Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/244/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Prešov samosudkyňou JUDr. Danielou Baranovou v právnej veci žalobcu: Intrum Justitia Slovakia, s. r. o., so sídlom Karadžičova 8, 821 08 Bratislava, IČO: 35 831 154, zastúpeného JUDr. Jánom Šoltéšom, advokátom so sídlom Karadžičova 8, 810 00 Bratislava proti žalovanej: M. T., O.. XX.XX.XXXX, V. T. XXX/X, XXX XX P., o zaplatenie 3.818,86 eura s prísl., takto

rozhodol:

Konanie o zaplatenie sumy 366,77 eura z a s t a v u j e .

V prevyšujúcej časti žalobu z a m i e t a .

Náhradu trov konania žalovanej n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Právny predchodca žalobcu obchodná spoločnosť Consumer Finance Holding a. s., Hlavná námestie 12, 060 01 Kežmarok, IČO: 35 923 130 sa návrhom podaným na tunajšom súde dňa 20.10.2014 domáhala voči žalovanej zaplatenia sumy 3.818,86 eura s 9,25 % úrokmi z omeškania ročne od 10.11.2011 do zaplatenia, pričom návrh odôvodnila tým, že „uzavrela so žalovanou dňa 20.5.2011 Zmluvu o pôžičke č. 5007281, na základe ktorej bola žalovanej poskytnutá celková suma pôžičky 5.109,48 eura. Žalovaná mala splácať pôžičku v pravidelných 57 mesačných splátkach v sume 89,64 eura, avšak tieto neuhradila. Vzhľadom na to, že porušila svoju povinnosť splácať poskytnutú pôžičku, resp. jednotlivé povinné splátky riadne a včas, listom zo dňa 27.10.2011 nazvanom Vypovedanie zmluvy, bola vyzvaná žalovaná k okamžitej úhrade všetkých splátok jednorázovo, tieto však neuhradila“.

V priebehu konania súd na základe návrhu terajšieho žalobcu pripustil zámenu na strane žalobcu podľa ustanovenia , na základe predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 8.12.2014.

Podaním doručeným súdu dňa 23.6.2015 žalobca čiastočne zobral žalobu späť o sumu 366,77 eura s príslušenstvom s odôvodnením, že „uplatnená pohľadávka čo do právneho dôvodu a výšky predstavuje nezaplatenú časť úveru, čo síce preukázal predloženou úverovou zmluvou a prehľadom platieb na úver, z ktorého je preukázaná kompletná platobná história počas trvania úverového vzťahu. Žalovaná sa poskytnutý úver zaviazala zaplatiť formou 57 pravidelných mesačných splátok vo výške 89,64 eura splatných k 20.dňu v mesiaci podľa čl. 6, bod 6.1., 6.2. a 6.4. VOP. Celkovo sa žalovaná zaviazala zaplatiť na úhradu úveru sumu 5.109,48 eura. Žalovaná nezaplatila na úhradu úveru žiadnu sumu, čo preukazuje predloženým prehľadom úhrad na úver. Žalovaná pohľadávka pozostáva z:

- dlžnej istiny 3452,09 eura, čo predstavuje celkovú dlžnú sumu úveru ku dňu predčasného ukončenia úverového vzťahu, ktorú sa žalovaná zaviazala v zmysle zmluvných podmienok úverovej zmluvy zaplatiť;

- dlžných pokút v sume 366,77 eura účtovaných v zmysle ust. čl. 12 bod 12.2. Všeobecných zmluvných podmienok úverovej zmluvy., o ktorú sumu berie žalobu späť.

Súd vykonal dokazovanie výsluchom žalovanej, oboznámením listinných dokladov a zistil tento skutkový stav:

Právny predchodca žalobcu je vedený v Obchodnom registri Okresného súdu Prešov v oddieli Sa vo vložke číslo: 10315/P s dňom zápisu 25.2.2005 a v predmete činnosti o.i. aj poskytovanie úverov z vlastných peňažných zdrojov nebankovým spôsobom.

Žalobca je vedený v Obchodom registri Okresného súdu Bratislava I, v oddieli Sro, vo vložke č. 26033/ B s dňom zápisu 15.2.2002 a v predmete činnosti o.i. aj forfaiting a factoring, poskytovanie úverov z vlastných zdrojov.

Žalovaná je fyzická osoba - spotrebiteľka rómskej národnosti s ukončenou základnou školou.

Dňa 23.4.2011 ako vyplýva z formulárového textu predloženého žalobcom k žalobe, podpísala žalovaná žiadosť a zmluvu o poskytnutí účelovej pôžičky č. 5007281 na formulárovom tlačive právneho predchodcu žalobcu, pričom z tejto žiadosti vyplýva, že jej bola schválená pôžička takto: výška pôžičky 3.171, 60 eura, -výška mesačnej splátky 89,64 eura, -počet splátok 57,

- RPMN: 24,01 %,

- celková suma pôžičky 5.109,48 eura, -ročná úroková sadzba 24,01 %, -termín konečnej splatnosti: , -priemerná hodnota RPMN 20,4 %, -spôsob splácania splátok: A poštovou poukážkou; B prevodom z účtu, -celkové náklady spotrebiteľa 1.937,88 eura. V kolonke označenej Účel použitia pôžičky sa uvádza: „Podpisom zmluvy klient žiada, aby sa z poskytnutej pôžičky uhradili podľa nasledujúcej špecifikácie jeho záväzky voči spoločnosti záväzky voči VÚB, a. s., kde spoločnosť vystupuje ako správca: por. č. 1, ev. č.: 1825418, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia. zmluvy 9.5.2009, výška pohľadávky 278,14 eura, por. č. 2, ev. č.: 1740119, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia zmluvy 24.10.2008, výška pohľadávky 542,98 eura, por. č. 3, ev. č.: 1870405, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia zmluvy 10.9.2009, výška pohľadávky 823,99 eura, por. č. 4, ev. č.: 6072216, divízia: Quatro, dátum uzatvorenia zmluvy 19.5.2010, výška pohľadávky 1.526,49 eura“.

Listom zo dňa 27.10.2011 adresovaným žalovanej a nazvaným Vypovedanie zmluvy, právny predchodca žalobcu žalovanej oznámil, že túto zmluvu vypovedá ku dňu 27.10.2011 s tým, že dlžná čiastka ku dňu vypovedania tejto zmluvy je v celkovej sume 3.488,72 eura, pričom istina 3.452,09 eura sa ďalej úročí zákonným úrokom z omeškania odo dňa vypovedania až do zaplatenia. Podľa prehľadu splátok a úhrad žalovaná nezaplatila na túto pôžičku splátku dňa 20.6.2011 vo výške 89,64 eura, ani 20.7.2011, ani 20.8.2011, ani následne 20.9.2011.

Z výsluchu žalovanej súd zistil, že „v roku 2008 - 2010 mala na základe zmlúv so spoločnosťou Kmart Quatro zakúpený notebook, posteľ a krytinu a v roku 2010 si zobrala pôžičku vo výške v prepočte na slovenské koruny 37.000,- Sk od Slovenskej požičovne. Tieto úvery riadne splácala a z Quatra ju vyzvali, že jej poskytnú účelovú pôžičku, povedali jej, že všetky tieto úvery dajú do jedného úveru, a aby im toto splatila. Z Quatra jej prišla iba zmluva s tým, že túto podpísala 23.4.2011 a vrátila späť to tlačivo. S nikým osobne nejednala. Mala platiť 89,64 eura mesačnú splátku. Poštové poukážky jej neprichádzali, žiadne splátky neplatila, následne prišla o prácu 30.11.2011“.

Na základe takto zisteného skutkového stavu súd právne uzatvára:

Predmetom konania je nárok žalobcu vyplývajúci z uzavretej zmluvy o pôžičke, pričom predmetný právny nárok je potrebné posúdiť podľa ustanovení o spotrebiteľských úveroch. Keďže sa jedná o spotrebiteľský spor, je potrebné aplikovať aj ustanovenia § až 54 , na základe ktorých došlo k implementácii predpisov Európskej únie o ochrane spotrebiteľa., ako aj ustanovenia § a nasl. o ochrane spotrebiteľa v znení neskorších predpisov, ktorá implementovala Smernicu Európskeho parlamentu a Rady 2005/29/ES z 11. mája 2005 o nekalých obchodných praktikách podnikateľov voči spotrebiteľom na vnútornom trhu, a ktorou sa mení a dopĺňa smernica Rady 84/450/EHS, smernice Európskeho parlamentu a Rady 97/7/ES, 98/27/ ES a 2002/65/ES a nariadenie Európskeho parlamentu a Rady (ES) č. 2006/2004 ("smernica o nekalých obchodných praktikách") (Ú. v. EÚ L 149, 11. 6. 2005).

Podľa § 7 vyššieuvedeného zákona nazvaného Nekalé obchodné praktiky

(1) Nekalé obchodné praktiky sú zakázané, a to pred, počas aj po vykonaní obchodnej transakcie.

(2) Obchodná praktika sa považuje za nekalú, ak a) je v rozpore s požiadavkami odbornej starostlivosti, b) podstatne narušuje alebo môže podstatne narušiť ekonomické správanie priemerného spotrebiteľa vo vzťahu k produktu, ku ktorému sa dostane alebo ktorému je adresovaná, alebo priemerného člena skupiny, ak je obchodná praktika orientovaná na určitú skupinu spotrebiteľov.

(3) Obchodná praktika, ktorá môže podstatne narušiť ekonomické správanie skupiny spotrebiteľov, ktorí sú osobitne zraniteľní z dôvodu ich duševnej poruchy alebo telesnej vady, veku alebo dôverčivosti, spôsobom, ktorý môže predávajúci rozumne predpokladať, sa posudzuje z pohľadu priemerného člena tejto skupiny. Tým nie je dotknutá bežná a oprávnená reklamná praktika, akou je zveličujúce vyhlásenie alebo vyhlásenie, ktoré nie je mienené doslovne.

(4) Za nekalú obchodnú praktiku sa považuje najmä klamlivé konanie a klamlivé opomenutie konania podľa § 8 a agresívna obchodná praktika podľa § 9. Zoznam obchodných praktík, ktoré sa za každých okolností považujú za nekalé, je v prílohe č. 1. (5) Používanie nekalých obchodných praktík sa zakazuje aj v súvislosti s plnením záväzku spotrebiteľa vrátane vymáhania pohľadávky vyplývajúcej zo spotrebiteľskej zmluvy. Podľa § 8 vyššieuvedeného zákona nazvaného Klamlivé konanie a klamlivé opomenutie

(1) Obchodná praktika sa považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, pretože obsahuje nesprávne informácie a je preto nepravdivá, alebo akýmkoľvek spôsobom uvádza do omylu alebo môže uviesť do omylu priemerného spotrebiteľa, a to aj ak je táto informácia vecne správna vo vzťahu k a) existencii produktu alebo k povahe produktu, b) hlavným znakom produktu, ako sú jeho dostupnosť, výhody, riziká, vyhotovenie, zloženie, príslušenstvo, servis zákazníkovi po predaji produktu a vybavovanie reklamácie, výrobný postup a dátum výroby alebo dodávky, spôsob dodania, účel použitia, možnosti využitia, množstvo, špecifikácia, jeho zemepisný alebo obchodný pôvod alebo očakávané výsledky použitia, alebo výsledky a podstatné ukazovatele skúšok alebo kontrol vykonaných na produktu, c) rozsahu záväzkov predávajúceho, motívom pre obchodnú praktiku a k charakteru procesu predaja, akékoľvek vyhlásenie alebo symbol týkajúci sa priameho alebo nepriameho sponzorstva alebo schválenia predávajúceho alebo produktu, d) cene alebo k spôsobu výpočtu ceny alebo existencie osobitnej cenovej výhody, e) potrebe servisu, náhradného dielu, výmeny alebo opravy, f) osobe, vlastnosti a právu predávajúceho alebo jeho splnomocnenca, ako sú jeho totožnosť a majetok, kvalifikácia, postavenie, uznanie, členstvo v organizáciách alebo jeho väzby a vlastníctvo práv vyplývajúcich z priemyselného, obchodného alebo duševného vlastníctva alebo jeho ocenenia a vyznamenania, alebo g) právu spotrebiteľa vrátane práva na výmenu dodaného produktu alebo vrátenie peňazí podľa osobitného predpisu14) alebo k rizikám, ktorým môže byť vystavený.

(2) Obchodná praktika sa taktiež považuje za klamlivú, ak zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil, a zahŕňa

a) marketing produktu vrátane porovnávacej reklamy, ktorý spôsobuje nebezpečenstvo zámeny s akýmkoľvek iným produktom, ochrannou známkou, obchodným menom alebo iným rozlišujúcim znakom účastníka hospodárskej súťaže, b) neplnenie záväzkov obsiahnutých v kódexe správania, k dodržiavaniu ktorých sa predávajúci zaviazal.

(3) Obchodná praktika sa tiež považuje za klamlivú, ak s prihliadnutím na jej charakter, okolnosti a obmedzenia komunikačného prostriedku opomenie podstatnú informáciu, ktorú priemerný spotrebiteľ potrebuje v závislosti od kontextu na to, aby urobil rozhodnutie o obchodnej transakcii, a tým zapríčiňuje alebo môže zapríčiniť, že priemerný spotrebiteľ urobí rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neurobil.

(4) Za klamlivé opomenutie sa tiež považuje, ak predávajúci skrýva alebo poskytuje nejasným, nezrozumiteľným, viacvýznamovým alebo nevhodným spôsobom podstatné informácie uvedené v odseku 3, alebo neoznámi obchodný účel obchodnej praktiky, ibaže je zrejmý z kontextu, pričom v dôsledku klamlivého opomenutia priemerný spotrebiteľ prijme rozhodnutie o obchodnej transakcii, ktoré by inak neprijal.

(5) Ak prostriedok použitý na oznamovanie obchodnej praktiky vytvára priestorové alebo časové obmedzenia pri rozhodovaní o tom, či bolo poskytnutie informácie opomenuté, berú sa do úvahy tieto obmedzenia, ako aj opatrenia prijaté predávajúcim na sprístupnenie informácií spotrebiteľovi inými prostriedkami.

(6) Pri výzve na kúpu sa za podstatné informácie, ak už nie sú zrejmé z kontextu, považujú informácie o a) hlavných vlastnostiach produktu v rozsahu primeranom komunikačnému prostriedku a produktu, b) údajoch o predávajúcom, obchodné meno a adresa, alebo údajoch o jeho splnomocnencovi, c) cene, alebo ak vzhľadom na povahu produktu nemožno cenu rozumne určiť vopred, o spôsobe, ktorým sa vypočíta, ako aj o ďalších nákladoch na dopravu, dodanie alebo poštovné, alebo ak tieto náklady nemožno určiť vopred, skutočnosť, že do ceny môžu byť zarátané takéto ďalšie náklady, d) dohode o spôsobe platby, podmienkach dodania, vyhotovenia a vybavovania reklamácie, ak sa odlišujú od požiadaviek odbornej starostlivosti, e) existencii práva, pre produkty alebo transakcie, na odstúpenie od zmluvy alebo vypovedanie zmluvy.

(7) Podstatné požiadavky na informácie vo vzťahu k obchodnej komunikácii vrátane reklamy alebo marketingu ustanovujú osobitné predpisy.15)

Podľa , neplatný je právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Plnenie z neplatného právneho úkonu je bezdôvodným obohatením podľa a nasl. , ktoré sa musí vydať.

Podľa , každý z účastníkov neplatnej zmluvy je povinný vrátiť druhému všetko, čo podľa nej dostal.

Podľa , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej ( až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka.

Podľa , ak bolo dohodnuté plnenie v splátkach, začína plynúť premlčacia doba jednotlivých splátok odo dňa ich zročnosti. Ak sa pre nesplnenie niektorej zo splátok stane zročným celý dlh (), začne plynúť premlčacia doba odo dňa zročnosti nesplnenej splátky.

Podľa , právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkon obohatil. Najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Podľa , orgán rozhodujúci o nárokoch zo spotrebiteľskej zmluvy prihliada aj bez návrhu na nemožnosť uplatnenia práva, na oslabenie nároku predávajúceho voči spotrebiteľovi, vrátane jeho premlčania alebo na inú zákonnú prekážku alebo zákonný dôvod, ktoré bránia uplatniť

alebo priznať plnenie predávajúceho voči spotrebiteľovi, aj keď by inak bolo potrebné, aby sa spotrebiteľ týchto skutočností dovolával.

S poukazom na vyššieuvedené právne predpisy a právne ustanovenia v nich obsiahnuté, súd konštatuje po vykonaní dokazovania, že k uzavretiu predmetnej zmluvy, z ktorej nárokov sa žalobca podanou žalobou domáha, jednoznačne došlo nekalou obchodnou praktikou zo strany právnych predchodcov žalobcu.

Ako vyplýva zo samotnej formulárovej zmluvy z časti nazvanej ako účel pôžičky, žalovaná uzavrela niekoľko zmlúv, ktorých výška pohľadávky zohľadňovala aj celkové náklady spotrebiteľa. Bez toho, aby ona mala záujem o uzavretie tejto zmluvy o poskytnutie účelovej pôžičky, právny predchodca žalobcu ju vyzval na uzavretie takejto pôžičky, kde na sumu 3.171,60 eura si navýšil ešte ďalšiu sumu, pričom v skutočnosti jej žiadne finančné prostriedky nepožičal, ale započítal si ich na tie úvery, ktoré už žalovaná mala. Týmto si celkové náklady za poskytnutie tohto úveru vyčíslil na 5.109,48 eura.

To znamená, že pokiaľ by bola žalovaná riadne splácala tieto úvery, ktoré mala započítané, bola by zaplatila za ne sumu 3.171,60 eura, avšak žalobca jej klamlivou obchodnou praktikou nanútil zmluvu, o ktorú ona záujem v žiadnom prípade neprejavila a ani nemala dôvod, a na základe ktorej mala zaplatiť dokonca o 1 937,88 eura viac. Je potrebné poukázať aj na to, že žalovaná je rómskej národnosti a s ukončeným iba základným vzdelaním, čím došlo aj k rozporu s požiadavkou odbornej starostlivosti právneho predchodcu žalobcu, pretože zmluva jej bola nanútená bez vysvetlenia a poskytnutia potrebných informácií. V texte zmluvy nie je navyše vôbec uvedené ako má žalovaná tento úver splácať, lebo nie je vyznačené, či z účtu alebo na základe poštových poukážok, ktoré ako tvrdí, jej neboli zasielané.

Pokiaľ právny predchodca žalobcu len chcel administratívne zjednotiť tie úvery, ktoré bola povinná hradiť, nenavyšoval by si sumu celkových nákladov. Takéto jeho jednanie vôbec nebolo v záujme žalovanej ako spotrebiteľky a z účelu pôžičky nie je ani zrejmé, či tie úvery, ktoré sa mali „spojiť“, by obstáli, ak by ich súd preskúmal z hľadiska zmluvných podmienok v nich uvedených a či by sa nejednalo v nich o neprimerané zmluvné podmienky, prípadne či by nešlo o neplatné úvery resp. ich nároky v tom čase už premlčané.

Z tohto dôvodu nemožno priznať právnu ochranu žalobcovi, lebo zjavne je predmetná zmluva pre použitie nekalej obchodnej praktiky neplatná a keďže je nárok aj zjavne premlčaný, súd v časti, v ktorej žalobca zobral žalobu späť, konanie zastavil podľa § 96 O.s.p a vo zvyšnej časti žalobu zamietol.

Súd sa preto už nezaoberal posúdením zmluvy podľa ustanovení nasl. , pričom aj podľa týchto ustanovení by sa jednalo o zmluvu uzavretú v rozpore s ustanoveniami § a nasl. , zmluvu jednoznačne najmenej bezúročnú a bez poplatkov.

O trovách konania súd rozhodol podľa O.sp. ale keďže úspešná žalovaná náhradu trov konania nežiadala, tieto jej nepriznal. Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach ( ) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v , konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené ( ), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Podľa , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.