Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_16CoE-115-2015.pdf
PDF · 81.42 KB
Case nature
Area
Subarea
16CoE/115/2015
Uznesenie
Krajský súd v Košiciach v exekučnej veci oprávneného Mesto Košice - Mestská polícia Košice, Trieda SNP 48/A, Košice, proti povinnému Y. Y., nar. XX.XX.XXXX, zomr. XX.XX.XXXX, naposledy bytom X. XX, W., v konaní vedenom pred súdnym exekútorom JUDr. Jánom Ondášom, so sídlom Mlynárska 16, Košice, pod sp. zn. Ex 678/2011, o vymoženie 20 Eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Košice I, č. k. 20Er/1261/2011-22 zo dňa 18.03.2015, takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie.
O d m i e t a odvolanie proti výroku o trovách konania.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým uznesením exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,87 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
V odôvodnení napadnutého uznesenia súd prvého stupňa uviedol, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, spísaného do zápisnice dňa 18.3.2011, žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie a exekučného titulu - blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. XXXXXX, zo dňa 09.01.2010, poveril súdneho exekútora vykonaním exekúcie vydaním poverenia č. 5802 XXXXXX *dňa 15.4.2011. Dňa 13.06.2012 mu bol doručený podnet súdneho exekútora na zastavenie exekúcie z dôvodu, že povinný zomrel v priebehu exekúcie dňa XX.XX.XXXX. Konštatoval, že na základe podaného podnetu exekúciu uznesením č. k. 20Er/1261/2011-10 zo dňa 25.07.2012 zastavil a oprávneného zaviazal na úhradu trov exekúcie.
Vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. Proti vyššie citovanému uzneseniu podal dňa 18.09.2012 oprávnený odvolanie a žiadal, aby súd zmenil uznesenie Okresného súdu Košice I č. k. 20Er/1261/2011-10 zo dňa 25.07.2012 tak, že exekúciu zastaví z dôvodu ustanovenia § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania neprizná.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení ďalej citoval § 374 ods. 4 O.s.p., v zmysle ktorého proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa je vždy prípustné odvolanie. Odvolaniu podanému proti rozhodnutiu, ktoré vydal súdny úradník alebo justičný čakateľ, môže v celom rozsahu vyhovieť sudca, ktorého rozhodnutie sa považuje za rozhodnutie súdu prvého stupňa; ak sudca odvolaniu nevyhovie, predloží vec na rozhodnutie odvolaciemu súdu. Ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca.
Súd prvého stupňa v napadnutom uznesení ďalej konštatoval, že na základe uvedeného ustanovenia o odvolaní oprávneného opätovne rozhodoval sudca. Citoval § 57 ods. 1 písm. h/ a § 58 zákona č.
233/1995 Z. z. Exekučného poriadku, § 19, § 7 ods. 1 a 2, § 103 zákona č. 40/1964 zb. Občianskeho zákonníka a uviedol, že medzi podmienky konania na strane účastníkov, ktoré súd skúma, patrí aj spôsobilosť oprávneného a povinného byť účastníkmi konania. Na základe skutočností uvedených súdnym exekútorom bolo preukázané, že povinný Y. Y., zomrel dňa XX.XX.XXXX a Okresný súd Košice I Uznesením č. k. 13D216/2011-26, Dnot 90/2011 zo dňa 04.01.2012, zastavil dedičské konanie z dôvodu, že poručiteľ nezanechal žiaden majetok. Konštatoval, že strata spôsobilosti byť účastníkom konania u povinného je taký nedostatok podmienky konania, pre ktorý nemožno v exekúcii ďalej pokračovať, preto bolo potrebné ďalej skúmať, či povinný mal dedičov, na ktorých prešla jeho povinnosť plniť. Nakoľko povinný zomrel bez zanechania majetku, ktorý by mohli zdediť jeho dedičia, avšak jeho povinnosť voči oprávnenému nezanikla jeho smrťou, nakoľko nešlo o záväzok, ktorý mal osobne vykonať povinný, zastavil exekúciu v súlade s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, teda z dôvodu, že majetok povinného nepostačuje na úhradu trov exekúcie, nakoľko príčinou zastavenia exekúcie nie je samotná strata právnej subjektivity povinného, ale skutočnosť, že povinný nezanechal po sebe žiaden majetok, ktorý by mohli nadobudnúť jeho dedičia a do výšky ktorého by zodpovedali za dlhy poručiteľa (§ 470 ods. 1 OZ). Skutočnosť, že povinný stratil právnu subjektivitu nie je dôvodom na zastavenie exekúcie, nakoľko exekúcia pokračuje ďalej voči dedičom povinného, na ktorých prešli aj pasíva povinného okamihom smrti, s ohľadom na to, že pohľadávka oprávneného sa môže uspokojiť iba do výšky ceny nadobudnutého dedičstva. Keďže dedičia povinného nededili po povinnom, pretože ten nezanechal po sebe žiaden majetok, je povinný exekúciu zastaviť s poukazom na nemajetnosť povinného. V nadväznosti na dôvod zastavenia exekúcie súd prvého stupňa ďalej rozhodoval o trovách exekúcie. O trovách exekúcie, ktoré pozostávajú z minimálnej zákonnej odmeny a z náhrady hotových výdavkov vrátane DPH, súd prvého stupňa o nich rozhodol podľa § 203 ods. 2 prvej vety v spojení s § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a na ich úhradu vo výške 41,87 Eur zaviazal oprávneného.
Proti tomuto uzneseniu podal dňa 30.03.2015 odvolanie oprávnený a žiadal, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal. Konštatoval, že z uvedeného je zrejmé, že povinný najprv zomrel a až potom bolo zistené, že je nemajetný. Z toho vyplýva, že keby mal súdny exekútor vedomosť o tom, že povinný je nemajetný, mohol na základe týchto dôkazov žiadať o zastavenie exekúcie a nie čakať na smrť povinného. Podľa jeho názoru mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a v tom prípade by trovy exekučného konania nemal platiť súdnemu exekútorovi oprávnený. Uviedol, že pokiaľ by sa mal riadiť tým, že mal predpokladať vzhľadom na vek, že povinný môže zomrieť, nemohol by podať návrh na vykonanie žiadnej exekúcie. V závere dodal, že v danom prípade nebolo preukázané, že by konaním oprávneného došlo k zastaveniu exekúcie a zároveň poukázal na judikatúru Ústavného súdu SR - nález ÚS IV. 297/2010-11 zo dňa 31.08.2010.
Krajský súd v Košiciach (ďalej len „odvolací súd“) prejednal odvolanie oprávneného v rozsahu vyplývajúcom z § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p., pretože nejde o vec podľa § 214 ods. 1 O.s.p., na prejednanie ktorej je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je nedôvodné.
Z obsahu predloženého spisu odvolací súd zistil, že exekučné konanie proti povinnému sa začalo dňa 22.03.2011 na základe exekučného titulu, ktorým je blok na pokutu nezaplatenú na mieste č. *XXXXXX, vydaný dňa 09.01.2010 Mestskou políciou Košice, Trieda SNP 48/A Košice, ktorý bol právoplatný dňa 09.01.2010 a vykonateľný dňa 23.01.2010. Súdnemu exekútorovi bolo poverenie na vykonanie exekúcie udelené dňa 15.04.2011. Následne šetrením v priebehu exekučného konania súdny exekútor zistil, že povinný Y. Y., zomrel dňa XX.XX.XXXX. Konanie o dedičstve bolo uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 13D/2016/2011 zo dňa 04.01.2012 zastavené pre nemajetnosť poručiteľa (povinného).
Súd prvého stupňa uznesením č. k. 20Er/1261/2011-10 zo dňa 25.07.2012 rozhodol o zastavení exekúcie a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,87 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia. Proti tomuto uzneseniu podal dňa 18.09.2012 oprávnený odvolanie.
Na súde prvého stupňa vo veci konal a rozhodoval vyšší súdny úradník. V zmysle § 374 ods. 4 O.s.p., ak odvolanie podané v odvolacej lehote oprávnenou osobou smeruje proti rozhodnutiu súdneho úradníka alebo justičného čakateľa, proti ktorému zákon odvolanie nepripúšťa (§ 202 O.s.p.), rozhodnutie sa podaním odvolania zrušuje a opätovne rozhodne sudca. Z uvedeného dôvodu o odvolaní oprávneného
podaného dňa 18.09.2012 vo veci opätovne rozhodol zákonný sudca súdu prvého stupňa. Uznesením č. k. 20Er/1261/2011-22 zo dňa 18.03.2015 rozhodol súd prvého stupňa tak, že exekúciu zastavil a oprávneného zaviazal zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 41,87 Eur do troch dní od nadobudnutia právoplatnosti uznesenia.
Proti uzneseniu č. k. 20Er/1261/2011-22 zo dňa 18.03.2015 podal oprávnený opätovne dňa 30.03.2015 odvolanie a žiadal, aby súd exekúciu zastavil z dôvodu § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku a trovy konania účastníkom konania nepriznal.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g/ zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie,
Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času.
Podľa § 197 Exekučného poriadku náklady podľa § 196 uhrádza povinný.
Podľa ust. § 200 ods. 1 Exekučného poriadku, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa ust. § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie.
Podľa ust. § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil.
V predmetnej exekučnej veci zomrel povinný dňa XX.XX.XXXX, v dôsledku čoho už nemohol byť ďalej účastníkom exekučného konania. Keďže povinný zomrel bez zanechania majetku a dedičské konanie bolo uznesením Okresného súdu Košice I sp. zn. 13D/216/2011 zo dňa 04.01.2012 zastavené pre jeho nemajetnosť, nemohol záväzok povinného voči oprávnenému v rámci dedičského konania prejsť na inú fyzickú osobu, teda dediča po povinnom.
Súd prvého stupňa preto postupoval správne, keď rozhodol o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku ako to navrhuje oprávnený. Ak totižto došlo k zastaveniu konania o dedičstve z dôvodu, že poručiteľ nezanechal majetok, súd exekúciu zastaví nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku). Takýto právny názor vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 29. februára 2012, sp. zn. 6 M Cdo 11/2011, podobne uznesenia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13. mája 2011, sp. zn. 7 M Cdo 5/2011.
Odvolací súd preto napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa vo výroku o zastavení exekúcie podľa § 219 ods. 1 O. s. p. ako vecne správne potvrdil.
Predmetom tohto odvolacieho konania je taktiež výrok o trovách exekúcie, pričom oprávnený v odvolaní napáda povinnosť oprávneného uhradiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie a ich výšku ako aj účelnosť.
Možnosť podania odvolania proti uzneseniam v exekučnom konaní upravuje Občiansky súdny poriadok v § 202 ods. 2 a jednotlivé ustanovenia Exekučného poriadku.
Podľa § 202 ods. 2 O.s.p., odvolanie nie je prípustné ani proti uzneseniu v exekučnom konaní podľa osobitného zákona, ak tento osobitný zákon neustanovuje inak, a ani proti uzneseniu v konaní o vymáhanie súdnych pohľadávok podľa osobitného zákona. Osobitným zákonom v zmysle cit. zákonného ustanovenia je zákon č. 233/1995 o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).
Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného do 31.10.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 je odvolanie prípustné.
Podľa § 58 ods. 6 Exekučného poriadku účinného od 01.11.2013, proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 nemožno podať mimoriadne dovolanie.
Od 01.11.2013 sa stala účinnou novela Exekučného poriadku vydaná pod č. 299/2013 Z. z., podľa ktorej sa z ustanovenia § 58 ods. 6 vypustila možnosť podať odvolanie proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57 Exekučného poriadku.
Podľa § 243b ods. 3 Exekučného poriadku, o odvolaní proti výroku o náhrade trov konania v rozhodnutí podľa § 57, ktoré bolo podané pred 01. novembrom 2013, sa rozhodne podľa predpisov účinných do 31. októbra 2013; to neplatí, ak ide o odvolanie podané proti rozhodnutiu vyššieho súdneho úradníka, o ktorom doposiaľ nerozhodol sudca.
Z vyššie uvedených ustanovení vyplýva, že s účinnosťou od 01.11.2013 proti rozhodnutiu o náhrade trov konania pri zastavení exekúcie podľa § 57 Exekučného poriadku odvolanie nie je prípustné.
Podľa § 218 O.s.p., odvolací súd odmietne odvolanie, ktoré
a) bolo podané oneskorene; b) bolo podané niekým, kto na odvolanie nie je oprávnený; c) smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné; d) nemá náležitosti podľa § 205 ods. 1 a 2; ak boli dodržané podmienky podľa § 209 ods. 1 a § 211 ods. 1, e) rozhodnutie napadnuté odvolaním zaniklo inak
Na základe uvedených skutočností a citovaných zákonných ustanovení s dôrazom na skutočnosť, že odvolanie smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné, odvolací súd proti výroku o trovách konania podľa § 218 ods. 1 písm. c/ O.s.p. odmietol.
Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0 (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch v znení novely uskutočnenej zákonom č. 33/2011 Z. z. účinnej od 01.05. 2011).
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.