Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (3)Rozsudok_6P-87-2014.pdf
PDF · 87.06 KB
Case nature
Area
Subarea
6P/87/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Erikou Lengyelovou v právnej veci navrhovateľky: E. I. W.. I., R.. XX.XX.XXX2, trvale bytom H. Š. Č.. XXX, XXX XX V.. I. proti odporcovi: U. I. R.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Č. XX, U. J. o rozvod manželstva, úpravu výkonu rodičovských práv a povinností k malol. V. I. R.. XX.XX.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Dunajská Streda na čas po rozvode manželstva takto
rozhodol:
I. Manželstvo účastníkov konania uzavreté dňa 22.02.2003 na Matričnom úrade Zlaté Klasy sa r o z v á d z a.
II. Malol. V. I. R.. XX.XX.XXXX sa na čas po rozvode manželstva zveruje do osobnej starostlivosti matky ktorá je oprávnená ju zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
III. Otec je povinný platiť výživné na malol. V. mesačne 110,-€, vždy do 15.dňa toho ktorého mesiaca vopred k rukám matky, počnúc od právoplatnosti rozsudku.
IV. Styk otca s malol. dieťaťom sa na čas po rozvode manželstva na žiadosť rodičov n e u p r a v u j e.
V. Účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Navrhovateľka návrhom zo dňa 01.12.2014 sa domáhala na tunajšom súde rozvodu manželstva. Poukázala na to, že jej manželstvo s odporcom v podstate od septembra roku 2014 je len formálne, nakoľko nežijú v spoločnej domácnosti a manželstvo neplní svoj účel. Ako príčinu rozvratu manželstva uviedla skutočnosť, že odporca nadviazal mimomanželskú známosť, s ktorou žije v spoločnej domácnosti. Žiadala, aby súd malol. dieťa na čas po rozvode manželstva zveril do jej osobnej starostlivosti a zo strany odporcu určil výživné vo výške 200,-€ mesačne. Malol. dieťa sa s otcom pravidelne stretáva, v otázke styku otca s dieťaťom sa vedia dohodnúť, preto nie je potrebné upraviť styk otca s malol. dieťaťom.
Odporca s návrhom na rozvod manželstva súhlasil , ako aj s tým, aby súd malol. dieťa na čas po rozvode manželstva zveril do osobnej starostlivosti matky. Uviedol, že je ochotný platiť výživné iba vo výške 50,-€ mesačne k rukám matky, nakoľko tak, ako doposiaľ bude on pre dcéru kupovať všetky podstatné veci, ktoré potrebuje. Vo výške 50,-€ mesačne aj doposiaľ prispieval na výživnom k rukám matky. Navrhovateľka však uviedla, že odporca poberal a poberá rodinné prídavky, teda polovicu týchto finančných prostriedkov tvorili dávky štátu. Je však pravdou, že otec dcére kupoval veci osobnej potreby.
Kolízny opatrovník sa vo veci nevyjadril, na pojednávanie sa nedostavil a súd pojednával v jeho neprítomnosti.
Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom oboch účastníkov konania, oboznámil sa s pripojenými listinnými dôkazmi, najmä sobášnym listom, rodným listom malol. dieťaťa, potvrdeniami o príjmoch oboch rodičov a zistil nasledovný skutkový a právny stav veci.
Účastníci konania uzavreli manželstvo dňa 22.02.2003 na Matričnom úrade Zlaté Klasy. U oboch sa jedná o prvé manželstvo, z ktorého sa narodilo jedno dieťa , dcéra V. dňa XX.XX.XXXX. Posledné spoločné bydlisko manželov bolo v Hrubom Šúre, v súčasnosti v obvode tunajšieho súdu má bydlisko odporca a teda je daná pre konanie o rozvod manželstva miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
Účastníci konania zhodne uviedli, že ich manželstvo sa narušilo najmä v roku 2010 kedy odporca nadviazal známosť s inou ženou, pričom od septembra roku 2014 s navrhovateľkou nežije v spoločnej domácnosti. Jeho známosť doposiaľ trvá a ani jeden z manželov nemá záujem na obnovení manželského spolužitia.
Podľa § 18 Zákona o rodine manželia sú si v manželstve rovní v právach a povinnostiach sú povinní žiť spolu , byť si verní , vzájomne rešpektovať svoju dôstojnosť , pomáhať si , starať sa spoločne o deti a vytvárať zdravé rodinné prostredie .
Podľa § 22 Zákona o rodine k zrušeniu manželstva rozvodom možno pristúpiť len v odôvodnených prípadoch .
Podľa § 23 ods. 1 Zák. o rodine súd môže manželstvo na návrh niektorého z manželov rozviesť, ak sú vzťahy medzi manželmi tak vážne narušené a trvalo rozvrátené, že manželstvo nemôže plniť svoj účel a od manželov nemožno očakávať obnovenie manželského spolužitia. Podľa odseku 2 súd zisťuje príčiny, ktoré viedli k vážnemu rozvratu vzťahov medzi manželmi a pri rozhodovaní o rozvode na ne prihliada. Súd pri rozhodovaní o rozvode vždy prihliadne na záujem maloletých detí. Podľa odseku 3 súd pri posudzovaní miery rozvratu vzťahov medzi manželmi prihliada na porušenie povinností manželov podľa § 18 a 19.
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo jednoznačne preukázané, že manželstvo účastníkov konania je vážne a dlhodobo narušené a nie je predpoklad k obnoveniu manželského spolužitia, preto súd návrhu na rozvod manželstva vyhovel. Príčinu rozvratu manželstva videl súd v tom, že odporca nadviazal mimomanželskú známosť.
Podľa § 113 ods. 1 O.s.p. s konaním o rozvod manželstva je spojené konanie o úpravu pomerov manželov k malol. deťom z ich manželstva na čas po rozvode manželstva.
Podľa § 24 ods. 1 Zák. o rodine v rozhodnutí , ktorým sa rozvádza manželstvo rodičov malol. dieťaťa , súd upraví výkon ich rodičovských práv a povinností k malol. dieťaťu na čas po rozvode , najmä určí komu malol. dieťa zverí do osobnej starostlivosti , kto ho bude zastupovať a spravovať jeho majetok . Súčasne určí , ako má rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , prispievať na jeho výživu , alebo schváli dohodu rodičov o výške výživného .
Podľa § 24 ods. 2 Zák. o rodine ak sú obidvaja rodičia spôsobilí dieťa vychovávať a ak majú o osobnú starostlivosť o dieťa obidvaja rodičia záujem , tak súd môže zveriť dieťa do striedavej osobnej starostlivosti obidvoch rodičov , ak je to v záujme dieťaťa a ak budú takto lepšie zaistené potreby dieťaťa. Ak so striedavou osobnou starostlivosťou súhlasí aspoň jeden z rodičov dieťaťa , tak súd musí skúmať , či bude striedavá osobná starostlivosť v záujme dieťaťa .
Podľa § 24 ods. 3 Zákona o rodine rozhodnutie o úprave výkonu rodičovských práv a povinností možno nahradiť dohodou rodičov . Dohoda musí byť schválená súdom , inak je nevykonateľná .
Podľa § 24 ods. 4 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o výkone rodičovských práv a povinností , alebo pri schvaľovaní dohody rodičov rešpektuje právo maloletého dieťaťa na zachovanie jeho vzťahu k obidvom rodičom a vždy prihliadne na záujem maloletého dieťaťa , najmä na jeho citové väzby, vývinové potreby a stabilitu budúceho výchovného prostredia , a ku schopnosti rodiča dohodnúť sa na výchove a starostlivosti o dieťa s druhým rodičom . Súd dbá , aby bolo rešpektované právo dieťaťa na
výchovu a starostlivosť zo strany obidvoch rodičov a aby bolo rešpektované právo dieťaťa na udržovanie pravidelného rovnocenného a rovnoprávneho osobného styku s obidvomi rodičmi .
Podľa § 24 ods. 5 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov dbá na právo toho rodiča , ktorému nebude maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati . Rodič , ktorému nebolo maloleté dieťa zverené do osobnej starostlivosti , môže sa práva na pravidelné informovanie sa o maloletom dieťati domáhať na súde.
Podľa § 25 ods. 1 Zákona o rodine rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozsudku , ktorým sa rozvádza manželstvo . Dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode .
Podľa § 25 ods. 2 Zákona o rodine ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa odseku 1/ , súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode , to neplatí , ak rodičia úpravu styku žiadajú neupraviť.
Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
Podľa § 62 ods. 3 Zák. o rodine každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
Podľa § 62 ods. 4 Zák. o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
Podľa § 62 ods. 5 Zák. o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopnosti, možnosti a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
V zmysle § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného , ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného . Na schopnosti , možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania , zárobku , majetkového prospechu , rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká , ktoré povinný na seba berie .
Výsledkami vykonaného dokazovania bolo preukázané, že z manželstva účastníkov konania pochádza jedno malol. dieťa V. R.. XX.XX.XXXX ktorá je žiačkou 4.ročníka základnej školy . Od septembra 2015 bude do školy cestovať mimo miesta svojho bydliska. Je zdravá, má bežné potreby ako deti v jej veku súvisiace so zabezpečením stravy, ošatenia, školských potrieb a mimoškolských aktivít. Ani jeden z rodičov nemá ďalšiu vyživovaciu povinnosť. Matka pracuje na dohodu s mesačným príjmom maximálne 300 - 320,-€ v spoločnosti J. I. I..W..V.. , D. , V. I..W..V.., D.. Otec je v trvalom pracovnom pomere v spoločnosti E. N. O..I.. , I. s priemerným čistým mesačným príjmom 671,34 €.
Súd je toho názoru, že otec z čistej mesačnej mzdy 671,34 € je schopný prispievať na výživu malol. V. 110,-€ mesačne. Dieťa totiž má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, v tomto prípade zo strany otca je takéto výživné primerané.
O úprave styku otca s malol. dieťaťom súd na žiadosť rodičov nerozhodol, teda tento styk je neobmedzený z dôvodu, že otec sa s dcérou stretáva na základe vzájomnej dohody s matkou a dieťaťom a takáto úprava súdom nie je potrebná.
Podľa § 144 O.s.p. súd vyslovil, že účastníci nemajú právo na náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave ( § 204 ods. 1 / O.s.p. ).
Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo
sleduje a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy ( § 42 ods. 3 O. s.p. ).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 ods. 1/ O.s.p. ).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a/ v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1,
b/ konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodovanie vo veci samej,
c/ súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d/ súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e/ doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( § 205a)
f/ rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci,
Rozsah , v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania ( § 205 ods. 3/ O.s.p. ).
Ak povinný dobrovoľne neplní, čo mu ukladá toto vykonateľné uznesenie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného predpisu ( § 251 ods. 1/ O.s.p.), ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, pri ktorom vznikla poplatková povinnosť zaplatiť súdne poplatky, trovy trestného konania, pokuty, svedočné, znalečné a iné náklady súdneho konania, vedie sa výkon rozhodnutia z úradnej moci ( § 251 ods. 2/ O.s.p. ).
Manžel, ktorý pri uzavretí manželstva prijal priezvisko druhého manžela ako spoločné priezvisko, môže do 3 mesiacov po právoplatnosti rozhodnutia o rozvode manželstva matričnému úradu oznámiť, že prijíma späť svoje predošlé priezvisko.