Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Uznesenie_2To-50-2015.pdf
PDF · 94.25 KB
Case nature
Area
Subarea
2To/50/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Petra Tótha a sudcov JUDr. Jozefa Janíka a JUDr. Patrika Príbelského, PhD. v trestnej veci proti obžalovanému MUDr. K. A., nar. XX.XX.XXXX v K., bytom K., O. XXXX/XX, stíhaného pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, na verejnom zasadnutí konanom dňa 23. júna 2015 prejednal odvolanie obžalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín, sp. zn.: 6T/122/2014 z 11.02.2015 a takto
rozhodol:
Podľa § 319 Tr. poriadku sa odvolanie obžalovaného MUDr. K. A. z a m i e t a.
odôvodnenie:
Okresný súd Trenčín rozsudkom sp. zn.: 6T/122/2014 zo dňa 11.02.2015 uznal obžalovaného MUDr. K. A. za vinného zo spáchania prečinu ublíženia na zdraví podľa § 157 ods.1, ods.2 písm. a) Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. h) Tr. zákona, ktorého sa mal dopustiť na tom skutkovom základe, že dňa 21.01.2014 v čase o 07:10 hod. v Trenčíne na ulici M. R. Štefánika riadil osobné motorové vozidlo značka Alfa Romeo 955 Mito, evidenčné číslo: TN XXX M., po ceste I/XX, ulica M. R. V. od okružnej križovatky pred OC MAX v smere na Ilavu v pravom jazdnom pruhu, pričom na priechode pre chodcov za križovatkou s ulicou K výstavisku nevenoval dostatočnú pozornosť vedeniu motorového vozidla, čim porušil ustanovenie § 4 odsek 1 písmeno c) písmeno f) zákona číslo 8/2009 Z. z. o cestnej premávke, nevšimol si poškodeného F. V. prechádzajúceho po priechode pre chodcov zľava doprava z pohľadu jeho jazdy, kde v ľavom jazdnom pruhu zastavilo iné vozidlo, ktorého vodič dával prednosť chodcovi - poškodenému F. V. a v pravom jazdnom pruhu obvineného došlo k stretu pravej prednej časti jeho vozidla s poškodeným F. V., ktorý spadol na vozovku v dôsledku čoho chodec utrpel podľa odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo farmácia ťažké zranenie, a to dvojitú trieštivú zlomeninu píšťaly vľavo s posunom a zlomeninu ihlice vľavo s posunom úlomkov, ktoré si vyžiadali operáciu, a dobu obmedzenia na bežnom spôsobe života najmä v oblasti mobility v trvaní najmenej 98 dní. Za to mu bol podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného zákona uložený trest odňatia slobody vo výmere jeden rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok. Podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Trestného bol obžalovanému tiež uložený trest zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu jeden rok. Podľa § 288 odsek 1 Trestného poriadku súd boli poškodení F. V. a Všeobecná zdravotná poisťovňa, a.s., Bratislava, odkázaní s nárokom na náhradu škody na občianske súdne konanie. Uvedený rozsudok nenadobudol právoplatnosť, pretože ho ihneď po vyhlásení odvolaním napadol obžalovaný vo výroku o vine a treste. V písomnom odôvodnení odvolania uviedol, že na hlavnom pojednávaní dňa 11.02.2015 nebol vykonaný dôkaz - znalecká expertíza znalca z odboru dopravy, hoci to on včas navrhoval. V ním navrhovanom doplnení dokazovania sa mal podľa neho znalec vyjadriť k hlavnej a najpodstatnejšej skutočnosti a to k tomu, či začal spomaľovať a brzdiť za autom idúcim pred ním v súbežnom vedľajšom ľavom jazdnom pruhu a následne či sa dalo zabrániť stretu s poškodeným. Nesúhlasí s tvrdením okresného súdu, že nespomalil a nebrzdil, čím mal porušiť ustanovenie § 4 ods.4
zákona č. 8/2009 Z.z. On spomalil a začal brzdiť hneď ako začalo brzdiť strieborné auto idúce pred ním v súbežnom ľavom pruhu, do toho však začala popred jeho vozidlo bežať silueta poškodeného. On ho zbadal na veľmi krátku vzdialenosť a stretu už nedokázal zabrániť. Hlavným vinníkom dopravnej nehody je samotný poškodený. Ten napriek evidentnému vysokému nebezpečenstvu a s vedomím, že má veľmi malú šancu prebehnúť, si vlastnou nedbanlivosťou privodil ublíženie na zdraví. Mal zostať na mieste a nie vstupovať do jazdnej dráhy vozidla. Keby on nebrzdil, zrazil by poškodeného prednou časťou vozidla, takto ho len zachytil zrkadlom. Poškodený sa mylne domnieval, že cez cestu stihne prebehnúť a začal bežať, čím jeho ako vodiča dostal do katastrofálnej situácie, ktorej sa nedalo zabrániť. Ak by bol vypracovaný ním navrhovaný odborný znalecký posudok a vykonaná prípadne i rekonštrukcia dopravnej nehody, malo by to zásadný vplyv na rozhodnutie o vine. Chodec nesmie vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel, nemôže bezpečne prejsť a pred vstupom sa musí presvedčiť, či tak môže urobiť bez nebezpečenstva. Nesmie pritom ohrozovať a obmedzovať iných účastníkov cestnej premávky a musí rešpektovať rýchlosť vozidla, či ono dokáže zastaviť. Na základe uvedených dôvodov navrhol, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, pretože súd prvého stupňa nerešpektoval zásadu in dubio pro reo. V písomnom vyjadrení k odvolaniu poškodený uviedol, že napadnutý rozsudok považuje vo všetkých jeho výrokoch za správny a zákonný. Jediným vinníkom dopravnej nehody je obžalovaný, ktorý sa mu dosiaľ ani neospravedlnil. Keďže vozidlo obžalovaného nespomaľovalo, snažil sa mu uniknúť. Pre obžalovaného bol jeho pohyb predvídateľný a viditeľný. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní prokurátor krajskej prokuratúry uviedol, že je toho názoru, že rozsudok okresného súdu je zákonný, správny a dôvodný, a preto navrhol odvolanie obžalovaného ako nedôvodné zamietnuť. Poškodený sa prostredníctvom splnomocnenca pripojil k návrhu prokurátora. Obžalovaný uviedol, že to bol práve poškodený, kto porušil predpisy o cestnej premávke a donútil dodávku idúcu v ľavom pruhu zastaviť. On už nemohol na poškodeného reagovať. Obžalovaný nemal vstupovať na vozovku, ak vzhľadom na prichádzajúce vozidlá nemohol cez ňu bezpečne prejsť. Preto sa obžalovaný cíti byť nevinný. Z uvedených dôvodov navrhol, aby krajský súd napadnutý rozsudok zrušil a aby bolo následne rozhodnuté o jeho oslobodení spod obžaloby. Naviac poukázal i princíp ultima ratio s tým, že mu bol uložený veľmi prísny trest. Podľa § 317 ods. 1 Tr. por. ak nezamietne odvolací súd odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. por. alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. por., preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolateľ podal odvolanie, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo. Na chyby, ktoré neboli odvolaním vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. por. Krajský súd preskúmajúc napadnutý rozsudok na základe podaného odvolania zistil, že odvolanie obžalovaného nie je dôvodné. Okresný súd v rámci procesného postupu rešpektoval a dodržal všetky základné zásady trestného konania uvedené v § 2 Tr. por., najmä však zásady zákonného procesu - § 2 ods.7 Tr. por., práva na obhajobu - § 2 ods.9 Tr. por., voľného hodnotenia dôkazov - § 2 ods.12 Tr. por., i rovnosti strán (kontradiktórnosti) - § 2 ods.14 Tr. por. Krajský súd preto konštatuje, že súd prvého stupňa dospel k vyhlásenému rozsudku po bezchybnom procesnom postupe a v súlade so všetkými procesnými ustanoveniami, ktoré tento proces upravujú. Pokiaľ ide o skutkový stav krajský súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým zisteniam tvoriacim podstatu súdeného prečinu je napadnutý rozsudok výsledkom konania, pri ktorom súd prvého stupňa postupoval podľa ustanovení Trestného poriadku, pričom v konaní nezistil také chyby, ktoré by mohli mať vplyv na objasnenie skutkového stavu veci, tak ako je uvedený v rozsudku okresného súdu a zistenie, že skutok spáchal obžalovaný. Na základe vykonaného dokazovania prvostupňový súd vyvodil správne skutkové závery, pričom sa podrobne zaoberal dôkazmi, tak jednotlivo ako aj v súhrne a svoje závery riadne vysvetlil v odôvodnení rozhodnutia, ktoré je v intenciách ustanovenia § 168 ods.1 Tr. por. Obžalovaný je usvedčovaný predovšetkým priamou výpoveďou poškodeného F. V., odborným vyjadrením znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia a chirurgia MUDr. Stanislava Pastvu, lekárskymi správami, záznamom dopravnej nehody, zápisnicou o ohliadke miesta dopravnej nehody a fotodokumentáciou z miesta nehody. Samotný obžalovaný nepoprel, že došlo k stretu jeho vozidla s poškodeným, on ho však nemohol vidieť a ani adekvátne na jeho správanie reagovať. Príčinu vzniku kolízie vyvolal podľa neho poškodený tým, že sa nepresvedčil či môže bezpečne prejsť cez vozovku po priechode pre chodcov. Z výpovede poškodeného vyplýva, že v inkriminovanej dobe počkal kým prejdú všetky autá v dvoch pruhoch, ktoré boli na jeho strane smerom od Meriny. Autá prešli, vstúpil do vozovky, prvý pruh prešiel,
vchádzal do druhého, do kruhového objazdu vošlo strieborné auto, ktoré išlo vo vnútornom pruhu, to znamená, z jeho pohľadu od Meriny v treťom pruhu. Vodič keď ho zaregistroval začal pribrzďovať, ale on začal na dvojitej plnej čiare stáť a pre istotu počkal kým celkom zastane. Zastavil, ako má vo zvyku keď ide cez prechod, nikdy nemá ruky vo vačku. Pravou rukou mu zaďakoval, že mu uvoľnil prechod a pokračoval ďalej, ale v tom už zaregistroval, ako spravil krok, dva, vodič osobného auta striebornej farby mu začal prechádzať za chrbtom, už v polovici vzdialenosti od kruhového objazdu po prechod pre chodcov, na ktorom bol už z tretieho do štvrtého pruhu zaregistroval, že sa približuje žlté auto a pohľadom zaregistroval, že svetlá nemajú tendenciu vôbec spomaľovať, ale skôr sa mu zdalo, ako keby zrýchľovalo, nevie to objektívne posúdiť. Tak sa snažil rozbehnúť, lenže ako sa rozbiehal, tak ho trafil oblúkom nárazníku do ľavej nohy. Tým pádom došlo k tomu devastačnému poraneniu, odniesol to pravý kĺb a ľavá ruka, lebo dopadol na dlane smerom k autobusovej zastávke. Žlté auto zastavilo. Či brzdil alebo nebrzdil nevie posúdiť. Na otázku prokurátora uviedol, že čakal kým od BILLY smerom k MAXU sa uvoľnia obidva jazdné pruhy. Až potom keď boli tie pruhy voľné, vstúpil do vozovky. Ako prechádzal cez druhý pás smerom od Meriny si všimol, že prichádza po treťom jazdnom pruhu od jeho strany strieborné osobné auto. Keď vstúpil na prechod smer do Žiliny bol prázdny. Cez prechod išiel nie moc rýchlou chôdzou, lebo všetky pruhy keď vstúpil do vozovky, boli voľné. Neutekal. Snažil sa rozbehnúť až vo štvrtom pruhu. Na otázku obžalovaného, aby vysvetlil rozpor so svojou výpoveďou z prípravného konania, v ktorej uviedol, že zacítil náraz pravdepodobne do ruksaku (nie do ľavej nohy) uviedol, že to bolo deň po nehode, to znamená, že mohlo tam dôjsť k nejakým rozporom. Na námietku obžalovaného, že to vypovedal mesiac po nehode uviedol, že pán vyšetrovateľ prišiel k nemu dva krát, nakoľko sa nemohol zúčastniť výsluchu. Povedal mu to všetko podľa svojho najlepšieho vedomia a svedomia a čo si zapamätal. Po operácii bol pod liekmi, takže mohlo to byť z jeho strany trochu prekrútené. Bol zachytený oblúkom pravej časti nárazníka. Z odborného vyjadrenia znalca v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie traumatológia, chirurgia MUDr. Stanislava Pastvu vyplynulo, že poškodený pri dopravnej nehode utrpel zlomeninu diafýzy (strednej časti) píšťaly vľavo, duplexnú (dvojitú), trieštivú, s posunom a zlomeninu ihlice vľavo nad členkom, trieštivú, s posunom. Jednalo sa o izolované poranenie ľavého predkolenia, pomerne komplikovanú dvojitú zlomeninu píšťaly a aj zlomeninu ihlice s posunom úlomkov, ktoré si vyžadovali operačné riešenie. Najpravdepodobnejším mechanizmom vzniku zranení bol priamy náraz prednej časti auta do oblasti ľavého predkolenia poškodeného. Znalec charakterizoval tieto poranenia ako poranenia ťažké. Poškodený bol obmedzený na obvyklom spôsobe života od úrazu - 21.1.2014 až do vypracovania odborného vyjadrenia, teda 98 dní. Liečba ešte nebola k uvedenému času ukončená. Nie je predpoklad výraznejších trvalých následkov poranenia, ale vzhľadom na štádium liečby nebolo v čase vypracovania odborného vyjadrenia ešte možné uvedené poranenia zodpovedne vyhodnotiť. Krajský súd uvádza, že tvrdenia poškodeného navzájom logicky korešpondujú so závermi odborného vyjadrenia a sú podložené i lekárskymi správami, z ktorých vyplýva, aké zranenia poškodený pri kolízii utrpel a ako dlho trvala liečba. Tvrdenie obžalovaného, že vinníkom kolízie je poškodený a obžalovaný nemal možnosť kolízii zabrániť, považuje súd za účelové. Je potrebné poukázať na výpoveď poškodeného, ktorý jasne uviedol, že sa presvedčil, že prešli všetky vozidlá v oboch smeroch smerom od Meriny. Až následne vstúpil do vozovky na priechod pre chodcov. Vtedy zbadal strieborné vozidlo, ktoré malo ísť následne určitý čas súbežne s vozidlom obžalovaného. Je preukázané, že toto vozidlo zastavilo a umožnilo mu pokračovať v prechode cez vozovku. Poškodený ešte pre istotu na chvíľu počkal, či vozidlo zastane a keď videl, že sa tak stalo, pokračoval v prechádzaní cez vozovku. Následne došlo ku kolízii s vozidlom obžalovaného. Z uvedeného jasne vyplýva, že obžalovaný si bol vedomý toho, že vozidlo jazdiace súbežne s ním vľavo od neho, spomalilo a zastavilo. Videl tiež pred sebou priechod pre chodcov, ktorý bol označený zvislým i vodorovným dopravným značením. Muselo mu byť preto jasné, že cez priechod pre chodcov bude prechádzať chodec a že mu následne vzniká povinnosť zastaviť vozidlo a umožniť chodcovi bezpečný prechod. Krajský súd poukazuje na to, že podľa § 4 ods.1 písm. c), f) zákona č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku, má vodič vozidla povinnosť venovať sa plne vedeniu vozidla a sledovať situáciu v cestnej premávke a dať prednosť chodcovi, ktorý vstúpil na vozovku a prechádza cez priechod pre chodcov, pritom ho nesmie ohroziť. Zároveň podľa § 4 ods.4 citovaného zákona, ak vodič zníži rýchlosť jazdy alebo ak zastaví vozidlo pred priechodom pre chodcov alebo pred priechodom pre cyklistov, aby umožnil prejsť cez cestu chodcom alebo cyklistom, vodiči ostatných vozidiel idúcich rovnakým smerom sú takisto povinní znížiť rýchlosť jazdy alebo zastaviť vozidlo. Uvedenými ustanoveniami sa obžalovaný neriadil. Tvrdenie obžalovaného o zavinení kolízie poškodeným nebolo preukázané. Poškodený potvrdil, že sa presvedčil, či môže do vozovky vstúpiť. S týmto tvrdením korešponduje i fakt, že vodič vozidla jazdiaceho súbežne s vozidlom obžalovaného, ktorý
bol k poškodenému z časového hľadiska bližšie, stihol riadne vozidlo zastaviť a umožniť poškodenému prechod cez vozovku. Nakoniec, brzdenie a zastavenie tohto vozidla jasne pozoroval i obžalovaný. I keď súd prvého stupňa v odôvodnení rozsudku hovorí o spoluzavinení poškodeného, takéto konštatovanie nie je podložené žiadnym riadne zadokumentovaným dôkazom, pričom súd prvého stupňa túto okolnosť odôvodnil tým, že pred vstupom na vozovku sa poškodený nepresvedčil, či smerom od obchodného domu MAX nejdú vozidlá, čím porušil ustanovenie § 53 ods.4 zák.č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku. Je pravdou, že chodec nesmie vstupovať na vozovku, a to ani pri použití priechodu pre chodcov, ak vzhľadom na rýchlosť a vzdialenosť prichádzajúcich vozidiel nemôže cez vozovku bezpečne prejsť. Z dokazovania však vyplynulo, že v čase vstupu poškodeného na prechod tak mohol urobiť bez nebezpečenstva, prešiel po prechode dva pruhy, v treťom mu zastavilo prichádzajúce vozidlo a až v štvrtom bol zachytený vozidlom obžalovaného. Teda za danej situácie poškodený neporušil svoje povinnosti, naopak obžalovaný bol povinný chodcovi nachádzajúcom sa na prechode pre chodcov, ktorý už prešiel po prechode tri štvrtiny vozovky a pokračoval do štvrtého jazdného pruhu, dodržať citované ustanovenie § 4 ods.4 zák. č. 8/2009 Z.z. o cestnej premávke v znení účinnom v čase spáchania skutku, teda zastaviť. V danom prípade ani nemohlo ísť zo strany poškodeného o vytvorenie náhlej prekážky. Podľa názoru krajského súdu teda spoluzavinenie poškodeného nebolo preukázané. Súd prvého stupňa tiež v odôvodnení rozsudku uvádza, že vzhľadom na zistené rozpory ohľadne toho, akou časťou vozidla bol poškodený zachytený, zmenil opis skutku oproti obžalobe v tom smere, že slová „došlo k stretu pravej prednej časti jeho vozidla“ nahradil slovami „pravého zrkadla“. Krajský súd však konštatuje, že súdom prvého stupňa reálne k úprave skutku neprišlo. Na zákonnosť a správnosť rozsudku však tento fakt nemá žiaden vplyv. Z vykonaného dokazovania skutočne vyplýva, že na vozidle obžalovaného je poškodené pravé predné zrkadlo. Z odborného vyjadrenia znalca z odboru zdravotníctvo a farmácia však vyplýva, že k zraneniu poškodeného pravdepodobne došlo stretom s pravou prednou časťou vozidla. V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že k zraneniu poškodeného mohlo prísť i takým spôsobom, že bol zachytený pravým predným zrkadlom a následne pri páde došlo k stretu s pravou časťou vozidla, na ktorej však nemuseli nutne vzniknúť žiadne viditeľné poškodenia. Na základe výpovedí poškodeného ako i ostatných vykonaných listinných dôkazov teda možno nepochybne skonštatovať, že obžalovaný inému z nedbanlivosti spôsobil ťažkú ujmu na zdraví (§ 123 ods.3 písm. i/, ods.4) Tr. zákona, a čin spáchal závažnejším spôsobom konania, porušením dôležitej povinnosti uloženej mu podľa zákona o cestnej premávke (§ 138 písm. h/ Tr. zákona). Vzhľadom na uvedené skutočnosti považuje krajský súd všetky námietky obžalovaného za nedôvodné. Vo vzťahu k námietkam obžalovaného, že nebolo doplnené dokazovanie v ním naznačenom smere znaleckým dokazovaním a prípadnou rekonštrukciou, musí krajský súd uviesť, že vykonané dôkazy sa na rozhodnutie javia ako dostatočné a preto nebolo potrebné dokazovanie doplniť. Preto odvolací súd dospel k záveru, že súd prvého stupňa správne ustálil subjektívnu stránku konania obžalovaného tak, ako je vyjadrená aj v skutkovej vete napadnutého rozsudku. Vzhľadom na uvedené bola vyvrátená obrana obžalovaného tak, ako ju uvádzal aj v odvolaní. Odvolací súd sa teda v plnej miere stotožnil so závermi prvostupňového súdu vo vzťahu k skutkovým zisteniam, ktoré majú oporu vo vykonanom dokazovaní a napokon tiež vo vzťahu k právnej kvalifikácii konania obžalovaného. Ten svojim konaním nepochybne naplnil znaky skutkovej podstaty žalovaného trestného činu. Uvedené skutočnosti sú len tie najdôležitejšie, ktoré považoval odvolací súd za potrebné uviesť vzhľadom na argumentáciu uvádzanú v odvolaní, pričom s podrobnejším odôvodnením týkajúcim sa skutkového stavu a právnej kvalifikácie v plnej miere odkazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Možno preto skonštatovať, že súd prvého stupňa po vykonanom dokazovaní na hlavnom pojednávaní, vyhodnotení a posúdení dôkazného stavu ustálil vo výroku o vine svojho rozsudku priebeh skutkového deja zodpovedajúci všetkým vykonaným dôkazom. Výsledky vykonaného dokazovania v danom prípade vyznievajú jednoznačne a tvoria úplne ucelenú reťaz tak priamych, ako i nepriamych dôkazov, z ktorých možno vyvodiť bezpečný záver, že obžalovaný spáchal súdený skutok tak, ako je to uvedené v skutkovej vete výroku o vine. Napokon možno konštatovať, že pri ukladaní trestu okresný súd správne prihliadol na všetky skutočnosti a zásady dôležité z hľadiska jeho ukladania, najmä na spôsob spáchania činu a jeho následok, zavinenie, pohnútku, priťažujúce a poľahčujúce okolnosti, osobu páchateľa, jeho pomery a možnosti nápravy. Poľahčovalo mu, že doposiaľ viedol riadny život. Priťažujúce okolnosti zistené neboli. Vzhľadom na skutočnosť, že u obžalovaného prevyšoval pomer poľahčujúcich okolností, znížil súd prvého stupňa hornú hranicu trestnej sadzby o jednu tretinu a trest ukladal na samej spodnej hranici takto určenej trestnej sadzby. Trest odňatia slobody uložený súdom prvého stupňa podľa § 157 odsek 2 Trestného zákona s použitím § 36 písm. j) Trestného zákona a § 38 odsek 3 Trestného zákona vo výmere
jeden rok, výkon ktorého mu bol podľa § 49 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona a § 50 odsek 1 Trestného zákona podmienečne odložený na skúšobnú dobu v trvaní jeden rok, za súčasného uloženia trestu zákazu činnosti viesť motorové vozidlá každého druhu na dobu jeden rok podľa § 61 odsek 1, odsek 2 Tr.zák., nie je neprimerane prísnym, skôr sa javí miernejší. Krajský súd uvádza, že tento trest je v súčasnosti už vykonaný a obžalovanému bol rozhodnutím zo dňa 05.03.2015 vrátený vodičský preukaz. Vo vzťahu k odkázaniu poškodených strán s ich nárokmi na náhradu škody na občianske súdne konanie, považuje krajský súd tento postup tiež za zákonný, pretože zisťovanie konkrétnej výšky nárokov by neúmerne predĺžilo trestné konanie. Z týchto dôvodov odvolanie obžalovaného odvolací súd nepovažoval za dôvodné, a preto ho podľa § 319 Tr. por. zamietol.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný riadny opravný prostriedok.