Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

2T/144/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Samosudkyňa Okresného súdu Zvolen JUDr. Eva Dzúriková na hlavnom pojednávaní konanom dňa 23.06.2015 vo Zvolene v trestnej veci obžalovaného J.. D. P., stíhaného pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, takto

rozhodol:

obžalovaný J.. D. P., nar. XX.XX.XXXX v K., trvale bytom R. XXX, okres R.,

je v i n n ý,

že

napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. -143 zo dňa 11.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2013 bol zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na svojho maloletého syna Q., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 160 € a na syna W., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 140 € počnúc dňom 01.09.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky detí J.. J. Ž., narodenej 11.02.1978 si takto určenú povinnosť v meste D. a na iných miestach riadne a včas neplní, jej plneniu sa vyhýba, v období od 31.07.2013 do 02.12.2013 a od 09.06.2014 je zamestnancom dohodárom v spoločnosti KM-Trade EU, s.r.o. C., od 22.03.2014 je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v nezamestnanosti, nepoberá žiadne dávky hmotnej núdze a ani nepožiadal o zníženie výšky výživného, čím mu voči J.. J. Ž., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D., Z..W..M. XXXX/XX za obdobie od mesiaca jún 2013 ku dňu hlavného pojednávania, t.j. ku dňu 23.06.2015 vznikol dlh na výživnom vo výške 7.500,- €,

t e d a

najmenej tri mesiace v období dvoch rokov sa úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať iného,

č í m s p á c h a l

prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr.zákona.

Z a t o s a o d s u d z u j e

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona na trest odňatia slobody vo výmere 8 (osem) mesiacov.

Podľa § 49 ods. 1 písm. a/ Tr. zákona súd výkon uloženého trestu odňatia slobody podmienečne odkladá a podľa § 50 ods. 1 Tr.zákona určuje skúšobnú dobu v trvaní 24 (dvadsaťštyri) mesiacov.

Podľa § 51 ods. 4 písm. d/ Tr. zákona súd obžalovanému ukladá povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 7.500,- € k rukám poškodenej.

odôvodnenie:

Dňa 20. 10. 2014 podala prokurátorka Okresnej prokuratúry vo Zvolene na tunajší súd obžalobu na obžalovaného J.. D. P. pre prečin zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, na tom skutkovom základe, že napriek tomu, že rozsudkom Okresného súdu vo Zvolene č.k. -143 zo dňa 11.02.2013, ktorý nadobudol právoplatnosť dňa 13.03.2013 bol zaviazaný prispievať zvýšeným výživným na svojho maloletého syna Q., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 160 € a na syna W., narodeného XX.XX.XXXX sumou vo výške 140 € počnúc dňom 01.09.2012 vždy do 15-teho dňa v mesiaci k rukám matky detí J.. J. Ž., narodenej XX.XX.XXXX si takto určenú povinnosť v meste D. a na iných miestach riadne a včas neplní, jej plneniu sa vyhýba, v období od 31.07.2013 do 02.12.2013 a od 09.06.2014 je zamestnancom dohodárom v spoločnosti KM-Trade EU, s.r.o. C., od 22.03.2014 je zaradený v evidencii uchádzačov o zamestnanie a poberá dávku v nezamestnanosti, nepoberá žiadne dávky hmotnej núdze a ani nepožiadal o zníženie výšky výživného, čím mu voči J.. J. Ž., narodenej XX.XX.XXXX, bytom D., Z..W..M. XXXX/XX za obdobie od mesiaca jún 2013 do súčasnosti vznikol dlh na výživnom vo výške 5.100 €.

V predmetnej trestnej veci súd hlavné pojednávanie niekoľkokrát odročil z dôvodu neprítomnosti obžalovaného. Obžalovaný sa dostavil až na hlavné pojednávanie určené na deň 27. 03. 2015, kde pred otvorením hlavného pojednávania uviedol, že si je vedomý toho, že má platiť výživné, ale v súčasnosti je nezamestnaný, nevychádzajú mu peniaze, pričom zároveň sa chystá požiadať o predčasný dôchodok. Z toho dôvodu požiadal súd o dodatočnú lehotu na uhradenie zameškaného výživného. Obžalovaný bol pri uvedenom poučený, že hlavné pojednávanie možno ďalej vykonať podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku i v jeho neprítomnosti. Súd vykonal hlavné pojednávanie dňa 23. 06. 2015, ktorého obžalovaný vzal termín na vedomie, avšak na uvedené sa bez ospravedlnenia nedostavil. Na hlavnom pojednávaní bola prítomná J.. J. Ž., ku ktorej rukám je obžalovaný povinný výživné na synov Q. P. W. platiť. Zákonná sudkyňa uznesením rozhodla podľa § 252 ods. 2 Tr. poriadku, že hlavné pojednávanie vykoná v neprítomnosti obžalovaného.

Svedkyňa - poškodená J.. J. Ž. na hlavnom pojednávaní uviedla, že obžalovaný nie je v kontakte asi s ňou, ani s ich deťmi a to približne už osem rokov, na ich výživu nijako neprispieva, nekupuje im žiadne veci a výživné v určenej výške neplní. Obžalovaný nevyužil ani dodatočne určenú lehotu na zaplatenie dlhu na výživnom a toto neuhradil ani sčasti. Výšku zameškaného výživného poškodená ustálila na 7 500,- eur, pričom táto suma zahŕňa dlh na výživnom tak ako bol vyčíslený a zdôvodnený v obžalobe, ako i nezaplatené výživné za mesiac november 2014 až jún 2015, teda čas, od ktorého bola podaná obžalobe na súde. Pre úplnosť uviedla, že pokiaľ sa týka bežného výživného, toto jej platí ÚPSVaR formou náhradného výživného. Od obžalovaného nedostáva nič ani ona, ani deti.

Na hlavnom pojednávaní tak boli podľa § 269 a § 253 ods. 2 Tr. poriadku čítané listinné dôkazy a to: zápisnica o výsluchu obvineného z prípravného konania zo dňa 12. 08. 2014, trestné oznámenie J.. J. Ž.J. na čl. 1 - 5 spisu, rozsudok Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 11. 02. 201 (čl. 25 - 28 spisu), rodné listiny Q. P. W. P., potvrdenia školy, tabuľky o platbách výživného k septembru 2014 na čl. 31spisu, trestný rozkaz Okresného súdu Zvolen sp. Zn. ( čl. 38 spisu), správy ÚPSVAR a Sociálnej poisťovne k osobe obžalovaného (čl. 39 - 105 spisu) a odpis z registra trestov obžalovaného aktualizovaný ku dňu hlavného pojednávania.

Z výpovede obvineného v prípravnom konaní zo dňa 12. 08. 2014 (čl. 12 - 17 spisu) prečítanej na hlavnom pojednávaní vyplýva, že obžalovaný (v procesnom postavení obvineného) uviedol, že si je vedomý, že na základe rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. zn. zo dňa 11. 02. 2013, právoplatného dňa 13. 03. 2013 je povinný platiť zvýšené výživné na dieťa Q. P. sumou 160,- eur a W. P. sumou 140,- eur mesačne, počnúc dňom 01. 09. 2012. On so zvýšením výživného súhlasil. V čase zvýšenia bol zamestnaný vo firme ZIPP Bratislava, ako stavbyvedúci, mesačne mal príjem cca 1 600,- eur. Od júna 2013 výživné neplatí z dôvodu, že v spoločnosti ZIPP pracoval len do 31. 05.

2013, kedy dostal výpoveď z organizačných dôvodov. Dostal aj odstupné cca v sume 3 000,- eur. Od prepustenia sa snažil zamestnať, na trvalý pracovný pomer sa mu to nepodarilo a preto sa od marca 2014 zaevidoval na Úrade práce v Lučenci. Od 22. 03. 2014 dostáva podporu v nezamestnanosti cca 470,- eur. K majetkovým pomerom uviedol, že je nemajetný, býva v rodinnom dome u družky, nevlastní vozidlo ani žiadne hnuteľné ani nehnuteľné veci. Má príjem len z podpory a okrem dvoch detí s J.. Ž. sa stará o ďalšie tri deti, ktoré má s družkou. Z rozsudku Okresného súdu Zvolen sp. Zn. zo dňa 11. 02. 2013, právoplatného dňa 13. 03. 2013 vyplýva, že J.. D. P. je povinný prispievať zvýšeným výživným na mal deti P. - Q., nar. 06. 03. 1998 sumou 160 eur mesačne a W., nar. 21. 05. 1999 sumou 140 eur mesačne, tj. spolu 300,- eur mesačne počnúc dňom 01. 09. 2012 vždy do 15 - dňa v mesiaci k rukám matky J.. J. Ž.. Nedoplatok na výživnom za obdobie september 2012 až január 2013 vo výške 385,- eur na Q. a vo výške 335,- eur na W. t.j. spolu 720,- eur súd povolil splácať v mesačných splátkach. Uvedeným rozsudkom došlo k zmene rozsudku Okresného súdu Zvolen zo dňa 04. 02. 2009. Z tabuliek platieb výživného vypracovaným v rámci prípravného konania k číslu k. ORP - 593/ZV- ZV-2014 vyplýva, že obžalovaný od mesiaca jún 2013 neplatil výživné ani čiastočne a jeho dlh na výživnom na Q. P. predstavoval k prvému októbru 2014 sumu 2 560 eur a k rovnakému dátumu dlh na výživnom na W. P. vo výške 2 240,- eur. Z potvrdení a správ zo škôl (čl. 34 - 35 ) vyplynulo, že v školskom roku 2013/2014 je W. P. žiakom Základnej školy N. V. XX, D. , X. P.. C. a riadne si plní školskú dochádzku. Q. P. bol v školskom roku 2013/2014 študentom 2. Ročníka Gymnázia Andreja Kmeťa v A. Š. a sústavne sa pripravoval štúdiom na povolanie dennou formou štúdia. Z trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen zo dňa 30. 11. 2005, právoplatného 19. 01. 2006 vyplýva, že obžalovaný bol uvedeným uznaný za vinného z trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona 140/1961 Zb., za čo mu bol uložení podmienečný trest odňatia slobody šesť mesiacov, výkon ktorého mu bol odložený na skúšobnú dobru v trvaní jedného roka. Zároveň mu bola uložená i povinnosť zaplatiť zameškané výživné.

Zo správy Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny R. vyplynulo, že obžalovaný je v evidencii uchádzačov o zamestnanie od 22. 03. 2014, predtým evidovaný nebol. Zo správy Sociálnej poisťovne zo dňa 13. 06. 2014 vyplynulo, že táto oznámila prehľad zamestnávateľov obžalovaného od roku 2006. J.. D.N. P. bol ako zamestnanec v pracovnom pomere od 04. 05. 2006 do 31. 05. 2013 v spoločnosti ZIPP A. spol. s.r.o, a ako zamestnanec na dohodu o vykonaní prace bol zamestnaný od 31. 07. 2013 do 02. 12. 2013 a ďalej od 09. 06. 2014 (pričom uvedený pracovný pomer stále trvá) v spoločnosti KM - Trade EU, s.r.o, Q. X, C.. Zo správy Sociálnej poisťovne - Potvrdenia o vyplatených dávkach v nezamestnanosti (na čl. 57 spisu) vyplynulo, že J.. D. P. mal od 22. 03. 2014 do 21. 09. 2014 vyplatené dávky v nezamestnanosti nasledovne: za obdobie 22. 03. 2014 - 31. 03. 2014 v sume 264, 70 eur, za apríl 2014 v sume 794,- eur, za máj 2014 v sume 820, 50 eur, za jún 2014 v sume 794,- eur, za júl 2014 v sume 820,- 50 eur, za august 2014 v sume 820, 50 eur. Z oznámenia spol. KM - Trade EU, s.r.o., Q. X, C. vyplýva, že J.. D. P. bol v uvedenej spoločnosti zamestnaný od 31. 07. 2013 do 02. 12. 2013 na dohodu o vykonaní práce na pozícii robotník. Menovanému neboli vykonané zrážky na výživné z mesačnej odmeny. Súdny exekútor JUDr. Jozef Ďurica písomným podaním zo dňa 10. 06. 2014 (čl. 77 spisu) oznámil, že vo veci exekučného konania vedeného v prospech oprávneného Q. P. P. W. P. , zastúpení matkou J.. J. Ž. proti povinnému J.. D. P. o vymoženie zameškaného výživného za obdobie mesiacov jún až august 2013 vo výške 900,- eur a bežného výživné vo výške 300,- eur od 01. 09. 2013, bol návrh na vykonanie exekúcie podaný dňa 30. 08. 2013 a od tohto dátumu povinný nerealizoval žiadnu úhradu výživného, ani trov exekúcie. Bolo zistené, že pracuje v spoločnosti ZIPP Bratislava, s.r.o., kde mu boli exekučným príkazom zo dňa 05. 05. 2014 nariadené zrážky zo mzdy, ktorý príkaz doposiaľ realizovaný nebol. Zo odpisu z registra trestov obžalovaného vyplýva jedno predchádzajúce odsúdenie na základe už uvedeného trestného rozkazu Okresného súdu Zvolen sp. Zn. z trestný čin zanedbania povinnej výživy podľa § 213 ods. 1 Tr. zákona č. 140/1961 Zb. Uvedené odsúdenie má obžalovaný zahladené a hľadí sa na neho, akoby odsúdený nebol.

Podľa § 207 ods. 1 Tr. zákona, kto najmenej tri mesiace v období dvoch rokov neplní, čo aj z nedbanlivosti, zákonnú povinnosť vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na dva roky.

Podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, kto sa najmenej tri mesiace v období dvoch rokov úmyselne vyhýba plneniu svojej zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.

Neplnením vyživovacej povinnosť sa rozumie stav, keď oprávnená osoba nedostane všetko, čo je obsahom vyživovacej povinnosti. Súd nie je viazaný rozhodnutím, ktorým bola táto povinnosť určená v občianskoprávnom konaní, vrátane rozsahu výživného. Pri rozhodovaní o vine súd rozsah vyživovacej povinnosti posudzuje samostatne, a preto môže vychádzať z iného rozsahu vyživovacej povinnosti páchateľa, než občianskoprávny súd. Skutočnosť, že povinný je bez zamestnania a poberá len sociálne dávky, sama osebe nemá vplyv na existenciu vyživovacej povinnosť voči dieťaťu. Z tohto dôvodu za neplnenie vyživovacej povinnosti možno trestne stíhať povinného, ktorý poberá sociálne dávky za predpokladu, že bola preukázané jeho schopnosť i z týchto dávok plniť si vyživovaciu povinnosť, prípadne ak mu to jeho ostatné majetkové pomery umožňujú, pričom tak zavinene neurobil. Ako trestný čin zanedbania povinnej výživy možno posúdiť konanie povinnej osoby, ktorá si neplnila vyživovaciu povinnosť a oprávnenej osobe bolo poskytnuté náhradné výživné podľa zákona č. 201/2008 Z.z. o náhradnom výživnom . O vyhýbanie sa plneniu zákonnej povinnosti vyživovať alebo zaopatrovať iného, ide v prípade, ak povinný neplní v určitom období (najmenej tri mesiace v období dvoch rokov) svoju povinnosť vyživovať alebo zaopatrovaní iného a súčasne sa tejto povinnosti vyhýba aktívnym konaním, teda sa usiluje, aby sa tejto povinnosti zbavil alebo ju zmaril, prípadne podstatne sťažil, či oddialil možnosť vymáhania nároku na výživné. Takýmto konaním povinného je najmä úmyselné uzatvorenie pracovného pomeru, v ktorom bezdôvodne zastáva horšie platené miesto nezodpovedajúce jeho kvalifikácii napriek tomu, že niet prekážok, aby zastával lepšie platené miesto, len sezónne zamestnanie alebo bezdôvodné zníženie pracovného výkonu za účelom dosiahnutie nižšej mzdy, najmä sústavným vynechávaním pracovných zmien, prípadne nezáujme o zamestnanie z dôvodu znemožnenia prípadného vedenia výkonu rozhodnutia formou zrážok zo mzdy a pod. Zo subjektívnej stránky sa v odseku 207 ods. 2 Tr. zákona vyžaduje úmyselné zavinenie.

V prejednávanej veci, súd hodnotil vykonané dôkazy jednotlivo a všetky vo vzájomných súvislostiach, v súlade s ust. § 2 ods. 12 Tr. poriadku. Vykonaným dokazovaním, najmä výpoveďou svedkyne poškodenej ako aj z listinných dôkazov mal preukázané, že obžalovaný sa dopustil uvedeného skutku a svojím konaním naplnil všetky znaky skutkovej podstaty trestného činu zanedbania povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, keď obžalovaný takto konal ( úmyselne sa vyhýbal plneniu vyživovacej povinnosti smerom k svojim synom) v období od mesiaca jún 2013 až do súčasnosti (do dňa vyhlásenia rozhodnutia), pričom z vykonaných listinných dôkazov bolo preukázané, že obžalovaný po skončení riadneho pracovného pomeru z organizačných dôvodov ( dňa 31. 05. 2013) dostal odstupné vo výške 3 000,- eur, v období od 31. 07. 2013 do 02. 12. 2013 bol zamestnaný na dohodu o vykonaní práce v spoločnosti KM - Trade EU, s.r.o., Q. X, C. na pozícii robotník a následne bol poberateľom podpory v nezamestnanosti v období 22. 03. 2014 do augusta 2014 a to vo výške 794,- eur až 820, 50 mesačne, pričom výška jemu vyplácanej dávky podpory v nezamestnanosti sa blížila k výške priemerného hrubého mesačného platu v Slovenskej republike za rok 2014 ( 859,- eur - štatistický údaj). Obžalovaný teda v rozhodnom období nebol v stave hmotnej núdze, mal zabezpečený dostatočný príjem na to, aby mohol vyživovaciu povinnosť smerom k Q. P. W. P. riadne plniť, pričom táto v uvedenej výške bola zároveň v možnostiach a schopnostiach obžalovaného, avšak obžalovaný tak zavinene nekonal.

Rozsah vyživovacej povinnosti určil súd v súlade s rozsahom určeným rozsudkom v občianskoprávnom konaní, nakoľko táto bola naposledy upravená rozsudkom právoplatným dňa 13. 03. 2013, pričom v danom období obžalovaný so zvýšením výživného súhlasil a odvtedy nepodal žiadny návrh na úpravu svojej vyživovacej povinnosti. Pokiaľ sa týka výšky zameškané výživného, súd prihliadol na výpoveď poškodenej, ktorá na hlavnom pojednávaní uviedla, že odo dňa podania obžaloby na súd je obžalovaný neplatil výživné ani čiastočne a nevyužil ani súdom poskytnutú dodatočnú lehotu na zaplatenie výživného, na ktorú bolo hlavné pojednávanie odročené. S poukazom na vykonané dokazovanie súd uznal obžalovaného za vinného z prečinu zanedbanie povinnej výživy podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona.

Pri úvahách o treste, akým je potrebné na osobu obžalovaného pôsobiť, súd vychádzal zo zásad ukladania trestov podľa § 34 Tr. zákona. Ďalej súd vychádzal z okolností prípadu, jeho následku,

z možností nápravy, osobných pomerov obžalovaného a prihliadol aj na poľahčujúce a priťažujúce okolnosti.

Z výpovedí obžalovaného z prípravného konania, vyplýva, že obžalovaný si bol svojej vyživovacej povinnosti smerom k svojim synom vedomý a rovnako si bol vedomý toho, že túto si neplní riadne. Po opakovane odročovanom hlavnom pojednávaní sa obžalovaný, potom ako dostal možnosť zameškané výživné v dodatočnej lehote zaplatiť, na hlavné pojednávanie ani nedostavil, hoci jeho termín vzal na vedomie. Obžalovaný mal ku dňu hlavného pojednávania jeden záznam registri trestov (rovnako za trestný čin zanedbania povinnej výživy, kde poškodenými boli rovnako Q. P. W. P.), avšak uvedené má obžalovaný zahladené, preto pri úvahách o druhu a výmere trestu súd na uvedené odsúdenie neprihliadal.

Pri neexistencii žiadnej poľahčujúcej okolnosti a ani žiadnej priťažujúcej okolnosti nedošlo k úprave trestnej sadzby, a to ani na spodnej, ani na hornej hranici. Súd tak mohol ukladať trest odňatia slobody vyplývajúci z osobitnej časti Trestného zákona, podľa § 207 ods. 2 Tr. zákona, , až na tri roky ( 0 - 3 roky). Vzhľadom na pomery obžalovaného, možnosť jeho nápravy a následok spáchaného trestného činu súd uložil trest odňatia slobody v trvaní 8 mesiacov, tento podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákon podmienečne odložil a určil skúšobnú dobu v trvaní 24 mesiacov, ale zároveň, v zmysle § 51 ods. 4 písm. d) Tr. zákona uložil obžalovanému povinnosť spočívajúcu v príkaze zaplatiť v skúšobnej dobe zameškané výživné vo výške 7 500,- eur k rukám matky detí. S poukazom na uvedené dôvody súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.