Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_16C-204-2014.pdf
PDF · 86.59 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-16C/204/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II, sudcom JUDr. Vladimírom Kotusom, v právnej veci žalobcu Československá obchodní banka, a.s., Radlická 333/150, Praha, Česká republika, IČO: 00001350, zastúpená usadeným eurodvokátom Mgr. Petrom Olejárom, Mikulášska 29, Bratislava, proti žalovanej V. N., nar. XX.X.XXXX, B. XXXX/X, K., toho času na neznámom mieste, zastúpenej opatrovníkom JUDr. Vladimírom Dudičom, zamestnancom Okresného súdu Košice - okolie, v konaní o zaplatenie 87.155,53 Kč istiny s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Žalovaná je p o v i n n á zaplatiť žalobcovi 56.998,16 Kč istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 56.965,43 Kč od 27.5.2011 do zaplatenia, všetko v lehote do 15 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
V prevyšujúcej časti žalobu z am i e t a.
O trovách konania bude rozhodnuté osobitným uznesením.
odôvodnenie:
Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 7.10.2013 domáhal, aby súd zaviazal žalovanú k povinnosti zaplatiť mu 87.155,83 Kč s príslušenstvom, t.j. so zmluvným úrokom vo výške 18,90 % ročne zo sumy 54.000 Kč za obdobie od 22.8.2013 do zaplatenia a s 15 % úrokmi z omeškania ročne zo sumy 54.000 Kč od 22.8.2013 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania.
Na odôvodnenie žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovanou bola v zmysle § 708 Obchodného zákonníka uzavretá Zmluva o ČSOB Aktívnom konte, na základe ktorej bol žalovanej zriadený bežný účet. Žalovaná požiadala žalobcu o poskytnutie úveru formou prečerpania účtu. Na základe uvedenej žiadosti žalobca poskytol žalovanej úverový rámec do výšky 54.000 Kč. Žalovaná prečerpala úverový rámec, avšak dlžnú čiastku neuhradila, preto bol žalobca nútený dňa 26.5.2011 vyhlásiť splatnosť celej dlžnej čiastky. Ku dňu 21.8.2013 dlžná čiastka predstavuje nesplatenú istinu vo výške 54.000 Kč, zmluvný úrok ku dňu 21.8.2013 vo výške 23.948,33 Kč a úrok z omeškania vo výške 9.207,20 Kč.
Keďže pobyt žalovanej nie je známy, ustanovil jej súd v súlade s ust. § 29 ods. 2 a 6 O.s.p. opatrovníka, ktorý sa o žalobe nevyjadril.
Vzhľadom k tomu, že ide o vec s cudzím prvkom - žalobca je zahraničnou právnickou osobou, súd skúmal otázku právomoci slovenského súdu.
Právomoc súdu na konanie vyplýva z Nariadenia Rady (ES) 44/2001 o právomoci a uznávaní a výkone rozsudkov v občianskych a obchodných veciach.
Podľa ust. čl. 16 bod 2 nariadenia Rady (ES) č. 44/2001 druhý účastník zmluvy môže žalovať spotrebiteľa len na súdoch členského štátu, v ktorom má spotrebiteľ bydlisko.
Pri aplikácii noriem hmotného práva na záväzkový vzťah účastníkov súd vychádzal čl. 4 a 5 Dohovoru o rozhodnom práve pre zmluvné záväzky otvorenému na podpis v Ríme 19. júna 1980, podľa ktorého sa právny vzťah medzi účastníkmi konania spravuje právnym poriadkom Českej republiky, keďže má s týmto právnym poriadkom najužšie väzby, strany si nezvolili iný právny poriadok a ide v danom prípade o spotrebiteľskú zmluvu o úvere.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa s listinnými dokladmi predloženými žalobcom a to Zmluvou o ČSOB konte, žiadosťou o povolené prečerpanie účtu, oznámením o poskytnutí povoleného prečerpania, plnomocenstvom k nakladaniu s peňažnými prostriedkami na účtoch fyzickej osoby a fyzickej osoby podnikateľa, obchodnými podmienkami pre povolené prečerpanie bežného účtu, oznámením o zosplatnení úveru, oznámením o zmene účtu pre úhradu dlhu, oznámením o novej úrokovej sadzbe k poskytnutému úveru, výzvou k zaplateniu dlžnej čiastky, výpisom z účtu, podmienkami pre povolené prečrpanie osobného účtu a zistil tento skutkový stav veci:
Žalobca uzatvoril dňa 20.7.2007 so žalovanou Zmluvu o ČSOB konte, na základe ktorej zriadil a viedol žalovanej bežný účet č. 216067802/0300 v mene CZK. Neoddeliteľnou súčasťou zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky žalobcu.
Z oznámenia o poskytnutí povoleného prečerpania vyplýva, že na základe žiadosti žalovanej o povolenie prečerpania dňa 16.10.2007 doručil žalobca žalovanej oznámenie o poskytnutí povoleného prečerpanie bežného účtu do výšky úverového limitu 54.000 Kč. Týmto dňom mohol byť úver čerpaný a úroková sadzba bola zmluvne dohodnutá vo výške 13,90 % ročne a úrok z omeškania dohodnutý vo výške 15% ročne.
Z listiny označenej ako oznámenie o zosplatnení úveru je zrejmé, že žalobca oznámil žalovanej, že vzhľadom ku skutočnosti, že dlh z povoleného prečerpania bežného účtu nebol vyrovnaný, celý záväzok vrátane príslušenstva sa stal dňa 26.5.2011 splatný a zároveň bola žalovaná opätovne vyzvaná k úhrade celej dlžnej čiastky.
Podľa výpisu z účtu vyplýva, že ku dňu zospaltnenia úveru 26.5.2011 dlžná čiastka 56.998,16 Kč pozostávala z úroku z úveru vo výške 2.965,43 Kč a úroku z omeškania vo výške 32,73 Kč. Podľa bodu 3, 4 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu ČSOB poskytne majiteli účtu po splnění podmínek stanovených Smluvou peňežné prostředky fromou povoleného pŕečerpáni na jehobežném účte, (dále též úvér), do výše sjednané ve Smlouve. Čerpání úvěru se uskutočňuje tím, jak majitel účtu nakláda s peněžnými prostrědky na účtu t.j. při převodu peněžních prostředku pŕevyšujícim disponibilní zůstatek na účtu dochádzí k čerpání úvěru.
Podľa bodu 7 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu čerpané peněžní prostředky až do výše Úvěrového limitu jsou úročeny úrokovou sadzbou sjednanou při uzavření smluvního vztahu.
Podľa bodu 11 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu ČSOB je oprávnená navrhnúť majiteli účtu novou úrokovou sadzbu písemným oznámením. Jestliže majitel účtu s návrhom nové úrokovej sadzby nesouhlasí a nedohodnou-li se smluvní strany jinak, je majitel účtu povinnen tútu skutočnosť ČSOB písemne oznámit.
Podľa bodu 16 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu majitel účtu je povinnen zajistit na svém běžném účtu, k němuž je povolené přečerpáni poskytnuto, k poslednímu dni kalendářniho měsíce dostatek diponibilních peněžních prostředků k automatické úhradě měsičných splátek úroků včetně naběhlých úroků z prodlení.
Podľa § 711 zákona č. 513/1991 Sb. Obchodného zákonníku smlouva o běžném účtu (ďalej len ObchZ) může stanovit, že banka provede do určité částky příkazy k platbám i když k tomu není dostatek peněžních prostředků na účtu. Nejsou-li práva a povinnosti stran při poskytnutí těchto
peněžních prostředků sjednány ve smlouvě o běžném účtu, řídí se úpravou smlouvy o úvěru (§ 497 a násl.).
Podľa ust. § 497 ObchZ. smlouvou o úvěru se zavazuje věřitel, že na požádání dlužníka poskytne v jeho prospěch peněžní prostředky do určité částky, a dlužník se zavazuje poskytnuté peněžní prostředky vrátit a zaplatit úroky.
Podľa ust. § 499 zákona č. 513/1991 Sb. za sjednání závazku věřitele poskytnout na požádání peněžní prostředky lze sjednat úplatu, jestliže poskytování úvěru je předmětem podnikání věřitele.
Podľa ust. § 501 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. věřitel je povinen dlužníku peněžní prostředky poskytnout, jestliže byl o to dlužníkem v souladu se smlouvou požádán, a to v době stanovené v požadavku, jinak bez zbytečného odkladu.
Podľa ust. § 502 ods. 1 a 2 zákona č. 513/1991 Sb. od doby poskytnutí peněžních prostředků je dlužník povinen platit z nich úroky ve sjednané výši, jinak v nejvyšší přípustné výši stanovené zákonem nebo na základě zákona. Nejsou-li takto úroky stanoveny, je dlužník povinen platit obvyklé úroky požadované za úvěry, které poskytují banky v místě sídla dlužníka v době uzavření smlouvy. Jestliže strany sjednají úroky vyšší než přípustné podle zákona nebo na základě zákona, je dlužník povinen platit úroky ve výši nejvýše přípustné. V pochybnostech se má za to, že sjednaná výše úroků se týká ročního období.
Podľa ust. § 503 ods. 1 - 3 zákona č. 513/1991 Sb. závazek platit úroky je splatný spolu se závazkem vrátit použité peněžní prostředky. Jestliže lhůta pro vrácení poskytnutých peněžních prostředků je delší než rok, jsou úroky splatné koncem každého kalendářního roku. V době, kdy má být vrácen zbytek poskytnutých peněžních prostředků, jsou splatny i úroky, které se jej týkají. Mají-li být poskytnuté peněžní prostředky vráceny ve splátkách, jsou v den splatnosti každé splátky splatny i úroky z této splátky. Dlužník je oprávněn vrátit poskytnuté peněžní prostředky před dobou stanovenou ve smlouvě. Úroky je povinen zaplatit jen za dobu od poskytnutí do vrácení peněžních prostředků.
Podľa ust. § 504 zákona č. 513/1991 Sb. dlužník je povinen vrátit poskytnuté peněžní prostředky ve sjednané lhůtě, jinak do jednoho měsíce ode dne, kdy byl o jejich vrácení věřitelem požádán.
Podľa ust. § 52 ods. 1, 2, 3 Občanského zákonníku spotřebitelskými smlouvami jsou smlouvy kupní, smlouvy o dílo, případně jiné smlouvy, pokud smluvními stranami jsou na jedné straně spotřebitel a na druhé straně dodavatel. Dodavatelem je osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy jedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti. Spotřebitelem je fyzická osoba, která při uzavírání a plnění smlouvy nejedná v rámci své obchodní nebo jiné podnikatelské činnosti nebo v rámci samostatného výkonu svého povolání.
Podľa ust. § 55 ods. 1 -3 Občanského zákonníku smluvní ujednání spotřebitelských smluv se nemohou odchýlit od zákona v neprospěch spotřebitele. Spotřebitel se zejména nemůže vzdát práv, které mu zákon poskytuje, nebo jinak zhoršit své smluvní postavení. Ujednání ve spotřebitelských smlouvách podle § 56 jsou neplatná. V pochybnostech o významu spotřebitelských smluv platí výklad pro spotřebitele příznivější.
Podľa ust. § 56 ods. 1 Občanského zákonníku, spotřebitelské smlouvy nesmějí obsahovat ujednání, která v rozporu s požadavkem dobré víry znamenají k újmě spotřebitele značnou nerovnováhu v právech a povinnostech stran.
Podľa ust. § 369 ods. 1 zákona č. 513/1991 Sb. je-li dlužník v prodlení se splněním peněžitého závazku nebo jeho části a není smluvena sazba úroků z prodlení, je dlužník povinen platit z nezaplacené částky úroky z prodlení určené ve smlouvě, jinak určené předpisy práva občanského.
V prejednávanom prípade bolo preukázané, že žalovaná uzavrela dňa 20.7.2007 so žalobcom zmluvu o bežnom účte a dňa 16.10.2007 aj zmluvu o povolenom prečerpaní bežného účtu, na základe ktorej mohla žalovaná čerpať peňažné prostriedky do výšky úverového limitu 54.000 Kč. Žalovaná poskytnuté peňažné prostriedky využívala, avšak v dohodnutej dobe ich nevrátila, čím porušila zmluvné podmienky úveru a z tohto dôvodu žalobca ku dňu 26.5.2011 vyhlásil splatnosť celého úveru. Podľa
listinných dôkazov - výpisu z účtu, súd mal za preukázané, že ku dňu 26.5.2011 pohľadávka žalobkyne predstavuje sumu 56.998,16 Kč pozostávajúca z istiny úveru 54.000 Kč, úrokov z úveru 2.965,43 Kč a úrokov z omeškania 32,73 Kč. V tej časti aj žalobe vyhovel.
Súd sa ďalej zaoberal nárokom žalobcu na úroky z úveru z nezaplatenej istiny vo výške 18,90% ročne, vyčíslenej ku dňu 21.8.2013 vo výške 23.948,33 Kč. Úroky z úveru predstavujú odplatu alebo cenu plnenia, avšak povinnosť dlžníka platiť úroky z úveru počas celej doby po ktorú tento úver, teda požičané finančné prostriedky, neboli vrátené veriteľovi, má svoje limity v tom zmysle, že táto zásada platí až do tzv. splatnosti úveru, pretože po zosplatnení úveru nastupujú sankčné úroky z omeškania. V tejto súvislosti z obsahu spisu vyplýva, že zosplatnenie úveru nastalo 26.5.2011, teda počnúc nasledujúcim dňom po zosplatnení nemožno priznať úroky z úveru, ale len sankčné úroky z omeškania. V opačnom prípade by došlo ku kumulácií nepriaznivého postihu dlžníka ako spotrebiteľa, vo vzťahu ku ktorému by sa požadovalo zaplatenie úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania, hoci úroky z omeškania, ktoré sa aplikujú práve v prípade, ak nedochádza k riadnemu splateniu úveru, nahrádzajú úroky z úveru a majú zároveň aj sankčnú povahu. Kumulácia úrokov z úveru ako aj úrokov z omeškania by predstavovala neúmernú a neprijateľnú záťaž pre dlžníka ako spotrebiteľa. To znamená, že platenie úrokov z úveru je dôvodné len do doby splatnosti úveru, teda vlastne do doby, v ktorej bol dlžník povinný predmetné finančné prostriedky vrátiť. Uvedené potvrdzuje aj rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky R 59/1998.
Vzhľadom k vyššie citovaným ustanoveniam súd žalobu v časti zaplatenia úrokov z úveru po splatnosti úveru zamietol.
Žalovaná je v omeškaní s peňažným plnením, preto žalobca má nárok aj na úroky z omeškania. Žalobca si uplatnil nárok na zaplatenie úrokov z omeškania vo výške 15 % ročne zo sumy 54.000 Kč, ktoré do dňa 26.5.2011 činia sumu 32,73 Kč. Zároveň má žalobca právo aj na zaplatenie úrokov z omeškania zo sumy 56.965,43 Kč od 27.5.2011 do zaplatenia. Výška úrokov z omeškania 15 % z dlžnej sumy ročne bola v zmysle ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka určená dohodou účastníkov bod 11 obchodných podmienok pre povolené prečerpanie bežného účtu. Z uvedeného dôvodu súd priznal žalobcovi okrem uplatňovanej istiny úroky z omeškania v takej výške v akej si ich uplatnil.
Výrok rozsudku o zaplatení dlžnej sumy s príslušenstvom súd v súlade s ust. 155 ods. 2 O.s.p. vyjadril v cudzej mene, nakoľko žalobca je devízovým cudzincom.
Podľa § 142 ods. 1 O. s. p., v zložitých prípadoch, najmä z dôvodu väčšieho počtu účastníkov konania alebo väčšieho počtu nárokov uplatňovaných v konaní súd môže rozhodnúť, že o trovách konania rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej; ustanovenie § 166 sa nepoužije. Ustanovenia odsekov 1 a 2 platia primerane s tým, že lehota troch pracovných dní plynie od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Vzhľadom k uvedenému súd o trovách konania rozhodne samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresný súd Košice II v lehote l5 dní odo dňa jeho doručenia v zmysle ust.§ 204 ods. 1 O.s.p. v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p. - z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sleduje, musí byť datované a podpísané) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.