Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

8CoP/3/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci starostlivosti súdu o mal. A. Z. nar. XX.X.XXXX a mal. Z. Z. nar. XX.X.XXXX zastúpených kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Košice, Staničné námestie č. 9, Košice deti rodičov O. Z. nar. X.X.XXXX bývajúcej v G. na N. č. 22 a M. Z. nar. X.X.XXXX trvale bývajúceho v Z. nad N. na C.. XX t.č. v Z. na H.. XX u M. G. v konaní o zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16.10.2014 č.k. -81 takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa rozsudkom zo 16.10.2014 č.k. -81 zvýšil výživné od otca určené rozsudkom Okresného súdu Trebišov z 3.11.2009 č.k. -98 pre mal. A. Z. nar. XX.X.XXXX zo sumy 66 Eur na 80 Eur mesačne a pre mal. Z. Z. nar. XX.X.XXXX zo sumy 66 EUR na 70 EUR mesačne od 1.9.2014 do budúcna, ktoré je otec povinný platiť do rúk matky vždy do 15-tého dňa toho ktorého mesiaca dopredu. V prevyšujúcej časti návrh matky na zvýšenie výživného zamietol. Dlžné výživné za obdobie od 1.9.2014 do 31.10.2014 spolu 30 EUR zaviazal otca zaplatiť do 15 dní od právoplatnosti rozsudku matke maloletých detí. O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na ich náhradu.

Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie otec maloletých detí a žiadal ponechať doterajšie výživné pre maloleté deti spolu 132 Eur mesačne s odôvodnením, že jeho priateľka, s ktorou býva v spoločnej domácnosti je na materskej dovolenke s maloletou W., čím sa mu zvýšili náklady na domácnosť. Poukázal na to, že mal. A. od narodenia platí 12 Eur poistenie, cestové náklady, keď ho deti navštívia a do septembra 2013 prispieval vždy, keď ho o to matka maloletých detí požiadala. Pre mal. Z. jeho priateľka vždy zabalila detské oblečenie, ktoré bolo veľmi zachovalé, skoro ako nové a to po dobu 3 až 4 rokov. Na opakované ústne žiadosti, aby malé oblečenie matka vrátila späť, už vyše roka nereaguje a práve preto priateľka prestala posielať mal. Z. takéto oblečenie. Konštatoval, že je tu možnosť, kde by matka detí trochu ušetrila. Zdôraznil, že jeho priemerná mzda je 650 Eur, v ktorom sú zahrnuté aj nadčasy, ktoré si pravidelne žiada od svojho zamestnávateľa, aby udržal priemer mzdy, čo je na úkor jeho voľného času a z tohto príjmu prispieva deťom cca 180 - 200 Eur (výživné, autobus/vlak, poistné, jedlo a iné). Poukázal na príjem matky, ktorý je spolu 970 Eur, preto si myslí, že peniaze, ktoré teraz žiada, až tak nepotrebuje.

Matka maloletých detí vo vyjadrení nesúhlasila s odvolacím návrhom otca a trvala na rozhodnutí súdu napriek tomu, že jej žiadosti nebolo vyhovené v plnej miere. Konštatovala, že otec maloletých detí si pri plánovaní novej rodiny bol vedomý svojej finančnej situácie, ako aj existujúcej vyživovacej povinnosti.

Zdôraznila, že vyživovacia povinnosť otca voči maloletým deťom nebola upravovaná od rozvodu ich manželstva v r. 2009. Vyjadrila názor, že otec zavádza a klame, pretože okrem určeného výživného na svoje deti neprispieva a ani sa nepodieľa na ich výchove pravidelne. Výdavky spojené s cestovaním sú z toho dôvodu, že otec si maloleté deti nevyzdvihuje v mieste bydliska, ani ich nevracia, ale od r. 2010 deti musia dochádzať autobusom alebo vlakom 70-100 km, ktoré výdavky sú však minimálne, nakoľko s deťmi trávi nanajvýš 2 dni v mesiaci.

Kolízny opatrovník maloletých detí sa k odvolaniu otca nevyjadril.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa ods. 2 tohto zák. ust., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych zákonných ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci konania, v dôsledku čoho sa odvolací súd stotožnil so záverom súdu prvého stupňa o zvýšení výživného pre mal. A. a mal. Z., ktorý konštatoval podstatné zvýšenie odôvodnených potrieb maloletých detí a mierne zvýšenie príjmu otca, ktorému pribudla vyživovacia povinnosť voči mal. W. X.X.XXXX. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami otca uplatnenými v odvolaní, ktoré v prevažnej miere tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a otec ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie o rozsahu jeho vyživovacej povinnosti voči maloletému A. a mal. Z.. Odvolací súd rovnako, ako súd prvého stupňa dôsledne posúdil pomery účastníkov v čase prechádzajúcej úpravy výživného s pomermi existujúcim v čase terajšieho rozhodovania a dospel k totožnému právnemu záveru ako súd prvého stupňa, že bola preukázaná kvalifikovaná zmena pomerov na strane maloletých detí odôvodňujúca zvýšenie výživného a výživné 80 eur mesačne pre mal. A. a 70 Eur pre mal. Z. je primerané reálnym zárobkových schopnostiam a možnostiam otca a jeho majetkovým pomerom, zohľadňuje odôvodnené potreby maloletých detí do výšky zodpovedajúcej príjmu otca, ako aj tú skutočnosť, že otec má ďalšiu vyživovaciu povinnosť voči mal. W. nar. X.X.XXXX. Odvolací súd konštatuje, že výživné 80 Eur mesačne pre mal. A., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 2,7 Eura a výživné 70 Eur mesačne pre mal. Z., ktoré predstavuje výživné na 1 deň 2,3 Eura zohľadňuje iba časť nevyhnutných potrieb maloletých detí a je nepochybné, že práve matka dopĺňa zdroj výživy maloletých detí na hranicu prospešnú a nevyhnutnú pre ich všestranný rozvoj, čo fakticky znamená, že podiel matky na výživnom je porovnateľný (vyšší) s podielom otca, preto sú bez právneho významu pomery matky, na ktoré sa otec odvoláva a ktorá sa o maloleté deti osobne stará a dobrovoľne si plní vyživovaciu povinnosť v rozsahu zodpovedajúcom svojmu príjmu. Odvolací súd dodáva, že pomery otca, na ktoré sa odvoláva, sú vyjadrené v napadnutom rozsudku zvýšením výživného pre mal. A. len na 80 Eur mesačne a pre mal. Z. len na 70 Eur mesačne, pretože rozsah odôvodnených potrieb maloletých detí by zjavne odôvodňovalo zvýšenie výživného vo väčšom rozsahu, ale vychádzajúc z reálneho príjmu otca, ktorý je popri odôvodnených potrebách oprávnenej osoby rozhodujúcim hľadiskom pre rozhodnutie o výživnom (§ 75 ods. 1 Zákona o rodine), t.j. schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného rodiča podmieňujú mieru uspokojenia odôvodnených potrieb dieťaťa, nemohol odvolací súd rozhodnúť v súlade s návrhom matky. Vo vzťahu k odvolacím námietkam otca odvolací súd poukazuje na § 62 ods. 1 Zákona o rodine, ktorý plnenie vyživovacej povinnosti k deťom považuje za ich prvoradú zákonnú povinnosť, ako aj na ods. 5 tohto zákonného ustanovenia, v ktorom je výslovne uvedené, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Odvolací súd poznamenáva, že výdavky otca súvisiace s návštevami maloletých detí sa nezohľadňujú pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorý nemá maloleté deti zverené do svojej osobnej starostlivosti, preto odvolací súd na túto odvolaciu námietku otca neprihliadol. Odvolací súd tiež dodáva, že tzv. valorizačná klauzula obsiahnutá v § 78 ods. 3 Zákona o rodine ukladá súdu, aby v prípade, ak rozhoduje o zmene pomerov zohľadnil aj zmenu výšky (vývoj životných nákladov). Výška životných nákladov je zrejmá napr. z cien spotrebného koša, zmien inflácie, resp. iných ekonomických ukazovateľov. Táto povinnosť súdu je obligatórna. Vývoj životných nákladov je objektívna okolnosť, ktorá by aj sama o sebe mohla odôvodniť zmenu výšky

výživného. Odvolací súd je toho presvedčenia, že príjem otca v rozhodnom období bol dostatočný na uspokojovanie vlastných potrieb a potrieb svojej terajšej rodiny v rozsahu minimálne bežného životného štandardu, preto možno od neho spravodlivo žiadať, aby rovnaký štandard umožnil svojim maloletým deťom A. a Z. formou výživného, čo je v súlade s požiadavkou, že dieťa, rodičia ktorého nežijú spolu má mať takú životnú úroveň, ako keby spolužitie rodičov existovalo. Rozsudok súdu prvého stupňa spĺňa základné obsahové náležitosti, zrozumiteľnosť, určitosť a jasnosť, a je logickým a právnym vyústením priebehu a výsledkov prvostupňového konania, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a ani odvolací súd nemal pochybnosti o správnosti určeného výživného. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. a v odôvodnení sa obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia podľa § 219 ods. 2 O.s.p.

Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák.č. 757/2004 Z.z.).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.