Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/125/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Trebišov samosudcom Mgr. Jozefom Nadzamom na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23. 6. 2015

rozhodol:

Obžalovaného B. C. W. , nar. XX. 8. XXXX v C., trvale bytom C., Q. XX, príslušníka OO PZ C.

podľa § 285 písm.b/ Tr.poriadku o s l o b o d z u j e spod skutku obžaloby OP Trebišov sp.zn. zo dňa 14.10.2014, ktorý mal spáchať tak, že

dňa 23. 4. 2013 v čase od 22.35 hod. v C. po tom, čo bol ako člen hliadky operačným strediskom vyslaný na služobný zákrok do reštaurácie A. v C., kde malo dôjsť k napadnutiu personálu J. K., vykonával voči J. K. služobný zákrok, v rámci ktorého v dôsledku agresívneho konania menovaného a kladením aktívneho odporu, použil donucovacie prostriedky a to chvaty, hmaty a služobné putá a v okamihu, keď spolu s druhým členom hliadky menovaného postavili na nohy a po tom, ako sa menovaný vzpieral odvedeniu z priestorov reštaurácie, tohto príslušníci PZ položili na zem v polohe ležiac na bruchu s už založenými putami na rukách, kde ho obžalovaný stržm. C. W. pritlačil kolenom v oblasti krku, pričom následne došlo k smrti J. K., nar. 3. XX. XXXX, zlyhaním činnosti srdca v stave rozvinutého excitovaného delíria so spoluúčinkom pridusenia sa a syndrómom karotického sínusu, ktorý skutok bol právne kvalifikovaný ako prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr.zákona,

pretože tento skutok nie je trestným činom.

Podľa § 288 ods. 3 Tr. poriadku poškodených Q. K., nar. XX.X.XXXX, V. F., nar. X.XX.XXXX, obaja bytom C., K. XX a V. K., nar. X.XX.XXXX, bytom C., E. č. 2, s nárokom na náhradu škody odkazuje na občianske súdne konanie.

odôvodnenie:

Okresná prokuratúra Trebišov podala na tunajšom súde dňa 14.10.2014 obžalobu sp. zn. zo dňa 14.10.2014 na obžalovaného C. W. pre prečin usmrtenia podľa § 149 ods.1 Tr. zákona na tom skutkovom základe, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku.

Súd vykonal vo veci dokazovanie a zistil tento skutkový stav veci:

Z výsluchu obžalovaného C. W. v prípravnom konaní vyplynulo, že vo večerných hodinách v ten deň s kolegom B. boli stálou službou vyslaní do reštaurácie A. v C., kde bol nejaký problém medzi čašníčkou a hosťom. Keď došli do reštaurácie, na zemi kľačal J. K., ruky mal vystreté, hlavu zvesenú k telu, niečo si mrmlal, on ostal pri ňom a kolega išiel k baru, čašníčka povedala, že ten hosť ju napadol, sotil ju v bare, pričom sa niekoľko pohárov aj rozbilo, čašníčka iba chcela, aby hosť zaplatil účet, kolega B. prišiel k nemu, povedal tomuto mužovi, aby sa postavil, zaplatil účet a odišiel preč, na to sa on postavil, urobil dva, tri kroky k baru, vyzeralo to, že chce zaplatiť, keď všetci traja prišli k baru, ten muž sotil kolegu, dával ruky pred seba ako keby chcel, aby mu založili putá, nespomína si už, kto, či on alebo kolega vytiahli putá, jedno klepeto nasadili tejto osobe na jednu ruku a v tom okamihu tento muž začal rozhadzovať rukami, kopal okolo seba, s kolegom sa ho snažili slovne ukľudniť, muž sa naďalej hádzal po zemi, točil sa telom okolo seba a stále pohyboval rukami a kopal. Na chvíľu sa aj ukľudnil, ale o chvíľu v tom pokračoval ďalej, stále bol v pohybe. Nevie ani kedy, ale objavili sa na mieste dvaja muži, neskôr sa dozvedel, že ide o otca a brata tohto muža, tieto dve osoby naňho a na kolegu vyskakovali, že si nevedia poradiť s jedným vojakom, kričali na nich, kolegovi B. sa podarilo zavolať druhú hliadku, muž, voči ktorému zasahovali stále niečo vykrikoval „satani, diabli“ a takéto nezmysly dookola, otec s bratom na neho naliali vodu, aby sa prebral, zistil kde je, aj sa k nemu ozývali, ale tento na nich vôbec nereagoval. Otec aj brat osoby, proti ktorej zasahovali hovorili, aby hliadka zavolala záchranku, aby mu dali niečo na ukľudnenie. Keď došlo na miesto skutku druhá hliadka, kolegyňa išla zavolať záchranku, vyšla vonku z reštaurácie, s kolegom tohto muža chceli ukľudniť, ale tento stále so sebou pohyboval, kolega B. bol pri jeho nohách, on pri hornej časti tela, pridržiavali ho rukami, nohami, ale určitú dobu muža na chvíľu postavili a chvíľu tento muž sám kráčal a spolu vyšli von z reštaurácie do vestibulu, ten muž dýchal, keď prišla záchranka, ani nevie prečo začali hneď s oživovaním. Obžalovaný uviedol, že osobu, proti ktorej zasahovali nepoznal, k zásahu policajnej hliadky došlo medzi barom a biliardovým stolom, v blízkosti je aj chladnička a radiátor, išlo o priestor asi 3 x 3 metre. Pri zásahu obžalovaný uviedol, že použili hmaty, chmaty a služobné putá, muž, voči ktorému zasahovali bol v dobrej fyzickej kondícii, bolo voči nemu ťažké zakročiť, s kolegom sa ho snažili obmedziť v pohybe, kolega mu pridržiaval nohy, aby okolo seba nekopal a on mu fixoval hornú časť tela, v jednom okamihu jeho pohyb trochu obmedzili a podarilo sa im dať putá na ruky, ktoré mal vpredu, takže jeho pohyby už boli menšie. Jednu časť služobných pút nasadili J. K. pri bare keď stál a išiel smerom k baru, keď upažil pred seba ruky a druhú časť pút mu nasadili počas šarvátky pritom ako spadol na zem. Potom čo mu založili aj druhú časť pút spredu pred telo, tento bol na zemi, na chvíľu sa ukľudnil, postavili ho s kolegom na nohy, ale v tom sa začal mykať, kopať nohami, vyšmykol sa im a spadol opäť na zem, tam sa zase začal točiť celým telom, s kolegom mu držal nohy a ho fixoval v hornej časti tela, zase sa na chvíľu ukľudnil, potom ho s kolegom zdvihli, o malú chvíľu začal sám robiť kroky, kráčal a vyšli vonku do vestibulu, kde ho posadili do kresla. Obžalovaný tvrdil, že pri fixácii držal osobu v oblasti lopatky a ramien, keď sa ukľudnil, postavili ho a potom začal znova vystrájať, dostal sa na zem, opäť ho fixoval v oblasti ramena a lopatky, aby sa prestal hýbať, ale z jeho strany fixácia trvala iba nevyhnutnú dobu. V oblasti lopatiek a ramena ho pridržiaval prikľaknutým kolenom. Obžalovaný ležal na bruchu, ruky mal spútané dopredu, hlavu mal vytočenú do strany. Obžalovaný uviedol, že prikľaknutie J. K. trvalo iba niekoľko sekúnd, aby sa ukľudnil. Obžalovaný uviedol, že prikľakol mu krk z pravej strany pravým kolenom, pričom druhé koleno mal na zemi vedľa jeho tela. Obžalovaný uviedol, že si nespomína, či pri prikľaknutí kolenom mu videl do tváre, prikľaknutie trvalo prerušovane niekoľko sekúnd, potom čo sa po prvom prikľaknutí ukľudnil povolil, a keď sa znovu začať mykať, znovu pritlačil. Pri vyvádzaní tejto osoby z reštaurácie ho s kolegom chytili, každý pod jednu ruku a vyšli vonku, pričom tento pri uvádzaní stále fuňal a vrčal. Záchranka, ktorá bola privolaná kolegyňou z druhej hliadky prišla asi po 10 - 15 sekundách potom čo bola daná táto osoba do kresla vo vestibule. Potom čo ho hliadka usadila do kresla, obžalovaný uviedol, že mu skontroloval tep a cítil, že žije. Obžalovaný využil svoje právo a na hlavnom pojednávaní odmietol vypovedať.

Z výsluchu svedka poškodeného Q. K., otca zomrelého J. K. vyplynulo, že v inkriminovaný večer medzi 22.00 - 23.00 hod. prišiel za ním domov syn V., že ide za J., že v reštaurácii vystrája, spoločne išli do A. a keď prišli, J. stál pri bare, ruky mal spútané vzadu za chrbtom, po ich príchode videl, že asi dve minúty syn J. stál, nič nerobil, iba nadával policajtom do satanov, svedok uviedol, že syn J. sa správal ako keby bol mimo seba, mimo sveta, hovoril policajtom, aby zavolali záchranku, potom ho policajti zhodili bezdôvodne na zem a jeden z policajtov mal pritlačené koleno na krku jeho syna, pričom tvár a ústa mal pritlačené priamo k podlahe a policajt mu tlačil kolenom zhora na krk. Toto tlačenie kolenom na hornú časť krku trvalo 5 - 10 minút, ale určite to trvalo najmenej 5 minút. On hovoril policajtom, aby zavolali záchranku, títo sa ho pýtali, či berie nejaké lieky, na čo im povedal, že len nech volajú záchranku. Svedok tvrdil, že zo strany polície nebol dôvod na takýto zásah, pretože syn J. sa pohyboval iba trochu telom,

vôbec nevystrájal a nemykal sa silným spôsobom, na chvíľu si k nemu prikľakol, videl mu veľmi dobre do tváre a videl, že mení farbu, po čase sa objavila aj druhá policajná hliadka, pričom jednou z hliadky bola aj žena, táto nerobila nič, po chvíli videl, že dvaja policajti ho chytili za podpazušie a ťahali ho vonku z reštaurácie do vestibulu, kde ho hodili do kresla, pričom videl, že už v tom čase je mŕtvy, pretože nohy iba ťahal po zemi a mal sivú farbu. Na hlavnom pojednávaní tento svedok uvádzal tie isté skutočnosti ako v prípravnom konaní s tým, že opäť potvrdil, že jeho syn mal ruky spútané za chrbtom, opäť tvrdil, že prikľaknutie kolenom na krk syna trvalo okolo 5 minút, pričom obžalovaný mu tlačil kolenom zhora na krk a ústa a tvár mal syn J. pritlačené na podlahu, tvrdil, že počas piatich minút, keď trvalo pritlačenie kolena na krk, k povoleniu tohto pritlačenia nedošlo, policajt povolil tlak kolena na synov krk až potom keď už nedýchal a bol modrý v tvári. Svedok tvrdil, že počas zákroku došlo dvakrát k soteniu jeho syna na zem, pričom v tom čase voči nemu zasahovali štyria alebo aj viacerí policajti, následne sa opravil, že proti synovi zasahovali traja policajti a po prečítaní časti jeho výpovede z prípravného konania a po požiadaní o odstránenie rozporov svedok uviedol, že vyšetrovateľ písal zápisnicu v prípravnom konaní v prospech obžalovaného, neuvádzal presne to, čo uvádzal, pričom zároveň uvádzal, že pri výsluchu bol prítomný aj jeho splnomocnenec. Svedok uviedol, že syn sa vrátil z misie v P. asi rok pred skutkom, asi mesiac bol v C. v nejakom liečebnom zariadení a potom chodil do práce až do smrti.

Z výsluchu svedka V. K., brata nebohého J. K. vyplynulo, že v predmetný večer mu volal telefonicky kamarát, že jeho brat J. v A. má nejaký problém, vošiel do reštaurácie, volal brata domov, tento odmietol, správal sa divne, niečo nezrozumiteľné rozprával, povedal čašníčke, aby políciu nevolala, že ide pre otca a zoberú brata domov. Keď spoločne s otcom prišli do reštaurácie, brat už bol spútaný, ruky mal spútané za telom, následne ho policajti hodili o zem, on išiel pre pohár vody, oblial ho vodou, aby sa trochu prebral, policajti ho na chvíľu pustili, brat sa postavil na nohy, ale policajti ho zase hodili na zem. Obžalovaný mu kľačal kolenom na krku tak, že ústa mal priamo na podlahe a ďalší policajt mu pridržiaval nohy a tretí, a to policajt V., mu pritláčal chrbát, na čo otec upozorňoval obžalovaného, aby mu uvoľnil dýchacie cesty, že sa dusí. Pokiaľ ide o počet policajtov, ktorí voči bratovi J. zasahovali, v prípravnom konaní tvrdil, že išlo iba o dvoch policajtov. Miesto kde sa toto dialo sa nachádzalo medzi biliardovým stolom a barom, brat ležal na zemi, pohyboval sa, hádzal so sebou ťažko, hýbal hlavou, raz ju mal tam, potom inde. Počas zákroku pri tlačení kolenom na krk brata brat začal modrieť, chrčal a po čase prestal s týmito prejavmi, na čo ho policajti šmykom odtiahli do vestibulu, kde ho uložili najprv na zem a na pokyny policajta V. ho hodili do kresla. Svedok tvrdil v prípravnom konaní, že pritlačenie kolenom policajta trvalo možno 5, 3 minúty, nakoniec uviedol, že 5 minút určite, na hlavnom pojednávaní však už uviedol, že pritlačenie trvalo 1,5 až 2 minúty, pričom pri zákroku J. nezadal príčinu policajtom, aby ho hodili na zem, čo sa stalo 2 - 3 krát, keď mu podkopli nohy, pričom tento nerobil nič, iba vrčal a ceril zuby. Počas zákroku sa bratovi J. pokúšal prihovoriť otec, ale ten ako keby ho nevnímal, uvádzal „satan, nepoznám vás“.

Z výsluchu svedkyne K. D., príslušníky Obvodného oddelenia PZ C., ktorá prišla na miesto činu ako členka druhej hliadky vyplynulo, že po príchode do reštaurácie počula krik, samotný zákrok nepozorovala, vyťažovala spoločne s kolegom a zabezpečovali miesto činu, otec poškodeného im uviedol, aby volali rýchlu zdravotnú pomoc, pretože odkedy syn došiel z poslednej misie, má problémy, že potrebuje niečo na ukľudnenie, ona následne išla vonku z reštaurácie, volala rýchlu zdravotnú pomoc, vrátila sa do reštaurácie, vyťažovali čašníčku, ktorá im uvádzala určité skutočnosti a následne bol J. K. vyvedený do vestibulu príslušníkmi prvej hliadky, kde ho umiestnili do kresla, pričom poškodený a jeho syn V. sa im vyhrážali zabitím, zničením ich rodín. Svedkyňa uviedla, že s kolegom V. sa do zákroku nezapájali, počas zákroku zaznamenávali ryčanie zo strany pacifikovaného, pohyby jeho tela, celou silou narábal svojím telom na zemi, nebohý mal ruky spútané vpredu pred telom a po nejakom čase obžalovaný a kolega B. vyviedli J. K. z reštaurácie do vestibulu. Na otázku čo jej hovorí syndróm excitovaného delíria a syndróm karotického sínusu uviedla, že presný obsah týchto pojmov nepozná, podrobujú sa ako policajti výcviku na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru, chodia na takýto výcvik aj na Krajské riaditeľstvo Policajného zboru a možno že tam padla nejaká zmienka o tom. Svedkyňa uviedla, že Q. K., otec osoby, ktorá bola pacifikovaná jej uviedol, že od poslednej misie syn J. berie lieky.

Z výsluchu svedka W. B., príslušníka prvej hliadky, ktorá prišla na miesto skutku vyplynulo, že v inkriminovaný deň spoločne s obžalovaným boli vyslaní do reštaurácie A., kde nejaká osoba mala fyzicky napadnúť čašníčku, po príchode videli, že jedna osoba kľačí na kolenách v strede reštaurácie, domysleli si, že ide o túto osobu, a išli k baru opýtať sa čašníčky, či má zaplatenú útratu, bolo povedané, že nie, kolega ostal pri pulte a on išiel za uvedenou osobu, vyzval ju, aby sa postavil a išiel zaplatiť účet, na čo ho on udrel, situáciu vyhodnotili tak, že bude potrebné mu založiť služobné putá, keď išiel smerom

k barovému pultu, ruky vystrel pred seba s tým, akoby im chcel umožniť nasadiť mu putá, putá mu založili na jednu ruku, ale na druhú už nie, pretože sa začala táto osoba pohybovať a útočiť, začali sa spoločne s obžalovaným naťahoval možno aj 30 minút, on medzitým privolal vzhľadom k správaniu sa tejto osoby posily, medzitým prišli brat a otec pacifikovanej osoby, ktorí nerobili nič, iba sa tam motali, bránili v služobnom zákroku, mal dojem, že aj oni dvaja sa ho boja. Medzi pacifikovanou osobou a hliadkou došlo v podstate k šarvátke až k bitke, hliadke sa nepodarilo spacifikovať túto osobu, pretože kládol odpor, útočil na nich, uviedol, že nevie presne uviesť moment, kedy mu založili aj druhú časť pút na druhú ruku, ale z jeho pohľadu to malo rýchly priebeh, hoci to trvalo tak dlho, uviedol, že túto osobu o zem nehádzali, bola to aktivita tejto osoby, raz sa dostal na zem, zvíjal sa, točil sa, útočil na hliadku, potom zase vstal a tak sa to dialo dookola. K položeniu pút na druhú ruku došlo ešte predtým, než došla druhá policajná hliadka. Napriek tomu, že pacifikovaná osoba mala putá na obidvoch rukách, vystrájala naďalej, hádzala so sebou telom. Potom, čo už mal putá nasadené a to pred telom, spoločne s kolegom ho postavili a chceli ho vyviesť vonku, na čo sa začal správať ako predtým a takto ho zase dostali na zem. Uviedol, že pri pacifikácii držal túto osobu v dolnej časti tela, teda nohy a kolega mu kolenom jednej nohy pritlačil chrbát do oblasti lopatiek, pričom pacifikovaný mal hlavu vytočenú nabok. Svedok uvádzal, že počas zákroku registroval ako otec pacifikovanej osobe hovorí, že syn prišiel z P., a že má nejaké podobné stavy. Uviedol, že nevie uviesť časovo ako dlho trvalo prikľaknutie uvedenej osoby na zemi, ale potom čo sa ukľudnil, ho s obžalovaným vyviedli vonku do vestibulu, kde ešte ceril zubami, uviedol, že nevidel, aby obžalovaný tlačil uvedenú osobu kolenom aj niekde inde ako medzi lopatkami. Počas pacifikácie uvedená osoba ležala na bruchu a spútané ruky mala pod svojím telom, celý čas uvedená osoba bola agresívna, vykrikovala slová „satan, diabol“. Keď túto osobu vyvádzali do vestibulu, tento už nemal žiadne prejavy, nekričal, nevzpieral sa, iba na nich pozeral a šiel po svojich. Asi 30 sekúnd potom čo ho umiestnili do kresla vo vestibule došli pracovníci rýchlej zdravotnej pomoci. Svedok uviedol, že polícia pri služobných zákrokoch sa riadi metodickými pokynmi na spacifikovanie nebezpečných osôb, kde sa okrem iného musia sústrediť aj na vlastnú služobnú zbraň a vlastnú bezpečnosť. Svedok uviedol, že vzhľadom k správaniu sa obžalovaného sa hliadka rozhodla, že mu založí putá, pričom podľa metodických pokynov, kde nie je zásadne určené, či tieto sa majú umiestniť pred telo alebo za telo, ale vzhľadom ku konaniu spacifikovanej osoby a k okolnostiam, tieto mu mohli nasadiť iba vpredu, pred telo. Na otázku, či svedok pozná termín syndróm karotického a excitovaného delíria, svedok uviedol, že sa s takýmito pojmami ešte nestretol.

Z výsluchu svedka J. V., príslušníka OO PZ C., ktorý prišiel na miesto činu ako člen druhej hliadky, spoločne so svedkyňou D. vyplynulo, že už na schodoch, na prízemí do reštaurácie počul výkriky, hluk, bolo počuť mužský hlas, keď vošiel do reštaurácie videl, ako kolegovia z prvej hliadky už mali spacifikovaného muža na zemi, pred barom a biliardovým stolom, muž ležal na zemi, na bruchu, na rukách mal putá vpredu, ruky mal ako keby trochu nad hlavou, ruky mal spútané pred telom, ležal tvárou doľava, stále vrtel telom, menil polohu, ruky mal dopredu, pohojdával aj nimi, stále ako keby sa chcel postaviť. Kolega W. kľačal vedľa tohto chlapa, pridržiaval ho rukami na pleciach a chrbte a kolega B. bol z ľavej strany tohto chlapa, ruku mu držal na drieku chrbta a kolenom mu kľačal na stehne. Spacifikovaná osoba vydávala nezrozumiteľné zvuky, stále pohybovala telom, rukami, nohami, snažila sa kopnúť príslušníkov polície, spacifikovaný vykrikoval slová „diabli“ a ďalšie slová, ktoré nebolo rozumieť. Svedok uviedol, že si nevšimol, či obžalovaný mu kolenom pritláča krk. Následne ho členovia prvej hliadky postavili zo zeme, ale spacifikovaný sa zase vrtel, tak ho znovu položili na zem z dôvodu, že mykal telom, snažil sa vytrhnúť, po druhom držaní na zemi, spacifikovaný ležal skoro na tom istom mieste, ležal na bruchu, stále metal telom, kopal nohami, a následne ako by sa bol ukľudnil. Neďaleko tohto miesta sa videl zdržiavať sa dve osoby a to otca a brata, pričom otec sa prihováral spacifikovanej osobe „J., to som ja, ukľudni sa.“ Osoby vykrikovali na hliadku, že sú vrahovia, že zabili ste mi syna a podobne. Pri príchode na miesto skutku, kolegyňa D. išla telefonicky privolať rýchlu zdravotnú pomoc, po jej vrátení sa išli vyťažovať čašníčku. Pri zákroku prvej policajnej hliadky sa postavil a následne kľakol za pacifikovanú osobu, pre prípadnú potrebu aj jeho zásahu a pomoci kolegom, ale takáto potreba nenastala, uviedol, že priamo do tváre spacifikovanej osobe nepozeral, všímal si jeho reakcie na iných častiach tela. Pri zákroku brat a otec spacifikovanej osoby mali uviesť, že odkedy J. prišiel z P. z misie, správa sa podobným spôsobom aj doma a aj vo vzťahu k otcovi a bratovi bola pacifikovaná osoba agresívna. Svedok uviedol, že si už nespomína, či videl zmenu farby v tvári pacifikovanej osoby.

Svedkyňa R. Z. uviedla, že v inkriminovaný deň, v čase medzi 18.00 hod. a 19.00 hod., prišiel do reštaurácie A. v C. J. K., ktorého poznala, ktorý navštevoval reštauráciu častejšie, sedel celý čas pri bare, kolegyňa C. roznášala objednávky, J. sedel za barom, nič celý čas nerozprával, len sa správal čudne,

pozeral okolo seba, mykal so sebou, otáčal sa, ceril zubami do zeme, vrčal, obzeral sa okolo seba, ale nerozprával, zatínal päste na rukách. Neskôr prišiel do reštaurácie aj jeho brat V., sedeli spolu za barom. J. K. ako keby bol trochu normálnejší, potom brat V. odišiel preč, zakrátko telefonicky volala bratovi J. K., V. a povedala mu, že J. sa správa čudne, on jej najprv povedal, že keď budú nejaké problémy, tak má volať políciu. O nejaký čas prišiel V. za J. K. do reštaurácie, chcel, aby odišli preč, na čo J. povedal, že nikde nejde. Na chvíľu odišli spolu na záchod, potom sa ale vrátili a V. odišiel preč. J. K. sa následne z ničoho nič postavil, prišiel ku nej za bar, sotil ju rukami do pleca, ona spadla na poháre na bare, J. prišiel k nej a zdvihol pravú ruku, mal ju v päsť, ako by ju chcel udrieť, ale neudrel ju, nič pri tom nehovoril, iba vrčal. Na to k nemu skočili J. V. a Q. X., zobrali ho od baru, išli s ním k dverám, ale o chvíľu som videla, že J. sa opäť vracia. Naspäť prišiel k biliardovému stolu, kľakol si vedľa neho smerom k plátnu, kde išiel futbal. Ako kľačal, ruky mal hore a pritom nehovoril. Keď videla, že sa vracia naspäť do reštaurácie, tak zavolala na políciu na číslo 158 a asi po piatich minútach prišli dvaja policajti, pýtali sa čo sa stalo, na čo im povedala, že J. huláka, že naňho nechce podať trestné oznámenie, policajti k J. K. prišli, slušne ho poprosili, aby sa postavil a odišiel preč. Tento sa postavil, svedkyňa uviedla policajtom, že nemá vyplatený účet, policajti spolu s J. išli k baru a idúc k baru J. K. spoločne s policajtmi vyťahoval peňaženku a v tom asi stúpil alebo kopol policajtov do nohy, potom natiahol ruky, ako keby im ich dával, aby mu dali putá, jeden policajt mu dal na jednu ruku puto a v tom J. začal so sebou trhať, mykať so sebou, ale zrazu bol J. na zemi, v priestore medzi biliardovým stolom, chladničkou a barom, kde sa hádzal celým telom, kopal o seba a rozhadzoval rukami. Policajti sa ho snažili spacifikovať, započula nejaké zvuky, ktoré vydával J., bolo to také vrešťanie, nepočula žiadne konkrétne slová alebo nadávky, videla, ako J. ležal na zemi v takej polohe, ako keby ani nie na boku, ale ani nie na chrbte, pričom hlavu mal smerom k baru, teda tvár mal smerom k baru a hlavou bol k stolom, nohami k chladničke, jeden policajt bol pri jeho nohách, držal mu ich a druhý kľačal J. na krku kolenom. Svedkyňa nevedela uviesť, ako dlho toto celé trvalo, nevedela časovo konkretizovať, špecifikovať, ako dlho malo trvať kľačanie policajta na krku J. K.. Následne zaregistrovala príchod druhej hliadky, z ktorej jedna bola žena policajtka, pričom nikto z týchto dvoch nezasahoval. Následne prišli do reštaurácie aj otec a brat spacifikovaného, ktorí uvádzali policajtom, aby volali záchranku, aby J. pichli niečo na ukľudnenie, že prišiel z P.. Svedkyňa uviedla, že priamo už nevidela, ako policajti vyvádzajú J. K. z reštaurácie. Potom, čo nasadili policajti J. K. putá na jednu ruku, už im nedovolil, aby mu založili aj druhé puto, následne sa choval ako zmyslov zbavený, vrešťal, hádzal sa celým telom, mykal. Policajti sa ho snažili ukľudňovať, čo sa im nepodarilo, s ním sa totiž nedalo v takomto stave nič vyriešiť. Potom, čo ho policajti pacifikovali a jeden mu kľačal kolenom na krku, jeho predchádzajúce aktivity pominuli, ale stále so sebou mykal. Potom si všimla, že v tvári je sivomodrastej farby. príbuzní pobehovali okolo týchto osôb a žiadali policajtov, aby mu uvoľnili krk, lebo ho zabijú. Svedkyňa potvrdila, že pri zásahu počula, ako otec J. K. policajtom uvádza, aby volali rýchlu pomoc, lebo jeho syn má problémy, odkedy sa vrátil z misie v P. a spomínal konkrétne, že potrebuje niečo pichnúť na ukľudnenie. Svedkyňa takisto uviedla, že vie od svojej kolegyne, že raz mal J. K. incident s kolegyňou, pričom ju mal hodiť o zem.

Svedkyňa ani na niekoľko krát položenú otázku, ako dlho mal kľačať policajt J. K. na krku, toto nevedela zodpovedať. Pokiaľ ide o polohu pút, svedkyňa uviedla, že ruky mal asi spútané vzadu, za telom. Toto uvádzala v prípravnom konaní a na hlavnom pojednávaní, pokiaľ ide o túto skutočnosť uviedla, že si už na to nespomína.

Počas výsluchu svedkyne V. C. v prípravnom konaní vyplynulo, že 23.4.2013 pracovala večer v reštaurácii A. v C., za barom sedel J. K., neskôr za ním prišiel jeho kamarát a neskôr brat V.. Sedeli traja pri bare. J. bol čudný, nerozprával s nimi, jeho brat a kamarát odišli preč, J. ostal sám. Správal sa čudne, obzeral sa okolo seba, ceril zubami. Ona v tom čase stála za barom, ale keď roznášala objednávky videla, ako sa J. postavil od baru a prešiel za bar a počula rozbitie pohárov, nevidela presne čo sa tam stalo, jeden z chlapov od stola sa postavil, išiel za J., vyviedol ho von z reštaurácie, potom videla, ako sa J. vracia naspäť, chlapi ho nechceli pustiť do baru. Tento si kľakol pred biliardový pult a kolegyňa zavolala políciu. Po príchode polície videla, ako J. K. vystrel pred seba ruky. Policajti mu chceli dať putá, ale J. sa začal mykať, trepať so sebou. Išla si sadnúť ku stolu, ku chlapom a bola otočená k miestu skutku chrbtom. To, čo sa dialo ďalej nevidela, pretože sa tam nepozerala, no počula nejaké zvuky, ako keby kričanie, následne keď sa postavila od stola, išla k baru, videla, že leží na zemi, tiež videla, ako policajt je pri ňom, kľačal pri ňom, ako keby mu kľačal na krku, ale presne to nevidela. Videla, že policajt má koleno pri krku J., ale nevidela, či ho mal priamo na krku alebo vedľa neho. Pokiaľ ide o polohu uviedla, že keď J. K. už sedel v kresle vo vestibule, ruky mal prekrížené pred sebou. Na hlavnom pojednávaní svedkyňa potvrdila časti výpovede v tom, že J. K. sa správal divne, zatínal päste a podobne. Zistila, že

jej kolegyňa R. Z. bola fyzicky napadnutá J. K., ale ďalšie konkrétne skutočnosti uvádzané v prípravnom konaní už nepotvrdila vysvetľujúc to tým, že nemá rada násilie a podobné situácie a preto sa úmyselne vyhla pozorovaniu zásahu polície. Pokiaľ ide o polohu pút uviedla, že jej sa zdá, že J. K. sedel v kresle a ruky mal pred sebou a na nich putá.

Z výsluchu svedka V. N., záchranára rýchlej zdravotnej pomoci Košickej záchranky vyplynulo v prípravnom konaní, že niekedy po 22.00 hod., v inkriminovaný deň dostali hlásenie o poruche sa správania osoby v reštaurácii A. v C., kde sa dostavili o dve, tri minúty s kolegom H., išli hore do reštaurácie, kde je pred ňou chodba. Videli jedného chlapa sedieť v kresle, sedel akoby spal, hlavu mal spustenú dole ku hrudi. Bol modrý v tvári, ruky mal vzadu za chrbtom, mal ich spútané. Zistil, že nemá žiadne vitálne funkcie, kolega išiel dole do vozidla pre prístroj na oživovanie. Keď sa vrátil, začali s oživovaním, ale neúspešne. Nevie, ako dlho to trvalo a namiesto došla aj rýchla lekárska pomoc s lekárom. Na hlavnom pojednávaní svedok uviedol, že už nevie, či osoba, ktorej poskytovali prvú pomoc mala založené putá a kde a po prečítaní jeho výpovede z prípravného konania a požiadal o odstránenie rozporov uviedol, že keď uvádzal skutočnosti v prípravnom konaní, že toto je pravda.

Z výsluchu svedka W. H., záchranára rýchlej zdravotnej pomoci K. vyplynulo, že pred polnocou v inkriminovaný deň boli vyslaný operačným strediskom pre poruchy správania sa nejakej neznámej osoby v reštaurácii A., keď prišli na miesto, dole ich čakal jeden policajt, spolu vyšli hore po schodoch, vo vestibule sedela neznáma osoba, bol to muž, nejavil známky života, okolo neho boli policajti, jedna policajtka. Išiel do auta po prístroje a následne s kolegom tohto chlapa oživovali. Ešte cestou po prístroje volal operačné stredisko, aby vyslali aj výjazd s lekárom. Muža oživovali asi hodinu, ale negatívne. Svedok uviedol, že osoba, ktorej poskytovali pomoc, mala ruky spútané vpredu. Žiadne vonkajšie zranenia na tejto osobe nebolo vidieť. Potom, čo sa vrátil od vozidla s prístrojom na oživovanie, uvedená osoba už mala putá sňaté z rúk. Svedok tvrdil, že na osobe, ktorej poskytovali pomoc, nebolo vidno žiadne zranenia, nebol modrý v tvári alebo niečo podobné. Na hlavnom pojednávaní svedok vypovedal úplne zhodne a totožne, ako v prípravnom konaní.

Z výsluchu svedka K. W. vyplynulo, že je bývalým kolegom J. K., pracovali spoločne na Vojenskom útvare v C. v rokoch 2004 až 2006 a spoločne sa zúčastnili zahraničnej misie K-H. v K. v januári až júni 2006, táto osoba bola disciplinovaná, nemala žiadne problémy, išlo skôr o osobu introvertnú, svedok uviedol, že nevie, že by bol J. K. psychiatricky liečený. Uviedol, že členovia takýchto misií pred samotnou misiou boli podrobovaní psychologickým vyšetreniam, testom, pred ukončením misie dostali asi jeden a pol hodinové poučenie, či ich v civile čaká, čo môžu očakávať od zmeny súvisiacej so zmenou prechodu z vojenského režimu do režimu pokojného s tým, že sa mohli obrátiť v prípade vlastnej iniciatívy na psychológa s tým, že obdržali aj telefonickú linku na takéto osoby. B. uviedol, že pokiaľ ide o ním absolvovanú misiu, vôbec im nebola venovaná starostlivosť z hľadiska psychologického.

Z výsluchu svedka J.. V. V. vyplynulo, že v inkriminovaný večer sedel v reštaurácii A., kde bola napadnutá čašníčka J. K., ktorý sedel pri bare, bola privolaná polícia, J. sa rozkrikoval, kričal niečo ako satan, hádzal sa po zemi, policajti ho chceli chytiť, dali mu putá, pred príchodom polície sa J. K. správal divne, pozeral okolo seba, len sedel pri bare, potom vstal, prešiel za bar, napadol čašníčku, on za ním vybehol, tiež aj Q. X., vyviedli ho vonku, ale J. sa vrátil, kľakol si k biliardovému stolu, zdvihol ruky, po čase prišla polícia, mal nejaký nezaplatený účet za pivo, zrazu videl, že je na zemi, pri ňom príslušníci polície, hádzal sa celým telom, vykrikoval, bol ako nepríčetný, videl, že polícia mu založila putá, ale nie je si istý či pred alebo za telom. Všimol si, že pri zákroku polície J. K. bol na zemi, raz pri chladničke, raz pri radiátore, potom zase pri biliardovom stole. Uviedol, že policajti používali nejaké chmaty a hmaty, uviedol, že nevie uviesť ako časovo dlho trval celý incident na zemi, ale potom zahliadol, ako policajti ho vyvádzajú von, pričom J. nekráčal sám a všimol si, že v tom čase už odpor nekládol.

Z výsluchu svedka H. A., príslušníka policajného zboru vyplynulo, že v inkriminovaný večer bol v reštaurácii A., pričom zaregistroval rozbitie pohárov za barovým pultom, dozvedel sa, že čašníčka bola napadnutá J. K., tento niekoľko krát vybehol z reštaurácie a vrátil sa, kričal slová satani, diabli a podobne. Po príchode policajnej hliadky, títo najprv komunikovali s čašníčkou, chceli spútať K., ktorý bol agresívny, ceril na čašníčku zuby, mal neprítomný pohľad, kopal okolo seba nohami, kopal aj do zariadenia, ktoré bolo v jeho blízkosti, vie, že policajti ho dali na zem, založili mu putá, nie je si istý či pred alebo za telom. Následne videl, ako ho policajti vyvádzajú von z reštaurácie a ten muž ťahal nohy po zemi, nekráčal. Svedok tvrdil, že videl iba fragmenty zásahu polície, pretože bol vzdialený od miesta zásahu asi 7 metrov.

Iba si všimol, že K. bol stále v aktívnom pohybe, kopal okolo seba, videl, že ho policajti spacifikovali na zemi, videl, že B. bol umiestnený pri jeho dolnej časti tela, obžalovaný pri hornej časti tela, ale nevidel, ako konkrétne, ktorými časťami tela pôsobili na ktoré časti tela J. K.. Sedel chrbtom k miestu skutku a nepozeral tam celý čas, iba občas sa zdvihol a pozrel na toto miesto. Na otázku, či svedok počul termín syndróm karotického sínusu a excitovaného delíria, svedok uviedol, že tieto slová mu nič nehovoria, je policajtom a podrobuje sa výcviku raz polročne.

Z výsluchu svedka F. C. vyplynulo, že v inkriminovaný večer bol návštevníkom reštaurácie A., počul nejaké štrnganie alebo rozbitie pohárov za barovým pultom. Videl J. K. kľačať na zemi pri biliardovom stole, ruky mal za hlavou, nič nehovoril, následne došli príslušníci polície, ktorí sa ho snažili ukľudniť alebo vyviesť z reštaurácie. Videl, ako sa K. hádzal po zemi, pohyboval sa medzi barom, biliardovým stolom a chladničkou, stále okolo seba rozhadzoval rukami, kopal do chladničky, radiátora, videl, že policajti sa pohybujú okolo tejto osoby, kľačali pri ňom, ale od miesta činu sedel asi 5 metrov, pri stĺpe, ktorý mu bránil vo výhľade a vo výhľade mu bránil aj vedľajší stôl, preto videl policajtov iba z časti a to ich horné časti tela. Nevedel uviesť, akým spôsobom pacifikovali J. K., následne videl, ako ho chytili pod pazuchy, ale konkrétnejšie spôsob, akým bol vyvedený z reštaurácie nevedel popísať.

Z výsluchu svedkyne V. F., matky J. K. vyplynulo, že s nebohým J. K. žila v spoločnej domácnosti, tento im pomáhal najmä finančne, platil inkaso a podobne. Nebohý syn bol dobrý človek, bol slobodný, kľudný, nemal žiadne zdravotné problémy.

Z výsluchu svedka Q. S. vyplynulo, že 23.4.2013 bol v reštaurácii A., videl J. K., ako vošiel za barový pult, zdvihol ruku na čašníčku, ale ju neudrel, potom kľačal pri biliardovom stole, kričal slová satan a podobne, následne došla policajná hliadka, ktorá ho chcela spacifikovať, videl K. na zemi, tento sa bránil, kopal nohami, napríklad do chladničky, ktorá je neďaleko barového pultu, rozhadzoval rukami, videl, že pri pacifikácii K. ležal na chrbte, nevie kedy presne mu policajti nasadili putá. Svedok uviedol, že si nie je istý, či mal ruky spútané vpredu alebo vzadu, za telom. Svedok uviedol, že K. pacifikovali traja policajti a jeden z policajtov mu kľakol kolenom na krk, pričom v tom čase ležal K. na chrbte, zrazu sa všetky zainteresované osoby prestali hýbať a videl, ako K. sa už nehýbe a následne ho dvaja policajti vyviedli popod pazuchy von z reštaurácie. Na otázku, či si spomína presne, v akej polohe ležal K. v momente, keď mu mal policajt prikľaknúť krk, svedok uviedol, že si už nespomína, uvádzal, že medzi miestom kde sedel a miestom, kde došlo k pacifikácii K., bol biliardový stôl, ktorý mu čiastočne bránil vo výhľade a skutok nasnímal na mobilný telefón.

Z výsluchu svedka Q. X. vyplynulo, že v inkriminovaný deň bol návštevníkom reštaurácie A., kde pozeral futbal, sedel pri druhom stole od plátna, kde sledoval zápas, počul praskanie pohárov, pozrel sa k baru, videl J. K., ako išiel za bar, ku K. potom pristúpil V. V., ktorý išiel za J., kričal naňho niečo, čašníčka tiež kričala na J., on išiel tiež k J., povedal, že čo robí, povedal mu, aby odišiel preč, pričom tento ho nevnímal, vyšli vonku z reštaurácie, až ku dverám, K. bol divný. Čašníčka ešte volala políciu, K. sa od dverí otočil, vrátil sa naspäť do reštaurácie, následne prišli policajti, videl, ako J. im dal ruky, ako keby na putá, oni mu asi chceli dať putá na ruky, J. sa začala vzpierať, naťahovali sa s policajtmi, potom videl, že J. bol na zemi, na bruchu, policajti okolo neho ho chceli spacifikovať, na to odišiel na WC, keď sa vrátil z WC, J. ležal na zemi, jeden z policajtov ležal na ňom, druhý tam stál, K. mal hlavu smerom do sály, policajti ho tam tlačili, aby sa nehýbal, on sa tam hádzal, policajti mu tlačili na nohy a niekde na hrudník rukami, ale nevidel, že by ho udierali alebo bili. K. sa hádzal na zemi, potom ho policajti pustili, zase sa veľmi hádzal a namieste videl aj otca J. K., celý incident trval asi pol hodinu. Svedok uvádzal, že ruky mal spútané K. asi za chrbtom, ale nie je si stopercentne istý.

Z výsluchu svedka V. M. vyplynulo, že v predmetný večer bol v reštaurácii A. v C., počul štrnganie pohárov, videl J. K. za barom, videl, ako ho kamaráti vyvádzali z reštaurácie, ale on sa potom vrátil s krikom a zase odišiel preč, opätovne sa vrátil, na to videl policajnú hliadku prísť do reštaurácie, chceli ho legitimovať, on ich nepočúval, chceli ho potom spútať, strhla sa trma-vrma. Policajti sa mu prihovárali, J. K. na to nereagoval, trhal sa po zemi, točil sa tam na zemi, policajti dali J. putá na jednu ruku, ale tento bol stále v pohybe, zrazu bol pri bare, tam spadla na jedného z policajtov stolička, potom zrazu bol pri chladničke, kopol do chladničky, strhol aj nejakú reklamu, incident pozoroval zo vzdialenosti asi 7 až 8 metrov, vo výhľade mu bránili ďalšie stoly a sedačky, ktoré majú vyššie operadlá, videl iba hornú časť tiel policajtov, ale čo sa dialo na zemi, to nevidel. Potom nastalo ticho a kľud a videl, že J. vyvádzajú z reštaurácie, pričom videl iba hornú časť jeho tela a na nohy mu nevidel.

Z výsluchu svedka J.. V. K., vedúceho oddelenia výcviku na Krajskom riaditeľstve PZ v K. vyplynulo, že metodicky vedie a riadi výcvik policajtov v obvode Krajského riaditeľstva PZ a usmerňuje inštruktorov umiestnených na jednotlivých okresných riaditeľstvách policajného zboru. Uviedol, že pri svojej činnosti polícia postupuje na základe rôznych metodických pokynov, usmernení odboru výcviku Prezídia PZ SR a priamo pri služobných zákrokoch proti osobám pri zakladaní pút sa postupuje podľa metodickej príručky z roku 2009, vypracovanej Prezídiom PZ. Uviedol, že metodicko-taktickú príručku vykonávania služobných zákrokov z júla 2009 vypracoval odbor výcviku Prezídia PZ, pre svoju činnosť nedostali dopredu žiadny návrh takejto metodicko-taktickej príručky, jednoducho im bola doručená s tým, že sa pri výcviku majú ňou riadiť. Uviedol, že všetky metodické príručky sú predmetom pripomienkového konania, ktorého sa zúčastňujú rôzne policajné zložky, ale iba policajné zložky a nevie o tom, že by sa k obsahu príručky vyjadrovali odborníci z oblasti medicíny. Svedok popísal spôsob zásahu pri pacifikácii osôb, ktoré kladú aktívny odpor s putami nasadenými vpredu, teda vpredu pred telom alebo vzadu, za telom pričom jasne uvádzal, že sa pri pacifikácii takýchto osôb využíva pritlačenie kolena na krk pacifikovanej osobe.

Na otázku, či pozná výraz syndróm excitovaného delíria a syndróm karotického sínusu, svedok uviedol, že tieto výrazy počuje prvý krát.

Z výsluchu svedka V.. C. S. pred súdom vyplynulo, že v inkriminovaný večer bol vyslaný na miesto skutku Krajským operačným strediskom, na žiadosť rýchlej zdravotnej služby, po príchode do reštaurácie A. skontroloval stav pacienta, nezistil žiadnu činnosť srdca, na pacientovi vykonávali oživovanie členovia rýchlej zdravotnej služby, pacient nejavil známky života, napriek tomu pokračoval v jeho oživovaní nepriamou masážou srdca, intubáciou a podávaním liekov do žíl, napriek tomu oživovanie bolo neúspešné a po nejakom čase konštatoval úmrtie. Uviedol, že pacient ležal vo vestibule, po jeho príchode na prvom poschodí na chrbte. Okolo sa zdržiavalo viac osôb, na pacientovi nepozoroval žiadne vonkajšie známky násilia, farba tela a tváre bola rovnaká, pri intubácii nezistil poranenie sliznice, hrtana, táto farba bola bledá, rovnako nevidel, aby mal zakrvavené oči, ani opuch jazyka, vchod do hrtana bol voľný, bez akýchkoľvek prekážok a zmien, bez edémov a bez patologických zmien. Po príchode na miesto, žiadne putá na rukách u pacienta nevidel, na pacientovi nepozoroval žiadne bodné, sečné alebo iné rany na prvý pohľad nebola zrejmé príčina úmrtia. Za svojej lekárskej praxe videl osoby škrtené, dusené, obesené, ale v tomto konkrétnom prípade pacient nejavil žiadne takéto známky. V prípade dusenia, škrtenia, by tam určite mala byť nejaká zmena pokožky farby, v dôsledku dusenia, nezistil žiadne obranné známky u pacienta, pričom aj starý človek sa pri dusení bráni.

Z výpovede znalca V.. F. H. vyplynulo, že trvá na záveroch svojho znaleckého posudku, ktorý vykonal spoločne s V.. B., príčinou smrti J. K. bolo udusenie v dôsledku znemožnenia dýchania a to buď stlačením krku v oblasti hrtana s nemožnosťou prijímať kyslík alebo pritlačením hrudníka, s následným znemožnením dýchacích pohybov pri akútnej poruche správania sa pred policajným zákrokom, ale najmä pri enormne excitovanom správaní sa K., agresivite a jeho vyčerpaní sa počas policajného zákroku. Uviedol, že proces dusenia má svoje fázy, ale u ľudí so syndrómom exitácie je proces dusenia urýchlený v dôsledku urýchlenia jednotlivých funkcií organizmu. Uviedol, že samotné excitované delírium sa v literatúre vo väčšine prípadoch udáva ako príčina smrti, ak dotyčná osoba je pod vplyvom drog, čo v danom prípade nebolo zistené, prípadne, ak dotyčná osoba má choré srdce, čo v danom prípade tiež nebolo zistené. Na otázku, ako dlho mohlo trvať dusenie J. K., znalec uviedol, že vychádzajúc z výpovede Z. a S., dusenie prebiehalo približne 5 minút, ale z morfologického hľadiska nie je možné jednoznačne povedať, či dusenie trvalo sekundy alebo minúty. U nebohého bolo zistené nalomenie horného rohu štítnej chrupavky, ktorá je v blízkosti karotického sínusu, takže aj karotický sínus mohol viesť k duseniu, nakoľko tlak na karotický sínus v dĺžke 10 až 15 sekúnd vedie k bezvedomiu. Znalec uviedol, že ak sa menovaný dostal do stavu bezvedomia, musel sa stať bezvládnym tak, ako to opisujú niektorí svedkovia, že náhle zmodrel, prestal vydávať akékoľvek zvuky, policajti mohli spoznať, že je v bezvedomý. Znalec uviedol a pripustil, že nie je možné jednoznačne vylúčiť, aby syndróm karotického sínusu bol jednou z príčin smrti nebohého J. K.. Takisto uviedol, že nemožno vylúčiť, aby syndróm excitovaného delíria bol jednou z príčin smrti nebohého, pričom tento syndróm urýchľuje proces dusenia sám o sebe.

Z výsluchu znalca V.. F. K. vyplýva, že v plnej miere, po konzultácii s druhým znalcom V.. K., trvá na obsahu a na záveroch ich znaleckého posudku. U poškodeného J. K. boli zistené viaceré drobné, prevažne povrchové poranenia a to na tvári v oblasti čela a brady, v pravo na ľavej ušnici, v oboch

zápästiach, na chrbte, v oblasti pod pravým kolenom, ktoré boli hodnotené ako kožné odreniny, ďalej krvné podliatiny na vnútornej ploche ľavého ramena, v oblasti pravého lakťa, na vnútornej ploche pravého zápästia, na chrbte pravej ruky, na vonkajšej ploche ľavého zápästia, pri vnútornej obhliadke zistené nalomenie horného rohu štítnej chrupavky vľavo, bez posunu s krvným výronom v okolí, ložiskové krvácanie v okolí svalov krku, úponov kývačov hlavy. Uvedené poranenia boli spôsobené tupými až tupohranatými predmetmi o užšej či širšej kontaktnej ploche, ktoré pôsobili na uvedené oblasti tela prevažne malou silou a prudkosťou a mohlo sa tak stať pri použití hmatov, chvatov policajnou hliadkou pri súčasných pohyboch a metaní sa poškodeného J. K. a mohlo sa to stať aj pri náraze do okolitých predmetov, prípadne aj pádom na zem počas jeho neprimeraného a agresívneho správania sa v priestoroch reštaurácie. Znalec uviedol, že bezprostrednou príčinou smrti J. K. bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie srdca pri súčasnom skôrnatení vencovitých tepien srdca a degeneratívnych zmenách svalových vlákien a drobnoložiskovom prekrvácaní srdcového svalu pri syndróme excitovaného delíria, s najväčšou pravdepodobnosťou išlo o neočakávané úmrtie pri syndróme excitovaného delíria s následným zlyhaním chorobne zmeneného srdca počas obmedzovania pohybov a nasadzovaní pút na obidve zápästia, pri použití chmatov a hmatov príslušníkmi polície. Znalec uviedol, že po konzultácii so znalcom z psychiatrie sa s kolegom priklonili k záveru, že na základe príznakov, ktoré sú popisované v literatúre i na základe ich praktických skúseností sa mohlo jednať o syndróm excitovaného delíria, v literatúre sa často popisuje, hlavne v zahraničnej literatúre to, že pri takomto stave často dochádza k náhlemu úmrtiu týchto pacientov, pričom táto kombinácia je popisovaná až v desiatich percentách znalec uviedol, že pri znaleckom dokazovaní nezistili žiadne masívne známky dusenia a tak nemôže súhlasiť s tým, že išlo o dusenie, ako príčinu smrti. Na otázku, či by bol v prípade prítomnosti na mieste činu vedel ako lekár jednoznačne určiť, že v prípade J. K., vzhľadom na jeho prejavy, ide o syndróm excitovaného delíria alebo iba o prejavy duševnej choroby alebo poruchy, znalec uviedol, že to by si nedovolil jednoznačne určiť.

Z výsluchu znalca prof. V.. H. N., W.., znalca Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Q. lekárskej fakulty Univerzity Komenského, Univerzitná nemocnica V. vyplynulo, že znalecký ústavný posudok vypracoval s ďalšími dvomi kolegami, keďže posudzovali smrť osoby, venovali tomu maximálnu pozornosť. Znalec vysvetlil pojmy syndróm, čo znamená súbor príznakov zdravotných, pojem excitácia, čo znamená opak depresívneho správania sa, človek je nabudený, divoký, agresívny, hyperaktívny, pojem delírium, čo znamená stav, kedy človek stráca kontakt s realitou. Syndróm excitovaného delíria sa často vyskytuje u osôb príslušníkov profesiálnych ozbrojených síl, vyplývajúci z dlhodobého chronického stresu a záťaže, úroveň stresu bežného občana v bežných podmienkach je iná, ako úroveň stresu napríklad u vojaka z povolania na zahraničných misiách a táto úroveň je neporovnateľná. Uviedol, že syndróm excitovaného delíria (ďalej SED) vzniká veľmi náhle, niekedy aj z minimálneho podnetu, aj bez predchádzajúcich impulzov a následkov. Znalec uviedol, že tento syndróm bol jeden z dôvodov náhleho úmrtia pacienta, ďalším dôvodom bolo krátkodobé pridusenie, ale v žiadnom prípade nie dusenie a tretím dôvodom smrti J. K. bol syndróm karotického sínusu. Pokiaľ v znaleckom posudku konštatujú krátkodobé pridusenie, vychádzajú z objektívnych zistení a to nakrvácania do svalov kývačov hlavy a nalomenia horného rohu štítnej chrupavky, ktoré tvoria horné dýchacie cesty, pričom toto násilie iste nebolo veľké, ale bolo. Znalec vysvetlil syndróm karotického sínusu, čo znamená, že na vetvení krkovníc po oboch stranách sú špeciálne nervové zakončenia, ktoré pri zatlačení na ne vyvolávajú u daného jednotlivca pokles krvného tlaku, spomalenie činnosti srdca a môžu vyvolať až zástavu srdca. Tento karotický sínus sa nachádza na bočnej strane krku, to znamená pri údere alebo vonkajšom tupom násilí, toto musí pôsobiť na bočnú stranu krku, nie spredu a názor Ústavného súdneho lekárstva v V. je ten, že v danom prípade došlo k trom vzájomne sa potencujúcim faktorom, ktoré v konečnom dôsledku viedli k srdcovej smrti poškodeného J. K.. V prípade J. K. došlo k nešťastnému „gulášu“ všetkých týchto troch zložiek, ktoré spôsobili zástavu jeho srdca. Znalec uviedol, že zákrok polície významnou mierou prispel k rozvoju vyššie popísaných mechanizmov, ktoré v spoluúčinku viedli napokon k smrti. Pokiaľ ide o syndróm karotického sínusu, tento môže byť náhly a časovo veľmi krátky. Znalec pokiaľ ide o druh tupého násilia, ktoré malo pôsobiť na štítnu chrupavku a na kývače hlavy uviedol, že sa nejednalo v konkrétnom prípade o úder na predmetné miesto, ale o tupý tlak, resp. prítlak, išlo o pôsobenie na väčšiu plochu ľavej strany krku. K tvrdeniam svedkov Q. K. a V. K., že policajt mal tlačiť na krk nebohého J. K. zhora a nie zo strany uviedol, že keby k niečomu takému došlo, mal by určite závažnejšie zranenia, napr. nosa, pier a podobne, pričom takéto závažnejšie zranenia zistené neboli a predpokladá, že nebohý sa pri zákroku mykal a pohyboval, na nose boli zistené len dve drobné kožné odreniny. K syndrómu karotického sínusu by stlačením krku zhora nemohlo dôjsť, pretože musí ísť o pôsobenie zboku. Na otázku, či v prípade, že by bol na mieste činu, či by ako odborník vedel jednoznačne určiť, že u J. K. ide o syndróm

excitovaného delíria, znalec uvádzal, že nie, musel by ho určitú dobu pozorovať, prinajmenšom niekoľko minút a nevedel ani uviesť, koľko minút by to malo trvať. Znalec uviedol, že syndróm excitovaného delíria je známy odborníkom Ústavu v V. približne od roku 2005. Spúšťacím mechanizmom udalostí, ktoré viedli k smrti J. K. bol práve syndróm excitovaného delíria. Znalec pripustil, že v prípade nevykonania silového zásahu polície, do úvahy prichádza aj fatálny koniec takejto osoby, ale nemožno vylúčiť, že by v takomto stave bol prežil. Na otázku, či vzhľadom na jeho vedomosti a vychádzajúc z jeho praxe, môžu silové zložky, teda príslušníci polície poznať SED a syndróm karotického sínusu, znalec uviedol: „Odkiaľ by to mali vedieť?“ Znalec ďalej uviedol, že zákon o policajnom zbore nepozná dokonale, ale pozná ho dosť dobre a vie, kedy majú policajti zasahovať a v tomto prípade bolo správanie nebohého dôvodom na policajný zásah. Počas výsluchu bol znalec požiadaný, aby nahliadol do spisu na čl. 371, na obrázok č. 15 a vyjadril sa k spôsobu zákroku, ktorý prevádza príslušník polície na ležiacej osobe, na čo znalec uviedol, že podľa jeho názoru ide o krajne nebezpečný spôsob pacifikácie osoby zo všetkých hľadísk, ktoré pri svojom znaleckom výsluchu uviedol. Znalec uviedol, že vie z počutia, že práve na základe tejto trestnej kauzy by malo dôjsť k nejakým zmenám ohľadne týchto vecí, má sa na mysli taktická a metodická príručka Prezídia PZ z roku 2009.

Zo znaleckého posudku znalcov MUDr. Daniela Farkaša a MUDr. Miroslava Szabóa vyplýva, že v prípade J. K. pri policajnom zákroku dňa 23.4.2013 išlo o násilnú smrť - udusenie v dôsledku znemožnenia dýchania a to buď stlačením krku v oblasti hrtana s nemožnosťou prijímať kyslík alebo pritlačením hrudníka s následným znemožnením dýchacích pohybov pri akútnej poruche správania sa pred policajným zákrokom, ale najmä pri enormne eexitovanom správaní sa, agrestivite, agitovanosti a vyčerpania sa nebohého počas policajného zákroku. Na podklade minimálneho pitevného nálezu, ktoré sa pri udusení často vyskytujú, ako aj na podklade správania sa nebohého v čase zákroku, predpokladajú, že k uduseniu J. K. došlo v kratšom čase, ako to býva pri dusení. Nie je možné vylúčiť, ale ani dokázať to, že v prípade okamžitej straty vedomia s následným podaním laickej prvej pomoci spočívajúcej v masáži srdca a umelého dýchania by jednoznačne došlo k zabráneniu úmrtia J. K.. Znalci sa prikláňajú skôr k názoru, že menovaný bol z miesta činu pri barovom pulte do kresla vo vstupnej hale odtiahnutý už mŕtvy, resp. v tom čase u neho vyhasínali životné funkcie. Pri pitve nebohého bolo zistené celkové skôrnatenie tepien ľahkého stupňa, sklerotické postihnutie spodinových uzlín mozgu a nie je možné s jednoznačnosťou vylúčiť to, že postupné poškodenie malých ciev mozgu s poškodením spádových nervových buniek a s jednoznačne pri pitve diagnostikovateľnými zmenami na mozgu, tieto mohli byť spúšťacím mechanizmom náhlej poruchy správania sa J. K., ale tieto chorobné zmeny neboli v príčinnej súvislosti so smrťou menovaného. Celkové správanie nebohého je možné z pohľadu súdneho lekárstva charakterizovať minimálne ako akútnu poruchu správania sa, jeho správanie sa vymykalo bežnému správaniu psychicky zdravých ľudí, takéto stavy sú podobné, ako u psychiatrických pacientov alebo u intoxikovaných jedincov sprevádzané zmenami fyziologických funkcií. Vzhľadom k tomu, že v tomto prípade pri pitve nezistili také zmeny, ktoré by jednoznačne mohli vysvetliť jeho správanie, nebola zistená prítomnosť alkoholu, ani iných drog a nie je možné vykonať psychiatrické vyšetrenie, nie je možné vylúčiť to, že menovaný v čase úmrtia trpel nejakým počínajúcim alebo opakujúcim sa patologickým stavom správania alebo psychiatrickým ochorením.

Zo znaleckého posudku MUDr. Martina Kováča a MUDr. Dalibora Kállaia vyplýva, že bezprostrednou príčinou smrti J. K. bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie srdca pri skôrnatení vencovitých tepien srdca. S veľkou pravdepodobnosťou samotné poranenia a to nalomenie horného rohu štítnej chrupavky vľavo s ľahkým ložiskovým krvným výronom v okolí a krvnými výronmi v okolí svalov krku - kyvačov hlavy, ktoré je možné považovať ako dôsledok úderu rukou, krátkodobého pritlačenia predkolením alebo kolenom, prípadne aj nárazom na nejaký predmet, počas snahy o znehybnenie J. K. príslušníkmi polície, pri jeho súčasne neprimeranom a agresívnom správaní, neviedlo k uduseniu menovaného, nakoľko ani pitevný nález nevykazoval typické známky dusenia. Ak by došlo k dlhšie trvajúcemu tlaku kolena, predkolenia alebo ruky druhej osoby, museli by vzniknúť v podkoží a svalovine masívne prekrvácania mäkkých tkanív, ako to býva u osôb, ktoré zomreli na udusenie, či už zahrdúsením alebo stlačením krku, pričom spravidla dochádza k obojstrannému nálezu na krku s evidentnými zlomeninami oboch rohov štítnej chrupavky, prípadne aj jazylky. Z uvedeného teda vyplýva, že ani tento nález v oblasti krku s najväčšou pravdepodobnosťou neviedol ku smrti menovaného. J. K. mal výrazné poruchy správania sa spojené s agresívnym správaním, ktoré veľmi pripomínalo syndróm excitovaného delíria, ktoré podľa svetovej literatúry, až v 10 percentách je príčinou náhlej alebo neočakávanej smrti. Okrem uvedenej závažnej duševnej poruchy boli pri pitve a následnom histologickom vyšetrení zistené aj chorobné zmeny na srdcovom svale, ložiskové nápadné zvlnenie svalových buniek, stenčenie -

vytiahnutie svalových vlákien s ložiskami myofibrilárnej degenerácie, čo by nasvedčovalo najskôr na úmrtie v dôsledku zlyhania srdca, čomu by nasvedčoval aj opuch pľúc, zistený pri pitve aj mikroskopickom vyšetrení. Bezprostrednou príčinou smrti J. K. bolo s najväčšou pravdepodobnosťou zlyhanie srdca pri skôrnatení vencovitých tepien srdca a degeneratívnych zmenách svalových vlákien a drobnoložiskovom prekrvácaní srdcového svalu pri syndróme excitovaného delíria.

Z posudku Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Univerzitnej nemocnice V. vyplýva, že jediné zranenia, ktoré podľa názoru znalcov môžu byť dané do súvislosti so smrťou J. K., sú ložiskové krvácania ( cca 1 x 1 cm) v okolí úponov svalových kývačov hlavy, krvné výrony ( cca 4 x 5 mm) v okolí ľavého horného rohu štítnej chrupavky a nalomenie horného rohu štítnej chrupavky vľavo. K smrti poškodeného J. K. došlo v súvislosti s policajným zákrokom voči jeho osobe kombinovaným patofyziologickým mechanizmom, pričom situáciu, pri ktorej došlo k úmrtiu, možno orientačne rozdeliť na fázy a to vznik a rozvoj excitovaného delíria u J. K., služobný zákrok príslušníkov PZ voči nemu a smrť poškodeného J. K.. Znalci uviedli, že s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou sú toho názoru, že počas pobytu J. K. v reštaurácii A. v C., u menovaného z bližšie neurčených príčin vznikol a rozvinul sa tzv. syndróm excitovaného delíria (EDS), pričom ide o špecifickú chorobnú jednotku, ktorá nie je identická s bežným delíriom a pri popise tohto stavu znalci citujú z najnovšej súbornej práce o uvedenom syndróme. Tento syndróm je život ohrozujúcou situáciou, zapríčinenou viacerými možnými faktormi, vrátane intoxikácie drogami alebo psychiatrickým ochorením, excitované delírium môže obsahovať paranoidné, agresívne a inkoherentné správanie, ktoré môže viesť ku stretu so zákonom. Hoci už samotný syndróm excitovaného delíria je dostatočný na vysvetlenie smrti, treba vziať do úvahy aj iné pridružené príčiny. Sem patrí stlačenie hrudníka alebo krku pri obmedzovaní osobnej slobody. V súčasnosti je syndróm EDS vo väčšine prípadov združený s intoxikáciou drogami alebo psychiatrickým ochorením. Smrteľné príhody EDS sú charakterizované náhlym úmrtím počas alebo po epizóde excitovaného delíria, pričom pitvou sa nepodarí nájsť ochorenie alebo úrazový stav, ktoré by čo do rozsahu alebo závažnosti mohli vysvetliť smrť jedinca. EDS je charakterizované náhlym bizardným alebo násilným správaním, ktoré môže byť sprevádzané bojovnosťou, zmätením mysle, paranojou, nezrozumiteľnými výkrikmi, halucináciami, hypertermiou a náhlym úmrtím. Keďže sa takíto jedinci stávajú predmetom záujmu osôb vymáhajúcich zákon, často dochádza k ich spútaniu, spútaniu často predchádza násilný zápas, niekedy po takomto zápase jedinec prestane reagovať a dochádza k zástave srdca. Znalci konštatujú, že u J. K. vo večerných hodinách dňa 23.4.2013 vznikol a rozvinul sa syndróm excitovaného delíria, z ktorej epizódy došlo k neprimeranému správaniu sa menovaného. V dôsledku takéhoto správania sa (kopanie okolo seba na zemi, nekoordinované pohyby, výkriky a podobne) poškodeného J. K. s prvkami agresivity, bola do podniku privolaná hliadka PZ na účelom pacifikácie menovaného. Znalci pokladajú za možné, že syndróm excitovaného delíria u poškodeného J. K. mohol byť súčasťou skrytej psychotraumy. Počas pacifikačného zásahu hliadky PZ voči poškodenému v stave excitovaného delíria, došlo k priduseniu poškodeného v polohe ležmo na bruchu s prítlakom hrudníka dolnou končatinou inej osoby, ktoré dusenie sa mohlo byť v prípade, ak poškodený mal ruky spútané za chrbtom ešte výraznejšie, stav dusenia sa v polohe ležmo na bruchu s rukami spútanými za chrbtom je veľmi nebezpečný, až život ohrozujúci, k nalomeniu ľavého horného rohu štítnej chrupavky hrtanu mechanizmom vonkajšieho tlaku a masívnemu tlaku tupým predmetom, najpravdepodobnejšie kolenom príslušníka hliadky PZ, na tzv. sinus caroticus. K smrti poškodeného J. K. došlo kombinovaným patofyziologickým mechanizmom, na ktorom sa podieľali tri chorobné stavy a to syndróm excitovaného delíria, prípady fatálneho zlyhania činnosti srdca sú pri naplno rozvinutom syndróme excitovaného delíria pomerne časté, tento syndróm vytvoril základný prvotný chorobný terén u J. K., v ktorom sa následne veľmi dobre uplatnili aj ďalšie procesy a to pridusenie poškodeného a najmä syndróm karotického sínusu, súvisiaci s aktivitou príslušníkov policajného zboru pri snahe o pacifikáciu poškodeného. Podľa názoru znalcov, v danom prípade išlo skôr o krátkodobé pridusenie sa poškodeného, pretože pri pitve neboli nájdené markantné a jednoznačné známky dusenia sa, tzv. úplné zábrany prístupu vzduchu do dýchacích ciest a pľúc, krátkodobé pridusenie a poškodenie u J. K. nebolo teda samé o sebe príčinou smrti menovaného. Znalci uvádzali, že na oboch stranách krku každého ľudského jedinca sa rozvetvuje ľavá a pravá hlavná krčná tepna na krčnú tepnu vonkajšiu a vnútornú, ktorá vniká do dutiny lebečnej a zásobuje mozog okysličenou krvou, obe vnútorné krčné tepny sa tesne po odstupe z hlavných krčných tepien na krátkom úseku mierne rozširujú, pričom toto rozšírenie cievy sa nazýva karotický sínus. Pri výraznejšom tlaku na bočnú plochu krku, na oblasť sinus caroticus, dochádza prostredníctvom opísaných reflexných dráh k spomaleniu činnosti srdca a súčasnému poklesu krvného tlaku, reflexná odpoveď na mechanickú kompresiu vonkajších bočných plôch krku sa nazýva syndróm karotického sínusu, pričom tento stav môže viesť k strate vedomia, resp. až k zástave srdcovej činnosti a za týchto

okolností, bez poskytnutia okamžitej pomoci, postihnutý jedinec obvykle zomiera mechanizmom zlyhania činnosti srdca. Podľa znalcov prispel syndróm karotického sínusu významnou mierou k definitívnej zástave srdca poškodeného J. K., ktorý stav - náhla zástava srdca, bol aj príčinou smrti menovaného. Z medicínskeho aspektu nie je možné objektívne a jednoznačne kvantifikovať, do akej miery sa konanie príslušníkov PZ voči poškodenému J. K., pri ktorom došlo k priduseniu poškodeného a vyvolanie syndrómu karotického sínusu, podieľalo na mechanizme smrti menovaného.

Z doplnenia Ústavného znaleckého posudku, Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz vyplýva, že znalci Ústavu súdneho lekárstva a medicínskych expertíz v V. sú toho názoru, že ak by pacifikačný zákrok rovnakého charakteru a rozsahu, ako u poškodeného J. K. bol použitý voči osobe netrpiacej syndrómom excitovaného delíria, za takýchto okolností by k úmrtiu danej osoby nedošlo.

V zmysle metodickej a taktickej príručky vykonávania služobných zákrokov príslušníkmi PZ v policajnej praxi Prezídia PZ, odboru poriadkovej polície z júla 2009 vyplýva okrem iného, že podľa článku 4 písm. i/, policajt musí mať v každom štádiu vykonávania služobného zákroku dostatočný počet relevantných informácií, na základe ktorých sa dokáže rozhodnúť o vykonaní alebo nevykonaní služobného zákroku. Podľa bodu 10., 14. ods. 1 príručky, ak policajt zistí, že osoba, proti ktorej zakročuje, javí známky duševnej poruchy, zaistí a eskortuje ju na príslušný útvar policajného zboru. Na obrázku č. 15 príručky je znázornený postup policajta pri pacifikácii osoby a ktorý je sprevádzaný textom „ kľakne jej na krk a druhým kolenom pod preložené ruky a priloží jej putá“.

Zo záznamu zachyteného na mobilnom aparáte svedka S., ktorý súd prehral na hlavnom pojednávaní nie je zrejmý postup polície pri pacifikácii J. K., je vizuálne nekvalitný, s hlučným verbálnym prejavom, najmä poškodenej osoby.

Z prehľadu o disciplinárnych odmenách a disciplinárnych opatreniach vyplýva, že obžalovaný bol od 1.5.2011, teda od vzniku služobného pomeru, 3-krát odmenený. Zo služobného hodnotenia obžalovaného prostredníctvom Policajného zboru v C. vyplýva, že obžalovaný má dobré charakterové morálne vlastnosti, vo vzťahu k občanom na verejnosti sa chová slušne, taktne a zdvorilo. Služobnú činnosť vykonáva na požadovanej úrovni, nebolo zistené, aby neprijal oznámenie od fyzických alebo právnických osôb, či organizácií. Fond pracovnej doby využíva v plnej miere. Je ochotný pracovať aj nad rámec stanovených hodín, je spoľahlivý pre výkon stálej štátnej služby, je spôsobilý na zaradenie do stálej štátnej služby.

Zo správy o povesti od Mesta C. na obžalovaného vyplýva, že jeho správanie nebolo prerokúvané komisiou verejného poriadku a nebolo vedené žiadne priestupkové konanie v rámci komisií zasadajúcich pri Mestskom úrade v C..

Z odpisu z registra trestov na obžalovaného vyplýva, že tento nebol doposiaľ súdom trestaný.

Po vykonanom dokazovaní súd zhodnotil všetky dôkazy i jednotlivé i súhrnné a dospel k záveru, že skutok, ktorý sa kladie obžalovanému za vinu nie je trestným činom. Podľa názoru súdu, konaním obžalovaného nebola naplnená objektívna stránka trestného činu, ani stránka subjektívna. Z vykonaného dokazovania je zrejmé, že správanie J. K. dňa 23.4.2013 nepochybne vyvolalo potrebu policajného zásahu. Množstvo svedkov, okrem iných aj otec nebohého Q. K. a brat V. K. uviedli, že J. K. sa správal ako nepríčetný. Tento sa mal správať prinajmenšom divne, ceril zuby, zatínal päste, napadol fyzicky obsluhujúci personál, keď sotil R. Z., obsluhujúcu pracovníčku reštaurácie za barom, kde nemal prístup, v dôsledku čoho sa rozbilo niekoľko pohárov a na ktorú napriahol päsť, pričom ju neudrel, na čo si mal neskôr kľaknúť na kolená a vykrikovať slová diabol, satan a iné nezrozumiteľné slová. Táto skutočnosť bola v konaní nepochybne zistená a v dôsledku takéhoto správania sa J. K. bola privolaná R. Z. policajná hliadka. Vychádzajúc z vyššie uvedeného súd nemal žiadne pochybnosti o potrebe policajného zásahu proti J. K..

Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, že vychádzajúc zo Zákona č. 171/1993 Z. z. v znení neskorších predpisov o policajnom zbore, v zmysle § 9, 10, podľa okolností sa príslušníci policajného zboru mohli podľa konkrétnych okolností rozhodnúť o vykonaní alebo nevykonaní policajného zákroku proti takejto osobe. Z vykonaného dokazovania je ďalej zrejmé, akým spôsobom sa J. K. po začatí zákroku správal, toto správanie nemožno nazvať a hodnotiť inakšie, ako aktívna a agresívna obrana.

Množstvo svedkov uviedlo, že tento bránil policajtom v ich činnosti, hádzal svojim telom, kopal okolo seba, podľa niektorých svedkov dokonca mal zasiahnuť aj predmety nachádzajúce sa v jeho blízkosti, stále dookola opakoval slová diabli, satani a podobne, čo podľa názoru súdu ešte akcelerovalo potrebu pacifikácie takejto osoby. Potom, čo bolo J. K. nasadené služobné policajné puto na jednu ruku, kládol naďalej aktívny odpor, v dôsledku čoho ho zasahujúci policajti položili na zem, kde ďalej kládol aktívny odpor hádzaním svojho tela, presúvaním tela na priestore asi 3 x 3 metre. Obžalovaný, ako aj svedkovia, členovia oboch policajných hliadok, ktoré boli privolané na miesto činu tvrdili, že pri zásahu obžalovaný mal umiestnené koleno jednej nohy na lopatke poškodeného, svedkovia Q. K. a V. K. tvrdili, že kolenom obžalovaný tlačil J. K. priamo zvrchu na krk poškodeného a to po dobu okolo 5 minút, pričom tvár, pery a ústa mal pritlačené priamo na podlahu, teda nemal hlavu vytočenú do strany. Z ostatných svedkov iba R. Z. nepochybne tvrdila, že obžalovaný mal koleno na krku J. K., ďalší svedkovia tvrdili, že túto okolnosť presne nevedeli a to buď z dôvodu, že mali nepriamy výhľad na miesto, kde ku zákroku došlo, respektíve preto, že tomu nevenovali patričnú pozornosť a nesledovali ho po celý čas. Z vykonaného znaleckého dokazovania je však zrejmé, že v prípade zásahu došlo k nalomeniu rohu ľavej štítnej chrupavky, čiže k pritlačeniu kolenom zo strany obžalovaného na krk poškodeného muselo dôjsť. Z vykonaného dokazovania absolútne nie je možné učiniť záver o dĺžke trvania pritlačenia kolena obžalovaného na krk J. K.. Z vykonaného dokazovania z výsluchov svedkov je rovnako zrejmé, že potom, čo bol položený J. K. na zem a následne prestal klásť aktívny odpor, bol zdvihnutý zo zeme, ale následne opäť po začatí kladenia odporu bol zase položený na zem, kde sa zase metal a zase bola učinená jeho pacifikácia, kde po čase sa prestal hýbať a následne bol vyvedený, resp. odvedený priamo z reštaurácie do vestibulu, kde bola už predtým privolaná rýchla zdravotná pomoc a následne aj rýchla lekárska pomoc. Z výsluchu niektorých svedkov, najmä R. Z., ale aj ďalších svedkov vyplynulo, že J. K. údajne mal mať už predtým problémy vzťahujúce sa na jeho pobyt na vojenskej misii v P., ktorú mal absolvovať asi rok pred skutkom. Svedkyňa R. Z., ktorú súd považuje za nezainteresovaného a objektívneho svedka potvrdila, že aj samotní príbuzní poškodeného mali na mieste skutku policajtom uvádzať, že je mu potrebné podať lieky na ukľudnenie, že má nejaké problémy od príchodu z misie v P., ktorú skutočnosť potvrdili aj svedkovia, príslušníci policajného zboru, ktorí na mieste zasahovali. Z vyššie uvedeného vyplýva, že J. K., ktorý bol predmetom zásahu policajnej hliadky sa správal neštandardným, nezvyčajným spôsobom, pripomínajúcom stav delíria, či inej duševnej choroby alebo poruchy. Podľa metodického pokynu Prezídia PZ z roku 2009 však zasahujúci policajt je povinný takúto osobu zaistiť a predviesť na príslušné pracovisko policajného zboru. Z tohto hľadiska súd kvalifikuje konanie príslušníkov policajného zboru, ako aj obžalovaného, ako súladné s touto potrebou vyjadrenou v metodických pokynoch.

Podľa § 50 Zákona o policajnom zbore, vychádzajúc z okolností na mieste činu policajti sú oprávnení rozhodnúť o použití donucovacích prostriedkov a z vykonaného dokazovania je zrejmé, že zasahujúca hliadka použila najmiernejšie donucovacie prostriedky a to chvaty, hmaty a policajné putá, pričom tvrdšie donucovacie prostriedky použité neboli, čo je zrejmé z výpovedí svedkov. Ani jeden zo svedkov netvrdil, že by pri policajnom zásahu došlo ku kopom, úderom alebo použitiu iných prostriedkov zo strany zasahujúcich policajtov. Príbuzní zomrelého, Q. a V. K. tvrdili, že potom, čo prišli do reštaurácie A., pohybovali sa v blízkosti svojho príbuzného a policajtov, ktorí ho pacifikovali, videli, že tento modrá v tvári a preto policajtov vyzývali, aby mu uvoľnili dýchacie cesty, pretože sa dusil. Skutočnosť, že pacifikovaná osoba nadobudla sivo-modrú farbu potvrdila v konaní aj svedkyňa R. Z. a jeden z príslušníkov rýchlej zdravotnej služby. Druhý člen rýchlej zdravotnej služby však tvrdil, že keď prišli na miesto činu a k J. K., ktorý už bol umiestnený vo vestibule a nie priamo v reštaurácii, tvrdil, že tento nemal modré zafarbenie na tvári, či hlave. Okrem uvedených svedkov túto skutočnosť vo svojich výpovediach netvrdil žiaden z ďalších viac než desiatich svedkov, ktorí boli prítomní v tom čase v reštaurácii A. a ktorí vo veci vypovedali.Podľa súdu zásadný význam má v tejto súvislosti výpoveď svedka V.. C. S., ktorý v prípravnom konaní vypočutý nebol a jeho vypočutie navrhol až v konaní pred súdom splnomocnenec poškodenej strany, Q.. K. a tento svedok uviedol, že po príchode na miesto činu našiel pacienta ležiaceho na chrbte vo vestibule reštaurácie A., pričom nevidel a nezistil na ňom žiadne známky po dusení, uviedol, že mal normálnu farbu pokožky tela aj tváre a nič nenasvedčovalo tomu, že v jeho prípade malo dôjsť k duseniu, pričom ako dlhoročný lekár má dostatočné skúsenosti, aby vedel odhadnúť, či v tomto konkrétnom prípade došlo alebo nedošlo k uduseniu a jednoznačne sa priklonil na stranu, že k duseniu tejto osoby nedošlo.

Ďalšou významnou skutočnosťou, ktorá v konaní vystúpila do popredia bola snaha obhajoby, resp. poškodenej strany, poukázať na spôsob spútania J. K. pri policajnom zákroku a to za chrbtom alebo pred telom. J. svedkovia Q. K. a V. K., príbuzní nebohého tvrdili nepochybne, že tento mal ruky spútané za

chrbtom, čiastočne týmto svedkom prisvedčil aj svedok N., jeden z príslušníkov rýchlej zdravotnej služby, ale ostatní svedkovia a to Z., X., V. A., S. tvrdili, že síce tento ruky mal spútané, ale neboli si istí alebo si už nespomínali, či to bolo za chrbtom alebo pred sebou. Svedkovia B., B., D., V. a H. tvrdili, že J. K. mal ruky spútané pred sebou. Vzhľadom k týmto rozporuplným tvrdeniam súd nemohol učiniť jednoznačný záver ohľadne tejto okolnosti, táto otázka môže mať význam z hľadiska jednoduchosti zákroku príslušníkov polície a v prípade, že by bolo nepochybne preukázané, že ruky mal spútané za telom, stačil jednoduchý úkon policajta, aby jemným prizdvihnutím rúk spútaných vzadu si ho prizdvihol a spacifikovaná osoba by prestala klásť odpor, a tým by bola zjavne narušená a vylúčená potreba pacifikácie J. K.a takým spôsobom, akým bola vykonaná.

V prípravnom konaní boli vypracované na posúdenie príčin smrti J. K.a tri znalecké posudky. Prvý znalecký posudok vypracovali znalci z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, V.. F. H. a V.. V. B., ktorí učinili záver, že v prípade J. K.a išlo o násilnú smrť udusením v dôsledku znemožnenia dýchania, buď stlačením krku alebo pritlačením hrudníka, ale pripustili a to slovkom „najmä“ pri enormne excitovanom správaní sa, agresivite a vyčerpanosti nebohého počas zákroku príslušníkov policajného zboru, pričom k uduseniu došlo vo veľmi krátkom čase, kratšom, ako to býva pri dusení.

Následne v konaní bol obhajobou predložený znalecký posudok znalcov V.. V.a K. a V.. F. K. v odbore zdravotníctvo a farmácia, odvetvie súdne lekárstvo, ktorí učinili iný záver, než učinili znalci v predchádzajúcom znaleckom posudku a títo uviedli, že bezprostrednou príčinou smrti J. K.a, s najväčšou pravdepodobnosťou bolo zlyhanie srdca pri čiastočnej chorobe srdca a degeneratívnych zmenách J. K.a. Tak v prvom, ako aj v druhom znaleckom posudku sa znalci zaoberali syndrómom excitovaného delíria, pričom znalci v prvom znaleckom posudku neprikladali tomu zvláštny význam a preto učinili záver o násilnej smrti udusením J. K.a pri policajnom zákroku, pričom na druhej strane, v druhom znaleckom posudku znalci tvrdili, že nedošlo k zásadnému duseniu, pretože pitevný nález nevykazoval známky dusenia typické, ak by k niečomu takému došlo, na krku a v podkoží a svalovine by museli byť zistené masívne prekrvácania. Vzhľadom k rozporným záverom oboch znaleckých posudkov bol v prípravnom konaní do konania pribratý Ústav súdneho lekárstva a medicínskych expertíz Lekárskej fakulty Univerzity Komenského V.. Zo záverov znaleckého posudku tohto znaleckého ústavu okrem iného vyplynulo, že už samotný syndróm excitovaného delíria je dostatočný na vysvetlenie smrti, teda k smrti osoby, u ktorej sa rozvinie takýto syndróm môže dôjsť bez pridruženia sa ďalších príčin, znalci popísali syndróm excitovaného delíria, jeho prejavy, ktoré sa môžu končiť aj fatálnym a náhlym úmrtím. Konštatovali, že u J. K.a sa v inkriminovaný večer rozvinul syndróm excitovaného delíria, čo vyvodili z jeho správania sa. Tento syndróm mohol byť súčasťou latentnej psychickej traumy, ktorú ako vojak počas profesionálnej vojenskej služby, najmä pri pôsobení v zahraničných misiách mohol získať. Znalci skonštatovali, že počas rozvinutého excitovaného delíria došlo počas policajného zákroku k priduseniu poškodeného, k nalomeniu štítnej chrupavky na ľavej strane a k smrti došlo aj pôsobením syndrómu karotického sínusu, pôsobenú na bočnú stranu krku došlo k spomaleniu činnosti srdca a poklesu krvného tlaku, mohlo dôjsť k strate vedomia, až k zástave srdcovej činnosti. Znalci konštatovali, že v tomto konkrétnom prípade išlo o krátkodobé pridusenie poškodeného, pričom vychádzali z pitevného nálezu, pretože neboli nájdené jednoznačné známky dusenia, teda úplnej zábrany prístupu vzduchu do dýchacích ciest a pľúc, išlo o krátkodobé pridusenie poškodeného J. K.a, ale toto pridusenie samo o sebe nebolo príčinou smrti menovaného. Znalci teda konštatovali, že príčinou smrti J. K.a bol syndróm karotického sínusu, syndróm excitovaného delíria so spolúčasťou krátkodobého pridusenia J. K.a pri policajnom zákroku, pričom z hľadiska medicínskeho nemožno objektívne jednoznačne určiť do akej miery sa konanie príslušníkov policajného zboru voči J. K.ovi podieľalo na mechanizme smrti menovaného. Súd vypočul znalcov, ktorí vypracovali prvý, druhý, aj ústavný znalecký posudok, ktorí potvrdili svoje znalecké závery a v prípade znalca H., ktorý vypracoval spoločne s V.. B. prvý znalecký posudok, došlo k tomu, že tento pripustil pri svojom výsluchu, že príčinou smrti J. K.a, okrem dusenia, mohol byť aj syndróm karotického sínusu a syndróm excitovaného delíria, to nemožno jednoznačne vylúčiť. Zo znaleckých posudkov, ako aj z výpovedí znalcov súd dospel k záveru, že syndróm karotického sínusu a syndróm excitovaného delíria nie sú všeobecne známe pojmy, preto zisťoval aj u jednotlivých svedkov, ktorí sú príslušníkmi policajného zboru, či im tieto pojmy niečo hovoria, či sa s nimi stretli a či s týmito boli oboznámení aj pri svojom výcviku, na čo jednoznačne bolo zistené, že príslušníci policajného zboru nemajú o týchto pojmoch a o ich obsahu a význame ani poňatia, dokonca ani vedúci odboru výcviku na Krajskom riaditeľstve PZ v Košiciach, ktorý má na starosti ďalších pracovníkov v tomto smere na jednotlivých okresných riaditeľstvách. Súd zisťoval tieto skutočnosti, najmä s ohľadom na metodický pokyn Prezídia PZ z roku 2009, ktorým sa policajti riadia pri zasahovaní a pacifikácii osôb agresívnych, voči ktorým je

potrebné a nevyhnutné zasiahnuť. Z tejto metodickej príručky, z obrázku č. 15 je zrejmé, akým spôsobom policajné zložky zasahujú pri pacifikácii a znehybňovaní osôb a z ktorého je viditeľné a zrejmé, že na spacifikovanie sa používa koleno nohy pritlačené na krk a to na jednu zo strán krku pacifikovanej osoby. Vzhľadom k už vysvetľovanému syndrómu karotického sínusu súd požiadal znalca prof. Novomeského, aby zo svojho odborného hľadiska posúdil vhodnosť, či nevhodnosť takéhoto postupu, na čo tento po nahliadnutí uviedol jednoznačne, že takýto postup polície pri pacifikácii osôb je z hľadiska karotického sínusu absolútne neprijateľný a okrem iného aj sám naznačil, že v súvislosti s touto trestnou vecou je mu známe, že ohľadne metodického pokynu majú byť učinené určité zmeny.

Vzhľadom ku všetkým uvedeným skutočnostiam súd je názoru, že zo strany obžalovaného, jeho konaním nedošlo k naplneniu objektívnej stránky trestného činu, pretože pokiaľ ide o konanie nielen obžalovaného, ale aj ďalšieho príslušníka prvej hliadky, ktorá zasahovala na mieste skutku, vychádzali z metodických pokynov pre zasahovanie policajtov proti osobám, voči ktorým je potrebné a nevyhnutné zasiahnuť. Obžalovaný, ako aj ďalší člen prvej policajnej hliadky postupovali pri zásahu v zmysle tohto metodického pokynu, čo v konečnom dôsledku potvrdil aj vedúci oddelenia výcviku na Krajskom riaditeľstve PZ, ktorý tvrdil, že on by v takejto situácii, za takýchto okolností postupoval rovnakým spôsobom, čiže obžalovaný pri zásahu o nevyhnutnosti ktorého súd vzhľadom k správaniu sa poškodeného J. K.a nemá pochybnosti, postupoval v zmysle interného predpisu Policajného zboru SR, teda nekonal v rozpore s týmto pokynom a svojvoľne. Naviac samotné konanie, teda samotný zákrok nebol jedinou príčinou smrti J. K.a. Významnou mierou, ktorá prispela k smrti tejto osoby je rozvinutý syndróm excitovaného delíria. Za takejto situácie, nech by bol na mieste obžalovaného akýkoľvek iný príslušník policajného zboru a zasahoval proti osobe za takýchto okolností a s takýmito syndrómami, takisto by bol vystavený riziku trestného stíhania. Pokiaľ obžalovaný konal v rámci interného právneho predpisu a v zmysle Zákona o policajnom zbore, podľa názoru súdu nemožno ho činiť za takéto konanie trestnoprávne zodpovedným.

Podľa názoru súdu, konaním obžalovaného nebola naplnená ani subjektívna stránka trestného činu, teda otázka zavinenia. Pre trestnú zodpovednosť pri prečine usmrtenia postačuje nedbanlivostné konanie. Súd sa domnieva, že v prípade obžalovaného nemožno uvažovať o vedomej nedbanlivosti, vzhľadom k vyššie uvedeným skutočnostiam, ale takisto nemožno hovoriť ani o nedbanlivosti nevedomej, pretože obžalovaný nemohol vedieť, že svojim konaní môže porušiť alebo ohroziť záujem chránený týmto zákonom a nemožno tvrdiť, že vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery, toto vedieť mal a mohol. Podľa názoru súdu, obžalovaný zjavne nemohol vedieť, že svojim konaním môže spôsobiť následok, ktorý v konečnom dôsledku bol spôsobený, pretože postupoval v zmysle interného právneho predpisu Zákona o policajnom zbore, o ktorých kvalite nemohol mať pochybnosti, ani z minulosti nemohol mať žiadnu skúsenosť vlastnú alebo cudziu, aby takéto konanie viedlo k takýmto fatálnym následkom a nemožno za žiadnych okolností tvrdiť, že mal vedieť a mohol, že takéto ohrozenie, teda takýto následok svojim konaním spôsobí. Z tvrdenia a doplnku znaleckého posudku znalcov Znaleckého ústavu v V.e vyplynulo, že keby obžalovaný takýmto spôsobom a za podobných okolností postupoval voči osobe zdravej, teda voči osobe, ktorá netrpí syndrómom excitovaného delíria, že k smrti takejto osoby by nebolo došlo. Z vykonaného dokazovania je nepochybné, že tak obžalovaný, ako aj ďalší príslušníci policajného zboru, ktorí boli v konaní vypočutí, nemajú o syndróme excitovaného delíria, ale dokonca ani o syndróme karotického sínusu žiadne vedomosti, nevedia, čo je obsahom toho a teda nemôžu sa pri svojej činnosti slobodne rozhodovať pri rozhodovaní o vykonaní, či nevykonaní služobného zákroku proti takýmto osobám. Tieto pojmy sú pre laickú verejnosť úplne cudzie a keďže ide o výlučne medicínske pojmy, známe iba tejto odbornej komunite a k týmto informáciám sa laik nemôže dopracovať a ako z vykonaného dokazovania vyplynulo, ani sa nedopracovali príslušníci policajného zboru, za takýchto okolností nemožno tvrdiť, že obžalovaný, vzhľadom na okolnosti a na svoje osobné pomery, toto vedieť mal a mohol.

Súd zároveň poukazuje na ustanovenie § 28 ods. 1 Tr. zákona, podľa ktorého čin inak trestný nie je trestným činom, keď ide o výkon práva alebo povinnosti vyplývajúce zo všeobecne záväzného právneho predpisu, z rozhodnutia súdu alebo iného orgánu verejnej moci, plnenia pracovných či iných úloh alebo zo zmluvy, ktorá neodporuje všeobecne záväznému právnemu predpisu, ani ho neobchádza; spôsob výkonu práva a povinností nesmie odporovať všeobecne záväznému právnemu predpisu.

Obžalovaný pri policajnom zásahu dňa 23.4.2013 plnil služobné úlohy a pri plnení postupoval v zmysle interného právneho predpisu Policajného zboru SR.

Vzhľadom k vyššie uvedeným úvahám súd obžalovaného spod skutku obžaloby oslobodil a poškodených s nárokom na náhradu škody odkázal na občianske súdne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho vyhlásenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Košiciach.

Kanc. opíš a doruč:

1. obž.

2. OP TV

3. JUDr. Knopová

4. JUDr. Kus

5. všetci traja poškodení