalovaného na nastúpenie výkonu prác 5 dní vopred, čo však neučinil a vyzval žalovaného na nastúpenie práce len 2 dni vopred. V tejto súvislosti musel potom žalovaný svojich pracovníkov, ktorí boli vyblokovaní na stavbe rodinného domu v T. C., presunúť na stavbu Most Naloučany a v súvislosti s prestojmi na stavbe v Záhorskej Bystrici bola žalovanému vyúčtovaná zmluvná pokuta v rozsahu troch dní, ktorá bola následne preúčtovaná v sume 2.550,- EUR v súpise prevedených prác pod položkou 8. Pokiaľ ide o právo vymedzené v položke 9 súpisu, jedná sa o cestovné náklady, ktoré vznikli s presunom piatich pracovníkov žalovaného zo stavby v Záhorskej Bystrici na stavbu Most Naloučany, pričom sa jedná o cestovné náklady vo výške obvyklých nákladov na presun týchto piatich pracovníkov, ktoré sú bližšie špecifikované v písomnej špecifikácii vypracovanej žalovaným zo dňa 31.10.2014 /č.l. 347 a 348/. Pokiaľ ide o položku č. 10 v súpise, jedná sa o právo na náhradu škody z dôvodu hodinového prestoja v súvislosti s presunom pracovníkov zo Záhorskej Bystrice na stavbu Most Naloučany, pričom sa jednalo o piatich pracovníkov, vo vzťahu ku ktorému právu navrhol žalovaný vypočuť svedka E. a svedka X.. Menovaných svedkov navrhol žalovaný vypočuť aj ku kvantifikácii tejto časti pohľadávky žalovaného. Pokiaľ ide o položky 11 a 12, v zásade sa jedná o jednu položku označenú dvoma číslami napísanú do dvoch riadkov súpisu a jedná sa o hodinový prestoj za nedodanie dištančných podložiek 22. a 23. novembra, ako aj 8. decembra, ktoré právo kvantifikoval žalovaný tak, že sumu 94 vydelil sadzbou 9,80 EUR, pričom ide o sadzbu tvorenú rovnakým spôsobom, ako u položiek 1, 2 a 3 a v položke 11 - 12 ide o právo žalovaného na náhradu škody za prestoje. Vo vzťahu k množstvu vymedzenému pri položke 11
- 12 sumou 94, žalovaný neuviedol žiadnu identifikáciu a bližšiu skutkovú konkretizáciu tejto položky.
Na pojednávaní dňa 26.5.2015 súd ako svedka vypočul A. E., ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP k veci uviedol, že pre žalovaného vykonával práce na stavbe rodinného domu v T.D. C., ako aj na stavbe Most Naloučany. Keď prišiel s ďalšími pracovníkmi na stavbu Most Naloučany, nemohli hneď začať robiť, pretože im chýbali nejaké materiály, napríklad dištančné telieska, bez ktorých nemohli začať robiť. Museli čakať na zabezpečenie tohto materiálu a ako dlho práce vykonávať nemohli, už sa svedok konkrétne vzhľadom na časový odstup nepamätal. Táto situácia sa týkala asi 8 pracovníkov. Medzi nimi boli aj p. Tomáš Lehotský a p. X.. Na stavbe v Záhorskej Bystrici vykonával svedok pre žalovaného práce spolu asi so 6 ďalšími pracovníkmi. Keď sa presúvali zo Záhorskej Bystrice na stavbu Most Naloučany, bolo im povedané, že im bude zaplatená riadna odmena, aj náklady. Svedok potvrdil, že bolo na stavbu Most Naloučany potrebné privolať statika v súvislosti s realizáciou krídiel predmetného mostu. Za ten čas, než sa statik dostavil a než sa vyjadril, nemohli pracovníci prácu vykonávať a museli čakať na jeho vyjadrenie. Ako dlho to trvalo, sa svedok vyjadriť vzhľadom na časový odstup už nevedel. Zo stavby v Záhorskej Bystrici boli pracovníci žalovaného stiahnutí, pričom išlo o nárazovú záležitosť.
Svedok uviedol, že za vykonané práce vyúčtoval žalovanému 6,- EUR na hodinu. Ako dlho trval presun zo Záhorskej Bystrice do Naloučan, svedok nevedel. Vo vzťahu ku položke 11 - 12 súpisu podľa č.l. 41 svedok uviedol, že prestoje tam boli, ale či to bolo v rozsahu troch dní, si už nepamätal.
Na pojednávaní dňa 26.5.2015 bol vypočutý ako svedok S. X., ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP uviedol, že vykonával ako živnostník pre žalovaného práce na stavbe v Záhorskej Bystrici, išlo o rodinný dom a na stavbe Mostu Naloučany. Keď prišiel na stavbu Most Naloučany, tak nemohol rovnako ako ostatní pracovníci práce vykonávať, pretože tam boli nedostatky, chýbali podložky, železo museli pracovníci prenášať cez celú stavbu na druhú stranu, žeriav tam nedočiahol. Zo stavby v Záhorskej Bystrici bol svedok presunutý na stavbu Most Naloučany. Popísané nedostatky na začiatku jeho pôsobenia na stavbe Most Naloučany zdržali pracovníkov pri vykonávaní prác najmä pokiaľ ide o podložky asi tri dni. Týkalo sa to asi 10 pracovníkov, ktorí čakali, než budú dištančné podložky zabezpečené. Jednalo sa o komponent, bez ktorého nemohli byť vykonávané práce v súvislosti s armatúrou ale za ten čas , po ktorý sa čakalo na podložky boli vykonávané iné práce súvisiace so železom /napr. sa viazali strmienka/. Pokiaľ by tieto betónové dištančné podložky boli zabezpečené na stavbu Most Naloučany načas, tak by bola práca skončená skôr. Svedok si nevedel spomenúť, akú sadzbu ceny za svoju prácu fakturoval žalovanému.
Na pojednávaní dňa 26.5.2015 bol ako svedok vypočutý R. F., ktorý po zákonnom poučení podľa § 126 OSP k veci uviedol, že vykonával pre žalovaného práce na stavbe Most Naloučany. Keď na túto stavbu prišiel, tak sám, ako aj ostatní pracovníci, ktorí pracovali pre žalovaného, nemohli hneď činnosť začať vykonávať, pretože tam chýbal materiál. Prvý deň sa nerobilo vôbec a druhý deň sa začalo vlastne až neskôr, keď bolo k dispozícii železo, tak isto chýbali podložky. Takto čakať muselo asi 8 pracovníkov, za čas čakania nevykonávali žiadne prípravné práce, pretože nebolo čo pripravovať. V priebehu stavby ku koncu vznikol nejaký problém s projektom, niečo tam nesedelo a tak sa čakalo, ako dlho, však svedok uviesť nevedel, ale stáli všetci pracovníci. Akú sumu za hodinu, teda akú sadzbu účtoval svedok žalovanému, si svedok nespomenul. Uviedol však, že všetko mu bolo zaplatené.
Žalovaný v konaní predložil písomné vyjadrenie ku viac nákladom v položkách 9 a 10 súpisu prác z 31.10.2014, ktoré je v spise na č.l. 347 až 348.
Z objednávky prác č. 2009-017 medzi objednávateľom B. E., M. XX a zhotoviteľom STAVEX TOP, s.r.o., Radoľa z 3.9.2009 vyplýva, že si objednávateľ objednal u zhotoviteľa viazanie armatúry na stavbe rodinný dom T. C., K.É. N. pri dojednaní zmluvnej pokuty v prípade nesplnenia termínu, ktorý bol ako termín realizácie dojednaný od 1.1.2009 do 19.12.2009, vo výške zmluvnej pokuty 850,- EUR za každý kalendárny deň. Z poskytnutého vyrozumenia, ktoré je v spise na č.l. 343 a je zo dňa 5.10.2014, B. E. uviedol na výzvu žalovaného, že žalovaný bol jeho poddodávateľom pokiaľ ide o dielo na akcii rodinný dom T. C., pričom v termíne 22.11.2009 pracovníci žalovaného bezdôvodne odišli zo stavby na druhú akciu Most Naloučany, čím vzniklo oneskorenie odovzdania stavby v Záhorskej Bystrici B. E. ním zazmluvnenej strane - SIBAstav, s.r.o.. B. E. uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu 850,- EUR za jeden deň, pričom stavba bola pozastavená tri dni a sumu 2.550,- EUR si nárokoval odpočtom z ceny vykonaných prác žalovaným na predmetnej stavbe rodinného domu v T.D. C.. Odpočet bol v zmysle vyhlásenia B. E. v sume 2.550,- EUR žalovanému odpočítaný z konečnej fakturácie. Uvedenému vyjadreniu B. E., pokiaľ ide o rozčlenenie vzťahov jednotlivých subjektov zúčastnených pri stavbe rodinného domu v T. C., korešponduje stanovisko subjektu SIBAstav, s.r.o. z 29.1.2015 /č.l. 362/. Z vyjadrenia subjektu OHL ŽS, a.s., so sídlom v Brne, Česká republika zo 17.2.2015 vyplýva, že tento subjekt bol v zmluvnom vzťahu so žalobcom na základe objednávky z 21.10.2009. Termín pre dodávku a montáž armatúry pre 1. etapu bol dohodnutý so začiatkom 26.10.2009 a ukončením 1.11.2009. V dohodnutom termíne bolo zhotoviteľovi odovzdané stavenisko a práce boli skutočne zhotoviteľom zahájené. V objednávke medzi žalobcom a subjektom OHL ŽS, a.s. bola dohodnutá zmluvná pokuta 1.167,- EUR za každý deň omeškania s výnimkou vyššej moci. 1. etapa bola skutočne odovzdaná 9.11.2009 a teda oproti dojednanému termínu došlo k omeškaniu s odovzdaním prác v rozsahu ôsmych dní. Za nedodržanie termínu montáže armatúry vystavil dňa 28.1.2010 objednávateľ zhotoviteľovi penalizačnú faktúru na 4.534,29 EUR, ktorá bola splatná 11.2.2010 pod č. 4010016001 a ktorá faktúra bola započítaná s faktúrou zhotoviteľa č. 09/00718 z 19.11.2009, čo je interné číslo faktúry 4009018252, vystavenou na čiastku 5.311,55 EUR, a to na základe Dohody o vzájomnom započítaní z 11.2.2010.
Z vyjadrenia sa SIBAstav, s.r.o. z 29.5.2015 označeného ako poskytnutie vyrozumenia vyplýva, že tento subjekt prehlásil, že v čase október, november a december 2009 B. E. realizoval rodinný dom v T. C., či tento subjekt mal nejaké subdodávky na tejto akcii, dožiadaný subjekt uviesť nevedel. Toto prehlásenie bolo subjektom SIBAstav, s.r.o. vydané na základe žiadosti B. E..
Na pojednávaní 23.6.2015 predložil žalovaný prehľad hodinových zúčtovacích sadzieb /HZS/ v EUR, ktorý je v spise na č.l. 398 a v obsahu ktorého poukázal na položky 2, 3 uvádzajúce konštrukcie a práce HSV v označených hodinových sadzbách a jednotkových cenách. V závere dokladu je poznámka: Použitá databáza ODIS cenová úroveň 2009/1 a jednotkové ceny sú bez DPH.
Podľa § 536 ods. 1, 3 Obchodného zákonníka: Zmluvou o dielo sa zaväzuje zhotoviteľ vykonať určité dielo a objednávateľ sa zaväzuje zaplatiť cenu za jeho vykonanie. Cena musí byť v zmluve dohodnutá alebo v nej musí byť aspoň určený spôsob jej určenia, ibaže strany v zmluve prejavia vôľu uzavrieť zmluvu aj bez tohto určenia.
Podľa § 537 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka: Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela.
Podľa § 539 ods. 1 veta prvá, ods. 3 Obchodného zákonníka: Veci, ktoré má objednávateľ podľa zmluvy obstarať na vykonanie diela, je povinný odovzdať zhotoviteľovi v čase určenom v zmluve, inak bez zbytočného odkladu po uzavretí zmluvy. Veci, ktoré sú potrebné na vykonanie diela a na ktorých obstaranie nie je podľa zmluvy zaviazaný objednávateľ, je povinný obstarať zhotoviteľ.
Podľa § 265 Obchodného zákonníka: Výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa § 275 ods. 4 Obchodného zákonníka: S prihliadnutím na obsah návrhu na uzavretie zmluvy alebo v dôsledku praxe, ktorú strany medzi sebou zaviedli alebo s prihliadnutím na zvyklosti rozhodné podľa tohto zákona, môže osoba, ktorej je návrh určený, vyjadriť súhlas s návrhom vykonaním určitého úkonu / napr. odoslaním tovaru alebo zaplatením kúpnej ceny/ bez upovedomenia navrhovateľa. V tomto prípade je prijatie návrhu účinné v okamihu, keď sa tento úkon urobil, ak došlo k nemu pred uplynutím lehoty rozhodnej pre prijatie návrhu.
Podľa § 365 Obchodného zákonníka: Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.
Podľa § 367 Obchodného zákonníka: Veriteľ je oprávnený pri omeškaní dlžníka požadovať od neho náhradu škody podľa § 373 a nasl. Odstúpiť od zmluvy je oprávnený v prípadoch, ktoré ustanovuje zákon alebo zmluva.
Podľa § 373 Obchodného zákonníka: Kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
Podľa § 374 ods. 1, 2, 3 Obchodného zákonníka: Za okolnosti vylučujúce zodpovednosť sa považuje prekážka, ktorá nastala nezávisle od vôle povinnej strany a bráni jej v splnení jej povinnosti, ak nemožno rozumne predpokladať, že by povinná strana túto prekážku alebo jej následky odvrátila alebo prekonala, ďalej že by v čase vzniku záväzku túto prekážku predvídala. Zodpovednosť nevylučuje prekážka, ktorá vznikla v čase, keď povinná strana bola v omeškaní s plnením svojej povinnosti, alebo vznikla z jej hospodárskych pomerov. Účinky vylučujúce zodpovednosť sú obmedzené iba na dobu, dokiaľ trvá prekážka, s ktorou sú tieto účinky spojené.
Podľa § 379 veta prvá Obchodného zákonníka: Ak tento zákon neustanovuje inak, nahrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk.
Podľa § 382 Obchodného zákonníka: Poškodená strana nemá nárok na náhradu tej časti škody, ktorá bola spôsobená nesplnením jej povinnosti ustanovenej právnymi predpismi vydanými za účelom predchádzania vzniku škody alebo obmedzenia jej rozsahu.
Podľa § 384 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Osoba, ktorej hrozí škoda, je povinná s prihliadnutím na okolnosti prípadu urobiť opatrenia potrebné na odvrátenie škody alebo jej zmiernenie. Povinná osoba nie je povinná nahradiť škodu, ktorá vznikla tým, že poškodený túto povinnosť nesplnil. Povinná strana má povinnosť nahradiť náklady, ktoré vznikli druhej strane pri plnení povinností podľa odseku 1.
Podľa § 377 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka: Strana, ktorá porušuje svoju povinnosť alebo ktorá s prihliadnutím na všetky okolnosti má vedieť, že poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinná oznámiť druhej strane povahu prekážky, ktorá jej bráni alebo bude brániť v plnení povinností a o jej dôsledkoch. Správa sa musí podať bez zbytočného odkladu potom, čo sa povinná strana o prekážke dozvedela alebo pri náležitej starostlivosti mohla dozvedieť. Ak povinná strana túto povinnosť nesplní alebo oprávnenej strane nie je správa včas doručená, má poškodená strana nárok na náhradu škody, ktorá jej tým vznikla.
Podľa § 415 Občianskeho zákonníka: Každý je povinný počínať si tak, aby nedochádzalo ku škodám na zdraví, na majetku, na prírode a životnom prostredí.
Podľa § 358 Obchodného zákonníka: Na započítanie sú spôsobilé pohľadávky, ktoré je možné uplatniť na súde. Započítaniu však nebráni, ak je pohľadávka premlčaná, ale premlčanie nastalo až v dobe, keď sa pohľadávky stali spôsobilými na započítanie.
Podľa § 364 Obchodného zákonníka: Na základe dohody strán možno započítať akékoľvek vzájomné pohľadávky.
Podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka / Znenia platné a účinné do 31.1.2013/: Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžník je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.
Podľa § 120 ods. 1, 3 OSP: Účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení. Súd rozhodne, ktoré z dôkazov vykoná. Súd môže výnimočne vykonať aj iné dôkazy, ako navrhujú účastníci, ak je ich vykonanie nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Ak nejde o veci uvedené v odseku 2, súd si môže osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov.
Podľa § 132 OSP: Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci.
Na základe výsledkov vykonaného dokazovania vrátane doplnenia dokazovania vykonaním dôkazov označených účastníkmi po rozhodnutí odvolacieho súdu a za rešpektovania záväzného právneho názoru odvolacieho súdu, konštatoval súd prvého stupňa skutkovú a právnu dôvodnosť žaloby v rozsahu, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku. Vzhľadom na ťažiskové tvrdenie žalovaného v jeho procesnej obrane o zániku žalovanej pohľadávky ešte pred začatím konania započítaním na základe jednostranného právneho úkonu žalovaného z 15.3.2010 /č.l. 61/ s pohľadávkou žalovaného vyplývajúcou z faktúry č. 2010024 v sume 4.534,29 EUR a zodpovedajúcou právu žalovaného na náhradu škody v rozsahu položiek 1, 2, 3, 8, 9, 10, 11 - 12 súpisu prevedených prác za fakturované obdobie 03/2013 z č.l. 41, resp. z č.l. 18 /ďalej už len súpis/, činil súd zároveň rešpektujúc závery odvolacieho súdu predmetom dokazovania uvedené tvrdenie žalovaného. Vo vzťahu k tejto
procesnej obrane ťažilo dôkazné bremeno túto preukázať práve žalovaného, pričom obsahom jeho dôkaznej povinnosti v konaní bolo preukázať vznik škody, teda existenciu všetkých hmotno-právnych predpokladov vzniku práva na náhradu škody, ako aj výšku uplatnenej škody a tým preukázať vznik kompenzabilnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi z titulu práva žalovaného na náhradu škody v sume 4.534,29 EUR, ktorú pohľadávku žalovaný započítal jednostranným právnym úkonom započítania z 15.3.2010 voči žalovanej pohľadávke žalobcu na náhradu škody podľa faktúry č. 10/00021 v sume 4.534,29 EUR a v nadväznosti na to preukázať zánik žalovanej pohľadávky započítaním, pred začatím konania.
Z vykonaných dôkazov výsluchom svedkov A. E., S. X. a R. F. vyplynulo, že pri ich nástupe na stavbu Most Naloučany nemohli začať hneď pracovať, nakoľko chýbal materiál. Svedok E. uviedol, že chýbali dištančné telieska, bez ktorých nemohli začať robiť. Svedok X. uviedol, že chýbali podložky. Svedok F. uviedol, že chýbalo železo a podložky. Svedok E. a svedok F. rovnako uviedli, že sa čakanie pre chýbajúci materiál týkalo asi 8 pracovníkov, pričom svedok E. si nespomenul, ako dlho sa na podložky čakalo a svedok F. uviedol, že prvý deň sa nerobilo vôbec a začalo sa robiť neskôr druhý deň, keď už bolo k dispozícii železo, ale chýbali podložky. Svedok X.Š. uviedol, že takto čakalo 10 pracovníkov a čakali asi tri dni, ale za ten čas vykonávali iné práce, ktoré súviseli so železom, nemohli sa vykonávať práce súvisiace s armatúrou, nakoľko chýbali betónové dištančné podložky. Svedok E. potvrdil, že bolo potrebné privolať statika a čakalo sa na jeho vyjadrenie. Rovnako svedok F. uviedol, že ku koncu stavby vznikol nejaký problém s projektom, niečo tam nesedelo a aj kvôli tomu sa čakalo. Svedok X. a svedok F. si nespomenuli, akú sadzbu odmeny fakturovali žalovanému za uvedené práce. Svedok E. uviedol, že za svoje práce fakturoval žalovanému 6,- EUR za hodinu. Na základe vyhodnotenia týchto svedeckých výpovedí /ktoré svedecké výpovede hodnotí súd ako vierohodné vzhľadom na zákonné poučenie dané svedkom podľa § 126 OSP, pri zohľadnení skutočnosti, že v relevantnej dobe boli svedkovia v zmluvných vzťahoch so žalovaným a pri zohľadnení značného časového odstupu od skutočností, o ktorých sa vyjadrovali/, podľa § 132 OSP súd konštatuje, že z nich vyplýva preukázanie porušenia zmluvnej povinnosti žalobcu včas zabezpečiť dodanie dištančných podložiek na stavbu Most Naloučany. Pri tomto konštatovaní zohľadnil súd obsah právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným založený objednávkou žalovaného, teda obsah Zmluvy o dielo medzi nimi uzatvorenej na základe objednávky žalovaného z 22.10.2009 /č.l. 6/ a ktorá objednávka bola žalobcom akceptovaná poskytnutím - realizáciou objednaného plnenia a podľa ktorej bolo dodanie dištančných podložiek zmluvnou povinnosťou žalobcu. Uvedený záver z písomného vyhotovenia objednávky vyplýva celkom jednoznačne a v konaní táto skutočnosť nebola účastníkmi ani nijakým spôsobom spochybňovaná. Preto ak prestoje svedkov a aj ostatných pracovníkov vykonávajúcich práce pre žalovaného na predmetnej stavbe Most Naloučany spôsobilo nedodanie dištančných podložiek včas, jedná sa o prestoj zapríčinený porušením zmluvnej povinnosti žalobcom. Pokiaľ však ide o iný materiál, napríklad železo alebo techniku, napríklad žeriav, ktorý nemal dočiahnuť do určitej vzdialenosti, všetko ako materiál a mechanizmy potrebné na vykonanie diela, poukazuje súd na úpravu podľa § 537 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka, podľa ktorej: Zhotoviteľ je povinný vykonať dielo na svoje náklady a na svoje nebezpečenstvo v dojednanom čase, inak v čase primeranom s prihliadnutím na povahu diela. Z preukázaného obsahu Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi nevyplýva, že by sa žalovaný ako objednávateľ zaviazal obstarať pre vykonanie diela akékoľvek konkrétne veci alebo mechanizmi, v ktorej časti súd poukazuje na úpravu § 539 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka. Preto ak mali prestoje pracovníkov žalovaného vzniknúť z dôvodu nepripravenosti staveniska z dôvodu, že chýbal materiál / iný materiál ako dištančné podložky/ alebo z dôvodu, že nebol zabezpečený žeriav s dostatočným dosahom a podobne, nie je možné skonštatovať pri zohľadnení obsahu Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi účastníkmi /ktorá neupravovala zmluvnú povinnosť žalobcu odovzdať žalovanému stavenisko v konkrétnom termíne a v zmluvne konkretizovanej stavebnej pripravenosti, ani dodať iný materiál ako dištančné podložky a zabezpečiť žeriav s konkrétnym dosahom/, porušenie zmluvnej povinnosti žalobcu a vznik škody na strane žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z položiek 1,2 súpisu. Skutočnosť, že prestoje pracovníkov žalovaného z titulu oneskoreného dodania dištančných podložiek podľa položky č.11 - 12 v konkrétne označených dňoch, ktorá skutočnosť je preukázaná záznamami v stavebnom denníku, a ktoré prestoje vznikli v súvislosti s oneskoreným dodaním dištančných podložiek, preukazuje splnenie hmotno-právnej podmienky vzniku práva žalovaného na náhradu škody. Z označených svedeckých výpovedí vyplýva, že i za čas prestojov žalovaný svedkom /svedkovi E., X. a F./ zaplatil, čím mu v dôsledku porušenia uvedenej zmluvnej povinnosti žalobcu a teda v príčinnej súvislosti s týmto porušením vznikla škoda v rozsahu vyplatených finančných prostriedkov. Žalovaný však v konaní nepreukázal jednoznačne, hodnoverne a spoľahlivo konkrétnu výšku škody podľa položky
č. 11 - 12 súpisu. Jednak súd zdôrazňuje, že sa čo do rozsahu prestojov, pokiaľ ide o ich časové trvanie, svedecké výpovede líšia /svedok F. uviedol, že nerobili prvý deň a druhý deň sa začalo robiť až neskôr, svedok X. uviedol, že prestoj z dôvodu nezabezpečenia podložiek trval asi tri dni a svedok E. sa k rozsahu prestojov vyjadriť nevedel/ a zároveň žalovaným zvolený spôsob kvantifikácie skutočnej škody za prestoje spôsobené nedodaním dištančných podložiek sadzbou 9,80 EUR za hodinu opierajúci sa o listinný dôkaz - prehľad hodinových zúčtovacích sadzieb HZS v eurách, ktorý bol predložený na poslednom pojednávaní a ktorý listinný dôkaz žalobca spochybnil, nepreukazuje, hoci sa jedná o listinný dôkaz zabezpečený z verejne dostupných zdrojov, dôvodnosť uplatnenej výšky náhrady škody, pokiaľ ide o položky 1, 2, 3, 10, 11 - 12 súpisu. Na uvedených záveroch za danej dôkaznej situácie nič nemení ani skutočnosť bližšej špecifikácie východísk určujúcich sadzbu 9,80 EUR, tak ako bola v konaní učinená právnym zástupcom žalovaného a ani jeho poukaz na postavenie subjektu ODIS na trhu v oblasti stavebníctva. Keďže žalovaný nenavrhol na preukázanie dôvodnosti uplatnenej výšky náhrady škody v položkách 1, 2, 3, 10, 11 - 12 súpisu iné dôkazy, súd uzavrel, že v rozsahu položiek 1, 2, 3, 10, 11 - 12 súpisu žalovaný kompenzabilnú pohľadávku voči žalobcovi z titulu náhrady škody v konkrétnej výške nepreukázal.
Zároveň pokiaľ ide o prestoje, ktoré mali byť spôsobené nedostatkami v projektovej dokumentácii podľa položky č. 3, poukazuje súd na obsah objednávky žalovaného z 22.10.2009, z ktorého vyplýva, že zabezpečenie a dodanie projektovej dokumentácie na vyhotovenie predmetného diela bolo zmluvnou povinnosťou samotného žalovaného. Takýto záver z obsahu predmetnej objednávky žalovaného z 22.10.2009 vyplýva celkom jednoznačne. V nadväznosti na to, pokiaľ mali vzniknúť prestoje v súvislosti s tvrdenými nedostatkami projektu a v súvislosti s tým, že bolo potrebné čakať na vyjadrenie sa projektanta, nie je možné na týchto skutočnostiach založiť konštatovanie o porušení zmluvnej povinnosti žalobcu, ktorý projekt nezabezpečoval. Naviac i v prípade, pokiaľ by projekt zabezpečoval žalobca, čo však nebola situácia v prejednávanej veci s ohľadom na uvedený obsah objednávky z 22.10.2009, nebolo by možné skonštatovať existenciu kompenzabilnej pohľadávky žalovaného v rozsahu vyplývajúcom z položky č. 3, nakoľko i pre túto platia konštatovania vo vzťahu k nepreukázaniu dôvodnosti uplatnenej výšky v sadzbe 9,80 EUR za jednu hodinu.
Pokiaľ ide o pohľadávku žalovaného na náhradu škody z titulu cestovných nákladov pri presune piatich pracovníkov žalovaného zo stavby rodinného domu v T. C. na stavbu Most Naloučany podľa položky 9 súpisu, súd na základe oboznámenia svedeckých výpovedí svedkov E., X. a F., ako aj na základe listu B. E. z 5.10.2014 /č.l. 343/ a po oboznámení sa so špecifikáciou cestovných nákladov tak, ako bola vypracovaná žalovaným podľa č.l. 347 - 348, po vyhodnotení všetkých týchto dôkazov podľa § 132 OSP súd konštatuje, že žalovaný v konaní preukázal, že došlo k presunu asi šiestich pracovníkov /tento počet vyplýva zo svedeckej výpovede svedka E./ zo stavby vykonávanej žalovaný v Záhorskej Bystrici na stavbu Most Naloučany. Z týchto dôkazov však nevyplýva jednoznačne a spoľahlivo pri obrane žalobcu, ktorý špecifikáciu tejto časti pohľadávky, teda špecifikáciu škody podľa položky č. 9 podaním žalovaného z č.l. 347 až 348 namietal, vznik škody na strane žalovaného v rozsahu a teda v konkrétnej výške zodpovedajúcej položke č. 9. Naviac i v tejto časti poukazuje súd na úpravu § 537 ods. 1 veta prvá Obchodného zákonníka a konštatuje v tejto časti, že nehodnotí ako preukázanú príčinnú súvislosť medzi tvrdenou škodou žalovaného v rozsahu cestovných nákladov podľa položky č. 9 a porušením zmluvnej povinnosti žalobcu aspoň päť dní pred zahájením 2. etapy upresniť termín montáže, resp. vyzvať žalovaného na nastúpenie prác /pričom v tejto výzve došlo len dva dni pred termínom nástupu na práce, čo v konaní zo strany žalobcu rozporované nebolo/. V nadväznosti na uvedené ani v tejto časti nebol preukázaný vznik a existencia kompenzabilnej pohľadávky žalovaného z titulu náhrady škody.
Pokiaľ ide o náhradu škody podľa položky 10 súpisu, súd zároveň uvádza, že z vykonaného dokazovania výsluchom svedkov A. E. a S. X. vyplýva, že títo boli skutočne náhle presunutí žalovaným zo stavby, ktorú žalovaný realizoval v Záhorskej Bystrici, na stavbu Most Naloučany. Okrem označených svedkov boli takto presúvaní i ďalší pracovníci, ktorých podľa vyjadrenia svedka E. mohlo byť asi šesť. Tomuto počtu presúvaných pracovníkov však nekorešponduje počet presúvaných pracovníkov vyplývajúci zo špecifikácie žalovaného podľa č.l. 347 až 348 k tejto položke a ktorú špecifikáciu žalobca zároveň namietal. Skutočnosť samotného presunu týchto pracovníkov podľa názoru súdu nezakladá vznik práva žalovaného na náhradu škody podľa položky 10, pretože i tu je nedostatočne preukázaná priama príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti žalobcu oznámiť žalovanému nástup na práce päť dní vopred, pokiaľ ide o 2. etapu a tvrdeným vznikom škody na strane žalovaného. I vo vzťahu ku položke č. 10 súpisu súd ďalej uvádza, pokiaľ ide o výšku tejto položky určovanú prostredníctvom sadzby
9,80 EUR za hodinu rovnaké závery, ako u položiek 1, 2, 3, 11 - 12. V tejto časti preto žalovaný preto nepreukázal existenciu kompenzabilnej pohľadávky z titulu náhrady škody v rozsahu vyplývajúcom z položky č. 10.
Jedine vo vzťahu k položke č. 8 súd na základe vykonaného dokazovania oboznámením objednávky z 22.10.2009, objednávky prác č. 2009-017 z 3.9.2009 medzi objednávateľom B. E., M. XX a zhotoviteľom STAVEX TOP, s.r.o., Radoľa 436 /č.l. 342/ a vyjadrením B. E. z 5.10.2012 podľa č.l. 343 konštatuje preukázanie vzniku a existencie kompenzabilnej pohľadávky žalovaného voči žalobcovi v sume 2.550,- EUR z titulu náhrady škody. Z objednávky žalovaného z 22.10.2009 vyplýva zmluvná povinnosť žalobcu oznámiť upresnenie termínu montáže 2. etapy aspoň päť dní pred zahájením. Žalovaný v konaní tvrdil, že žalobca takéto oznámenie učinil dva dni pred nástupom na práce 2. etapy a žalobca v konaní toto tvrdenie žalovaného nerozporoval /§ 120 ods. 3 OSP/. V príčinnej súvislosti s porušením uvedenej zmluvnej povinnosti žalobcu musel žalovaný odvolať a náhle presunúť svojich pracovníkov zo stavby v Záhorskej Bystrici na stavbu Most Naloučany a zároveň voči žalovanému jeho objednávateľ B. E., pre ktorého vykonával práce na stavbe rodinného domu v T. C., uplatnil zmluvnú pokutu dojednanú v Zmluve, ktorú mali uzatvorenú /č.l. 342/, v sadzbe 850,- EUR za každý deň v prípade nesplnenia termínu realizácie. Z vyjadrenia sa B. E. z 5.10.2014 vyplýva, že v termíne 22.11.2009 pracovníci žalovaného bezdôvodne zo stavby rodinného domu T. C. odišli na druhú akciu Most Naloučany, čím vzniklo B. E. oneskorenie odovzdania stavby voči jeho zmluvnému partnerovi SIBAstav, s.r.o.. Stavba bola pozastavená zo strany zhotoviteľa počas troch dní a teda za tri dni Anton Kopásek uplatnil voči žalovanému zmluvnú pokutu vo výške 2.550,- EUR, ktorá bola odpočítaná z konečnej fakturácie žalovaného. Tým žalovanému vznikla škoda v rozsahu 2.550,- EUR, ktorá mu vznikla v priamej príčinnej súvislosti s porušením zmluvnej povinnosti žalobcu oznámiť termín nástupu na práce - na montáž aspoň päť dní pred zahájením, všetko vo vzťahu k 2. etape. S ohľadom na tvrdenia žalobcu uvádzané v konaní v týchto súvislostiach, kde žalobca zdôrazňoval, že sa tu jednalo o nároky týkajúce sa 2. etapy súd uvádza, že táto argumentácia žalobcu je irelevantná vzhľadom na skutočnosť, že pokiaľ žalovaný preukázal vznik škody v rozsahu položky č. 8 a teda vznik kompenzabilnej pohľadávky, ktorú si započítal jednostranným právnym úkonom započítania, je rozhodujúce, že sa jedná o kompenzabilnú pohľadávku a je v uvedených súvislostiach irelevantné, v akých skutkových okolnostiach táto žalovanému voči žalobcovi vznikla, a teda že kompenzovanou pohľadávkou bola pohľadávka týkajúca sa 1. etapy. Naviac súd zdôrazňuje, že sám žalovaný realizáciou započítania jednostranným právnym úkonom z 15.3.2010, kedy započítal svoju pohľadávku v tvrdenej výške 4.534,29 EUR a ktorá bola dôvodne kompenzovaná v sume 2.550,- EUR, ako vyplýva z výsledkov vykonaného dokazovania, voči žalovanej pohľadávke ako kompenzovanej pohľadávke žalobcu podľa faktúry č. 10/00021 splatnej 14.3.2010 v sume 4.534,29 EUR potvrdil existenciu tejto kompenzovanej pohľadávky žalobcu. Pokiaľ žalovaný v konaní popieral existenciu žalovanej pohľadávky ako nedôvodnú, je toto jeho tvrdenie v rozpore so skutočnosťou realizácie jednostranného právneho úkonu započítania z 15.3.2010, kedy žalovaný svoju kompenzabilnú pohľadávku z titulu náhrady škody podľa položiek č. 1, 2, 3, 8, 9, 10, 11 - 12 v tvrdenom rozsahu 4.534,29 EUR započítal voči žalovanej pohľadávke, čím potvrdil, že táto žalovaná pohľadávka k momentu započítania existovala ako skutkovo a právne dôvodná. Skutočnosť, že sa jednostranný právny úkon žalovaného - započítanie z 15.3.2010 dostal do dispozičnej sféry žalobcu, bola v konaní nesporná.
V nadväznosti na uvedené bolo žalobcovi priznané právo na náhradu škody v rozsahu, ako vyplýva z výroku tohto rozsudku na základe aplikácie § 373, § 367 Obchodného zákonníka, ktoré vzniklo porušením zmluvnej povinnosti žalovaného odovzdať 1. etapu diela vo fixne dohodnutom termíne. Na základe uzatvorenej zmluvy o dielo bolo zmluvnou povinnosťou žalovaného zrealizovať prvú etapu plnenia do fixne dojednaného termínu, teda do 1.11.2009. Žalovaný si túto zmluvnú povinnosť nesplnil, čo spoľahlivo preukazuje listinný dôkaz - zápis v stavebnom denníku predmetnej stavby z 9.11.2009 podľa čísla listu v stavebnom denníku 537581 /č.l. 142/, ktorý listinný dôkaz nebol zo strany žalovaného v konaní rozporovaný a nebola žalovaným namietaná hodnovernosť tohto listinného dôkazu, na základe čoho súd z jeho obsahu pri svojom rozhodnutí vychádzal skonštatujúc, že tento dôkaz preukazuje ukončenie prvej etapy až ku 9.11.2009. K tomuto záveru súd zdôrazňuje časové súvislosti vyplývajúce z listinných dôkazov - objednávky z 22.10.2009, v ktorej je termín plnenia prvej etapy - ukončenie prvej etapy dojednaný do 1.11.2009 a termín druhej etapy dojednaný ako predpokladaný do 5.12.2009, z čoho logicky vyplýva, že zápis v stavebnom denníku pod č. 537581 z 9.11.2009 je zápisom, ktorý sa vzťahuje ku prvej etape a svedčí o nedodržaní dohodnutého termínu ukončenia prvej etapy vo fixne dohodnutom termíne, teda do 1.11.2009. Tým mal súd za preukázané splnenie hmotno-právneho
predpokladu vzniku práva žalobcu na náhradu skutočnej škody v podobe porušenia zmluvnej povinnosti žalovaného konaním žalovaného. Zodpovednosť za škodu v obchodno-právnych vzťahoch je založená na objektívnom princípe, teda nevyžaduje zavinenie. Zodpovednosti za škodu sa škodca môže v obchodno-právnych vzťahoch zbaviť, len ak preukáže existenciu okolností vylučujúcich zodpovednosť v zmysle § 374 ods. 1 Obchodného zákonníka, čo v prejednávanej veci zo strany žalovaného preukázané spoľahlivo nebolo. Z vykonaného dôkazu výsluchom svedka S. R. vyplýva, že sa uskutočnilo jednanie medzi žalobcom, žalovaným a tretím subjektom OHL ŽS, a.s. v súvislosti so sklzom pri realizácii prvej etapy diela, pričom výsledkom tohto stretnutia bola dohoda zúčastnených, podľa ktorej celkový časový sklz na prvej etape bol ustálený na osem dní celkovo, ale keďže k jeho vzniku došlo jednak v dôsledku pochybenia p. D., ale zároveň i subjektu OHL, bola p. D. vyúčtovaná zmluvná pokuta len za štyri dni. Týmto spôsobom boli zároveň kompenzované práce naviac, či už boli alebo neboli vykonané / čl. 113/. Žalobca subjektu OHL zaplatil zmluvnú pokutu zápočtom. Z obsahu svedeckej výpovede svedka S. R., ktorú súd hodnotí ako hodnovernú v spojení s listinným dôkazom - Dohodou o zápočte medzi žalobcom a subjektom OHL ŽS, a.s. podľa č.l. 65 a z vyjadrenia subjektu OHL ŽS a.s. zo dňa 17.2.2015 / čl. 364/ po vyhodnotení týchto dôkazov podľa § 132 OSP mal súd preukázané splnenie hmotno-právnej podmienky príčinnej súvislosti medzi porušením zmluvnej povinnosti žalovaného ukončiť prvú etapu diela do 1.1.2009 a vznikom škody v rozsahu žalovanej istiny. Zároveň uvedené dôkazy preukazujú i hmotno- právnu podmienku vzniku skutočnej škody v rozsahu žalovanej istiny, teda v sume 1.984,29 EUR. Na základe skonštatovania o preukázaní hmotno-právnych podmienok práva žalobcu na náhradu škody / porušenie zmluvnej povinnosti žalovaného, vznik skutočnej škody a príčinná súvislosť medzi porušením zmluvnej povinnosti a vzniknutou škodou/ súd žalovaného zaviazal na zaplatenie sumy 1.984,29 EUR právnym titulom náhrady skutočnej škody podľa § 373, § 367 Obchodného zákonníka a vo zvyšnej časti / v ktorej pohľadávka žalobcu na náhradu škody zanikla započítaním, na základe jednostranného právneho úkonu započítania zrealizovaného žalovaným z 15.3.2010/, rozhodol o zamietnutí žaloby.
Právo na náhradu skutočnej škody predstavuje právo žalobcu na zaplatenie peňažnej pohľadávky. So splnením záväzku zaplatiť žalobcovi spôsobenú škodu je žalovaný v omeškaní. Vo väzbe na skutočnosť omeškania sa žalovaného so splnením uvedeného peňažného záväzku svedčí žalobcovi podľa § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka právo na zaplatenie úroku z omeškania, ktorý mu bol pri absencii osobitnej dohody o výške úroku z omeškania pre tento prípad priznaný v zákonnej sadzbe 9 % ročne, tak ako vyplýva z výroku tohto rozsudku, pričom v tejto časti súd aplikoval svoju vedomosť o výške zákonného úroku z omeškania z inej svojej rozhodovacej činnosti /§ 121 OSP/. Úrok z omeškania priznal súd žalobcovi odo dňa následujúceho po dni splatnosti daňového dokladu - faktúry, ktorým žalobca vyúčtoval svoju pohľadávku v rozsahu žalovanej istiny /faktúra č. 10/00021 z č.l. 3/ a ktorá faktúra sa dostala do dispozičnej sféry žalovaného, čo nesporne vyplynulo z vykonaného dokazovania / napr. z obsahu svedeckej výpovede svedka S. R./, čím žalobca prejavil vôľu, aby mu žalovaný zaplatil tento peňažný záväzok v lehote splatnosti tejto faktúry. V tejto časti súd zdôrazňuje obsah druhového vymedzenia pohľadávky, ktorá je predmetom fakturácie podľa tohto daňového dokladu č. 10/00021 a ktoré vymedzenie sa viaže na nedodržanie termínu montáže armatúry mostovky na označenej stavbe. Údaj v texte faktúry, podľa ktorého ide o penalizačnú faktúru, vyhodnotil súd v pomeroch prejednávanej veci ako irelevantný. Vo zvyšnej časti rozhodol súd o zamietnutí uplatneného úroku z omeškania.
Vzhľadom na záväzný právny názor odvolacieho súdu sa súd prvého stupňa vysporiadal po doplnení dokazovania po rozhodnutí odvolacieho súdu i s argumentáciou žalovaného, ktorá bola prezentovaná až v odvolaní prvému rozsudku súdu prvého stupňa v tejto veci. Pokiaľ žalovaný namietal, že sa žalobca nesprával preventívne a porušil zákonnú prevenčnú povinnosť podľa § 415 Občianskeho zákonníka, aj svoju zákonnú povinnosť podľa § 382 Obchodného zákonníka, že nevykonal opatrenia potrebné na odvrátenie škody podľa § 384 Obchodného zákonníka a nesplnil si notifikačnú povinnosť podľa § 377 ods. 1 Obchodného zákonníka, dôsledkom porušenia ktorých povinností žalobcu je vznik práva žalovaného na náhradu škody, poukazuje súd na závery podrobne uvedené vo vzťahu ku položkám 1, 2, 3, 8, 9, 10, 11 - 12 súpisu, ktoré túto argumentáciu vysporiadávajú v smere vyhodnotenia dôvodnosti pohľadávky žalovaného na náhradu škody, ktorá bola predmetom jednostranného právneho úkonu započítania zrealizovaného žalovaným 15.3.2010, v rozsahu položky č. 8.
Pokiaľ žalovaný tvrdil, že v rámci Dohody o započítaní medzi žalobcom a OHL ŽS, a.s. z 11.2.2010 / č.l. 65/, zmluvné strany tejto Dohody uznali voči sebe vzájomné nároky z neplatnej dohody o zmluvnej pokute a takýto výkon práva je šikanózny voči žalovanému a v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, čo odôvodňovalo aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka, poukazuje súd na obsah
Zmluvy o dielo uzatvorenej medzi žalobcom a OHL ŽS, a.s., ako vyplýva z č.l. 5 a ktorý obsah zahŕňa platnú a účinnú dohodu o zmluvnej pokute, ako aj na obsah samotnej Dohody o započítaní z 11.2.2010 z č.l. 65 medzi OHL ŽS, a.s. a žalobcom, kde sú započítavané pohľadávky celkom jednoznačne identifikované, ako aj na vyjadrenie samotného subjektu OHL ŽS, a.s. podľa č.l. 364 zo 17.2.2015, kde tento subjekt na základe dopytu súdu jednoznačne potvrdzuje obsah a dôvodnosť Dohody o započítaní uzatvorenej so žalobcom 11.2.2010, čo vylučuje záver o opodstatnenosti posudzovania konania žalobcu pri uzatvorení Dohody o započítaní z 11.2.2010 medzi žalobcom a OHL ŽS, a.s. na základe aplikácie § 265 Obchodného zákonníka. Vo všeobecnej rovine je konaním, u ktorého prichádza do úvahy posúdenie podľa § 265 Obchodného zákonníka také konanie, pri ktorom dochádza ku zneužitiu práva, konanie ktoré je v rozpore s cieľom sledovaným hmotným právom a dôsledkom ktorého konania je nedôvodný zásah do práv iných subjektov. Z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že omeškanie s odovzdaním 1. etapy diela bolo v rozsahu ôsmych dní /oproti dojednanému termínu odovzdania 1. etapy diela 1.11.2009 bolo dielo odovzdané 9.11.2009/, čo v konaní nebolo sporné a ktorú skutočnosť potvrdzoval vo svojich vyjadreniach v priebehu konania opakovane i samotný žalovaný. Na uvedenom nič nemení ani obsah stavebného denníka podľa zápisov v stavebnom denníku na č.l. 34 a 35 /listy stavebného denníka č. 537581 a 537582/. Tvrdenia žalovaného o omeškaní v rozsahu len štyroch dní uvádzané až v odvolaní proti prvému rozsudku súdu prvého stupňa preto súd hodnotí ako účelové tvrdenia a vyvrátené výsledkami vykonaného dokazovania a nevzhliada s tejto a ani v inej skutkovej súvislosti v tejto veci priestor pre aplikáciu § 265 Obchodného zákonníka . Vo vzťahu ku argumentácii, v rámci ktorej žalovaný poukazoval na skutočnosť, že so splnením zmluvných povinností voči žalovanému podľa Zmluvy o dielo bol v omeškaní samotný žalobca, čo by vylučovalo omeškanie žalovaného súd uvádza, že z vykonaného dokazovania spoľahlivo vyplynulo, že nároky žalovaného na náhradu škody podľa položiek 1,2,3, 9, 10, 11-12 neboli uplatnené započítaním žalovaného z 15.3.2010 dôvodne a zároveň, že položky 3, 8,9,10 a 11-12 sa týkali druhej etapy realizovaného diela /toto konštatovanie je preukázané vyjadrením B. E. zo dňa 5.10.2014 o presune pracovníkov žalovaného zo Záhorskej Bystrice na stavbu Most Naloučany 22.11.2009 a výpoveďami svedkov E. a X./. V nadväznosti na uvedené potom nemôže byť jednak nepreukázaným omeškaním žalobcu a jednak jeho omeškaním pri realizácii úkonov v rámci druhej etapy realizácie diela, vylúčené omeškanie žalovaného s dodržaním termínu realizácie 1. etapy diela do 1.11.2009.
S poukazom na ustanovenie § 151 ods.3 OSP súd vyhradil rozhodnutie o náhrade trov konania samostatnému rozhodnutiu do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Uvedený procesný postup súd zvolil s ohľadom na skutočnosť, že predmetom konania bolo jednak právo na zaplatenie žalovanej pohľadávky, ako i právo žalovaného uplatnené v rámci vzájomného návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia jeho písomného vyhotovenia dvojmo, prostredníctvom Okresného súdu Žilina ku Krajskému súdu v Žiline.
V odvolaní je potrebné uviesť: ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované. Ďalej je potrebné označiť rozhodnutie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napadá, v čom vidí odvolateľ nesprávnosť rozhodnutia alebo postupu súdu a čoho sa domáha. Odvolanie je potrebné predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy. Odvolanie proti rozsudku, možno odôvodniť len tým, že: a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 OSP, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a OSP), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Ak osoba povinná podľa tohto rozhodnutia dobrovoľne nesplní, čo jej ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže osoba oprávnená z rozhodnutia podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu / Z.č. 233/1995 Z.z. v znení zmien a doplnkov/.