Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_0Er-4022-2000.pdf
PDF · 74.39 KB
Case nature
Subarea
Court name
Address
File mark
CA-0Er/4022/2000
Uznesenie
Okresný súd Č. v exekučnej veci oprávneného O. M.L. S., pobočka Č., Š. XXXX, Č. proti povinnému N. V., O.. O.. U.. L.., I. XXX, IČO: XX XXX XXX v konaní o vymoženie uloženej povinnosti zaplatiť 807,97 € ( 24 341 Sk ) s príslušenstvom takto
rozhodol:
1. Exekúciu, ktorá začala na návrh oprávneného podaný na Exekútorskom úrade W.. W. U., Exekútorský úrad Ž., M. XXXX v konaní K. XXX/XXXX dňa X.XX.XXXX a na základe poverenia vydaného Okresným súdom Č. v konaní XEr XXXX/XXXX dňa XX.XX.XXXX pod č. XXXX XXXXXX*, v y h l a s u j e z a n e p r í p u s t n ú.
2. Exekúciu z a s t a v u j e.
3. Oprávnenému náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
4. Súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Okresný súd Č. na návrh oprávneného doručený súdnemu exekútorovi dňa X.XX.XXXX vydal dňa XX.XX.XXXX poverenie č. XXXX XXXXXX*, ktorým poveril vykonaním exekúcie súdneho exekútora W.. W. U., Exekútorský úrad Ž..
Exekučným titulom, na základe ktorého predmetná exekúcia prebieha, je rozhodnutie oprávneného zo dňa X.X.XXXX, právoplatné dňa X.X.XXXX a vykonateľné dňa X.X.XXXX (čl. X spisu).
Dňa XX.XX.XXXX bol Okresnému súdu Č., ako exekučnému súdu, súdnym exekútorom doručený podnet na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný bol vymazaný z Obchodného registra (čl. XX spisu). Exekútor zároveň vyčíslil trovy exekúcie vo výške 44 € (čl. XX a nasl. spisu).
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku účinného ku dňu podania návrhu na vykonanie exekúcie, teda účinného do XX.X.XXXX ( ďalej len EP ) exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
K dôvodom neprípustnosti exekúcie patrí aj dôvod, že chýba niektorá z procesných podmienok, ktorú nemožno odstrániť.
Podľa § 251 ods. 4 OSP na výkon rozhodnutia a exekučné konanie podľa osobitného predpisu sa použijú ustanovenia predchádzajúcich častí, ak tento osobitný predpis neustanovuje inak. Rozhoduje sa však vždy uznesením.
Exekučný poriadok neustanovuje iné, pokiaľ ide o základné (neodstrániteľné) podmienky konania
- spôsobilosť byť účastníkom konania, v nadväznosti na § 251 ods. 4 OSP. Súd preto aplikoval ustanovenie OSP a v nadväznosti na ustanovenia OSP aj príslušné ustanovenia občianskeho zákonníka.
Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti; inak len ten, komu ju zákon priznáva.
Podľa § 20 OSP každý môže pred súdom ako účastník samostatne konať (procesná spôsobilosť) v tom rozsahu, v akom má spôsobilosť vlastnými úkonmi nadobúdať práva a brať na seba povinnosti.
Podľa § 20a ods. 2 Občianskeho zákonníka právnická osoba zapísaná v obchodnom registri alebo inom zákonom určenom registri zaniká dňom výmazu z tohto registra, pokiaľ osobitné zákony neustanovujú inak.
Podľa § 20a ods. 3 Občianskeho zákonníka pred zánikom právnickej osoby sa vyžaduje jej likvidácia, pokiaľ celé jej imanie nenadobúda právny nástupca alebo osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 20a ods. 4 Občianskeho zákonníka ustanovenia obchodného zákonníka o likvidácii obchodných spoločností sa primerane použijú aj na likvidáciu inej právnickej osoby, pokiaľ z ustanovení upravujúcich tieto právnické osoby nevyplýva niečo iné.
Podľa § 103 O. s. p. kedykoľvek za konania prihliada súd na to, či sú splnené podmienky, za ktorých môže konať vo veci ( podmienky konania ).
Podľa § 104 ods. 1 prvá veta O. s. p. ak ide o taký nedostatok podmienky konania, ktorý nemožno odstrániť, súd konanie zastaví.
Z uvedeného je zrejmé, že je potrebné rozlišovať, či prekážka vznikla pred začatím konania, alebo po začatí konania. Neexistujúci (zaniknutý) subjekt ku dňu podania návrhu neumožňuje aplikáciu § 107 ods. 1 - 4 OSP - pokračovanie konania s právnym nástupcom. Ide o neodstrániteľnú prekážku postupu konania, ktorú súd skúma v každom štádiu konania a konanie podľa § 103, 104 ods. 1 prvá veta OSP zastaví.
V tomto prípade návrh na exekúciu bol podaný dňa X.XX.XXXX, z výpisu z obchodného registra je zrejmé, že povinný ako subjekt vznikol dňa XX.X.XXXX a zanikol dňa X.X.XXXX. Návrh bol podaný proti existujúcemu subjektu, preto nebolo potrebné aplikovať § 103, 104 ods. 1 OSP a konanie zastaviť pre neexistujúci, nespôsobilý subjekt ku dňu podania návrhu.
Z výpisu z obchodného registra je ďalej preukázané, že k výmazu došlo po podaní návrhu, preto súd aplikoval ustanovenie § 107 ods. 1 - 4 OSP. Musel skúmať, či je potrebné konanie zastaviť, alebo či je možno pokračovať s právnymi nástupcami.
Za tým účelom súd musel ustáliť, či právnická osoba zanikla a bola vymazaná bez právneho nástupcu, alebo s právnymi nástupcami, s ktorými by súd mohol pokračovať v konaní podľa § 107 ods. 4 OSP za súčasného vznesenia procesného návrhu podľa § 37 ods. 3 Exekučného poriadku.
Z výpisu z obchodného registra mal súd preukázané, že povinný zanikol (bol vymazaný z obchodného registra ex offo) dňa X.X.XXXX, a to na základe uznesenia Krajského súdu v S. S. č. k. XX-XXK XXX/ XX zo dňa X.X.XXXX, ktorým bol zamietnutý návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku povinného. Povinný bol v zmysle § 68 ods. 4 Obchodného zákonníka následne vymazaný z Obchodného registra.
Súd pri aplikácii § 107 ods. 1 - 4 OSP dospel k záveru, že je potrebné konanie zastaviť, pretože po začatí konania povinný stratil spôsobilosť byť účastníkom konania a nemožno pokračovať s jeho právnymi nástupcami, pretože subjekt zanikol bez právnych nástupcov. Tento dôvod je podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku dôvodom na zastavenie exekúcie, pretože exekúcia je neprípustná. V konaní
vznikla neodstrániteľná prekážka postupu konania - povinný je nespôsobilý (neexistujúci) účastník konania a nemá právnych nástupcov, s ktorými by súd mohol pokračovať v exekučnom konaní.
Podľa § 200 ods. 2 Exekučného poriadku ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 200 ods. 1 Exekučného poriadku trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku
Oprávnený má právo na náhradu trov exekučného konania len voči povinnému. Ak však povinný zanikol, nemožno oprávnenému priznať náhradu trov voči takémuto neexistujúcemu subjektu. Preto súd o trovách oprávneného rozhodol tak, že mu ich náhradu nepriznal.
Podľa § 203 EP ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
Pri rozhodovaní o trovách súdneho exekútora súd aplikoval § 203 EP. Logickým výkladom dospel k záveru, že obe vety tohto zákonného ustanovenia treba aplikovať súčasne, teda, že pri rozhodovaní o uložení povinnosti oprávnenému nahradiť trovy exekúcie treba prihliadať aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V časti trov exekúcie, ktorých náhradu si uplatnil súdny exekútor v podaní zo dňa XX.XX.XXXX na čl. XX a nasl. spisu, je preto súd toho názoru, že oprávnený by mohol byť zaťažený povinnosťou náhrady trov exekúcie, len pokiaľ by k zastaveniu exekúcie došlo jeho zavinením - napríklad podaním návrhu proti neexistujúcemu subjektu a podobne. V danom prípade nevyplýva žiadna konkrétna okolnosť, ktorá by predstavovala reálny základ pre takúto úvahu. Oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie dňa X.XX.XXXX. Povinný zanikol dňa X.X.XXXX. Stratil tým spôsobilosť byť účastníkom konania. V exekúcii preto nebolo možné pokračovať a nebolo ani možné zaviazať k náhrade trov exekúcie povinného, ako neexistujúci subjekt. Túto situáciu nemožno dať na vrub oprávneného, ktorý skutočnosť, že povinný zanikne, nemohol predvídať.
Súd v tejto časti poukazuje aj na to, že vykonávanie činnosti súdneho exekútora je podnikateľskou činnosťou, aj keď štátom výrazne regulovanou, preto súdny exekútor znáša aj určité podnikateľské riziko. V danom prípade riziko, že nastane takáto alebo obdobná situácia, kedy niet účastníka konania, ktorý by mu vzniknuté účelne vynaložené trovy exekúcie nahradil. Súd poukazuje aj na závery vyplývajúce z uznesenia Ú. O. O. sp. zn. Y..Ú. XX/XX, v zmysle ktorých „samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, kedy nebudú uspokojené všetky nároky exekútora pri výkone exekúcie, nemusí viesť k protiústavným dôsledkom. Toto riziko, ktoré exekútor nesie, je odôvodnené a do značnej miery kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri výkone exekúcie. Vzhľadom na uvedené súd náhradu uplatnených trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal.
Poučenie:
I.Proti I. výroku je prípustné odvolanie ( § 58 ods. 5 EP ).
II.Proti II. výroku o trovách konania nemožno podať mimoriadne dovolanie ( § 58 ods. 6 EP ).
Proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. ( 374 ods. 4 O. s. p.)
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 OSP - z podania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, musí byť podpísané a datované) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 OSP).