Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_2Cob-87-2015.pdf
PDF · 90.18 KB
Case nature
Subarea
2Cob/87/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v právnej veci navrhovateľa: P M, s. r. o., I. XXXX, E., IČO: XX XXX XXX, zast. Advokátska kancelária JUDr. Marcel Mašan, s. r. o., Školská 257, Veľký Slavkov, IČO: 36 858 935, proti odporcovi: Z. distribučná, a. s., M. XX, C., IČO: XX XXX XXX, v konaní o vydanie predbežného oparenia, o odvolaní odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Košice I zo dňa 13.2.2015, č.k. 27Cb/38/2015-44 takto
rozhodol:
M e n í uznesenie tak, že návrh na nariadenie predbežného opatrenia z a m i e t a .
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa uznesením uložil odporcovi povinnosť odoberať elektrickú energiu za podmienok uvedených v zmluve o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatok č. OZE XXX XXXX 15 zo dňa 19.11.2014, a to až do rozhodnutia súdu o platnosti zmluvy č. PDS: U. XXX XXXX 15, VSE: U. XXX XXXX 15 VSE zo dňa 19.11.2014 a jej záväznosti pre zmluvné strany na rok 2015. Zároveň navrhovateľovi uložil, aby v lehote do 30 dní od právoplatnosti uznesenia podal na súde návrh na začatie konania vo veci samej.
V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ sa návrhom zo dňa 5.2.2015 domáhal nariadenia predbežného opatrenia v znení uvedenom vyššie.
Návrh odôvodnil skutočnosťou, že navrhovateľ ako výrobca a odporca ako prevádzkovateľ distribučnej sústavy uzatvorili dňa 13.1.2012 Zmluvu o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnou kombinovanou výrobou a prevzatí zodpovednosti za odchýlku č. OZE -XXX-XXXX. Predmetom tejto zmluvy bol záväzok výrobcu (t.j. navrhovateľa) dodať elektrinu odberateľovi (t.j. odporcovi) na straty PDS v zmysle § 3 ods. 1 písm. b) Zákona o podpore; záväzok PDS odobrať elektrinu s právom podpory za cenu elektriny na straty od výrobcu; záväzok PDS prevziať zodpovednosť za odchýlku výrobcu v zmysle § 3 ods. 1 písm. d) Zákona o podpore; záväzok výrobcu vyrobiť elektrinu spôsobom, na ktorý sa vzťahuje podpora doplatkom v zmysle § 3 ods. 1 písm. c) zákona o podpore a odovzdať údaje o vyrobenej elektrine PDS; záväzok PDS zaplatiť cenu za elektrinu na doplatok podľa cenového rozhodnutia ÚRSO vydaného výrobcovi.
Ďalej dôvodil, že dňa 17.10.2014 (za navrhovateľa), 22.10.2014 (za odporcu), 19.11.2014 (za spoločnosť Z. energetika a.s.) bola uzatvorená nová zmluva o dodávke elektriny, prevzatí zodpovednosti za odchýlku a doplatku číslo zmluvy PDS: U. XXX-XXXX -15, číslo zmluvy VSE: T. XXX -XXXX- 15 VSE s totožným predmetom zmluvy, ako bola prechádzajúca zmluva v roku 2012. Zmluva nadobudla platnosť dňom 1.1.2015, pričom dňom 31.12.2014 zanikla platnosť zmluvy U. - XXX - XXXX z roku 2012, bola uzatvorená na dobu určitú - do zániku práva výrobcu na podporu podľa § 3 ods. 3 písm. b/ zák. č. 309/2009 Z.z. (ďalej len Zákona o podpore).
Navrhovateľ ďalej dôvodil, že listom zo dňa 15.12.2014 mu odporca oznámil, že si nemôže uplatniť podporu pre kalendárny rok 2015 z dôvodu, že v roku 2014 nedošlo k splneniu všetkých zákonných náležitostí nevyhnutných na to, aby prevádzkovaný zdroj používal podporu vyrobenej a dodanej elektriny v kalendárnom roku 2015 - konkrétne neboli naplnené podmienky upravené v § 4 Zákona o podpore. Na základe uvedeného je preto vylúčená možnosť zaradiť navrhovateľom prevádzkovaný zdroj v roku 2015 do systému podpory, čo znamená, že elektrina vyrobená v tomto zdroji sa bude považovať za vyrobenú elektrinu, na ktorú nie je možnosť uplatniť si právo podľa § 3 ods. 1 písm. b/, c/ Zákona o podpore. Zároveň navrhovateľovi oznámil, že trojstranná zmluva je naďalej platná, ale nie v celom dohodnutom rozsahu predmetu zmluvy bude v roku 2015 vykonateľná. Upozornil navrhovateľa na to, že dodávky vyrobenej elektriny do sústavy VSD bez zodpovedajúceho zmluvného vzťahu upravujúceho výkup elektriny budú zo strany odporcu považované za nevyžiadanú a neoprávnenú, preto žiadal navrhovateľa, aby nedošlo v roku 2015 k takejto dodávke.
Navrhovateľ tvrdí, že listinami zo dňa 22.12.2014 a 18.12.2014 odporcovi oznámil, že nie je si vedomý žiadneho porušenia zákona, pretože svoju povinnosť v zmysle § 4 citovaného zákona si splnil. Má teda za to, že aj trojstranná zmluva je riadne platná a odporca je povinný odoberať elektrickú energiu za dohodnutých podmienok. Dôvodí, že zmluva bola podpísaná navrhovateľom dňa 17.10.2014, odporcom dňa 22.10.2014 z čoho vyplýva, že odporca už v čase uzatvorenia zmluvy bol presvedčený o tom, že navrhovateľ nesplnil podmienku ustanovenú v § 4 Zákona o podpore, t.j. že do 15. augusta neoznámil prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b/ a c/, vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny. Navrhovateľ dôvodil, že keďže odporca uzavrel s navrhovateľom novú zmluvu už za účinnosti novelizovaného zákona č. 309/2009 Z.z., je zrejmé, že uvedená zmluva má prednosť pred zákonom a v nej sú vymienené povinnosti, ktoré má navrhovateľ voči odporcovi splniť, preto odporca nemôže svojvoľne rozhodnúť o tom, či navrhovateľ spĺňa alebo nespĺňa zákonné podmienky na doplatok za dodávku elektrickej energie z obnoviteľného zdroja. Tvrdí, že § 4 ods. 3 zákona sa nevzťahuje na staršie zariadenia (zariadenie navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014). V tom čase bol v platnosti Zákon o podpore bez zmien, ktoré boli zavedené novelou zákona č. 382/2013 Z.z. s účinnosťou od 1.1.2014. Až s účinnosťou k 1.1.2014 vstúpila do platnosti novela zákona č. 382/2013 Z. z., ktorá ustanovila, že v zmysle § 4 ods. 3 zákona si výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona, nemôže na elektrinu vyrobenú v danom zariadení na výrobu elektriny uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b/ a c/ zákona o podpore na nasledujúci kalendárny rok. Navrhovateľ dôvodí, že pred účinnosťou tejto novely síce platila povinnosť o obdobných oznámeniach, avšak takáto povinnosť nebola podmienkou pre získanie podpory pre výrobu elektriny, ktorá skutočnosť podľa názoru navrhovateľa vyplýva z prechodného ustanovenia k úpravám účinným od 1. januára 2014. Z uvedeného vyvodzuje záver, že na základe skutočnosti, že dotknuté zariadenia navrhovateľa bolo uvedené do prevádzky pred 1.1.2014, nepredstavovalo oznámenie v zmysle § 4 ods. 2 písm. c/ zák. č. 309/2009 Z.z. podmienku podpory výroby elektriny a v zmysle § 18e zák. č. 309/2009 Z.z. uvedená podmienka pre predmetné zariadenie navrhovateľa neplatí.
Navrhovateľ ďalej tvrdí, že keďže sa jedná o podporu vyplácanú štátom, o odňatí takejto podpory musí štát, respektíve poverený štátny orgán vydať rozhodnutie, voči ktorému by sa bolo možné brániť zákonnými prostriedkami. V tejto súvislosti zdôraznil, že Zákon o podpore v žiadnom zo svojich ustanovení nehovorí o tom, ktorý orgán a za akých okolností by takého rozhodnutie mal vydať. Má za to, že odporca ako účastník zmluvného vzťahu s navrhovateľom je subjektom súkromného práva, preto mu takéto rozhodnutie týkajúce sa otázok verejného práva (výplaty štátnej podpory) neprislúcha. Ďalej zdôraznil, že napriek skutočnosti, že odporca tvrdí, že navrhovateľ si nesplnil svoju oznamovaciu povinnosť, disponuje aj bez oznámenia k 15.8.2014 dostatočnými informáciami o množstvách vyprodukovanej elektriny z jednotlivých OZE zariadení, a môže teda aj bez oznámenia vytvoriť príslušné plány. Má preto za to, že odopretie podpory predstavuje neoprávnený zásah do práv prevádzkovateľa OZE zariadenia.
Súd prvého stupňa dospel k záveru, že sú splnené podmienky podľa § 74 a nasl O.s.p., preto návrhu vyhovel a keďže sa stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi návrhu, skonštatoval to v odôvodnení a ďalšie dôvody neuviedol (§ 76 ods. 4 O.s.p.).
Proti uzneseniu podal včas odvolanie odporca.
Namieta, že uznesenie je nedôvodné, nakoľko navrhovateľ neosvedčil existenciu nároku vo veci samej. V tejto súvislosti poukázal na § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z., podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť Úradu pre reguláciu sieťových odvetví a tiež prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie si podpory podľa§ 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok. Tvrdí, že takéto oznámenie od navrhovateľa neeviduje. Zdôraznil, že tento úkon (t.j. oznámenie) musí byť urobený zrozumiteľne, dostatočne určito a musí z neho vyplývať prejav vôle, ktorý výrobca sleduje, preto nie je možné považovať za splnenie si predmetných povinností odkaz, že sa jedná o údaje, ktoré sú pre PDS dostupné od tretích osôb.
Zároveň namieta, že uzatvorenie zmluvy č. PDS: U.-XXX-XXXX-XX nemožno vykladať ako splnenie si oznamovacej povinnosti navrhovateľa v zmysle ust. § 4 ods. 2 písm. c) zák. č. 309/2009 Z.z.. Zdôraznil, že oznámenie v zmysle už vyššie citovaného zákona je hmotnoprávnym úkonom, ktorý musí byť uskutočnený každoročne v prekluzívnej lehote vždy do 15. augusta, pričom zmeškanie tejto lehoty zákon neumožňuje odpustiť. Oznámenie odporcu zo dňa 15.12.2014 o nemožnosti uplatnenia si podpory pre kalendárny rok 2015 má len informatívny, nie konštitutívny charakter, v tejto súvislosti poukázal na oznámenie na webovej stránke Úradu pre reguláciu sieťových odvetví ako príslušného štátneho orgánu, ktorého súčasťou je aj zoznam výrobcov na vymedzenom území odporcu, ktorí si nesplnili zákonom stanovené povinnosti, pričom v zozname výrobcov sa nachádza aj navrhovateľ.
Odvolateľ zdôraznil, že nárok navrhovateľa nie je dostatočne osvedčený ani v súvislosti s poukazom na uzatvorenie trojstrannej zmluvy č. PDS: OZE-405-2011-15 medzi odporcom, navrhovateľom a spoločnosťou Z. a.s.. Má za to, že navrhovateľ si nemôže odvodzovať z tejto zmluvy právo na poskytnutie podpory ako právo na zmluvné plnenie, ktoré je nezávislé od toho, či mu právo na uplatnenie podpory prináleží v zmysle ust. § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z.. Zdôraznil, že aj samotná zmluva obsahuje ustanovenie, podľa ktorého sa zmluvný vzťah riadi okrem iného aj ustanoveniami zák. č. 309/2009 Z.z. a navyše obsahuje aj vyhlásenie navrhovateľa, že spĺňa podmienky na uplatnenie podpory podľa príslušných právnych predpisov a že sa tieto podmienky zaväzuje dodržiavať. Na základe uvedeného je preto možné konštatovať, že časť, v ktorej predmetná zmluva upravuje uplatnenie zmluvného práva na poskytnutie podpory je uzatvorená s rozväzovacou podmienkou, ktorou je zánik práva a uplatnenie podpory v zmysle § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. o podpore a toto zmluvné právo zaniká, ak v príslušnom kalendárnom roku došlo k zániku práva na uplatnenie podpory podľa uvedeného ustanovenia.
V odvolaní ďalej spochybnil aj tvrdenie navrhovateľa o tom, že nezabezpečenie podpory zo strany odporcu bude mať nepriaznivé environmentálne účinky, pretože navrhovateľ môže predať vyrobenú elektrinu na trhu alebo dodať konkrétnemu odberateľovi aj v prípade, ak si podporu neuplatňuje, teda neposkytnutie podpory nie je dôvodom na odstavenie bioplynovej elektrárne. Z uvedeného vyvodil záver, že navrhovateľ nepreukázal potrebu dočasnej úpravy pomerov ako jednu zo základných podmienok na vydanie predbežného opatrenia. Ďalej namieta, že vydaním predbežného opatrenia o zabezpečovaní podpory v prospech navrhovateľa v plnej výške dochádza k prejudikovaniu rozhodnutia vo veci samej. Rozhodnutie súdu a samotný výrok uznesenia považuje navyše za nevykonateľný, pretože predbežné opatrenie môže pôsobiť len do budúcnosti a aj z dôvodu, že v zmysle čl. 1 ods. 1 písm. b) a c) predmetnej zmluvy záväzok - povinnosť odoberať elektrickú energiu nevyplýva odporcovi, ale spoločnosti Východoslovenská energetika a.s. v zmluvnom označení ako odberateľ.
Rozhodnutie je podľa odvolateľa navyše aj zmätočné, pretože v zmysle čl. I ods. 1 písm. f) predmetnej trojstrannej zmluvy je odporca v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi a spôsobom v zmluve uvedeným povinný poskytovať navrhovateľovi podporu vo forme doplatku podľa cenového rozhodnutia vydaného Úradom pre reguláciu sieťových odvetví. V zmysle ust. § 4 ods. 1 písm. c) sa však podpora vo forme doplatku nevzťahuje na odobratú elektrinu, ale na elektrinu skutočne vyrobenú v zariadení výrobcu za príslušné obdobie, pričom otázna je aj výška ceny, za ktorú by mala byť navrhovateľom vyrobená elektrina odoberaná (keďže nemá nárok na uplatnenie podpory ).
Na základe uvedeného sa domáha, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil - návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol.
Navrhovateľ navrhol uznesenie ako vecne správne potvrdiť.
Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie v medziach daných § 212 ods. 1,3 O.s.p. bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. - v ostatných prípadoch možno o odvolaní rozhodnúť bez nariadenia pojednávania) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.
Predmetom odvolacieho konania je posúdenie splnenia podmienok na nariadenie predbežného opatrenia (výrok uvedený vyššie), pričom v konaní vo veci samej sa bude navrhovateľ domáhať určenia, že zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov je platná. Odvolací súd dospel k záveru, že splnenie týchto podmienok v prejednávanej veci nie je dané, pričom vychádzal z následovného:
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p. pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
Podľa § 75 ods. 2 O.s.p. návrh (na nariadenie predbežného opatrenia) má okrem náležitosti návrhu podľa § 79 ods. 1 O.s.p. obsahovať opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich nariadenie predbežného opatrenia, uvedenie podmienok dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov maloletého dieťaťa v záujme maloletého dieťaťa; ak ide o odovzdanie dieťaťa do starostlivosti fyzickej osoby, ktorá nie je blízkou osobou maloletého dieťaťa, k návrhu musí byť doložený doklad preukazujúci zapísanie do zoznamu žiadateľov podľa osobitných predpisov. Z návrhu musí byť zrejmé, čoho sa mieni navrhovateľ domáhať návrhom vo veci samej. Návrh musí ďalej obsahovať aj označenie fyzickej osoby, ktorej má byť maloleté dieťa zverené do starostlivosti, alebo označenie zariadenia na výkon rozhodnutia súdu, do ktorého má byť maloleté dieťa umiestnené. Návrh podľa odseku 8 musí obsahovať aj výšku zábezpeky na náhradu ujmy.
Účelom predbežného opatrenia je zabezpečiť predbežnú (dočasnú) úpravu pomerov účastníkov konania, alebo odstrániť riziko ohrozenia výkonu súdneho rozhodnutia. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p., rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia nespočíva vo výsledkoch dokazovania, na závere o skutkovom stave a ani na právnom posúdení veci. Nepredstavuje samo o sebe výsledok procesu, v ktorom by súd zvažoval, aké dôkazy vykonal, ako bude vykonané dôkazy hodnotiť a k akým skutkovým zisteniam dospeje. Jediným podkladom súdu pre rozhodnutie o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sú údaje a informácie, ktoré sú priložené v návrhu a v listinách predložených navrhovateľom. Rozhodnutie o predbežnom opatrení nie je nachádzacím konaním. Ide o konanie o dočasnom opatrení, ktorého zmyslom je vykonať rýchle a účinne dočasnú úpravu pomerov účastníkov.
Predbežné opatrenie vydané za účelom dočasnej úpravy pomerov účastníkov po dobu, než bude rozhodnuté vo veci samej, je na mieste tam, kde hrozí, či trvá zásah do práv. Predpokladom jeho vydania je existencia práva, zásah do neho a nevyhnutnosť a primeranosť navrhovanej úpravy pomerov. Spravidla nie je prípustné, aby navrhovateľ dosiahol predbežným opatrením to, čo možno dosiahnuť až právoplatným rozsudkom vo veci samej. Naliehavosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia sa má hodnotiť vo vzťahu k potrebe predbežného rozhodnutia s cieľom zabezpečiť to, aby účastník navrhujúci nariadenie predbežného opatrenia neutrpel vážnu a nenapraviteľnú ujmu. Navrhovateľ musí dokázať, že nemôže počkať na výsledok konania vo veci samej bez toho, že by takúto ujmu utrpel. Udávaná ujma musí byť určitá alebo aspoň predvídateľná s dostatočnou mierou pravdepodobnosti, pričom navrhovateľ musí dokázať skutky, na ktorých sa zakladá táto ujma.
Ako vyplýva z vyššie uvedeného, aby súd mohol vyhovieť návrhu na vydanie predbežného opatrenia, musí navrhovateľ osvedčiť aspoň základné skutočnosti umožňujúce prijať záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana a existenciu nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy.
Navrhovateľ v návrhu na vydanie predbežného opatrenia uvádza, že v konaní vo veci samej sa bude domáhať určenia, že zmluva o dodávke elektriny a doplatku za elektrinu vyrobenú z obnoviteľných zdrojov č. OZE XXX XXXX XX zo dňa 19.11.2014 je platná.
Z uvedeného je zrejmé, že predmetom žaloby vo veci samej nebude nárok na plnenie (proti odporcom), ale dokazovanie skutočnosti, že vyššie uvedená zmluva je platná, teda navrhovateľ bude v konaní dokazovať len skutočnosť (v súlade s určovacím petitom), že právny vzťah medzi účastníkmi založený zmluvou naďalej trvá, že nedošlo k žiadnemu zo zákonom predpokladaných dôvodov majúcich za následok neplatnosť zmluvy. Návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sa však domáha, aby súd zaviazal odporcu na plnenie - odoberanie elektrickej energie za podmienok uvedených vo vyššie uvedenej zmluve. Navrhovateľ sa teda návrhom na vydanie predbežného opatrenia domáha takých práv (plnenie podľa zmluvy), ktoré nebudú predmetom určovacej žaloby, pretože súd môže určovacou žalobou rozhodnúť len o existencii, či neexistencii práva, nie aj o povinnosti odporcov plniť. Povedané inak, vzťah, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana (povinnosť odporcu odoberať energiu - teda plniť podľa zmluvy) nebude vyriešený v rozhodnutí vo veci samej (a to aj v prípade, ak by súd žalobe vyhovel) a nemôže byť exekučným titulom na vymáhanie plnenia od odporcu. Odporca by síce mohol plniť dobrovoľne, ale ak by sa tak nestalo, navrhovateľ by musel podať žalobu na plnenie, kde by už bola ako predbežná otázka vyriešená otázka rozhodnutím o určovacej žalobe.
Odvolací súd udáva, že chýbajúca vecná súvislosť medzi navrhnutým predbežným opatrením a rozsudkom vo veci samej (o určovacej žalobe) je sama o sebe dôvodom, pre ktorý je potrebné návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietnuť, a to bez skúmania toho, či sú splnené ďalšie zákonné podmienky pre jeho vydanie.
Preto len pre úplnosť odvolací súd udáva, že navrhované predbežné opatrenie je v rozpore s účelom predbežného opatrenia, pretože nemá za cieľ upraviť len dočasne pomery medzi účastníkmi v nevyhnutnom rozsahu na ochranu ohrozených práv navrhovateľa, ale priamo ukladá odporcovi plniť to, čo by mal plniť na základe príslušného právneho predpisu a zmluvy. Ako už bolo uvedené vyššie (v zmysle cit. vyššie uvedených právnych predpisov) uložiť predbežným opatrením odporcovi povinnosť poskytnúť peňažné plnenie musí byť odôvodnené výnimočnými okolnosťami (§ 76 ods. 1 písm. a), c) - aj nariadenie predbežného opatrenia v súvislosti s nárokom na výživné, či poskytované pracovnej odmeny si vyžadujú závažné okolnosti, pričom ani v týchto výnimočných prípadoch zákon nepočíta s úhradou celého nároku, ale len s poskytnutím peňažného plnenia v nevyhnutnej miere). Podľa nariadeného predbežného opatrenia by však odporca musel odoberať elektrickú energiu - plniť úplne v zmysle zmluvy až do konca roku 2015, aj keď samotná dôvodnosť požadovaného plnenia je sporná.
Na základe uvedeného preto odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil - návrh na vydanie predbežného opatrenia zamietol, keďže nie sú splnené zákonné podmienky na to, aby bolo vydané (§ 220, § 221 ods. 3 O.s.p.).
Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.