Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-16-2008.pdf
PDF · 72.93 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/16/2008
Uznesenie
Okresný súd Michalovce v exekučnej veci oprávneného: Slovenská republika- Ministerstvo vnútra SR, so sídlom Pribinova 2, 812 72 Bratislava, IČO: 00 151 866 (predtým SR- Krajské riaditeľstvo PZ v Košiciach, so sídlom Kuzmányho 8, 040 01 Košice, IČO: 00 735 868), proti povinnému: Y. H., nar. X.XX.XXXX, bytom Y. XX, XXX XX L., o vymoženie 16,60 EUR a trov exekúcie, takto
rozhodol:
I. Exekúciu z a s t a v u j e.
II. Oprávneného z a v ä z u j e nahradiť súdnemu exekútorovi JUDr. Bartolomejovi Jakubčákovi trovy exekúcie vo výške 14,10 EUR do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto uznesenia.
odôvodnenie:
Tunajší súd poveril dňa 22.1.2008 súdneho exekútora JUDr. Bartolomeja Jakubčáka vykonaním exekúcie proti povinnému pre vymoženie pohľadávky oprávneného, na základe exekučného titulu- bloku na pokutu nezaplatenú na mieste č. E.
Dňa 14.2.2014 predložil súdny exekútor súdu návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, nakoľko majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Oprávnený sa k návrhu súdneho exekútora vyjadril podaním zo dňa 28.4.2014, doručeným súdu dňa 6.5.2014, v ktorom uviedol, že súhlasí s návrhom súdneho exekútora na zastavenie exekučného konania podľa § 57 ods. 1 písm. h) zákona č. 233/1995 Z. z. , nakoľko z predložených zistení vyplýva, že majetkové pomery povinného nestačia ani na úhradu trov exekúcie a objektívne nie je možné očakávať ani ich zlepšenie.
Súd z exekútorského spisu zistil, že povinný nevlastní žiadny exekúciou postihnuteľný majetok a nie je ani predpoklad, žeby tento majetok v budúcnosti nadobudol. Povinný nie je vedený v registri Sociálnej poisťovne ako zamestnanec zamestnávateľa, ani ako samostatne zárobkovo činná osoba a ani nie je poberateľom dávky dôchodkového poistenia. Zároveň súd poukazuje aj na skutočnosť, že exekučné konanie sa vedie od roku 2008 a osobné a majetkové pomery povinného sa po dobu 6 rokov nezmenili a teda sa nejedná o prechodný stav. Pre súd je rozhodujúca skutočnosť, že v čase rozhodovania súdu, majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Keďže majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, vykonávanie ďalších úkonov súdneho exekútora by bolo nehospodárne a neúčelné a viedlo by k zbytočnému navyšovaniu trov exekučného konania.
Nakoľko u povinného nebol zistený žiadny exekúciou postihnuteľný majetok a nie je ani predpoklad, žeby tento majetok v budúcnosti nadobudol ani sa zamestnal, preto v zmysle citovaného zákonného ustanovenia súd zastavil exekúciu, tak ako je to uvedené v prvej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Podľa § 200 ods. 5 Exekučného poriadku, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty.
Podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
Súdny exekútor v zmysle vyhlášky č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, požiadal o náhradu trov exekúcie vo výške 22,07 eur.
Súd preskúmal predloženú špecifikáciu trov exekúcie a na základe tejto ako aj Vyhlášky č. 288/95 Z.z. v platnom znení účinnom do 30.4.2008, keďže uvedené exekučné konanie začalo dňom 7.1.2008, podľa § 14 ods. 1 písm. a, ods. 2 nepriznal súdnemu exekútorovi odmenu vo výške 6,64 € podľa počtu hodín účelne vynaložených na exekúciu, nakoľko súdny exekútor nešpecifikoval za aké úkony túto odmenu požaduje a teda nie je možné preskúmať oprávnenosť takto žiadanej odmeny.
Podľa § 14 ods. 1 písm. b, ods. 3, § 15 ods. 1 citovanej vyhlášky súd priznal súdnemu exekútorovi paušálnu odmenu vo výške 9,96 € ( za každý jednotlivý úkon á 3,32 €), ktorá odmena v sebe zahŕňa tieto úkony: - 1x získanie poverenia na vykonanie exekúcie 3,32 €; - 1x každé ďalšie zisťovanie majetku povinného 3,32 €; - 1x zisťovanie platiteľa mzdy povinného 3,32.
V danom prípade preto odmena exekútora predstavuje sumu 9,96 €.
Podľa § 22 ods. 1 Vyhlášky č. 288/95 Z.z. v platnom znení patrí súdnemu exekútorovi popri odmene aj náhrada hotových výdavkov súvisiacich s vykonávaním exekučnej činnosti; táto náhrada zahŕňa najmä cestovné náhrady, poštovné a telekomunikačné výdavky, znalecké náhrady a poplatku.
Vzhľadom na uvedené preto súd priznal exekútorovi aj náhradu hotových výdavkov vo výške 2,15 € ( poštovné).
Odmena exekútora a náhrady k nej tak predstavujú sumu 12,11 EUR.
Pretože súdny exekútor je platiteľom dane podľa osobitného predpisu, zvyšuje sa mu odmena a náhrady o 20 % DPH. Súdny exekútor žiadal zvýšiť o 20 % DPH iba odmenu a tak mu súd priznal DPH vo výške 1,99 EUR iba z odmeny.
Nevyhnutné a účelné trovy exekúcie v tomto konaní sú tak vo výške 14,10 EUR.
Súd v zmysle § 203 ods. 2 Exekučného poriadku zaviazal oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, tak ako je to uvedené v druhej vete výrokovej časti tohto uznesenia.
Poučenie:
I. Proti výroku o zastavení exekúcie je prípustné odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach v 3 exemplároch. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny, a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O. s. p.).
Odvolanie proti rozhodnutiu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť iba niektorým z dôvodov uvedených v § 205 ods. 2 písm. a/ až f/ O. s. p.:
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods.1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a),
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p., rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
II. Proti výroku o náhrade trov exekúcie odvolanie nie je prípustné.