Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6Co/136/2022

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudkýň JUDr. Viktórie Midovej a JUDr. Andrey Galdunovej v spore žalobcu: W. D., L. XX.XX.XXXX, J. E. T., M. X, proti žalovanému: Bytový podnik mesta Košice, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Južné nábrežie 13, IČO: 44 518 684, o vydanie bezdôvodného obohatenia, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice II zo dňa 9. mája 2022, sp. zn.

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice II zo dňa 9. mája 2022, č.k. -109, okrem výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol.

O d m i e t a odvolanie proti rozsudku vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol.

Žalobca má proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice II (ďalej len súd prvej inštancie alebo súd) rozsudkom zo dňa 9. mája 2022 č.k. -109 uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.), vo zvyšku žalobu zamietol (výrok II.). Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal (výrok III.) a uložil žalovanému povinnosť zaplatiť štátu na účet tunajšieho súdu súdny poplatok vo výške 30 € v lehote do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku (výrok IV.).

2. Rozhodol tak o žalobe žalobcu o vydanie bezdôvodného obohatenia, pôvodne vo výške 1.228,76 €. Uznesením zo dňa 09.05.2022, vyhláseným na pojednávaní, súd pripustil zmenu žaloby tak, že predmetom konania zostala suma 1.873,62 €, ktorá pozostávala zo sumy 500 €, vloženej na účet žalovaného v apríli 2016 a zo sumy 1.373,62 €, ako rozdielu medzi vymoženou sumou v exekúcii Ex 568/17 (vo výške 3.060,39 €) a vymáhanou istinou (1.686,77 €).

3. Vykonaným dokazovaním vzal za preukázané, že dňa 15.03.2013 bola medzi prenajímateľom (žalovaný) a nájomcami Imrich Sapara a Katarína Saparová uzavretá zmluva o nájme bytu NZ/305/2013- Č, predmetom ktorej bol prenájom bytu v Košiciach na ulici Č. Č.. XX, č. bytu 4 na 2. poschodí, pozostávajúci z kuchyne, dvoch izieb a príslušenstva. Byt sa prenajímal na dobu určitú od 01.03.2013 do 28.02.2016. Prenajímateľ listom zo dňa 28.01.2014 vypovedal nájomnú zmluvu z dôvodu, že nájomcovia hrubo porušujú svoje povinnosti vyplývajúce z nájmu bytu, a to tým, že nezaplatili nájomné a úhradu za plnenia poskytované s užívaním bytu za obdobie apríl, máj, september, október a november roku 2013. Celkový nedoplatok evidovaný na nájomnom a úhradách za plnenia poskytované s užívaním predmetného bytu, predstavovali sumu 1.150 € s príslušenstvom. Z uznesenia sp.zn. zo dňa 09.06.2016 súd zistil, že bol schválený zmier medzi prenajímateľom a nájomcami, kde odporcovia boli zaviazaní na zaplatenie sumy 1.797,02 € s príslušenstvom formou mesačných splátok. Táto suma

predstavovala nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním, a to za obdobie od 20.03.2013 do 31.12.2013 vo výške 1.058,18 € a nedoplatok na nájomnom za mesiace 4, 5, vo výške 738,84 €. Byt bol odovzdaný na základe zápisnice o odovzdaní bytu zo strany žalobcu dňa 25.10.2016. Súdna exekútorka JUDr. Mária Bíla na základe exekučného titulu, uznesenia OS Košice II , začala vymáhanie dlžnej sumy, ktorá pozostávala z istiny vo výške 1.687,77 € a z príslušenstva. V danom exekučnom konaní došlo k vymoženiu sumy 3.060,39 € a ku dňu 02.08.2021 exekučné konanie skončené nebolo, nakoľko v konaní exekútorka evidovala nedoplatok vo výške 1.615,17 €.

4. Právne vec posúdil podľa ust. , (ďalej len ).

5. Súd konštatoval, že žalobný nárok v sume 1.373,62 € nemožno podriadiť pod žiaden druh bezdôvodného obohatenia, lebo ide o sumu vymoženú exekúciou na základe exekučného titulu, ktorým je právoplatné rozhodnutie súdu. Nakoľko predmetom exekučného konania nebola len istina vo výške 1.686,77 €, ale aj príslušenstvo, ktoré bolo nezanedbateľné, bol žalobca povinný uhradiť aj dané príslušenstvo. Ich vymáhaním nevzniká žalovanému na úkor žalobcu žiadne bezdôvodné obohatenie. Čo sa týka zaplatenia sumy 500 € z apríla 2016, súd konštatoval, že žalovaný síce tvrdil, že tieto sumy eviduje a že boli zaúčtované na nájomné, ale žiadnym spôsobom túto skutočnosť nepreukázal. Predložil iba nájomnú zmluvu, rozhodnutie Okresného súdu Košice II sp.zn. a zápisnicu o odovzdaní bytu. Z týchto listín možno vyvodiť, že žalovaný evidoval na predmetnom byte nedoplatok z vyúčtovania nákladov za obdobie od 20.03.2013 do 31.12.2012 (správne 2013-poznámka odvolacieho súdu) a nedoplatok na nájomnom za mesiace 4, 5, . Tieto nedoplatky boli predmetom exekučného konania, vedeného JUDr. Máriou Bílou. Nie je vylúčené, že žalobcovi vznikol aj ďalší nedoplatok, na úhradu ktorého bola zaúčtovaná suma 500 €, avšak túto skutočnosť bolo potrebné nielen tvrdiť, ale aj preukázať. Z predložených listín nevyplýva existencia takéhoto nedoplatku. Súd prvej inštancie konštatoval, že strany sporu znášajú zodpovednosť za skutkový stav a musia dokazovať svoje tvrdenia. Žalovaný tvrdený nedoplatok žalobcu na nájomnom v konaní nepreukázal. Na pojednávaní dňa 09.05.2022 uviedol, že ak tieto sumy boli uhradené v roku 2016, zisťoval na ekonomickom úseku, že tieto sumy boli prijaté žalovaným a boli zaúčtované do nájomného, keďže až do 25.10.2016 žalobca užíval predmetný byt a vznikla mu povinnosť za tento byt platiť, a to za toto obdobie má viaceré nedoplatky. Takéto tvrdenia žalovaného (bez preukázania existencie nedoplatkov žalobcu), nemôžu byť vyhodnotené ako účinná obrana, lebo neboli ničím doložené - preukázané. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno, keď nepreukázal existenciu nedoplatku žalobcu na nájomnom. Na základe uvedených skutočností súd vyhodnotil platby z apríla 2016 ako úhrady poukázané žalovanému bez právneho dôvodu.

6. O trovách konania rozhodol podľa a . Konštatoval, že žalovaný bol v konaní čiastočne úspešný, jeho úspech predstavuje 74%. Súd však aplikoval ustanovenie a vychádzal pritom z osobných a majetkových pomerov žalobcu tak, ako boli zistené v súvislosti s rozhodovaním súdu o priznaní oslobodenia od súdnych poplatkov. Súd zastával názor, že tieto majetkové a osobné pomery predstavujú dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré súd žalovanému náhradu trov konania v prípade jeho čiastočného úspechu v spore nepriznal.

7. Zároveň súd rozhodol aj o súdnom poplatku.

8. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa , a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

9. Žalovaný poukázal na to, že dňa 09.02.2016 si žalobca osobne prevzal upomienku vystavenú 08.02.2016, z ktorej je zrejmé, že celková dlžná suma nájomného a úhrad za plnenia poskytované s užívaním bytu ku dňu jej vystavenia, predstavovala sumu 6.330,56 €. Suma vložená žalobcom na účet žalovaného vo výške 500 €, bola započítaná nasledovne: suma 300 € bola započítaná ako 40 € na nájomnom za obdobie 31.01.2015 až 28.02.2015, suma 30 € na ohrev za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 15,46 € na SV za obdobie 31.03.2016 až 30.04.2016, suma 37 € na ÚK za obdobie 31.03.2016 až 30.04.2016, suma 0,40 € na STA za obdobie 31.03.2016 do 30.04.2016, suma 12 € na TÚV za obdobie 31.03.2016 - 30.04.2016, suma 6 € na energ. za obdobie 31.03.2016 až 30.04.2016, suma 123,14 € na nájom za obdobie 31.03.2016 až 30.04.2016, suma 35 € za ohrev za

obdobie 31.03.2016 až 30.04.2016, suma 1 € na zrážky za obdobie 31.03.2016 a 30.04.2016, spolu 300 €. Suma 200 € bola započítaná nasledovne: suma 15,46 € na SV za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 37 € na ÚK za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 0,40 € na STA za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 12 € na TÚV za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 6 € na energ. za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 123,14 € za nájom za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 5 € na ohrev za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016, suma 1 € na zrážky za obdobie 31.01.2016 až 29.02.2016. Na základe uvedeného je nepochybné, že úhrada žalobcu v celkovej sume 500 € nepredstavuje bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Túto skutočnosť mohol súd vyhodnotiť už v priebehu prvostupňového konania s poukazom na to, že medzi stranami nebolo sporné, že platby vo výške 500 € boli určené na úhradu dlžnej sumy nájomného, resp. úhrad spojených s užívaním bytu a variabilný symbol uvedený pri úhrade týchto platieb. Ako prílohu predložil žalovaný upomienku zo dňa 08.02.2016, zaúčtovanie sumy 300 € a 200 €.

10. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného poukázal na nedôveryhodnosť dôkazov zo strany žalovaného. Rozhodnutie súdu prvej inštancie je opodstatnené. Poukázal na to, že dňa 09.02.2016 si osobne neprevzal upomienku, je zrejmé, že tam nie je jeho podpis. Podpis na prevzatí upomienky je osoby, ktorá bývala a zdržiavala sa v danom období v byte, teda jeho exmanželky T. D.. Oslovil svoju exmanželku, aby mu dala uvedenú upomienku, ktorá je rozporuplná, predložená upomienka žalovaným, zrejme ju niekto zámerne upravil a zavádza odvolací súd. Je zrejmé, že na predloženej upomienke sú uvedené dátumy 2015/1, 2, 3, 8, 9, 10, 11, 12, ale na upomienke, ktorú prevzala osoba aj skutočne bývajúca v danom byte, sú uvedené dátumy, okrem 9. mesiaca, takže žalovaný predkladá neuhradené 2015/09, ale v dôveryhodnej upomienke je tento dátum už chýbajúci. Namietal zaúčtovanie sumy 500 € spôsobom, aký uviedol žalovaný v odvolaní. Poukázal na to, že na súde je vedené konanie , vedené voči skutočnej osobe, ktorá v byte bývala, t.j. T. D., za obdobie od 01.01.2016 do 25.10.2016. Konanie za toto obdobie bolo voči jeho osobe zastavené, nemohol a nemal žalovaný právny titul na to, aby prirátal jeho platby za toto obdobie, keďže konanie voči jeho osobe bolo právoplatne zastavené ešte 22.11.2019, takže žalovaný sa bezdôvodne obohatil a aj keď narýchlo započítal platby, nemal dôvod to započítať do obdobia 2016, keďže v danom období je žalovaná za spôsobený dlh jeho exmanželka v konaní . Na základe uvedeného navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok potvrdil. Ako prílohu predložil uznesenie Okresného súdu Košice II sp.zn. zo dňa 21.10.2019, vo veci žalobcu Bytový podnik mesta Košice, s.r.o. proti žalovaným v 1. rade W. D., E. X. O. T. D., konanie bolo zastavené a predmetom konania bol nedoplatok za nájom a úhrady spojené s užívaním bytu za obdobie 4, 5, 6, 7, 8, 9/2016 v celkovej výške 838,15 € a nedoplatok z vyúčtovania nákladov za služby spojené s bývaním za obdobie od 01.01.2016 do 25.10.2016 vo výške 871,09 €. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2019. Konanie bolo zastavené z dôvodu, že na tunajšom súde pod sp.zn. prebieha medzi tými istými subjektmi konanie s rovnakým predmetom, na základe totožných skutkových okolností.

11. Žalovaný v odvolacej replike uviedol, že z vyjadrenia žalobcu nepochybne vyplýva, že napriek skutočnosti, že upomienku prevzala jeho manželka, mal ju k dispozícii, upomienka predložená žalovaným k odvolaniu zo dňa 08.02.2016 a upomienka predložená žalobcom, bola vystavená dňa 23.08.2016, teda jedná sa o rôzne upomienky. Zo zaúčtovania predloženého žalovaným je zrejmé, že k rozúčtovaniu oboch platieb došlo 04.05.2016, t.j. nie v rámci odvolacieho konania a platby boli priradené správne k obdobiu , čo je mimo iného zrejmé aj z uznesenia o zastavení konania vo veci .

12. Žalobca v odvolacej duplike zotrval na svojom stanovisku uvedenom vo vyjadrení k odvolaniu a poukázal na to, že žalovaný predkladá nedôveryhodné dôkazy.

13. Odvolacia duplika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 23.08.2022, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.

14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd ( , ďalej len ) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ustanovenia a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ustanovenia a a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov (, ) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

15. Výrok rozsudku, ktorým súd v prevyšujúcej časti žalobu zamietol (výrok II.), nebol odvolaním žalobcu, ako osoby oprávnenej podať odvolanie napadnutý, nadobudol právoplatnosť, a preto nebol predmetom odvolacieho prieskumu.

16. Predmetom odvolacieho prieskumu bol rozsudok vo výroku I., ktorým súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 500 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku a súvisiaci výrok o náhrade trov konania a súdnom poplatku.

17. Rozsudok je vo výroku I. vecne správny, preto ho odvolací súd v zmysle ustanovenia v tomto rozsahu potvrdil.

18. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 15. novembra 2022 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 202, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 8. novembra 2022 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia , , a a contrario.

19. Žalovaný namietal odvolací dôvod podľa ustanovenia , t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a , t. j., že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

20. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

21. Rozhodnutiu súdu v napadnutom rozsahu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z , a alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil. Rozsudok v napadnutom rozsahu nie je ani nepreskúmateľný a nebola zistená ani iná vada, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

22. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia , . Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správny právny záver, pričom rozsudok aj náležite odôvodnil, preto odvolací súd jeho rozsudok v napadnutom rozsahu ako vecne správny podľa potvrdil.

23. Správne, podrobné, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje. Ani počas odvolacieho konania nevyšli najavo také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie vo veci. Ani odvolacie námietky žalovaného nemali vplyv na vecnú správnosť rozsudku a nie sú spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku.

24. Žalovaný vo svojom odvolaní (v jeho podstatnej časti) len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, s ktorými sa v odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie dôsledne vyporiadal aj s tým, prečo na ne neprihliadol.

25. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že žalovaný neuniesol dôkazné bremeno v spore a nepreukázal, že voči žalobcovi evidoval iný dlh, na ktorý bola suma 500 € započítaná.

26. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku jednoznačne vyplýva úvaha súdu, na základe ktorej dospel k vyššie uvedeným záverom s poukazom na zistený skutkový stav a príslušné zákonné ustanovenia, ktoré aplikoval v prejednávanej veci a odôvodnenie rozsudku dáva odpoveď na všetky odvolacie námietky žalovaného, keďže boli už uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie.

27. Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné:

28. Predmetom konania (v odvolaním napadnutom rozsahu) je nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia vo výške 500 €, ktorú sumu poukázal žalobca žalovanému bez právneho dôvodu v apríli 2016.

29. Podstatou odvolacích námietok je preukázanie dlhu a špecifikácia započítania spornej sumy, na ktorý bola suma 500 € započítaná, čím sa žalovaný snažil preukázať, že na jeho strane nevzniklo bezdôvodné obohatenie.

30. Žalovaný už v priebehu sporu tvrdil, že platby žalobcu zo dňa 19.04.2016 vo výške 300 € a zo dňa 20.04.2016 vo výške 200 € eviduje a tieto platby boli prijaté a zaúčtované do nájomného (čl. 34 vyjadrenie žalovaného zo dňa 04.10.2021). Aj na pojednávaní dňa 09.05.2022 uviedol, že úhradu zisťoval na ekonomickom úseku, platby boli prijaté a zaúčtované do nájomného, keďže žalobca mal viaceré nedoplatky, uvedená suma nebola započítaná do exekúcie. Nevedel však uviesť, na nedoplatok ktorého roku bola táto suma zaúčtovaná (čl. 106).

31. Žalobca po vznesenej obrane žalovaného žiadal, aby žalovaný dokladoval, kde tieto prijaté platby započítal.

32. V zmysle vyššie uvedeného zaťažovalo dôkazné bremeno žalovaného, aby preukázal svoje tvrdenia týkajúce sa existencie dlhu, na ktorý bola suma 500 € zaevidovaná a zaúčtovaná.

33. Žalovaný v tomto prípade dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení neuniesol.

34. Odvolací súd na tomto mieste poukazuje na ustanovenia upravujúce, tzv. procesné bremená, a to povinnosť tvrdenia a dôkazu. Bremeno tvrdenia spočíva v tom, že strana sporu, ktorá má povinnosť tvrdenia, nesie tiež zodpovednosť za to, že sa súd skutočnú potrebnú skutočnosť dozvie. Ak toto bremeno neunesie, prejaví sa to z jeho strany negatívne na výsledku sporu. Dôkazná povinnosť je povinnosť strany sporu označiť dôkazné prostriedky k preukázaniu tvrdených skutočností. Táto spočíva v povinnosti dokazovať skutkové okolnosti predpokladané právnou normou, na základe ktorej strana uplatňuje deklarované právo. Pokiaľ dôkazné bremeno neunesie, prejaví sa to v procesnej rovine v podobe neúspechu v spore. Dôkazné bremeno vždy zaťažuje toho účastníka, ktorý má v konečnej fáze procesu dokázať pravdivosť určitého tvrdenia, ktorým odôvodňuje svoj návrh prednesený súdu.

35. V civilnom procese ďalej platí aj tzv. prejednacia zásada. Vo všeobecnosti podľa tejto zásady je záležitosťou procesných strán, aké predložia skutkové podklady vrátane dôkazov. Tvrdiť skutočnosti rozhodujúce pre posúdenie veci a navrhovať dôkazy tieto skutočnosti podporujúce je tak výlučne vecou strán sporu a každá zo strán nesie procesnú zodpovednosť za to, že svojimi tvrdeniami vnesie do procesu skutkový materiál, ktorý bude v súlade s jej procesnými záujmami. Úspech v spore je možný len za náležitej podpory legitímnosti nároku alebo obrany prostredníctvom dôkazov, ktoré strany predložia. Súd je oprávnený založiť rozhodnutie na skutočnostiach predložených procesnými stranami, a to čo strany nepredložia nemôže brať za základ pre svoje rozhodovanie. Stranám sporu teda hrozí, pri nesplnení dôkaznej povinnosti a pri neunesení dôkazného bremena opierajúc sa o pravidlo „iden este non este aut non probari“ (čo nie je dokázané, neexistuje) nepriaznivé rozhodnutie vo veci samej.

36. Dôkazné bremeno je teda inštitútom procesného práva, ktoré stíha tú stranu, v ktorej záujme je, aby určitá skutočnosť rozhodná podľa hmotného práva a stranou tvrdená, bola v konaní skutočne preukázaná.

37. Odvolací súd v zhode so súdom prvej inštancie zastáva názor, že nebola preukázaná existencia dlhu, na ktorý bola suma 500 € uhradená žalobcom zaevidovaná a zaúčtovaná, a keďže žalovaný v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno, vecne správne rozhodol súd prvej inštancie, ak zaviazal žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia.

38. Pokiaľ žalovaný v odvolacom konaní predložil špecifikáciu dlhu, na ktorý bola suma 500 € započítaná a upomienku zo dňa 08.02.2016, odvolací súd konštatuje, že ide o prostriedok procesnej obrany, ktorý

nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, a preto odvolací súd skúmal, či je možné na takýto prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní prihliadnuť.

39. Prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky ( ).

40. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí ( ).

41. Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a/ sa týkajú procesných podmienok, b/ sa týkajú vylúčenia sudcov alebo nesprávneho obsadenia súdu, c/ má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d/ ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie ( ).

42. Ako vyplýva z vyššie citovaných zákonných ustanovení, novoty v odvolacom konaní sú prípustné iba za podmienok ustanovených vyššie citovaným .

43. Ustanovenie má základ v koncentrácii konania podľa a 154 . Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú strany povinné uplatniť včas. Tieto prostriedky nie sú uplatnené včas, ak ich strana mohla predložiť už skôr, ak by konala starostlivo so zreteľom na rýchlosť a hospodárnosť konania. Prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany možno uplatniť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí. Odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie, okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Podľa odvolací súd môže doplniť dokazovanie za podmienok uvedených v .

44. Opravný prostriedok s právom novôt povoľuje subjektu prednášať nové skutočnosti a dôkazy. Uvedené znamená, že odvolací súd je aj počas odvolacieho konania povinný prihliadať na prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, ktoré doteraz neboli použité, ale len za splnenia podmienok uvedených v .

45. V ostatných prípadoch prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany, ktoré strana neuplatnila v konaní pred súdom prvej inštancie, nie je možné uplatniť v odvolacom konaní.

46. Žalovaný prvýkrát predložil dôkaz o existencii iného dlhu než bol predmetom tohto sporu, na ktorý bola suma 500 € zaevidovaná a zaúčtovaná až v odvolaní, pričom nepreukázal, že by tento prostriedok procesnej obrany nemohol bez svojej viny uplatniť už v konaní pred súdom prvej inštancie a nejde ani o iný z prípadov uvedených v ust. pod písm. a/ až c/ .

47. Z vyššie uvedených dôvodov na tento nový prostriedok procesnej obrany v odvolacom konaní nebolo možné prihliadnuť.

48. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok, okrem výroku II., v zmysle ust. , ako vecne správny potvrdil.

49. Žalovaný podal odvolanie aj proti rozsudku vo výroku II., ktorým súd žalobu vo zvyšku zamietol (predmet konania suma 1.373,62 €).

50. Podľa odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

51. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak bolo podané neoprávnenou osobou.

52. Vychádzajúc z vyššie uvedeného, žalovaný nie je stranou, ktorou zamietnutím žaloby v rozsahu sumy 1.373,62 € bolo rozhodnuté v jeho neprospech, a preto nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania v tejto časti.

53. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaný podal odvolanie proti rozsudku vo výroku, ktorým nebolo rozhodnuté v jeho neprospech, teda v tejto časti nie je oprávnenou osobou na podanie odvolania, odvolací súd odvolanie proti rozsudku vo výroku II. podľa ust. odmietol.

54. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a . Žalobca bol v odvolacom konaní plne úspešný, preto má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči neúspešnému žalovanému v plnom rozsahu. O výške tejto náhrady rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník ( ), zohľadňujúc ustanovenie .

55. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je

podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).