Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11P/102/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Nitra, samosudkyňou Mgr. Adrianou Dobiášovou, vo veci starostlivosti súdu o maloletého K. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom u matky, zastúpeného Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Nitra, Štefánikova tr. 88, Nitra ako kolíznym opatrovníkom, dieťa rodičov: matky J. Y., nar. XX.X.XXXX, bytom T. S. XX, zastúpenej Mgr. Petrom Miklóssym, advokátom, so sídlom Advokátskej kancelárie Hlavná 1221, Vráble a otca O. I., nar. XX.X.XXXX, bytom V. XX, X., o návrhu otca dieťaťa na zníženie výživného a úpravu jeho styku s maloletým dieťaťom takto

rozhodol:

Súd upravuje styk otca s maloletým K. Y., nar. XX.X.XXXX tak, že otec dieťaťa je oprávnený stretávať sa s maloletým K. Y., nar. XX.X.XXXX každý párny týždeň, a to v sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod.

Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa na styk s otcom riadne pripraviť.

Matka dieťaťa je povinná maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať otcovi dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od otca dieťaťa späť. Otec dieťaťa je povinný maloleté dieťa v určenom čase pred miestom bydliska dieťaťa prevziať od matky dieťaťa a v určenom čase maloleté dieťa pred miestom bydliska dieťaťa odovzdať matke späť.

Súd mení rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -21 zo dňa 28.9.2011 tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K. Y., nar. XX.X.XXXX znižuje zo sumy 88 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, a to od 1.7.2015, pričom otec dieťaťa je povinný výživné platiť k rukám matky dieťaťa vždy do 15-teho dňa príslušného mesiaca vopred. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

odôvodnenie:

Okresnému súdu Nitra bol dňa 7.4.2015 doručený návrh otca dieťaťa, ktorým otec dieťaťa požadoval, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k. -21 zo dňa 28.9.2011 vo vyživovacej povinnosti tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K. Y., nar. XX.X.XXXX zníži zo sumy 88 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Zároveň otec dieťaťa jeho už citovaným návrhom požadoval, aby súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Nitre č. k. -16 zo dňa 18.9.2008 v časti úpravy jeho styku s maloletým synom tak, že on ako otec dieťaťa bude mať právo stretávať sa s maloletým synom každú párnu nedeľu v čase od 15.00 hod. do 17.00 hod. bez prítomnosti matky maloletého dieťaťa. Návrh na zníženie výživného odôvodnil tým, že ku dňu 31.10.2013 mu skončil pracovný pomer výpoveďou zo strany zamestnávateľa a 4.11.2013 on nastúpil do nového zamestnania, kde jeho priemerná mesačná čistá mzda je 550,92 eur. Zároveň otec dieťaťa v návrhu poukazuje na stav, že mu pribudla vyživovacia povinnosť k maloletej B. I., nar. XX.X.XXXX, ako aj skutočnosť, že jeho manželka Y. I. je v súčasnej dobe na rodičovskej dovolenke a poberá len rodičovský príspevok a prídavok na maloletú dcéru. V návrhu tiež zdôraznil stav, že spláca spotrebný úver a nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani motorové vozidlo.

Návrh na úpravu styku medzi ním a maloletým K. otec dieťaťa zdôvodnil stavom, že so synom sa snaží pravidelne stretávať cez víkend každý druhý alebo tretí týždeň, stretával sa s ním aj jeho manželka Y. I. a maloletého navštevovali aj v mieste jeho trvalého bydliska a brávali ho aj na výlety, pričom stretnutia boli bezkonfliktné. Zároveň v návrhu uviedol, že po narodení maloletej dcéry B. I. chodil maloletý syn K. s nimi na spoločné prechádzky a počas pobytu u nich cez vianočné sviatky roku 2013 a Veľkú noc roku 2014, keď bol maloletý v jeho domácnosti, voči sestre B. prejavoval veľkú náklonnosť. Ďalej v návrhu uvádza, že po tomto období nastali prekážky v jeho stretávaní sa so synom, pretože mu bolo niekoľkokrát odmietnuté stretnutie so synom z rôznych dôvodov a nakoniec mu matka dieťaťa začiatkom júna 2014 oznámila, že maloletý K. si neželá stretávať sa s jeho manželkou a sestrou B. a on s jeho manželkou toto rozhodnutie rešpektovali, i keď sa domnievali, že nebolo priamo synove. Uviedol, že od toho času sa on s maloletým stretáva v mieste trvalého bydliska maloletého a trávi s maloletým čas vonku vo dvore za každého počasia. Otec dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedol, že na syna platí výživné 88 eur podľa rozhodnutia súdu a s maloletým synom sa stretáva každý druhý týždeň alebo každý tretí týždeň v sobotu alebo v nedeľu na jednu hodinu s výnimkou prípadov keď je maloletý chorý, ktorú situáciu on chápe a jeho stretnutia so synom prebiehajú na dvore v bydlisku matky a syna a starých rodičov maloletého zo strany matky. V rámci stretnutí sa podľa vyjadrenia otca dieťaťa stalo, že sa maloletý spýtal na sestru B.. Uviedol, že pokiaľ mal priestor ísť s ním mimo miesta bydliska, zašiel s ním väčšinou na hrad do Y., boli na výstave lega. Uviedol, že väčšinu času na dvore strávia po pozdravení sa rozhovorom, hraním s loptou, pričom priestor dvora pre stretnutia so synom otec vníma ako značne obmedzujúce. Otec sa tiež vyjadril o sobáši s jeho terajšou manželkou, ktorý mal 9.10.2010 a dňa 28.9.2013 sa im v manželstve narodila maloletá dcéra B.. Ďalej otec uviedol, že u súčasného zamestnávateľa spoločnosti Fenestra zarába 552,48 eur mesačne v čistom. Iný príjem nemá a nevlastní žiaden majetok. Uviedol, že jeho manželka poberá rodičovský príspevok a Pnd, pričom je doma na rodičovskej dovolenke a stará sa o dcéru, u ktorej existujú bežné výdavky. Uviedol, že s manželkou a dcérou obývajú obecný byt. Vyjadril sa k záväzkom, ktoré hradia v súvislosti s bývaním a úverom, ktorý brala jeho manželka. V konečnom návrhu otec dieťaťa požadoval, aby súd upravil jeho styk s maloletým synom K. na každú párnu sobotu od 9.00 hod. do 19.00 hod. s tým, že on je ochotný kedykoľvek syna vrátiť skôr ak by mu niečo vadilo. Výživné na maloletého syna vzhľadom k jeho aktuálnej finančnej situácii žiadal znížiť zo sumy 88 eur mesačne na sumu 50 eur mesačne. Matka dieťaťa na pojednávaní pred súdom uviedla, že je slobodná, má jednu vyživovaciu povinnosť a pracuje ako upratovačka s príjmom 380 eur mesačne, pričom ešte poberá prídavok na dieťa a výživné od otca dieťaťa. Vyjadrila sa, že je nemajetná a býva v rodinnom dome, ktorý vlastnícky patrí jej rodičom. Uviedla, že nemá a nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Potvrdila stav, že otec na maloletého platí súdom určené výživné 88 eur mesačne a stretáva sa so synom zhruba každý druhý alebo tretí týždeň v sobotu alebo v nedeľu na jednu hodinu na dvore domu jej rodičov. Potvrdila, že otec maloletého navštevoval a chodieval za ním s jeho terajšou manželkou v čase, keď bola ona tehotná a zhodnotila uvedený stav, že to nebolo dobre, lebo chlapec býval smutný a uviedla, že to nebolo príjemné ani jej rodičom, u ktorých ona s maloletým bývajú. Potvrdila stav, že maloletý má otca rád. Uviedla, že maloletý nechce chodiť k otcovi od udalosti, keď manželka otca vypustila psa. Zároveň uviedla, že v súčasnej dobe má maloletý už 10 rokov, má iné názory a postoje a ona mu kontakt s otcom nezakazuje. Vyjadrila sa, že v škole má maloletý individuálny vzdelávací program, používa špeciálne pero. Vyjadrila sa k bežným výdavkom na jeho strane a uviedla, že navštevuje 4 triedu v ZŠ v B. P. nad Z.. Taktiež sa vyjadrila o výdavkov na bývanie v dome jej rodičov, na ktoré prispieva a k príjmom jej rodičov, ktorí jej v prípade potreby ohľadom maloletého pomôžu. V konečnom návrhu právny zástupca matky uviedol, že ich strana akceptuje stav, aby stretnutia medzi otcom a synom boli upravené v časovom intervale, ktorý navrhol v konečnom návrhu otec dieťaťa, a to aj s prihliadnutím na výsledky pohovoru, ktorý bol vykonaný s maloletým na UPSVaR Nitra. PZ matky prezentoval pred súdom nesúhlas matky dieťaťa so znížením výživného na maloletého K. zo strany jeho otca, a to aj napriek stavu, že matka dieťaťa si uvedomuje zmenu v pomeroch, ktoré na strane otca dieťaťa nastali. PZ matky poukázal na stav, že ich strana si uvedomuje to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a zároveň poukazuje na to, že otcovi bolo vyplatené odstupné u bývalého zamestnávateľa. Požiadavka PZ matky vzhľadom na vykonané dokazovanie bola, aby otec naďalej platil na maloletého výživné 88 eur mesačne, pričom poukázal pritom na stav, že otec na syna takéto výživné stále platí a rozsah zníženého výživného, ktoré požaduje otec dieťaťa na syna K. označil za dramatické, pretože predstavuje zníženie výživného skoro o polovicu. Súčasne zdôraznil zmenu pomerov, ktoré nastali na strane maloletého dieťaťa za obdobie takmer 4 rokov, ktoré uplynuli od poslednej úpravy výživného zo strany otca na dieťa. Zdôraznil zvýšené výdavky na strane matky, ktoré vyžaduje aktuálny

zdravotný stav dieťaťa, životnú úroveň matky, ktorej príjmy sú nižšie ako príjmy otca a zníženie výživného v danom prípade označil za nedôvodné. Ku konečnému vyjadreniu PZ sa pripojila i matka dieťaťa. Kolízny opatrovník v konečnom návrhu požadoval, aby súd upravil styk otca s maloletým dieťaťom v tom rozsahu ako ho požadovali zhodne upraviť rodičia dieťaťa. V otázke úpravy výšky výživného znížením kolízny opatrovník konštatoval stav, že odôvodnené potreby dieťaťa vzrástli, avšak zmenili sa i pomery na strane otca dieťaťa i matky dieťaťa, pričom u otca zdôraznil stav zníženia jeho príjmu a stav pribudnutia vyživovacej povinnosti k maloletej B.. S poukazom na výsledky vykonaného dokazovania následne požadoval znížiť výživné zo sumy 88 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne od 1.7.2015. Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchmi účastníkov konania, oboznámil návrh otca, sobášny list otca, rodný list mal. B. I., nar. XX.X.XXXX, potvrdenie súčasného zamestnávateľa otca o jeho príjme, potvrdenie o výplate rodičovského príspevku manželke otca, potvrdenie o výplate Pnd manželke otca, správa Sociálnej poisťovne ústredie Bratislava o zamestnávateľoch otca, odpoveď spoločnosti Kongsberg Automotive Vráble, potvrdenie o príjme otca u tohto zamestnávateľa, pracovná zmluva otca s uvedeným zamestnávateľom a dodatky ku nej, dohoda o skončení pracovného pomeru otca s uvedeným zamestnávateľom, pracovný posudok otca a potvrdenie o jeho príjme u súčasného zamestnávateľa spol. Fenestra SK spol. s r.o., vyjadrenie matky k návrhu otca, plnomocenstvo pre PZ matky, zmluva o splátkovom úvere na strane manželky otca, potvrdenie o zrážkach zo mzdy u otca, doklady o výdavkoch na bývanie na strane otca, potvrdenie o poisteniach na strane otca, jeho manželky a mal. dcéry, potvrdenie o návšteve školy mal., potvrdenie ZŠ o platbách do ZŠ, správa MUDr. O. B., potvrdenie UPSVaR o evidencii matky, potvrdenie o výplate DHN matke v roku 2014 a 2015, potvrdenie o príjme matky matky v zahraničí, pošt. poukážky k platbám súvisiacich s bývaním na strane matky, doklad SIPO II, výplatná páska matky, pracovná zmluva matky z 31.3.2015, výpisy z účtu otca matky ohľadom úhrad výdavkov na bývanie, správa UPSVaR Nitra prac. Zlaté Moravce zo šetrenia pomerov u otca, správa UPSVaR Nitra o pohovore s mal. dieťaťom, spis OS Nitra sp. zn. a zistil tento skutkový a právny stav veci. Rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -21 zo dňa 28.9.2011 súd zmenil dovtedajší rozsudok Okresného súdu Nitra č. k. -16 zo dňa 18.9.2008 v časti vyživovacej povinnosti otca na maloleté dieťa tak, že vyživovaciu povinnosť otca na maloletého K. Y., nar. XX.X.XXXX zvýšil zo sumy 2000,-Sk mesačne na sumu 88 eur mesačne od 1.9.2011 a výživné zaviazal platiť otca dieťaťa k rukám matky dieťaťa. Rozhodol aj o zročnom výživnom v rozsahu 21 eur, ktoré zaviazal otca dieťaťa zaplatiť k rukám matky dieťaťa do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V čase uvedenej poslednej úpravy výživného bol maloletý žiakom prvej triedy ZŠ a výdavky na jeho strane mali bežný charakter súvisiaci so stravou, oblečením, obuvou a potrebami do školy. Maloletý navštevoval výtvarný krúžok a bol zdravý. Matka dieťaťa bola v tom čase slobodná, mala jednu vyživovaciu povinnosť, bola nezamestnaná bez evidencie na UPSVaR Nitra. Poberala DHN vo výške 52,72 eur mesačne a Pnd 22,01 eur mesačne. Bola nemajetná. Otec dieťaťa bol v tom čase ženatý a mal jednu vyživovaciu povinnosť. Bol zamestnaný u zamestnávateľa Kongsberg Driveline Systems s.r.o., kde dosahoval priemernú mesačnú čistú mzdu 603,44 eur. Iný príjem nemal. Bol nemajetný. Jeho manželka Y. I. pracovala ako učiteľka v ZŠ vo P. s príjmom 500 mesačne v čistom. Úvery a pôžičky otec dieťaťa v tom čase nemal a nesplácal. V súčasnej dobe má otec maloletého dieťaťa dve vyživovacie povinnosti. Okrem maloletého K. aj k maloletej dcére z terajšieho manželstva B. I., nar. XX.X.XXXX. Manželka otca je v súčasnej dobe s maloletou na rodičovskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok 203,20 eur mesačne a prídavok na maloleté dieťa 23,52 eur mesačne. O maloletú sa osobne stará a je s ňou v domácom prostredí. Maloletá B. je zdravá a výdavky u nej sú na stravu, oblečenie, obuv, plienky. Otec dieťaťa je naďalej nemajetný. U súčasného zamestnávateľa spoločnosti Fenestra SK spol. s r.o. dosahuje priemerný mesačný čistý príjem 552,48 eur. Iný príjem nemá. Otec s jeho manželkou obývajú obecný byt a spolu s nimi byt obýva aj maloletá B.. V súvislosti s bývaním platia poplatok za plyn 30 eur mesačne, za elektrinu 25 eur mesačne a za vodu 5 eur mesačne. Manželka otca si zobrala úver od banky, nakoľko sa proti otcovi dieťaťa viedli exekúcie, keďže on bol ručiteľom dlžníkovi, ktorý svoj dlh riadne neplatil. Manželka otca si zobrala pôžičku na to, aby otec dieťaťa ako ručiteľ pôžičku zaplatil. Na zaplatenie pohľadávky v exekučnom konaní použili časť úveru a zvyšok úveru použili na živobytie po narodení dcéry. V súčasnej dobe spláca otec úver mesačnou splátkou 68,12 eur mesačne Slovenskej sporiteľni a.s., ktorý si zobrala jeho manželka. Matka dieťaťa v súčasnom období je naďalej slobodná a naďalej má jednu vyživovaciu povinnosť. V súčasnej dobe už nie je nezamestnaná, ale pracuje ako upratovačka v spoločnosti HESSEL Vráble s.r.o. U tohto zamestnávateľa ona dosahuje príjem 380 eur mesačne v čistom. Okrem toho poberá prídavok na syna K. 23,52 eur mesačne a výživné na maloletého K. zo strany otca dieťaťa, ktoré jej tento na syna platí v sume 88 eur mesačne tak ako bolo súdom určené. Matka dieťaťa je naďalej nemajetná.

Býva v rodinnom dome, ktorý patrí jej rodičom a títo v dome tiež bývajú. Otec matky je dôchodca s výškou dôchodku 406 eur mesačne a matka matky dieťaťa pracuje ako opatrovateľka v Rakúsku s príjmom približne 700 eur mesačne. Matka dieťaťa nemá a nespláca žiadne pôžičky ani úvery. Maloletý má už 10 rokov, v škole má individuálny vzdelávací program, ktorý vyžaduje aj určité zvýšené nároky na školské pomôcky. Maloletý totiž trpí dysláliou a dysgrafiou a v škole má aj svoju pani učiteľku. Zakúpenie špeciálneho pera pre maloletého matku stálo 7 eur. Dopravu maloletého do školy zabezpečuje otec matky. Maloletý je naďalej zdravý, platené aktivity nemá, pretože matka si ich nemôže u syna dovoliť hradiť. Tak sa vyjadrila pred súdom. Maloletý podľa vyjadrenia matky javí záujem o výtvarnú výchovu, kreslenie, baví ho história a múzeá. Matka potvrdila, že maloletý sa s otcom stretáva a má otca rád. Potvrdila tiež stav, že keď bola manželka otca tehotná, chodievala spoločne s otcom dieťaťa na stretnutia s maloletým K., ktorý po týchto stretnutiach býval smutný. Vyjadrila sa k režimu maloletého dieťaťa, ktoré ráno vstáva okolo 9.00 hod. a večer chodí spávať okolo 20.00 hod. V rámci svojho vyjadrenia akceptovala stretnutia otca so synom bez jej prítomnosti, a to každý párny týždeň v sobotu od 9.00 do 19.00 hod. S týmto rozsahom stretnutí so synom vyjadril súhlasné stanovisko aj otec dieťaťa. Súd preto zhodný návrh rodičov dieťaťa na úpravu styku otca s maloletým dieťaťom považoval za najvhodnejšie riešenie úpravy styku otca s dieťaťom, ktorý doteraz súdnym rozhodnutím upravený nebol, keďže v čase úpravy výkonu rodičovských práv a povinností rozsudkom Okresného súdu Nitra č. k. -16 zo dňa 18.9.2008, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.10.2008, bola úprava styku medzi otcom a maloletým K. ponechaná na dohodu rodičov. Podľa v platnom znení /ďalej len Zákon o rodine/, rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo; dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode. Podľa Zákona o rodine, ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.. Podľa Zákona o rodine, ak je to potrebné v záujme maloletého dieťaťa, súd obmedzí styk maloletého dieťaťa s rodičom alebo ho zakáže. Podľa Zákona o rodine, ak jeden z rodičov opakovane bezdôvodne a zámerne neumožňuje druhému rodičovi styk s maloletým dieťaťom upravený podľa odseku 1 alebo 2, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o osobnej starostlivosti. Podľa Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Podľa Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Podľa Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne sú aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Podľa Zákona o rodine, výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Podľa Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Podľa Zákona o rodine, výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu. Podľa / Zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Súd v predmetnej právnej veci považoval za dôvodné znížiť výživné zo strany otca na maloletého syna K. Y., nar. XX.X.XXXX z doterajšej súdom určenej výšky výživného 88 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne, a to od 1.7.2015 v nadväznosti na stav, že otec dieťaťa doteraz výživné na maloletého syna v sume 88 eur mesačne riadne platil a tým aj v stave zmeny pomerov na jeho strane rešpektoval doterajšie právoplatné rozhodnutie súdu. Vykonaným dokazovaním však súd dospel k záveru, že od poslednej úpravy výšky výživného z roku 2011 sa podstatným spôsobom zmenili pomery tak na strane maloletého dieťaťa, ako aj na strane otca dieťaťa. Maloletý je v súčasnej dobe starší. Navštevuje už štvrtý ročník ZŠ, pričom v čase poslednej úpravy výživného bol žiakom 1 tr. ZŠ. Maloletý má diagnostikované uvedené zdravotné problémy, ktoré navyšujú výdavky na pomôcky do školy pre maloletého. Je starší. Za obdobie uplynulé od roku 2011 došlo u neho k osobnostnému rozvoju, k jeho rastu a fyzickému vývoju a úmerne tomu sa zvýšili náklady na základné potreby dieťaťa ako sú strava, ošatenie, obuv a potreby do školy.

Dieťa má viaceré záujmy, ktoré však nemôže plnohodnotne rozvíjať bez finančnej dotácie zo strany rodičov. Z hľadiska pomerov na strane dieťaťa by sa javilo dôvodné ponechať doterajší rozsah výživného, ktoré má otec na maloletého syna určené. Napriek tomu však súd pristúpil ku kroku, ktorým výživné zo strany otca na syna K. znížil, a to po preskúmaní zmien v pomeroch, ktoré nastali na strane otca dieťaťa. Podstatná a výrazná zmena pomerov na strane otca dieťaťa nastala stavom, keď sa otcovi narodilo druhé dieťa, a to dcéra B. I.. S týmto dieťaťom je v súčasnej dobe manželka otca na rodičovskej dovolenke. Príjem manželky otca sa znížil z príjmu, ktorý dosahovala v pracovnom pomere ako učiteľka v rozsahu 500 eur mesačne na sumu 203,20 eur mesačne, keďže v súčasnej dobe poberá rodičovský príspevok. Tiež poberá prídavok na maloletú B. ako štátnu dávku v sume 23,52 eur mesačne. Otec dieťaťa má z titulu stavu, že s matkou maloletej B. je ženatý, v súčasnej dobe vyživovaciu povinnosť aj ku svojej manželke. Možno teda konštatovať, že mu pribudli ďalšie dve vyživovacie povinnosti. Záväzok otca z titulu pôžičky, ktorú uhradil ako ručiteľ, súd považoval v tomto konaní za záväzok, ktorý má popri existencii záväzku z titulu vyživovacej povinnosti otca k synovi až druhoradý charakter. V prvom rade musí otec zabezpečovať výživu maloletého syna a až následne realizovať splátky iných finančných záväzkov. Tak isto možno konštatovať stav, že príjem otca u jeho terajšieho zamestnávateľa, ktorý otec dosahuje vo výške 552,48 eur mesačne je nižší ako jeho príjem u bývalého zamestnávateľa v čase poslednej úpravy výživného v roku 2011, ktorý bol v rozsahu sumy 603,44 eur. Navyše treba podotknúť, že z potvrdení bývalého zamestnávateľa otca o jeho zamestnaní vyplýva, že pracovný pomer u bývalého zamestnávateľa otec neskončil vlastnou vinou ale dohodou z dôvodu organizačných zmien na strane zamestnávateľa, pričom sa následne dokázal zaradiť na trhu práce získaním novej práce u terajšieho zamestnávateľa, čiže neostal v pozícii občana bez práce, v čom sa jednoznačne prejavila zodpovednosť otca k nemu samému ale aj jeho rodine. Súd tak isto zohľadnil stav, že v čase poslednej úpravy výživného bola matka dieťaťa nezamestnaná a príjem dosahovala len z poberania dávok v hmotnej núdzi 52,72 eur mesačne. Aj vtedy poberala prídavok na dieťa. V súčasnej dobe jej príjem predstavuje približne sumu 380 eur mesačne a matka naďalej poberá i prídavok na dieťa v mierne zvýšenej výške 23,52 eur mesačne oproti sume 22,01 eur mesačne, ktorú poberala v roku 2011. Takýto stav pomerov na stranách rodičov dieťaťa po jeho zhodnotení viedol súd k záveru, že výživné zo strany otca na maloleté dieťa súd znížil zo sumy 88 eur mesačne na sumu 70 eur mesačne. Súd má za to, že takto určené výživné bude v dostatočnej miere pokrývať odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na ktorých má povinnosť podieľať sa aj matka dieťaťa. Podľa názoru súdu sa matka dieťaťa môže podieľať na výžive syna aspoň sumou 20 eur mesačne a časť odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa kryť sumou prídavku na dieťa 23,52 eur mesačne. Tak má matka k dispozícii pre dieťa sumu 113,52 eur mesačne, ktorou sú podľa názoru súdu odôvodnené potreby dieťaťa dostatočne pokryté s prihliadnutím na možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov, ktoré sú opísané vo vyššie uvedenom texte tohto rozhodnutia súdu. O trovách konania súd rozhodol podľa , písm. a / tak, že žiadnemu z účastníkov nepriznal právo na náhradu trov konania, keďže išlo o konanie, ktoré súd mohol začať i bez návrhu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach () uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.