Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (4)Rozsudok_12P-51-2015.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
12P/51/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Komárno v právnej veci starostlivosti o maloleté dieťa: Z. M., I.. XX.XX.XXXX v konaní zast. kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Komárno, dieťa rodičov: J. M., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., G. X F. N. W., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N., N. XXXX/XX, v konaní zast. JUDr. Andreou Koczkás, advokátkou so sídlom Komárno, Elektrárenská 3, o zníženie vyživovacej povinnosti otca na maloletú Barbaru, nar. 11.11.2008, sudkyňou JUDr. Adrianou Konkolovskou takto
rozhodol:
Súd z n i ž u j e vyživovaciu povinnosť otca na mal. Z. M., I.. XX.XX.XXXX zo sumy 180,- Eur na sumu 150,- Eur mesačne počnúc od 20.2.2015.
Výživné je zročné vždy do 15 dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky mal. dieťaťa.
Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Komárno 12P/306/2012 zo dňa 16.4.2013 v časti o výživnom na maloleté dieťa.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Otec mal. dieťaťa sa svojím písomne podaným návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 20.02.2015 domáhal, aby súd znížil vyživovaciu povinnosť otca na mal. Z. zo sumy 180,- Eur na sumu 60,- Eur mesačne počnúc od 01.09.2014, nakoľko od poslednej úpravy výživného došlo k podstatnej zmene pomerov, a to pribudla mu nová vyživovacia povinnosť voči mal. Y., nar. XX.XX.XXXX. Návrh odôvodnil tým, že naposledy súd rozhodol o výživnom rozsudkom č.k. 12P/306/2012-138 zo dňa 16.04.2013 v spojitosti s rozsudkom Krajského súdu v Nitre č.k. 7CoP/31/2013-174 zo dňa 11.07.2013. Tiež uviedol, že oproti roku 2012 sa jeho príjem znížil, z dôvodu exekučných zrážok.
Matka s návrhom otca na zníženie výživného súhlasila len do výšky 150,- Eur. Uviedla, že k zmene pomerov na strane otca došlo tým, že mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť, avšak pomery sa zmenili aj na strane mal. dieťaťa, nakoľko sa zvýšili náklady v súvislosti s jej zdravotným stavom, pričom príjem matky je len na úrovni základnej mzdy. Čo sa týka exekučných zrážok z príjmu otca, tieto vznikli vlastným zavinením otca mal. dieťaťa, ktorý sa sústavne zadlžoval. V súčasnej dobe zvýšenie výživného nežiada, avšak trvá na tom, že vzrástli životné náklady na mal. dieťa.
Kolízna opatrovníčka žiadala návrh otca v plnom rozsahu zamietnuť, nakoľko pomery na strane otca sa nezmenili. Exekučné konania, na ktoré sa otec v návrhu odvoláva prebiehali už v čase rozvodového konania a k zmene pomerov došlo aj na strane mal. dieťaťa, kde sa zvýšili jeho životné náklady.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a to výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s rodným listom maloletej Y., vyúčtovaním mzdy otca na čl.4-11, výzvou na úhradu pohľadávky zo dňa 8.4.2015, výplatným lístkom matky za marec 2015, pracovnou zmluvou matky, oznámením o výplate provízií za 4,5,6,7,8,9,10 a 11/2014, potvrdením o evidencii matky na Ú. N.Á., vyúčtovaním mzdy otca na čl. 38-60, súpisom exekučných konaní prebiehajúcich na OS Komárno na čl.75, potvrdením o čistom príjme otca, výpisom z evidencie vozidiel, spisom tunajšieho súdu 12P/306/2012 a na základe takto vykonaného dokazovania ustálil nasledovný skutkový a právny stav veci:
Vykonaným dokazovaním súd zistil, že rozsudkom Okresného súdu Komárno č.k. 12P/306/2012-138 zo dňa 16.4.2013 bolo naposledy určené výživné na mal. Z. vo výške 180,- Eur mesačne. V čase určenia výživného bol otec zamestnaný ako robotník vo O. M., F..M.. s čistým mesačným zárobkom vo výške okolo 1.046,- Eur a čiastočným invalidným dôchodkom vo výške 164,- Eur, pričom čistý mesačný príjem matky predstavoval sumu okolo 300,- Eur. Z predložených dokladov súd zistil, že otec mal. dieťaťa je aj v súčasnosti zamestnaný v obchodnej spoločnosti O. M., F..M.., a jeho čistý mesačný príjem predstavuje sumu okolo 1.040,85 Eur, z ktorého sú mu vykonávané exekučné zrážky priemerne vo výške 474,- Eur. Rovnako poberá aj invalidný dôchodok vo výške 164,- Eur, z ktorého sú mu tiež vykonávané exekučné zrážky vo výške 30,- až 40,- Eur. Žije v spoločnej domácnosti so svojou priateľkou a ich spoločným dieťaťom Y. M., I.. XX.XX.XXXX. Bývajú v dvoj-izbovom byte v podnájme, kde platia nájomné plus réžiu vo výške 330,- Eur a 35,- Eur za káblovú televíziu. Jeho priateľka je t.č. na materskej dovolenke a poberá rodičovský príspevok vo výške 202,- Eur. Matka mal. dieťaťa dňa 2.3.2015 nastúpila do pracovného pomeru v obchodnej spoločnosti G. G., M..L..T.. s príjmom vo výške 380,- Eur brutto. Predtým vykonávala činnosť ako obchodná zástupkyňa pre U. B., F..M.. s priemernou mesačnou províziou vo výške 240,- Eur, ako aj v období od 19.3.2014 do 31.03.2014 bola evidovaná ako nezamestnaná na Ú. N., o čom pripojila aj potvrdenie. Žije spolu s mal. Z. v rodinnom dome u svojich rodičov, ktorý jej pomáhajú zabezpečiť všetky potreby pre mal. dieťa. Mesačne prispieva rodičom 100,- Eur a robí aj nákupy v súvislosti so stravovaním.
Mal. Z. je v súčasnosti v poslednom ročníku materskej školy. Okrem bežných výdavkov na mal. dieťa matka uviedla aj zdravotné problémy s očami, pričom od januára 2015 musia chodiť každé 3 mesiace na kontrolu do X. M.. Tiež mesačne kupuje lieky na imunitu vo výške 13,- až 20,- Eur a v súvislosti s problémom so zrakom zaplatila 100,- Eur za vyšetrenie a okuliare. Za materskú školu platí 25,- až 30,- Eur. Otec nespochybnil vyčíslené výdavky, uviedol však, že v čase keď je dcéra u neho, tak zabezpečuje jej životné potreby on.
Podľa § 78 ods.1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre mal. dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
Podľa § 78 ods.2 Zákona o rodine ak dôjde k zrušeniu alebo zníženiu výživného pre maloleté dieťa za uplynulý čas, spotrebované výživné sa nevracia.
Podľa § 78 ods.3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
Podľa § 62 ods.2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností a možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods.3 Zákona o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti a možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods.4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods.5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods.1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť je zmena pomerov. Preto je potrebné prihliadnuť ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výživného, avšak len vtedy môžu byť dôvodom na zmenu vyživovacej povinnosti, keď sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne - okolnosťami na strane povinného, resp. okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takýmito okolnosťami napríklad nadobudnutie čiastočnej, alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb - u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky, zmena majetkových pomerov a pod. Ustanovenie § 78 ods.3 zákona o rodine umožňuje súdu, aby v prípade ak rozhoduje o zmene pomerov, zohľadnil aj zmenu výšky životných nákladov. Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, z miery inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť.
V danom prípade súd na základe vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh otca na zníženie vyživovacej povinnosti na mal. dieťa je dôvodný, avšak nie v plnom rozsahu. Je potrebné poznamenať, že zmenu súdneho rozhodnutia je oprávnený otec požadovať v prípade, ak dôjde k významnej zmene pomerov. Je zrejmé, že k významnej zmene pomerov došlo na strane otca tým, že mu pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. Y., I.. XX.XX.XXXX, keďže právo dieťaťa na výživu voči rodičom vzniká jednoznačne narodením. Od roku 2012 súd zmenu pomerov vzhliadol tiež v súvislosti s rastom cien spotrebného koša ako aj v súvislosti s nárastom veku mal. dieťaťa. Zákon na zmenu rozhodnutia vyžaduje podstatnú zmenu pomerov, ktorú súd vzhliadol nástupom do posledného ročníka materskej školy, s ktorým sú spojené zvýšené finančné nároky, ako aj s plánovaným nástupom do základnej školy. U oboch rodičov nedošlo od posledného rozhodnutia k zmene v príjmovej sfére. Vtedajšie výživné otca na mal. Z. vo výške 180,- Eur tvorilo cca 15% príjmu otca. Matka mal. dieťaťa, popri vtedajšej osobnej starostlivosti o mal. Z. (vtedy vo veku ani nie 5 rokov), ktorou asi z dvoch tretín vyvažovala vyživovaciu povinnosť otca, sa mohla na výžive mal. dieťaťa podieľať celkovo sumou 60,- Eur čo z jej príjmu tvorilo 20%. Rozdiel v čistom mesačnom príjme rodičov predstavoval sumu 900,- Eur v prospech matky, pričom otcovi po zaplatení výživného zostalo z jeho príjmu cca 1.020,- Eur a matke po zohľadnení uvažovaného výživného zostalo cca 240,- Eur. Dôležitou skutočnosťou je, že obaja rodičia sú v súčasnosti zamestnaní a majú pravidelný príjem, pričom sú povinní sa aj primerane podieľať na výžive svojho spoločného dieťaťa. Je nepochybné, že obaja rodičia majú aj výdavky týkajúce sa bývania, stravy, pohonných hmôt a iné. Ak však vychádzame z potrieb mal. Z., ktoré sa od posledného rozhodnutia len mierne zvýšili, potom suma 150,- Eur je stále primeraná na úhradu výživného zo strany otca. Takto určená výška výživného neohrozí životnú úroveň ani jedného z rodičov. Ak z príjmu otca, ktorý je cca 1200,- Eur, otec zaplatí znížené výživné vo výške 150,- Eur, čo predstavuje z jeho príjmu 12,5%, zostane pre pokrytie jeho nákladov na bývanie, stravu, ako aj na hradenie dlhov z minulosti, suma cca 1050,- Eur, ktorá zahŕňa aj skutočnosť, že otcovi vznikla nová vyživovacia povinnosť voči mal. Y., I.. XX.XX.XXXX. Ak teda zo súčasného príjmu matky, ktorý je cca 325,- Eur odpočítame príspevok rodičom na bývanie, a tiež aj za stravu, je matka mal. Z. schopná okrem osobnej starostlivosti zabezpečovať aj finančnú starostlivosť. Vzhľadom na uvedené dospel súd k jednoznačnému záveru, že znížené výživné otca na mal. Z. zodpovedá zákonnej zásade, že dieťa sa má svojou životnou úrovňou podieľať na životnej úrovni oboch rodičov, pričom v zníženom výživnom bolo prihliadnuté aj na rast životných nákladov. Súd ustálil, že k zmene pomerov síce došlo T. XX.XX.XXXX, t.j. od narodenia mal. Y., ale otec podal návrh až 20.02.2015, a keďže súd nezistil existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto priznal znížené výživné až od podania návrhu, ktoré však nevyčíslil s poukazom na § 78 ods.2 zákona o rodine, v zmysle ktorého sa spotrebované výživné nevracia.
Súd ešte na záver uvádza, že na životnej úrovni otca sa má podieľať aj maloleté dieťa, a preto súd vychádzal zo zamestnávateľom oznámeného zárobku otca a nezohľadnil obranu otca spočívajúcu v tvrdení, že zo svojho príjmu hradí dlhy a reálne mu zostáva len 300,- Eur až 400,- Eur mesačne. Už v predchádzajúcom konaní otec poukazoval na svoje dlhy a s tým súvisiace exekúcie, ktoré aj súčasnej
dobe pokračujú, čoho dôkazom je zoznam prebiehajúcich exekúcií. Súd však pri rozhodovaní o výživnom nemôže zohľadniť neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie a preto túto skutočnosť pri rozhodovaní nezohľadnil. Plnenie si vyživovacej povinnosti je primárnou povinnosťou rodiča t.j. otec si musí v prvom rade plniť túto povinnosť až následne regulovať ďalšie svoje výdavky.
Rozhodnutie o trovách konania sa zakladá na ust. § 146 ods.1 písm. a) OSP.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie písomne v troch vyhotoveniach do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Nitre V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku/uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti, alebo dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205 a ) f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho posúdenia veci
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia, alebo návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného právneho predpisu.