Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_31Cb-54-2022.pdf
PDF · 96.85 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-31Cb/54/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Luciou Baňackou, PhD. v právnej veci žalobcu: SANT MARTINO s.r.o., Cukrovarská 26, 075 01 Trebišov, IČO: 48 289 612, zast.: ADVOKÁT FUTÓ s.r.o., L. Svobodu 2412/8, 075 01 Trebišov, IČO: 36 589 489, proti žalovanému: Enzo F s.r.o., Napájadlá 7, 040 12 Košice
- mestská časť Nad jazerom, IČO: 51 200 678, o zaplatenie 504 Eur s príslušenstvom takto
rozhodol:
I. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi sumu 504 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 504 eur od 8.2.2019 do zaplatenia.
II. Žalovaný je povinný do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku zaplatiť žalobcovi paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky vo výške 40 eur.
III. Žalobcovi priznáva voči žalovanému náhradu trov súdneho konania v plnom rozsahu, o ktorých výške bude rozhodnuté samostatným uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
1. Žalobca sa žalobou podanou v upomínacom konaní domáhal, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť mu sumu 504 eur s príslušenstvom titulom nároku na náhradu škody na predmete nájmu.
2. Žalobca žalobu odôvodnil tým, že sporové strany (žalobca ako prenajímateľ a žalovaný ako nájomca) uzatvorili dňa 1.8.2018 Zmluvu o nájme hnuteľných vecí č. 2018/003, ktorej predmetom bol o.i. prenájom mlynčeka na kávu ATR so zásobníkom, výrobné číslo 62857. Dňa 11.1.2019 bol z prevádzky žalovaného prenajatý mlynček na kávu odcudzený. Žalovaný škodovú udalosť oznámil poisťovni ČSOB poisťovňa, a.s., s ktorou vedie súdny spor o vyplatenie poistného plnenia. Žalobca v súlade s článkom 5.10 zmluvy vystavil žalovanému dňa 24.1.2019 Faktúru č. 20190039 na sumu 504 eur, t.j. vo výške predajnej ceny prenajatého mlynčeka na kávu ATR so splatnosťou dňa 7.2.2019. Žalobca faktúru uviedol vo svojom kontrolnom výkaze DPH v mesiaci január 2019. Žalovaný dlžnú sumu vo výške 504 eur doposiaľ žalobcovi neuhradil.
3. Proti platobnému rozkazu vydanému v upomínacom konaní podal včas odpor žalovaný, v ktorom uviedol, že si splnil všetky povinnosti, ktoré mu vyplývali zo Zmluvy o nájme vecí č. 2018/003 vrátane uzatvorenia poistnej zmluvy. Krádež prenajatého mlynčeka na kávu žalovaný oznámil poisťovni ČSOB poisťovňa, a.s., avšak táto si nesplnila zákonnú povinnosť podľa § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka a neukončila šetrenie poistnej udalosti. Žalovaný sa poistného plnenia domáha v súdnom konaní. V podanom odpore žalovaný vzniesol námietku premlčania a poukázal na to, že žalovaná pohľadávka bola splatná dňa 7.2.2019, pričom žalobca si nárok na zaplatenie pohľadávky uplatnil na súde dňa 24.3.2022. Žalovaný uviedol, že nájomná zmluva hnuteľných vecí nie je upravená v Obchodnom zákonníku a z tohto dôvodu sa nájomný vzťah sporových strán riadi úpravou § 663 a nasl. Občianskeho
zákonníka, § 721 až § 723 Občianskeho zákonníka a § 101 Občianskeho zákonníka. Nárok žalobcu sa podľa žalovaného premlčal po uplynutí 3-ročnej premlčacej lehoty. Žalovaný vo svojom odpore zároveň poukázal na článok 7.8 Zmluvy o nájme vecí č. 2018/003, podľa ktorého žalovanému vznikol nárok na kúpu predmetu nájmu za kúpnu cenu 1 euro bez DPH. Z uvedeného dôvodu žalovaný považuje nárok žalobcu za nedôvodný. Žalovaný ďalej v odpore uviedol, že zmluva o nájme vecí č. 2018/003 mala byť podľa dôkazov predložených žalobcom uzatvorená dňa 1.8.2018. V rovnaký deň mal byť podpísaný záznam o odovzdaní predmetu nájmu vrátane príslušenstva. Žalovaný poprel pravosť uvedených listinných dôkazov, označil ich za lož a podpisy a pečiatky za úmyselne sfalšované. Žalovaný v konaní ako listinný dôkaz predložil Záznam o odovzdaní predmetu nájmu vrátane príslušenstva zo dňa 12.2.2008 a uviedol, že podpis konateľa žalovaného na Zmluve zo dňa 1.8.2018 nie je jeho podpisom. Žalovaný zároveň poukázal na to, že dňa 1.8.2018 nemal obchodné meno Enzo F s.r.o., aké je uvedené na Zmluve zo dňa 1.8.2018.
4. Žalobca v replike poprel tvrdenie žalovaného, že žalobou uplatnený nárok na zaplatenie je premlčaný. Poukázal na to, že vzťah sporových strán je obchodnoprávnym vzťahom, a preto premlčacia doba je štvorročná. Žalobca ďalej uviedol, že Faktúru č. 20190039 ako účtovný doklad žalovaný akceptoval a uznal a na tento účtovný doklad sa vyslovene odvoláva ako na dôkaz v súdnom konaní proti ČSOB poisťovni, a.s. Vo vzťahu k tvrdeniu žalovaného, že žalobca je povinný s ním uzatvoriť kúpnu zmluvu o predmete nájmu, žalobca uviedol, že táto povinnosť uzatvoriť kúpnu zmluvu žalobcovi vzniká len za predpokladu, že žalovaný bude plniť minimálne mesačné množstevné odbery kávy, ku ktorým sa zmluvne zaviazal žalobcovi ako dodávateľovi, čo sa v danom prípade nestalo, a teda žalovanému nárok na uzatvorenie kúpnej zmluvy predmetu nájmu vôbec nevznikol. Žalobca poprel skutkové tvrdenia žalovaného, že listinné dôkazy ním predložené sú úmyselne sfalšované.
5. Žalovaný v duplike zo dňa 13.7.2022 uviedol, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno, pretože nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre priznanie uplatneného nároku. Opätovne vzniesol námietku premlčania. Poukázal na to, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a žalovaným je založený na Zmluve o nájme vecí č. 2018/003, ktorej právnu úpravu Obchodný zákonník. Tvrdenia žalobcu o štvorročnej premlčacej dobe sú preto podľa žalovaného nesprávne.
6. Na pojednávaní dňa 16.11.2022 žalobca zopakoval svoje skutkové tvrdenia obsiahnuté v písomných podaniach a uviedol, že sporové strany podpísali Záznam o odovzdaní predmetu nájmu vrátane príslušenstva dvakrát, a to dňa 12.2.2008 a následne dňa 1.8.2018. Žalobca poukázal na nepravdivosť skutkového tvrdenia žalovaného, podľa ktorého dňa 1.8.2018, t.j. v deň podpisu nájomnej zmluvy mal iné obchodné meno ako je uvedené na zmluve. Žalovaný sa na pojednávanie nedostavil a neuplatnil žiadne ďalšie prostriedky procesnej obrany, napriek tomu, že predvolanie mu bolo riadne doručené dňa 29.7.2022.
7. Súd vykonal dokazovanie predloženými listinnými dôkazmi podľa § 204 CSP a zistil tento skutkový stav: Sporové strany ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvorili zmluvu o nájme hnuteľných vecí, predmetom ktorej bol prenájom mlynčeka na kávu ATR so zásobníkom, výrobné číslo 62857. V zmluve sa žalobca ako prenajímateľ a výlučný vlastník predmetu nájmu zaviazal prenechať do dočasného užívania žalovanému za dohodnutú odplatu predmet nájmu. Žalovaný sa zaviazal platiť za užívanie predmetu nájmu dohodnuté nájomné. Podľa článku 5.10 zmluvy v prípade poškodenia, straty, alebo zničenia predmetu nájmu je nájomca povinný nahradiť prenajímateľovi škodu tým vzniknutú vo výške zodpovedajúcej predajnej cene predmetu nájmu platnej podľa aktuálneho cenníka. Podľa článku 7.8 nájomnej zmluvy, ak nájomca počas doby trvania nájomného vzťahu odoberie od prenajímateľa minimálne 480 kg tovaru - kávu rady HARDY EUROPA, vzniká nájomcovi nárok na kúpu predmetu nájmu za kúpnu cenu 1 euro bez DPH, to všetko za splnenia podmienky, že nájomca počas doby trvania nájomného vzťahu neporuší povinnosti uložené mu v článku 4.3 a 4.4 tejto zmluvy. Prenajímateľ je povinný uzatvoriť s nájomcom kúpnu zmluvu bez zbytočného odkladu potom, čo ho na to nájomca písomne vyzve. Dňom uzatvorenia kúpnej zmluvy končí nájomný vzťah ohľadne predmetu kúpy.
Dňa 11.1.2019 bol predmet nájmu - mlynček ATR so zásobníkom odcudzený z prevádzky nájomcu. Dňa 24.1.2019 žalobca na základe článku 5.10 zmluvy vystavil Faktúru č. 20190039 so splatnosťou dňa 7.2.2019 na sumu 504 eur. Žalovaný faktúru doposiaľ nezaplatil. Z výpisu z obchodného registra žalovaného súd zistil, že dňa 19.7.2018 bola v obchodnom registri zapísaná zmena obchodného mena žalovaného na súčasné obchodné meno Enzo F s.r.o..
8. Podľa § 8 zákona 513/1991 Zb. Obchodného zákonníka (ďalej len OBZ) obchodným menom sa rozumie názov, pod ktorým podnikateľ vykonáva právne úkony pri svojej podnikateľskej činnosti
9. Podľa § 261 ods. 1 OBZ táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti.
10. Podľa § 261 ods. 9 OBZ zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom.
11. Podľa § 373 OBZ kto poruší svoju povinnosť zo záväzkového vzťahu, je povinný nahradiť škodu tým spôsobenú druhej strane, ibaže preukáže, že porušenie povinností bolo spôsobené okolnosťami vylučujúcimi zodpovednosť.
12. Podľa § 387 ods. 1 OBZ právo sa premlčí uplynutím premlčacej doby ustanovenej zákonom.
13. Podľa § 397 OBZ ak zákon neustanovuje pre jednotlivé práva inak, je premlčacia doba štyri roky.
14. Podľa § 398 OBZ pri práve na náhradu škody plynie premlčacia doba odo dňa, keď sa poškodený dozvedel alebo dozvedieť o škode a o tom, kto je povinný na jej náhradu; končí sa však najneskôr uplynutím 10 rokov odo dňa, keď došlo k porušeniu povinnosti.
15. Podľa čl. 8 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilného sporového poriadku (ďalej len CSP) strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.
16. Podľa § 151 CSP skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
17. Podľa § 185 ods. 2 CSP súd môže aj bez návrhu vykonať dôkaz, ktorý vyplýva z verejných registrov a zoznamov, ak tieto registre alebo zoznamy nasvedčujú, že skutkové tvrdenia strán sú v rozpore so skutočnosťou; iné dôkazy bez návrhu nevykoná, ak tento zákon neustanovuje inak.
18. Predmetom sporu je nárok žalobcu - prenajímateľa na náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená stratou hnuteľnej veci, ktorú prenechal do dočasného užívania žalovanému. Žalobca svoj nárok odôvodnil článkom 5.10 Zmluvy o nájme hnuteľných vecí č. 2018/003 zo dňa 1.8.2018, v ktorej sa sporové strany dohodli, že v prípade poškodenia, straty alebo zničenia predmetu nájmu je nájomca povinný nahradiť prenajímateľovi škodu tým vzniknutú vo výške zodpovedajúcej predajnej cene predmetu nájmu platnej podľa aktuálneho cenníka.
19. Medzi sporovými stranami nie je sporné, že:
- sporové strany ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvorili zmluvu o nájme hnuteľných vecí, predmetom ktorej bol nájom hnuteľnej veci -mlynčeka ATR so zásobníkom
- súčasťou nájomnej zmluvy bolo dojednanie sporových strán, že v prípade poškodenia, straty alebo zničenia predmetu nájmu je nájomca povinný nahradiť prenajímateľovi škodu tým vzniknutú vo výške zodpovedajúcej predajnej cene predmetu nájmu
- dňa 11.1.2019 bol z prevádzky žalovaného predmet nájmu odcudzený
- dňa 24.1.2019 žalobca vystavil za účelom úhrady ceny stratenej prenajatej veci Faktúru č. 2190039 so splatnosťou 7.2.2019 na sumu 504 eur. Žalovaný faktúru do dnešného dňa neuhradil.
20. Medzi sporovými stranami bolo sporné:
- či je Zmluva o nájme hnuteľných vecí č. 2018/003 pravá,
- či je nárok uplatnený žalobou premlčaný a
- či žalovanému vznikol nárok na kúpu predmetu nájmu za 1 euro.
21. Medzi sporovými stranami nebolo sporné, že ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvorili zmluvu o nájme mlynčeka na kávu ATR so zásobníkom. Žalovaný v konaní nepoprel existenciu nájomného vzťahu, uviedol však, že žalobcom predložená Zmluva o nájme hnuteľných vecí č. 2018/003 zo dňa 1.8.2018 nie je pravou, žalovaný mal mať v čase podpisu iné obchodné meno ako je uvedené na zmluve a podpis žalovaného na zmluve nie je podpisom konateľa žalovaného.
22. Súd z výpisu z obchodného registra žalovaného zistil, že dňa 19.7.2018 bolo do obchodného registra zapísané ako nové obchodné meno žalovaného jeho súčasné obchodné meno - Enzo F s.r.o. Ide o totožné obchodné meno, ktoré bolo dňa 1.8.2018 (t.j. deň, nasledujúci po zápise zmeny obchodného mena v obchodnom registri) uvedené na Zmluve o nájme hnuteľných vecí ako meno nájomcu. Z vyššie uvedených dôvodov súd skutkové tvrdenie žalovaného, že dňa 1.8.2018 nemal obchodné meno, aké je uvedené na nájomnej zmluve, vyhodnotil ako nepravdivé.
23. Skutkové tvrdenie žalovaného, že podpisy a pečiatky žalovaného na nájomnej zmluve zo dňa 1.8.2018 sú sfalšované, súd posudzoval v súlade s procesnými pravidlami vyjadrenými v článku 8 CSP a § 151 CSP. Každá sporová strana má v konaní procesnú povinnosť označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a zároveň tieto svoje skutkové tvrdenia podoprieť dôkazmi. Žalovaný nenavrhol vykonať žiaden dôkaz na preukázanie ním uvádzaných sporných skutkových tvrdení, ani v podobe znaleckého dokazovania, ani v podobe svedeckých výpovedí. Rozporuplne tiež pôsobia vyjadrenia žalovaného, keď sa na obsah Zmluvy o nájme hnuteľných vecí č. 2018/003 opakovane odvoláva (napr. argumentácia článkom 7.8 zmluvy...) a následne popiera jej pravosť. Z uvedených dôvodov súd túto časť procesnej obrany žalovaného vyhodnotil ako neúspešnú.
24. Vo vzťahu k žalovaným vznesenej námietke premlčania súd uvádza, že nie je sporné, že sporové strany uzatvorili zmluvu, ktorá nie je v Obchodnom zákonníku upravená ako osobitný zmluvný typ. Pri vzniku záväzkového vzťahu sporových strán tiež nebolo sporné, že strany zmluvu uzatvorili ako podnikatelia pri výkone svojej podnikateľskej činnosti. Súd preto záväzkový vzťah sporových strán posúdil podľa § 261 ods. 1 a ods. 9 OBZ ako tzv. kombinovaný obchod. Pri takomto type zmluvného vzťahu podnikateľov sa ich vzájomný záväzkový vzťah spravuje kombinovane - ustanoveniami o určenom zmluvnom type obsiahnutými v Občianskom zákonníku a vo všetkých ostatných otázkach ustanoveniami Obchodného zákonníka. Postupujúc podľa § 261 ods. 9 OBZ súd preto otázku premlčania uplatneného nároku, ako otázku ktorá je osobitne upravená v tretej časti Obchodného zákonníka, posúdil podľa špeciálnej obchodnoprávnej úpravy. Nakoľko od začatia plynutia premlčacej lehoty žalovaného nároku neuplynula štvorročná premlčacia lehota podľa § 397 a 398 OBZ, považuje súd tento nárok za nepremlčaný.
25. Žalovaný v konaní tvrdil, že mu voči žalobcovi vznikol nárok na kúpu predmetu nájmu za 1 euro bez DPH. Žalobca uvedené tvrdenie žalovaného poprel a uviedol, že žalovaný nesplnil zmluvné podmienky pre uzatvorenie kúpnej zmluvy v podobe minimálneho mesačného množstevného odberu kávy. Vzhľadom na spornosť skutkových tvrdení žalovaného, súd opätovne poukazuje na článok 8 CSP a § 151 CSP. V zmysle stabilnej judikatúry a právnej náuky dôkazné bremeno skutkových tvrdení leží vždy na tej sporovej strane, ktorá z existencie ním tvrdených skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky. Preto ak žalovaný v konaní tvrdí, že mu vznikol nárok na kúpu predmetu nájmu za kúpnu cenu 1 euro bez DPH a žalobca toto tvrdenie popiera, je povinnosťou žalovaného uniesť dôkazné bremeno jeho skutkových tvrdení. Žalovaný v konaní nenavrhol vykonanie žiadneho dôkazu, ktorý by jeho skutkové tvrdenia potvrdil.
26. Z vyššie uvedených dôvodov a neunesenia procesných bremien žalovaným, súd žalobe žalobcu v celom rozsahu vyhovel.
27. Podľa ust. § 365 ods. 1 OBZ dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom.
28. Podľa ust. § 369 ods. 1 OBZ ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, vzniká veriteľovi, ktorý si splnil svoje zákonné a zmluvné povinnosti, právo požadovať z nezaplatenej sumy úroky z omeškania vo výške dohodnutej v zmluve, a to bez potreby osobitného upozornenia.
29. Podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ, ak výška úrokov z omeškania nebola dohodnutá, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania v sadzbe, ktorú ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
30. Podľa ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013, ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka, namiesto úrokov z omeškania podľa sadzby určenej podľa odseku 1 môže veriteľ požadovať úroky z omeškania v sadzbe, ktorá sa rovná základnej úrokovej sadzbe Európskej centrálnej banky 1) platnej k prvému dňu omeškania zvýšenej o deväť percentuálnych bodov; takto určená sadzba úrokov z omeškania platí počas celej doby omeškania.
31. Nakoľko sa žalovaný dostal nezaplatením splatnej faktúry č. č. 20190039 do omeškania, súd priznal žalobcovi úrok z omeškania v zákonnej výške 9 % ročne podľa ust. § 369 ods. 2 OBZ v spojení ust. § 1 ods. 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 počnúc dňom 8.2.2019., t.j. dňom nasledujúcim po dátume splatnosti uvedenom na faktúre. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola k prvému dňa omeškania vo výške 0,00%.
32. Podľa ust. § 369c ods. 1 OBZ omeškaním dlžníka vzniká veriteľovi okrem nárokov podľa § 369, 369a a 369b aj právo na paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky, a to bez potreby osobitného upozornenia. Výšku paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky ustanoví vláda Slovenskej republiky nariadením.
33. Podľa ust. § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Obchodného zákonníka výška paušálnej náhrady nákladov spojených s uplatnením pohľadávky podľa § 369c ods. 1 zákona je 40 eur jednorazovo bez ohľadu na dĺžku omeškania.
34. O povinnosti žalovaného zaplatiť paušálnu náhradu nákladov spojených s uplatnením pohľadávky súd rozhodol v súlade s § 369c ods. 1 OBZ v spojení s ust § 2 nariadenia vlády SR č. 21/2013 Z.z.
35. Podľa ust. § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
36. O trovách konania bolo z dôvodu, že žalobca bol úspešný v plnom rozsahu rozhodnuté podľa § 255 ods. 1 CSP a to tak, že súd mu voči žalovanému priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
37. O konkrétnej výške náhrady trov konania rozhodne samostatným uznesením poverený súdny úradník po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
38. V zmysle vyššie uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení súd rozhodol tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na Okresný súd Košice II. V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody sú uvedené v § 365 Civilného sporového poriadku) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že : a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 C.s.p.)
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. (§ 366 C.s.p.)
Pokiaľ žalovaný nesplní svoje povinnosti uložené týmto rozsudkom, môže sa žalobca ako oprávnený domáhať uhradenia svojej pohľadávky prostredníctvom exekučného konania podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch.