Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_35Ek-715-2021.pdf
PDF · 95.66 KB
Case nature
Subarea
35Ek/715/2021
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci oprávneného: EOS KSI Slovensko, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava, IČO: 35 724 803, právne zastúpený: Remedium Legal, s.r.o., Pajštúnska 5, 851 02 Bratislava - mestská časť Petržalka, IČO: 53 255 739, proti povinnému: O. J., nar. XX.XX.XXXX, Y. XX, XXX XX Y., o vymoženie 922,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, vedenej u súdneho exekútora: JUDr. Soňa Stodolová, Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 741, o návrhu na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
I. Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
II. Súd povinnému nárok na náhradu trov exekúcie v celom rozsahu n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie, doručeným súdu dňa 02.03.2021, domáhal vymoženia pohľadávky vo výške 922,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie, na základe exekučného titulu - Rozhodcovský rozsudok sp. zn. SRSAspA 02269/19 vydaný Stálym rozhodcovským súdom zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, rozhodcom Mgr. Richardom Mošaťom, LL.M. dňa 25.11.2019 (ďalej len „exekučný titul”).
2. Poverením zo dňa 22.03.2021 súd poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora JUDr. Soňu Stodolovú, so sídlom Kmeťkova 25, 949 01 Nitra, IČO: 34 039 741, ktorý ju vedie pod spisovou značkou 157EX 250/21.
3. Dňa 23.04.2021 bol súdu doručený návrh povinného na zastavenie exekúcie v zmysle § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „Exekučný poriadok“), o ktorom súd rozhodol uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021 tak, že jeho návrh na zastavenie exekúcie zamietol. Voči uvedenému rozhodnutiu súdu podal povinný sťažnosť, o ktorej súd rozhodol uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 09.06.2022, ktorým jeho sťažnosť zamietol. Uznesenie sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021 v spojení s Uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 09.06.2022 tak nadobudlo právoplatnosť dňa 30.06.2022.
4. Následne dňa 20.07.2022 bol súdu doručený v poradí druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, ku ktorému sa vyjadril oprávnený a súdny exekútor.
5. Povinný odôvodnil podanie ďalšieho návrhu na zastavenie exekúcie tým, že exekučný titul je neplatný, nulitný. Rozhodcovský súd odvodzoval svoju právomoc z rozhodcovskej doložky dohodnutej medzi oprávneným a povinným v zmluve o úvere (vo Všeobecných podmienkach poskytnutia úveru) majúcej charakter spotrebiteľskej zmluvy. Exekučný titul má tak byť podľa povinného v rozpore so zákonom, keďže rozhodcovská zmluva nebola vôbec uzavretá alebo bola uzavretá neplatne. Nedostatok právomoci rozhodcovského súdu odvíjajúci sa od neexistencie či neplatnosti rozhodcovskej zmluvy má v spotrebiteľskej veci za následok materiálnu nevykonateľnosť (nezáväznosť) rozhodcovského rozsudku. Povinný ďalej namietol, že exekučný súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie bez preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s únijným právom a právom Slovenskej republiky. Povinný má za to, že neprípustnosť exekúcie spočíva aj v skutočnosti, ktorá nastala po vzniku exekučného titulu, a síce že oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie, čím porušil zákonnú povinnosť, podal návrh na výkon exekúcie bez právneho dôvodu, uviedol súd do omylu, použil nekalé praktiky a dopustil sa poškodzovania práv spotrebiteľa. V rámci svojho podania povinný poukázal na viaceré rozhodnutia vnútroštátnych súdov, o. i. aj na rozhodnutie Okresného súdu Banská Bystrica sp zn. 31Ek/1111/2018 zo dňa 22.02.2019. Na základe uvedených skutočností povinný žiadal súd, aby exekúciu zastavil a zaviazal oprávneného na náhradu trov exekúcie v plnom rozsahu.
6. Oprávnený v rámci svojho stručného vyjadrenia poukázal na neuvedenie žiadnych skutočností zo strany povinného, ktoré by nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie a ani nepredložil dôkazy. Oprávnený preto nesúhlasí so zastavením exekúcie.
7. Súdny exekútor uviedol, že povinný opakovane predložil návrh na zastavenie exekúcie zo dňa 13.07.2022, ktorý bol zároveň podaný po lehote dňa 19.07.2022. Upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 31.03.2021 si povinný prevzal dňa 20.04.2021
8. Podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť, d) ak sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
9. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať .do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
10. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť.
11. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladnú účinok nemajú.
12. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
13. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
14. Súd preskúmal návrh povinného na zastavenie exekúcie, ktorá je vedená na tunajšom súde pre vymoženie pohľadávky vo výške 922,43 eur s príslušenstvom a trov exekúcie a zistil, že nie je dôvodný.
15. Súd v prvom rade uvádza, že v tomto prípade ide o druhý návrh povinného na zastavenie exekúcie, a teda nemá v zmysle § 61k ods. 3 v spojení s § 61k ods. 4 Exekučného poriadku odkladný účinok.
16. Z vyššie citovaných zákonných ustanovení vyplýva, že Exekučný poriadok pripúšťa podanie viacerých návrhov na zastavenie exekúcie v priebehu jedného exekučného konania podaných povinným za predpokladu včasného uplatnenia skutočností odôvodňujúcich zastavenie exekúcie, čo znamená, že ak je návrh na zastavenie exekúcie podaný v lehote 15 dní odo dňa doručenia upovedomenia o začatí exekúcie, povinný má povinnosť uplatniť všetky skutočnosti, ktoré sú mu známe, a ktoré nastali ku dňu podania návrhu. Ak návrh na zastavenie exekúcie povinný podá po tom, čo uplynie vyššie uvedená lehota 15 dní, môže v návrhu uviesť len tie skutočnosti, ktoré nastali až po uplynutí tejto zákonnej lehoty, a to bez ohľadu na to, či ide o návrh na zastavenie exekúcie podaný ako prvý alebo druhý v poradí. Následne sa koncentrácia konania za situácie, ak povinný podá druhý a následne ďalšie návrhy na zastavenie exekúcie prejavuje tak, že v neskoršie podanom návrhu možno uplatniť iba tie skutočnosti, ktoré nastali odo dňa podania predchádzajúceho návrhu.
17. Účelom exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť pohľadávku oprávneného, ktorá mu bola priznaná vykonateľným rozhodnutím súdu alebo iného orgánu, prípadne vo verejnej listine a dobrovoľne sa nesplnila (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 27.03.2007, sp. zn. III ÚS 56/07-20).
18. Exekučný súd v konaní o návrhu povinného na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Rozsah prieskumnej činnosti exekučného súdu pri prieskume exekučného titulu je obmedzený na to, či je exekučný titul vydaný orgánom oprávneným na jeho vydanie, či je exekučný titul materiálne a formálne vykonateľný a či sú oprávnený a povinný hmotnoprávne legitimovaní z exekučného titulu. V exekučnom konaní sa súd zaoberá takými okolnosťami, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu, ktoré by mohli spôsobiť jeho nevykonateľnosť, bránili by jeho vymáhateľnosti, prípadne, pre ktoré by bola exekúcia neprípustná. Ak by tieto jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom pre exekúciu (Uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 05.11.2019, sp. zn. IV. ÚS 104/2019).
19. Dôvodom na zastavenie exekúcie má byť podľa povinného neplatná rozhodcovská zmluva. Túto námietku však povinný vzniesol aj v rámci svojho prvého návrhu na zastavenie exekúcie, ktorý mal odkladný účinok a súd sa ňou zaoberal v rámci svojho Uznesenia sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021 (body 23. a 24.) v spojení s Uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 09.06.2022.
20. Platne uzavretá rozhodcovská zmluva môže mať formu osobitnej písomnej zmluvy alebo formu rozhodcovskej doložky k zmluve, musí mať písomnú formu inak je neplatná, pričom písomná forma je zachovaná, ak je rozhodcovská zmluva obsiahnutá v dokumente podpísanom zmluvnými stranami alebo vo vzájomne vymenených listoch, ak je dohodnutá pomocou rôznych iných telekomunikačných zariadení, ktoré umožňujú zachytenie obsahu rozhodcovskej zmluvy a označenie osôb, ktoré ju dohodli. V danej veci bola uzavretá Spotrebiteľská rozhodcovská zmluva (ďalej len „rozhodcovská zmluva“) dňa 09.01.2019 medzi oprávneným a povinným, v ktorej bol upravený o. i. aj postup riešenia sporov, ktoré vzniknú medzi nimi. Zároveň rozhodcovská zmluva je formálne odčlenená od všetkých ostatných zmluvných dojednaní, je individualizovaná vo vzťahu ku konkrétnemu dlžníkovi, špecifikácia predmetu rozhodcovskej zmluvy zodpovedá spotrebiteľskej zmluve a dohode o mediácií uzatvorené v iný deň medzi oprávneným (resp. právnym predchodcom) a povinným, obsahuje náležitosti predpokladané § 3 zákona č. 335/2014 Z. z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len“ ZoSRK“) , je osobitne datovaná a aj osobitne podpísaná povinným. Súd tak opäť konštatuje, že predmetná rozhodcovská zmluva je platná.
21. V súvislosti s neplatnosťou rozhodcovskej zmluvy povinný namietol aj nedostatok právomoci rozhodcovského súdu. Znova však ide o námietku, ktorá už bola namietaná povinným a bola preskúmaná v rámci Uznesenia sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021 (bod 25.) v spojení s Uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 09.06.2022. Súd má za to, že právomoc rozhodcovského súdu bola riadne preukázaná, napriek tomu súd znova dáva do pozornosti, že rozhodcovskou zmluvou bolo dohodnuté medzi oprávneným a povinným, že všetky spory budú riešené pred Stálym rozhodcovským súdom jedným rozhodcom ustanoveným podľa vnútorných predpisov Stáleho rozhodcovského súdu, a zároveň bol potvrdený alternatívny charakter rozhodcovskej zmluvy tým, že umožňovala stranám podať aj návrh na začatie konania na príslušnom všeobecnom súde Slovenskej republiky. Nakoľko rozhodcovské konanie boli iniciované oprávneným, t. j. v rozhodcovskom konaní žalobcom, ten mal možnosť výberu riešenia sporu pred ním vybraným súdom, a ten si vybral pre riešenie sporu Stály rozhodcovský súd zriadeným pri Asociácií pre arbitráž, rozhodcu Mgr. Richarda Mošaťa, LL.M.
22. Ďalšou, opätovne namietanou skutočnosťou je neplatnosť, materiálna nevykonateľnosť exekučného titulu a jeho nedoručenie poukazujúc pri tom na Uznesenie Okresného súdu Banská Bystrica sp zn. 31Ek/1111/2018 zo dňa 22.02.2019. Namietanými nedostatkami exekučného titulu sa súd zaoberal v už niekoľkokrát spomínanom Uznesení sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021 (body 26. - 29.) v spojení s Uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 09.06.2022.
23. Napriek tomu súd znova dáva do pozornosti, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu, teda zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal a nemôže naprávať prípadné chyby a nedostatky rozhodnutia, a teda ani rušiť rozhodnutia iných orgánov. Súd je viazaný spôsobilým exekučným titulom, pričom platí prezumpcia správnosti právoplatného rozhodnutia, pokiaľ sa zákonom predvídaným spôsobom nepreukáže opak. Úlohou exekučného konania nie je opätovné riešenie sporov, resp. skúmanie rozhodnutí vydaných v iných konaniach a ich prípadné rušenie, ale nútený výkon nárokov priznaných právoplatnými a vykonateľnými exekučnými titulmi. Obsahom tohto rozhodnutia je viazaný a musí z neho vychádzať, pričom prípadné vady sa do exekučného konania neprenášajú, t. j. vytýkané nedostatky v základnom konaní sú pre exekučné konanie bez právneho významu (NS ČR 20 Cdo 1940/2018). Nerešpektovanie exekučného titulu by znamenalo neprípustnú nápravu vykonávaného rozhodnutia.
24. Súd je však oprávnený skúmať v rozhodcovských rozsudkoch formálnu a v prípade spotrebiteľských zmluvných vzťahov aj materiálnu vykonateľnosť exekučného titulu. Z hľadiska materiálnej vykonateľnosti preto musí každý titul obsahovať presnú individualizáciu oprávneného a povinného, presné vymedzenie práva a jemu zodpovedajúcu povinnosť na plnenie a presne stanovenú lehotu na plnenie. Formálnu vykonateľnosť stanovuje predpis upravujúci konanie, v ktorom bolo rozhodnutie slúžiace ako exekučný titul vydané, v tomto prípade ZoSRK. Pri posudzovaní návrhu na vykonanie exekúcie na podklade exekučného titulu - spotrebiteľského rozhodcovského rozsudku súd postupuje v intenciách § 53 ods. 3 písm. f) Exekučného poriadku a skúma či spotrebiteľská rozhodcovská zmluva spĺňa podmienky podľa osobitných predpisov, rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané rozhodcom, ktorý bol v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania zapísaný v zozname rozhodcov oprávnených rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie v spotrebiteľskom spore bolo vydané stálym rozhodcovským súdom, ktorý v čase spotrebiteľského rozhodcovského konania mal povolenie rozhodovať spotrebiteľské spory, a či rozhodcovské rozhodnutie spĺňa náležitosti podľa osobitného predpisu, a či je vykonateľné.
25. Čo sa týka doručenia exekučného titulu, to bolo jednoznačne preukázané zo zapožičaného rozhodcovského spisu sp, zn. SRSAspA 02269/19, v ktorom sa nachádza doručenka, v zmysle ktorej exekučný titul prevzal povinný skrz splnomocneného zástupcu na preberanie zásielok.
26. Exekučný titul je spôsobilým exekučným titulom, keďže povinný mal možnosť oboznámiť sa s predmetom rozhodcovského konania a bol riadne poučený o následkoch a možnosti uplatnenia svojich práv, čo povinný nevyužil, čím exekučný titul nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť.
27. Povinný namietol, nedostatok preskúmania zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy, ktorá je v rozpore s únijným právom a právom Slovenskej republiky. Zákonnosťou spotrebiteľskej zmluvy, ktorou je Žiadosť o vydanie pôžičkovej karty TRIANGEL č. 20087713 uzatvorená dňa 06.08.2007 (ďalej len „zmluva“), ktorá bola uzatvorená medzi právnym predchodcom oprávneného: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., Mlynské Nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155 (v zastúpení spoločnosťou Consumer Finance Holding a. s., IČO: 35 923 130) (ďalej len „právny predchodca“) a povinným. Na základe danej zmluvy bola povinnému poskytnutá pôžička vo výške 24 000 Sk (konverzný kurz 1 eur = 30,126 Sk, t. j. 796,65 eur), ktorú sa povinný zaviazal uhrádzať v pevnej mesačnej splátke vo výške 800 Sk, t. j. 26,55 eur, sa súd zaoberal už v rámci posudzovaní prvého návrhu na zastavenie exekúcie v bodoch 15. - 21. Uznesenia sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021, v ktorom dospel k záveru, že danú námietku mal povinný uplatniť v rámci konania pred rozhodcovským súdom, keďže exekučný súd sa nezaoberá skutočnosťami, ktoré nastali pre vydaním exekučného titulu. Preto neobstojí ani námietka o nedostatočnom preskúmaní zákonnosti spotrebiteľskej zmluvy exekučným súdom.
28. Pokiaľ ide o tvrdenie povinného o uvedení súdu do omylu zo strany oprávneného, tu súd uvádza, že exekučné konanie sa spravuje dispozičnou zásadou, a teda začína sa výlučne na základe podaného návrhu na vykonanie exekúcie, ktorého náležitosti bližšie upravuje Exekučný poriadok. V štádiu posudzovania návrhu na vykonanie exekúcie sa exekučný súd zameriava na skúmanie, či návrh na vykonanie exekúcie má všetky zákonom požadované náležitosti, či je k návrhu pripojený exekučný titul opatrený doložkou vykonateľnosti, či je materiálne vykonateľný, či sú oprávnený a povinný osobami uvedenými v exekučnom titule a ďalej skúma, či sú splnené všeobecné podmienky konania.
29. Každý, voči komu bolo vydané riadne, právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu alebo iného orgánu, je povinný ho rešpektovať a v súlade s výrokom v ňom obsiahnutom sa tak správať pod hrozbou exekúcie. Pokiaľ povinnosť uloženú exekučným titulom povinný dobrovoľne nesplnil, má oprávnený právo, v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, toto plnenie vynútiť prostredníctvo súdneho exekútora, a to podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
30. Nakoľko povinný nesplnil povinnosť uloženú vykonateľným exekučným titulom riadne a včas, oprávnený preto pristúpil k podaniu návrhu na vykonanie exekúcie na vymoženie povinným nesplnenej pohľadávky, priznanej vykonateľným exekučným titulom. Pri podávaní návrhu na vykonanie exekúcie oprávnený splnil zákonom požadované náležitosti, návrh na vykonanie exekúcie tak neobsahoval žiadne vady, v dôsledku čoho súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie.
31. Súd pri podaných návrhoch na nastavenie exekúcie skúma jednak ich dôvodnosť, a aj ich včasnosť. S poukazom na vyššie uvedené súd konštatuje, že povinný podal obsahovo rovnaký návrh na zastavenie exekúcie, akým bol návrh na zastavenie exekúcie, doručený súdu dňa 23.04.2021, o ktorom rozhodol Uznesením sp. zn. 35Ek/715/2021 zo dňa 10.11.2021, tak že ho považoval za nedôvodný. Napriek tomu súd pri posudzovaním druhého (totožného) návrhu na zastavenie exekúcie dospel k rovnakému záveru. Pokiaľ ide o včasnosť, tak ako bolo už vyššie spomenuté, povinný mohol v druhom návrhu na zastavenie exekúcie namietať s poukazom na § 61k ods. 3 Exekučného poriadku len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho (prvého) návrhu na zastavenie, príp. skutočnosti, ktoré bez vlastnej viny nemohol uplatniť skôr. Povinný však nenamietol žiadne nové dôvody na zastavenie exekúcie, ale len tie, ktoré už boli predmetom skúmania súdu v prvom návrhu na zastavenie exekúcie. Druhý návrh na zastavenie exekúcie bol tak nedôvodný.
32. Vzhľadom na uvedené súd konštatuje, že nakoľko nebola zo strany povinného naplnená podmienka na zastavenie exekúcie podľa § 61k ods. 1 Exekučného poriadku, súd preto návrh povinného na zastavenie exekúcie podľa § 61l ods. 3 Exekučného poriadku zamietol.
33. Podľa § 199a ods. 2 Exekučného poriadku trovami povinného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s návrhom na zastavenie exekúcie.
34. Podľa § 13a ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov (ďalej len „vyhláška č. 655/2004 Z. z.“) odmena vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny patrí za každý z týchto úkonov právnej služby: c) ak ide o výkon rozhodnutia alebo exekúciu, prevzatie a prípravu zastúpenia, návrh na začatie konania, vyjadrenie k takému návrhu, zastupovanie na pojednávaní, odvolanie proti rozhodnutiu a vyjadrenie k takému odvolaniu.
35. Podľa § 10 ods. 2 vyhlášky č. 655/2004 Z. z., ak nie je ustanovené inak, považuje sa za tarifnú hodnotu výška peňažného plnenia alebo cena veci alebo práva, ktorých sa právna služba týka, určená pri začatí poskytovania právnej služby; za cenu práva sa považuje aj hodnota pohľadávky, hodnota záväzku a hodnota veci, o ktorej vlastníctvo sa vedie spor alebo ktorej vydanie je predmetom súdneho sporu.
36. V súvislosti s podaním návrhu na zastavenie exekúcie si povinný uplatnil nárok na náhradu trov v plnom rozsahu. Nakoľko povinný v konaní nemal úspech, súd o nároku na náhradu trov exekúcie rozhodol tak, že mu nárok na náhradu trov exekúcie v celom rozsahu nepriznal.
37. Podľa § 199a ods. 1 Exekučného poriadku trovami oprávneného sú výdavky na zastupovanie v exekučnom konaní v súvislosti s podaním návrhu na vykonanie exekúcie a v súvislosti s návrhom povinného na zastavenie exekúcie, výdavky na zaplatený súdny poplatok a hotové výdavky spojené s podaním návrhu na vykonanie exekúcie.
38. V súvislosti s rozhodovaním o návrhu na zastavenie exekúcie si oprávnený nárok na náhradu trov exekučného konania neuplatnil, preto súd o nároku na náhradu trov exekučného konania ani nerozhodoval.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustné podať sťažnosť v lehote 15 dní od doručenia uznesenia na Okresnom súde Banská Bystrica.
Sťažnosť môže podať ten, v koho neprospech bolo uznesenie vydané.
Sťažnosť len proti dôvodom uznesenia nie je prípustná.
V sťažnosti musí byť uvedené, ktorému súdu je určená, kto ju podáva, proti ktorému uzneseniu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto uznesenie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa sťažovateľ domáha.
V sťažnosti možno uvádzať nové skutočnosti a dôkazy, ak je to so zreteľom na povahu a okolnosti sporu možné a účelné.