Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

26Cb/73/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Bratislava II rozhodol v konaní pred sudkyňou JUDr. Alicou Ružbárskou v právnej veci žalobcu: CareerMaker s. r. o., Švabinského 908/20, Bratislava, IČO: 45 946 272, zastúpený: JUDr. Pavol Siváček, advokát, Timravina 9, Bratislava, proti žalovanému: itelligence Slovakia, s.r.o., Prievozská 4/ C, Bratislava, IČO: 31 403 646, zastúpeným advokátska kancelária Glatzová & Co., s. r. o., so sídlom Hviezdoslavovo námestie 25, Bratislava, o zaplatenie 11.484,-- € s príslušenstvom

rozhodol:

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi sumu 11.484,-- € spolu s 9,15 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 11.484,-- € od 12.8.2014 do zaplatenia, ako aj trovy konania vo výške 689,-- € a trovy právneho zastúpenia vo výške 836,79 € k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

odôvodnenie:

Žalobca sa žalobou došlou na súd dňa 17. 2. 2015 domáhal súdneho rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť sumu 11.484,-- € s príslušenstvom titulom neuhradenia ceny služieb, ktoré žalobca poskytol žalovanému pri vyhľadávaní, výbere a posudzovaní pracovníkov v oblasti informačných technológií, a ktorú žalobca vyúčtoval žalovanému faktúrou č. 20140009, ktorú žalovaný neuhradil riadne a včas.

V návrhu žalobca uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným sú dlhodobo obchodné vzťahy, najmä v oblasti vyhľadávania a sprostredkovania ľudských zdrojov. Nezrovnalosti v spolupráci účastníkov konania sa objavili po zmene vlastníckej štruktúry a štatutárov žalovaného.

Žalobca uviedol, že voči žalovanému má pohľadávku plynúcu z neuhradenej faktúry č. 20140009, splatnej dňa 11.08.2014.

Žalobca uviedol ďalej v žalobe, že žalovaný v liste zo dňa 15.12.2014 svoj záväzok písomne uznal, a prisľúbil dodatočné uhradenie, najneskôr do 31.1.2015. Svoj záväzok však žalovaný nesplnil ani s časti.

Žalobca okrem istiny si uplatnil aj úrok z omeškania vo výške 9,15 % ročne z dlžnej sumy 11.484,-- € odo dňa nasledujúceho po splatnosti faktúry t. j. od 12.08.2014 do zaplatenia.

Tiež si uplatnil náhradu trov konania a právneho zastúpenia.

Na prejednanie veci samej nariadil súd pojednávanie podľa § 114 O. s. p.. Žalovanému bolo predvolanie spolu so žalobou, listinami ako aj s poučením o možnosti rozhodnúť spor podľa § 153 b ods. 1 O. s. p., ak sú splnené procesné podmienky pre jeho vydanie, doručené dňa 18.5.2015.

Žalovaný sa písomne k žalobe nevyjadril. Na pojednávanie, ktoré bolo stanovené na deň 23.6.2015 sa riadne dostavil a svoje vyjadrenie k návrhu predniesol ústne do zápisnice.

Poverená zást. žalovaného na pojednávaní uviedla, že zmluvu so žalobcom o sprostredkovaní tak ako ju predložil žalobca, nepopiera, a potvrdila, že medzi žalobcom a žalovaným bola uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a poskytovaní služieb personálneho poradenstva zo dňa 13.9.2011.

Potvrdila tiež, že žalobca v júli 2012 navrhol na pozíciu SAP CRM konzultanta p. L. Y..

Žalovaný uskutočnil s p. Y. pohovor, avšak p. Y. nemal záujem uzatvoriť pracovnú zmluvu, pretože uprednostňoval prácu v zahraničí, ktorú mu žalovaný v tom čase nevedel poskytnúť, a tak žalovaný uviedol, že k uzatvoreniu pracovnej zmluvy s p. Y. nedošlo na základe sprostredkovania žalobcu.

Žalovaný uviedol, že nezávisle od ponuky žalobcu, bol žalovaný oslovený agentúrou Macoto z Británie, ktorá mu ponúkla p. Y. ako vhodného kandidáta pre projekt neeshore projekty. P. Y. nebol chybou predchádzajúcej materskej spoločnosti Software ag so sídlom v Nemecku, vedený ako kandidát ponúknutý žalobcom, a žalovaný s ním tak dňa 31.10.2012 uzatvoril pracovnú zmluvu prostredníctvom agentúry Macoto.

Žalovaný poukázal na ust. § 647 Obchodného zákonníka, podľa ktorého sprostredkovateľovi nevzniká nárok na províziu, ak zmluva s treťou osobou bola uzatvorená bez jeho súčinnosti.

Žalovaný uviedol, že odmenu sa zaviazal zaplatiť v prípade, že kandidát, ktorý bude ponúknutý žalobcom na pracovnú pozíciu, bude prijatý do zamestnania a poukázal tiež na čl. 4 obchodných podmienok k zmluve o sprostredkovaní, že bolo myslené, že pracovnú zmluvu uzavrie žalovaný s navrhnutým kandidátom žalobcu.

Žalovaný na pojednávaní uviedol, že kanditát L. Y. bol navrhnutý žalobcom a poukázal na mailovú komunikáciu medzi G. B. a p. W. P. (p. B. štat. zástupca žalobcu, p. W. zamestnankyňa žalovaného) z júla 2012, z ktorej vyplýva, že p, B. navrhuje na pozíciu SAP CRM konzultanta p. Y.. Pracovná zmluva s p. Y. bola uzatvorená 31.10.2012 s nástupom do práce 1.1.2013.

Žalovaný pripustil, že ak by aj žalobcovi patrila odmena, za to, že bol uzatvorený pracovný pomer s p. Y., odmena by mala byť vypočítaná podľa zmluvy o poskytovaní personálneho poradenstva zo dňa 8.1.2014, a že takto určená odmena vyplýva z čl. 6 a čl. 3 zmluvy a obchodných podmienok a podľa tejto zmluvy, by mala predstavovať dvojnásobok hrubej nástupnej mesačnej mzdy kandidáta.

Žalovaný žiadal žalobu zamietnuť z dôvodu, že žalobca nesprostredkoval uzatvorenie pracovnej zmluvy s p. Y., a na tieto tvrdenia v čase kedy bolo pojednávanie uskutočnené nemá žiadne dôkazy, a že požiada svojho klienta o predloženie dôkazov, že pracovnú zmluvu uzatvoril s p. Y. prostredníctvom firmy Macoto.

Žalovaný na pojednávaní tiež uviedol, že ak súd tvrdenie žalovaného bude považovať za neosvedčené, navrhol zaviazať žalovaného k povinnosti zaplatiť žalobcovi odmenu vo výške dvojnásobku mesačnej mzdy, čo predstavuje 5.800,-- € spolu s 10 % navýšením z dôvodu omeškania, celkovo 7.650,-- €, vrátane DPH.

Žalovaný tiež namietal dobu omeškania a podľa neho žalovaný nie je v omeškaní deň po splatnosti faktúry, ale od 1.2.2015, a to vo výške 8,05 % ročne, pretože žalobcovi bola prostredníctvom spoločnosti D.A.S. mailom zo dňa 5.1.2015 predĺžená lehota splatnosti faktúry do 31.1.2015, a tak žalovaný je v omeškaní od 1.2.2015.

Žalobca prítomný na pojednávaní trval na podanej žalobe. Svoje tvrdenie prezentoval a dôvodil nasledovnými skutočnosťami:

Dňa 13.9.2011 bola medzi sporovými stranami uzatvorená zmluva o sprostredkovaní a poskytovaní služieb personálneho poradenstva. Žalobca podľa zmluvy sprostredkoval pre žalovaného záujemcu o zamestnanie p. Y. L., bolo to v júli 2012. Zmluvu predložil na pojednávaní. L. Y. bol na pohovore u žalovaného, a ten žalobcovi oznámil, že navrhovaný kandidát má vhodné predpoklady na prácu v ich spoločnosti, ale keďže má záujem o prácu v zahraničí, tak ho budú viesť v evidencii a v prípade, že dôjde k uzatvoreniu pracovnej zmluvy, budú ho informovať.

Dňa 1.1.2013 nastúpil p. L. Y. do pracovného pomeru u žalovaného. Žalovaný žalobcu o tomto neinformoval a žalobca sa začiatkom roku 2014 dozvedel o tomto, keď komunikoval so žalovaným vo veci sprostredkovania iného zamestnanca. Keďže k uzatvoreniu pracovného pomeru s p. L. Y. došlo v priebehu deviatich mesiacov, čo je v súlade s bodom 4 obchodných podmienok, vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie odmeny, tak ako bola dohodnutá a určená vo výške trojnásobku hrubej nástupnej mesačnej mzdy. Hrubú mesačnú mzdu nástupnú p. Y. oznámil žalovaný žalobcovi až mailom zo dňa 30.6.2014, kde uviedol mzdu vo výške 2.900,-- € a podľa toho žalobca vysytavil faktúru č. 20140009 na sumu 8.700,-- € plus DPH, plus 10 % navýšenie podľa čl. 5 obchodných podmienok, čo predstavuje odmenu celkom vo výške 11.484,-- €. Mail predložil na pojednávaní žalobca na založenie do súdneho spisu, tiež predložil mailovú komunikáciu medzi sporovými stranami, a podľa žalobcu je z tejto komunikácie zrejmé, že p. Y. do zamestnania sprostredkoval žalobca.

Žalobca uviedol, že p. Y. bol ponúkaný žalobcom žalovanému ešte v júli 2012 a už v októbri s ním bola uzatvorená pracovná zmluva, a teda k uzatvoreniu pracovnej zmluvy došlo za pričinenia a ponuky zo strany žalobcu.

K námietke žalovaného, že p. Y. neobsadil pozíciu CRM, uviedol žalobca na pojednávaní, že sám p. Y. v životopise uvádza, že pracuje na pozície SAP CRM, a teda nie sú pochybnosti o tom, že pracuje v pozícii, na ktorú bol sprostredkovaný.

Žalobca uviedol, že p. Y. bol navrhovaný mailom zo dňa 6.7.2014, tento bol adresovaný zamestnancom žalovaného p. W. a p. R..

K zmluve zo dňa 8.1.2014 žalobca uviedol, že táto zmluva sa nemôže vzťahovať na zmluvné vzťahy sporových strán, pretože zmluvný vzťah v tomto prípade sa riadi zmluvou zo dňa 13.9.2011.

Žalobca uviedol, že svoj nárok odvodzuje z právnych úkonov žalovaného, a uzatvorenia pracovnej zmluvy žalovaného s navrhovaným kandidátom p. Y. dňa 31.10.2012.

Žalobca sa o skutočnosti, že p. Martin Y. uzatvoril pracovný pomer so žalovaným, dozvedel až z mailu zo dňa 30.6.2014, a preto svoj daňový doklad, vystavil až následne.

Žalobca navrhol vykonať dokazovanie oboznámením sa s obsahom listinných dôkazov, iné návrhy nepredložil.

Žalovaný navrhol, že po kontakte s klientom, predloží zmluvu s firmou Macoto o sprostredkovaní k preukázaniu, že p. Y. pre žalovaného sprostredkovala agentúra Macoto.

Súd tento návrh na dokazovanie nepripustil z dôvodu toho, že táto požiadavka žalovaného sa javila ako účelová a nehospodárna, pretože ak žalovaný chcel túto listinu súdu predložiť, mal sa na pojednávanie riadne pripraviť a súdu listinu predložiť.

Zároveň súd navrhované dokazovanie zo strany žalovaného posúdil za nadbytočné, pretože dôkazné bremeno k preukázaniu spornej skutočnosti, t. j. či p. Y. uzatvoril pracovnú zmluvu so žalovaným na akú pozíciu a kedy, a či k tomu došlo na základe sprostredkovateľskej činnosti žalobcu, bolo na strane žalobcu, a tento navrhol vykonať dokazovanie listinami, ktoré sú založené a tvoria obsah súdneho spisu.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinami, ktoré boli založené do súdneho spisu a mal preukázané a zistené tieto skutočnosti:

Dňa 13.9.2011 uzatvorili žalobca a žalovaný kombinovanú zmluvu t. j. zmluvu o sprostredkovaní a poskytovaní služieb personálneho poradenstva podľa § 269 ods. 2 (inominátna) a § 642 a nasl. Obchodného zákonníka (sprostredkovateľská).

Predmet zmluvy bol zadefinovaný v čl. I nasledovne:

Na základe tejto zmluvy a v súlade s jednotlivými objednávkami poskytuje poskytovateľ klientovi služby sprostredkovania práce a služby personálneho poradenstva, t. j. vyhľadávanie a posudzovanie kandidátov a poradenstvo pri výbere zamestnancov.

Podľa čl. III sa žalobca ako poskytovateľ zaviazal hlavne zabezpečiť vyhľadanie, kvalifikovaný výber vhodných kandidátov, ich prípadné testovanie a ďalšie služby v rozsahu predmetu svojho podnikania podľa požiadaviek klienta. Na základe zvláštnej žiadosti klienta, zaistí poskytovateľ pohovory klienta priamo s navrhnutými kandidátmi a poskytne klientovi odbornú pomoc pri výberovom konaní. Poskytovateľ sa zaväzuje v čo najkratšej lehote po obdržaní objednávky predložiť klientovi zoznam navrhnutých kandidátov na obsadenie požadovanej pozície. U jednotlivých kandidátov poskytovateľ uvedie v akom rozsahu spĺňajú požiadavky uvedené klientom v objednávke a prípadne ďalšie údaje, dôležité pre rozhodovanie klienta o výbere najvhodnejšieho kandidáta.

Podľa čl. V bola cena za prijatie kandidáta poskytovateľa do zamestnania dohodnutá tak, že klient poskytovateľovi zaplatí odmenu, ktorá sa určí s použitím koeficientu stanoveného touto zmluvou ako násobok hrubej nástupnej mesačnej mzdy prijatého kandidáta a podľa dohodnutého koeficientu išlo o trojnásobok hrubej nástupnej mesačnej mzdy.

Súčasťou zmluvy boli obchodné podmienky poskytovania služieb personálneho poradenstva, podľa čl. 4 nárok na odmenu. Poskytovateľovi nárok na odmenu vzniká vtedy, keď klient príjme do zamestnania kandidáta navrhnutého poskytovateľom. Kandidát sa považuje za prijatého vtedy, keď nastúpi do práce. Za zamestnanie sa považuje aj obdobný vzťah, ktorého obsahom je osobná práca kandidáta v prospech klienta. Poskytovateľ má nárok na odmenu aj vtedy, keď kandidát obsadí pozíciu, ktorá nie je predmetom objednávky. Poskytovateľ má však nárok na odmenu len vtedy, keď ku prijatiu kandidáta dôjde v priebehu deviatich mesiacov od jeho navrhnutia.

Z listinného dôkazu - zmluvy o poskytovaní služieb personálneho poradenstva zo dňa 8.1.2014 vyplynulo, že žalobca a žalovaný si dohodli spoluprácu a podmienky avšak s účinnosťou a platnosťou tejto zmluvy dňom 8.1.2014, a preto pre aplikáciu v tomto prípade nie je možné použiť režim dohodnutý v tejto zmluve nakoľko k činnosti, ktorú vykonával žalobca došlo v čase pred účinnosťou tejto zmluvy a za podmienok dohodnutých v zmluve zo dňa 13.9.2011.

Z mailu zo dňa 6.7.2012 vyplynulo, že žalobca zaslal žalovanému ponuku vhodného kandidáta na pozíciu SAP CRM, a to na osobu p. L. Y. spolu so životopisom navrhovaného kandidáta.

Z mailu zo dňa 19.7.2012, ktorý adresoval žalovaný žalobcovi vyplynulo, že p. Y. bol vhodným kandidátom avšak po pohovore s ním vyplynulo, že nemá záujem pracovať na Slovensku, a že žalovaný ho v rámci jeho profilu na zahraničný projekt nemôže prideliť. Z listu žalovaného zo dňa 15.12.2014, ktorý adresoval poisťovni, vyplýva, že žalobca vyzýval na úhradu predmetnej pohľadávky plynúcej z faktúry 20140009 a uviedol nasledovné:

Faktúru č. 20140009 bola vystavená za poskytnutie služieb pri vyhľadávaní, výbere a posudzovaní pracovníkov v oblasti informačných technológií na základe zmluvy o poskytovaní služieb personálneho poradenstva uzavretej so spoločnosťou CareerMaker, a to konkrétne za prijatie kandidáta p. L. Y.. Na základe pochybenia personálneho oddelenie bývalého jediného spoločníka našej spoločnosti, spoločnosti Software Aktiengesellschaft so sídlom v Nemeckej spolkovej republike, nebol daný kandidát zaevidenovaný v internom systéme ako kandidát ponúknutý spoločnosťou CareerMaker.

Z dôvodu tohto pochybenia sme uvedeného kandidáta v našej spoločnosti neskôr v dobrej viere zamestnali prostredníctvom inej agentúry aj napriek tomu, že v jeho prípade ešte stále plynula ochranná lehota podľa zmluvy. V tomto liste žalovaný požiadal spoločnosti DAS Rechtsschutz AG o predĺženie lehoty na zaplatenie pohľadávky plynúcej z faktúry č. 20140009. Z tejto korešpondencie mal súd preukázané, že žalovaný si bol vedomý svojho záväzku a jeho pochybenie o tom, že navrhovaného kandidáta žalobcom neviedol v evidencii nemôže byť na ťarchu tej skutočnosti, že žalobca si svoj záväzok zo zmluvy nesplnil. Práve naopak súd mal za to, že kandidáta p. Y. žalobca pre žalovaného sprostredkoval, tento bol vhodným kandidátom, pracovnú zmluvu uzavrel 31.10.2012 s nástupom do práce od 1. januára 2013. V súlade s touto skutočnosťou a s dohodnutými podmienkami v zmysle zmluvy a čl. 4 obchodných podmienok mal súd za to, že žalobca svoj záväzok riadne splnil a odmena vo výške trojnásobku hrubej nástupnej mesačnej mzdy za sprostredkovanie kandidáta mu právom patrí.

Žalovaný v konaní nepreukázal, že kandidát p. Y. nebol prijatý v súčinnosti a za sprostredkovania žalobcom.

Žalobca kandidáta vyhľadal, odporučil, tento bol do zamestnania u žalovaného prijatý, a tak žalobcovi prináleží dohodnutá odmena podľa čl. V zmluvy zo dňa 13.9.2012.

Tvrdenie žalovaného, že ak by aj žalobcovi prináležala odmena za vykonanú činnosť, čo pripustil, ale že mu odmena patrí podľa zmluvy zo dňa 8.1.2014 (dvojnásobok hrubej nástupnej mesačnej mzdy), súd posúdil za nedôvodnú a účelovú, nakoľko činnosť, ktorú žalobca vykonal, vyplynula ako záväzok zo zmluvy zo dňa 13.9.2012, a túto aj v súlade s čl. 4 obchodných podmienok k tejto zmluve aj vykonal.

Žalovaný si v zmysle dohodnutých podmienok nesplnil povinnosť podľa čl. 5 obchodných podmienok, a žalobcovi pre svoje pochybenie, tak ako to uviedol aj v liste zo dňa 15.12.2014, neoznámil v určenej lehote, a preto žalobcovi prináleží aj 10 % navýšenie v zmysle čl. 5 obchodných podmienok.

Zmluva medzi účastníkmi konania bola uzavretá ako zmluva inominátna podľa § 269 Obchodného zákonníka. Účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.

Súd mal za to, že žalovaný je so splnením svojho záväzku v omeškaní, odmena, ktorá bola vyúčtovaná faktúrou č. 20140009, neuhradil v lehote jej splatnosti, a teda nasledujúci deň po splatnosti t. j. od 12.8.2014 je v omeškaní, a tak súd priznal žalobcovi aj požadovaný úrok z omeškania s poukazom na ust. § 365 a § 369 Obchodného zákonníka.

Dlžník je v omeškaní, ak nesplní riadne a včas svoj záväzok, a to až do doby poskytnutia riadneho plnenia alebo do doby, keď záväzok zanikne iným spôsobom. Dlžník však nie je v omeškaní, pokiaľ nemôže plniť svoj záväzok v dôsledku omeškania veriteľa.

(1) Ak je dlžník v omeškaní so splnením peňažného záväzku alebo jeho časti, je povinný platiť z nezaplatenej sumy úroky z omeškania dohodnuté v zmluve. Ak úroky z omeškania neboli dohodnuté, dlžník je povinný platiť úroky z omeškania podľa predpisov občianskeho práva. Ak záväzok vznikol zo spotrebiteľskej zmluvy a dlžníkom je spotrebiteľ, možno dohodnúť úroky z omeškania najviac do výšky ustanovenej podľa predpisov občianskeho práva.

(2) Úroky z omeškania sa stanú splatnými po uplynutí dňa alebo lehoty, ktoré sú v zmluve určené na splnenie peňažného záväzku. Ak deň alebo lehota na splnenie peňažného záväzku nie je v zmluve určená, úroky z omeškania sa stanú splatnými uplynutím 30 dní od

a) doručenia dokladu veriteľa na splnenie peňažného záväzku dlžníkom (ďalej len "doklad"),

b) odovzdania tovaru alebo služby, ak je deň doručenia dokladu neistý,

c) odovzdania tovaru alebo služby v prípade, ak dlžník dostane doklad skôr ako tovar alebo službu,

d) dňa, v ktorom sa skončilo preberanie tovaru alebo služby, ktorým sa má stanoviť, či tovar alebo služba zodpovedá podmienkam zmluvy, ak to ustanovuje zákon alebo upravuje zmluva v prípade, ak k doručeniu dokladu došlo predo dňom alebo najneskoršie v deň, keď sa takéto preberanie skončilo.

(3) Veriteľ má nárok na náhradu škody spôsobenej omeškaním so splnením peňažného záväzku, len ak táto škoda nie je krytá úrokmi z omeškania.

O trovách konania rozhodol súd podľa zásady zakotvenej v § 142 ods. 1 O. s. p.. Účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal.

S poukazom na uvedené ustanovenia a zásadu v ňom zakotvenú, súd priznal úspešnému žalobcovi právo na náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložil v tomto konaní a to, titulom zaplateného súdneho poplatku za návrh vo výške 689,-- € a trov právneho zastúpenia za tieto úkony:

1. príprava a prevzatie právneho zastúpenia,

2. podanie žaloby na súd,

3. účasť na pojednávaní,

ktoré vo veci vykonal advokát, pričom za úkon mu prináleží suma 270,54 € + 3 x režijný paušál á 8,39 €, spolu 836,79 € podľa vyhlášky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, písomne (§ 204 ods. 1 O. s. p.).

Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O. s. p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.

Podľa § 205 ods. 2 O. s. p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že

a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,

b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,

c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,

d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,

e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a),

f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa § 205 ods. 3 O. s. p. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.

Podľa § 205a ods. 1 O. s. p. skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak

a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu,

b) má byť nim preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej,

c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4,

d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

Podľa § 205a ods. 2 O. s. p. ustanovenie odseku 1 sa nepoužije v konaniach podľa § 120 ods. 2 O. s. p.