Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_23C-26-2015.pdf
PDF · 88.76 KB
Case nature
Area
Subarea
23C/26/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Galanta v konaní pred sudkyňou JUDr. Zuzanou Singerovou v právnej veci žalobkyne: Pohotovosť, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Pribinova 25, IČO: 35 807 598, zastúpenej spoločnosťou: Fridrich Paľko, s.r.o., so sídlom v Bratislave, Grösslingova 4, IČO: 36 864 421, proti žalovanej: Slovenská republika, konajúca prostredníctvom Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky, so sídlom v Bratislave, Župné námestie 13, o náhradu škody a nemajetkovej ujmy, takto
rozhodol:
I. Žaloba sa zamieta.
II. Žalovanej sa náhrada trov konania nepriznáva.
odôvodnenie:
Žalobkyňa sa žalobou zo dňa 17.9.2012 doručenou Okresnému súdu Dunajská Streda dňa 27.9.2012 domáhala náhrady škody vo výške 175 eur, ktorá pozostáva z nákladov vynaložených na správu a udržateľnosť pohľadávky, nemajetkovej ujmy vo výške 221,28 eur za riziká zániku povinného, zmarenia účelu konania pre stratu kontaktu s povinným a insolventnosti povinného v dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu - Okresného súdu Dunajská Streda, ktorý nerozhodol o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote 30 dní bez toho, že by vec vykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti alebo vyžadovala takú spoluprácu s účastníkmi konania, ktorá by mohla mať vplyv na čas potrebný k posúdeniu návrhu. Z uvedených dôvodov bol postup exekučného súdu nesprávny, v rozpore s ustanovením § 44 ods. 7 Exekučného poriadku a od 1.12.2006 v rozpore s ustanovením § 44 ods. 8 Exekučného poriadku, takáto nečinnosť súdu je neospravedlniteľná a v rozpore s právom zaručeným v čl. 48 ods. 2 Ústavy SR. Žalobkyňa žiadala rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o zodpovednosti žalovanej za škodu a vzniesla námietku zaujatosti sudcov Okresného súdu Dunajská Streda a uplatnila si náhradu trov konania.
K návrhu žalobkyne sa písomne vyjadrila žalovaná, ktorá žiadala žalobu zamietnuť a priznať jej právo na náhradu trov konania. Svoj návrh odôvodila tým, že žalobkyňa neuniesla v konaní dôkazné bremeno, nepredložila dôkazy, ktoré by preukazovali vznik zodpovednosti žalovanej za škodu, namietla predčasné podanie žaloby, nedostatok právomoci všeobecných súdov a vzniesla aj námietku premlčania.
K vyjadreniu žalovanej sa vyjadrila žalobkyňa, ktorá na svojom návrhu trvala.
Krajský súd v Trnave rozhodol, že všetci sudcovia Okresného súdu Dunajská Streda sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania v tejto veci a vec prikázal na prejednanie a rozhodnutie Okresnému súdu Galanta.
Súd oznámil súd Okresnej prokuratúre Galanta podľa § 35 ods. 4 O.s.p., že na tunajšom súde sa vedie predmetné konanie.
Podľa § 115a ods. 2 O.s.p., pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch.
Podľa § 200ea O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1.000 eur, od toho okamihu ide o drobný spor.
Podľa § 156 ods. 3 O.s.p., vo veciach, v ktorých súd rozhoduje rozsudkom bez nariadenia ústneho pojednávania, oznámi miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
V danej právnej veci ide o drobný spor a preto súd rozhodol bez nariadenia pojednávania. Rozsudok verejne vyhlásil, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli súdu v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením.
Súd sa oboznámil s návrhom žalobkyne, vyjadrením žalovanej, vyjadrením žalobkyne, obsahom spisu exekučného súdu, na základe čoho zistil nasledovný skutkový stav:
Dňa 25.8.2006 bol súdnemu exekútorovi Mgr. Vladimírovi Cipárovi doručený návrh oprávneného Pohotovosť, s.r.o. vykonať exekúciu proti povinnému T. Š., Q. XX.X.XXXX na vymoženie istiny 15.780 Sk s príslušenstvom na základe rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu so sídlom v Bratislave sp. zn. SR XXXX/XX zo dňa 2.6.2006, ktoré sa viedlo pod sp. zn. 5 Er 723/2006. Dňa 30.8.2006 požiadal súdny exekútor Okresný súd Dunajská Streda o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie. Poverenie bolo vydané dňa 4.9.2006. Dňa 6.10.2010 podal oprávnený na súd návrh na zmenu súdneho exekútora. Súd výzvou zo dňa 28.10.2010 vyzval súdneho exekútora na vyjadrenie sa k návrhu a na vyčíslenie trov exekúcie. Súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol uznesením č.k. 5 Er 723/2006-18 zo dňa 3.3.2011 tak, že mu vyhovel. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 22.11.2011. Súd rozhodnutím č.k. 5 Er 723/2006-36 zo dňa 8.10.2013 exekúciu zastavil z dôvodu, že povinný dňa 4.2.2010 zomrel, pričom nezanechal po sebe žiaden majetok. Rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 12.4.2012.
Podľa § 36 ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti a o zmene a doplnení ďalších zákonov (Exekučný poriadok) v znení účinnom v čase začatia exekučného konania, exekučné konanie sa začína dňom, v ktorom bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie. Exekútor však môže začať vykonávať exekúciu až udelením poverenia súdu na jej vykonanie (§ 44).
Podľa § 44 ods. 7 Exekučného poriadku v znení účinnom v čase začatia exekučného konania od 1.9.2005 a od 1.12.2006 podľa § 44 ods. 8 Exekučného poriadku oprávnený môže kedykoľvek v priebehu exekučného konania aj bez uvedenia dôvodu podať na príslušný okresný súd návrh na zmenu exekútora. Súd rozhodne o zmene exekútora do 30 dní od doručenia návrhu oprávneného na zmenu exekútora.
Podľa § 3 ods. 1 zákona č. 514/2003 Z. z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov v znení účinnom do 31.12.2012, štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem tretej časti toho zákona, pri výkone verejnej moci
a) nezákonným rozhodnutím,
b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody,
c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo
d) nesprávnym úradným postupom.
Podľa § 3 ods. 2 citovaného zákona zodpovednosti podľa odseku 1 sa nemožno zbaviť.
Podľa § 4 ods. 1 písm. a/ citovaného zákona, vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci podľa § 3 ods. 1 koná v mene štátu Ministerstvo spravodlivosti SR, ak škoda vznikla v občianskom súdnom konaní alebo v trestnom konaní a ak tento zákon neustanovuje inak.
Podľa § 9 ods. 1 citovaného zákona, štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, právo na náhradu škody spôsobenej nesprávnym úradným postupom má ten, komu bola takým postupom spôsobená škoda.
Podľa § 17 ods. 1 citovaného zákona, uhrádza sa skutočná škoda a ušlý zisk, ak osobitný predpis neustanovuje inak.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia, v prípade, ak iba samotné konštatovanie porušenia práva nie je dostatočným zadosťučinením vzhľadom na ujmu spôsobenú nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom, uhrádza sa aj nemajetková ujma v peniazoch, ak nie je možné uspokojiť ju inak.
Zodpovednosť za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom, alebo nezákonným rozhodnutím je osobitnou objektívnou zodpovednosťou bez ohľadu na zavinenie a nemožno sa jej zbaviť. Základnými predpokladmi vzniku zodpovednosti sú : 1/ nezákonné rozhodnutie orgánu verejnej moci t.j. aj súdu, ktoré svojom obsahom odporuje zákonu, resp. nesprávny úradný postup, ak sa konaním orgánu verejnej moci porušenia pravidlá stanovené právnymi predpismi alebo poriadok, ktorý vyplýva z povahy, funkcie alebo cieľa tejto činnosti, alebo aj nekonanie/nečinnosť t.j. porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom stanovenej lehote, 2/ vznik a existencia škody, 3/ príčinná súvislosť medzi nezákonným rozhodnutím alebo nesprávnym úradným postupom a škodou. Na vznik zodpovednosti musia byť splnené všetky predpoklady kumulatívne, pričom dôkazné bremeno spočíva na poškodenom, v danej veci na žalobkyni.
Súd v danej veci posudzoval existenciu predpokladov zodpovednosti žalovanej za škodu uplatňovanú žalobkyňou, ku ktorej malo dôjsť v exekučnom konaní nesprávnym úradným postupom exekučného súdu - nerozhodnutím o návrhu na zmenu súdneho exekútora v zákonnej lehote.
V predmetnej exekučnej veci začalo exekučné konanie za účinnosti zákona, ktorý určoval zákonnú lehotu na rozhodnutie o zmene súdneho exekútora, pričom k rozhodnutiu došlo po uplynutí 30- dňovej lehoty. Pôvodný súdny exekútor udeleným poverenia na vykonanie exekúcie mal právo, ale zároveň aj povinnosť vykonávať úkony smerujúce k vymoženiu pohľadávky žalobkyne ako oprávnenej v exekučnom konaní a to až do právoplatného rozhodnutia o zmene súdneho exekútora a pokiaľ by ich neurobil, musela by žalobkyňa v konaní preukázať, že práve jeho nečinnosťou jej vznikla škoda, čo však žalobkyňa v konaní netvrdila ani nepreukazovala. Žalobkyni nepreukázala ani nárok na nemajetkovú ujmu, pretože riziká uvádzala len všeobecne a hypoteticky, bez toho aby k nim produkovala aj dôkazy. Len sama okolnosť, že exekučný súd o návrhu na zmenu súdneho exekútora rozhodol po uplynutí zákonnej lehoty nemôže mať bez ďalšieho za následok vznik zodpovednosti žalovanej, pretože v danej veci nebolo preukázané, že by sa viedlo disciplinárne konanie, riešila sa sťažnosť na prieťahy v konaní ani, že by Ústavný súd Slovenskej republiky alebo Európsky súd pre ľudské práva rozhodoval o
prieťahoch v konaní, pričom podľa konštantnej judikatúry Ústavného súdu Slovenskej republiky platí, že samotné nedodržanie zákonom stanovenej lehoty sa nepovažuje automaticky za porušenie základného práva účastníka konania, keďže je potrebné zohľadniť všetky okolnosti prípadu. Vychádzajúc z okolností daného prípadu, pretože neboli splnené základné podmienky zodpovednosti žalovanej za škodu, pričom v súlade s nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky zo 7.5.2013 sp. zn. Z.. Ú. XXX/XXXX je možné predmetnú žalobu o náhradu škody podľa zákona č. 514/2003 Z. z. podať až po konštatovaní porušenia základných práv čl. 48 ods. 2 ústavy súd žalobu v celom rozsahu zamietol.
Vzhľadom k tomu považoval súd za nadbytočné a v rozpore so zásadou hospodárnosti občianskeho súdneho konania skúmať existenciu škody a nemajetkovej ujmy, ako aj ich rozsah a vysporiadať sa aj s ďalšími námietkami strán a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdu pre ľudské práva Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s.12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B; Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998, ktoré sú vzhľadom na vyššie uvedené irelevantné a nespôsobilé zvrátiť výsledok konania.
Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.
Pretože v konaní úspešnej žalovanej žiadne trovy nevznikli, súd jej právo na ich náhradu nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Trnave.
Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy,
potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým
zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy,
ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 205 ods. 3 O.s.p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.