Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15Cob/212/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Hritzovej a členov senátu JUDr. Jána Bzdúška a JUDr. Pavla Lukáča, v právnej veci žalobcu: Ing. Ivan Zrubec - Rodis, Sokolovská 20, Levice, IČO: 34 280 545, v zastúpení: JUDr. Alexandrom Kuchárikom, advokátom, J. Hollého 11, Levice, IČO: 31 140 114, proti žalovanému: INTERAGROS, s.r.o., Nám. Šoltésovej 14, Levice, IČO: 36 534 986, v zastúpení: Prosman a Pavlovič advokátska kancelária, s.r.o., Hlavná 31, Trnava, IČO: 36 865 281, o zaplatenie 25 488,76 eura s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Levice č. k. -595 zo dňa 01.07.2014, v časti uloženia povinnosti žalovanému, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok Okresného súdu Levice č. k. -595 zo dňa 01.07.2014 v časti uloženia povinnosti žalovanému p o t v r d z u j e .

Žalovaný je p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania titulom trov právneho zastúpenia v sume 513,58 eura do 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

odôvodnenie:

Okresný súd Levice ako súd 1. stupňa napadnutým rozsudkom konanie v časti o zaplatenie sumy 2.159,43 eura zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 25.488,76 eura s 13% úrokom z omeškania od 06.10.2007 do zaplatenia a zmluvnú pokutu vo výške 0,01% za každý deň omeškania zo sumy 1.746,04 eura od 15.02.2006 do 25.08.2006 vo výške 33,35 eura, zo sumy 13.742,80 eura od 20.06.2006 do 25.08.2006 vo výške 90,70 eura, zo sumy 85.372,14 eura od 20.07.2006 do 13.11.2006 vo výške 981,80 eura, zo sumy 33.229,30 eura od 14.11.2006 do 24.09.2007 vo výške 1.043,40 eura zo sumy 25.488,76 eura od 25.09.2007 až do zaplatenia. V prevyšujúcej časti čo do omeškania žalobu zamietol. Žalovanému zároveň uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi trovy konania 1.703,90 eura a trovy právneho zastúpenia 9.699,19 eura a aj povinnosť zaplatiť trovy štátu v sume 1.395,95 eura na účet Okresného súdu Levice.

V dôvodoch rozhodnutia poukázal na zistený skutkový stav a po citovaní ust. § 536 ods. 1,2,3 Obch. zák., § 537 ods. 1 Obch. zák., § 387 ods. 1,2 Obch. zák., § 388 ods. 1 Obch. zák., § 392 ods. 1, prvá veta Obch. zák., § 544 ods. 1,2 považoval žalobu v časti zaplatenia sumy 25.488,76 eura za dôvodnú. Konštatoval, že účastníci konania uzavreli písomnú zmluvu o dielo č. 04/2005 dňa 06.06.2005 podľa § 536 a nasl. Obch. zákonníka, na základe, ktorej sa žalobca zaviazal vykonať pre žalovaného stavebné práce na pozberovej linke obilnín a olejovín - skladové hospodárstvo Nový Tekov a odporca sa zaviazal ako objednávateľ prevziať dielo a zaplatiť za zhotovenie dohodnutú cenu vo výške 891.489,07 eura s tým, že si žalobca k tejto cene doúčtuje DPH. Žalobca celé dielo nezhotovil a za účelom dokončenia diela žalovaný uzavrel zmluvu o dielo s ďalším zhotoviteľom, ktorým bol Štefan Trnka- REKOSTAV. Žalobca pre odporcu posledné práce vykonal v mesiaci jún 2006, za ktoré práce si vystavil faktúru č.2006/22 na sumu 85.372,14 eura. Po čiastočných späťvzatiach žalobcu predmetom súdneho konania zostala

faktúra 2006/22 vo výške 25.488,76 eura. Žalovaný sumu vo výške 25 488,76 eura neuznal, v odpore sa bránil tým, že podľa zápisu o odovzdaní a prevzatí stavby zo dňa 10.07.2006 ku dňu preberacieho konania bola vyfakturovaná suma 43.817,53 eura za práce vykonané v mesiaci jún 2006, a túto sumu je ochotný zaplatiť . V tejto súvislosti je potrebné poukázať na to, že ide len o tvrdenie žalovaného, pretože faktúra č. 2006/22 bola navrhovateľom vystavená ešte pred zápisom o odovzdaní a prevzatí stavby dňa 05.07.2006 a žalobca si za práce v mesiaci jún 2006 vyfakturoval 85.372,14 eura. V zápise o odovzdaní a prevzatí bola suma 82.890,59 eura prečiarknutá a na miesto nej je uvedená suma 43.817,53 eura. Zápis podpísal navrhovateľ I.. U. za žalovaného a stavebný dozor za žalovaného I.. N. a pán R.. Logicky možno predpokladať, že vyššiu sumu uviedol v zápise o prevzatí žalobca, čo aj potvrdil. Navrhovateľ uviedol, že zápis o prevzatí zo dňa 10.07.2006 podpísal súčasne s I.. N. a vtedy na zápise o odovzdaní bola uvedená vyššia suma. Svedok I.. N. mal odniesť zápis žalovanému, ktorý následne podpísal za žalovaného. Zápis sa žalobcovi vráti na poníženú sumu 43.813,53 eura ( 1.320.047,-Sk). Svedok I.. N. tieto skutočnosti ani nepotvrdil ani nevyvrátil, pretože sa nepamätá. Svedok R. potvrdil, že keď zápis o prevzatí podpisoval už bola suma prepísaná. Z takto vykonaného dokazovania nemožno usúdiť, že sumu na zápise prepísal žalobca, nakoľko faktúru č. 2006/22 vystavil na vyššiu sumu a sumu vyššiu ako 43.817,53 eura si uplatnil aj v súdnom konaní z faktúry č. 2006/22 a preto zo strany žalobcu by zníženie sumy jej prepísanie bolo nelogické. Žalovaný vo vyjadrení zo dňa 13.05.2010 z faktúry č. 2006/22 rozporoval žalobcom vykonané práce na objekte SO -3-1 spevnené plochy, pretože žalobca nevykonal zemné práce pod pol. 1-3 vo výške 15.540,13 eura ale len v o výške 1.415,46 eura. Súd túto obranu považoval za irelevantnú , nakoľko žalovaný iné práce na objekte SO-03-1 spevnené plochy nerozporoval. Žalobca si celkove uplatnil na súpise vykonaných prác na objekte SO-03-1 spevnené plochy len sumu vo výške 34.298,91 eura teda nižšiu ako uznal žalovaný svojím stavebným dozorom I.. N.. Ďalej žalovaný zo súpisu vykonaných prác na objekte SO-09 základy pod silá uznal sumu vo výške 1.668,- eura. Žalobca si pôvodne za tieto práce uplatnil 5.000,86 eura, ktoré následne korigoval na sumu 2.544,51 eura. Aj tento súpis vykonaných prác podpísal stavebný dozor I.. N.. Odporca tiež rozporoval v konaní žalobcom vykonané práce na súpise vykonaných prác na objekte SO-10 prístupová komunikácia, z ktorej uznáva iba časť z položky č. 1 a 2 vo výške 315,14 eura. Stavebný dozor I.. N. súpis vykonaných prác na objekte SO-10- prístupová komunikácia odsúhlasil v celom rozsahu vo výške 4315,22 eura. Zo súpisu vykonaných prác na objekte SO-12 vnútro areálová komunikácia žalovaný uznal sumu vo výške 466,24 eura. Žalobca si uplatnil za vykonané práce sumu vo výške 18.113,03 eura, ktoré v celom rozsahu odsúhlasil stavebný dozor odporcu I.. N.. Dňa 18.10.2010 právna zástupkyňa žalovaného navrhla nariadiť znalecké dokazovanie na práce vykonané žalobcom z faktúry č. 2006/22. Súd mal za to, že pre posúdenie skutočne vykonaných prác sú potrebné odborné znalosti a preto znalecké dokazovanie nariadil. Zo záveru znaleckého posudku je zrejmé, že súdny znalec sa zaoberal namietanými položkami žalovaného týkajúcimi sa stavebných objektov SO-03 spevnené plochy S0-09 základy od silá, SO 10 prístupová komunikácia a SO 12 vnútro areálová komunikácia. Znalec uviedol, že nie je možné zodpovedať otázky uložené v uznesení o nariadení znaleckého dokazovania, nakoľko nebola predložená projektová dokumentácia dotknutých objektov, rozpočet stavby- dotknutých stavebných objektov, projektová dokumentácia skutočného vyhotovenia stavby, podklady ozrejmujúce stav stavebných objektov v čase ukončenia prác zhotoviteľom a fotodokumentácia rozostavaného diela v čase ukončenia prác zhotoviteľom. Projektovú dokumentáciu mal podľa článku IX bod 2 zmluvy o dielo odovzdať žalovaný ako objednávateľ zhotoviteľovi- žalobcovi do 3 dní od podpísania zmluvy o dielo. Žalobca tvrdil, že projektovú dokumentáciu od žalovaného nedostal, žalovaný mu odovzdal len náčrty v stavebnom denníku, ucelený vykonávací projekt neprevzal. Opak v konaní nebol preukázaný žalovaným. Žalobca súdnemu znalcovi nepredložil rozpočet stavby, podklady ozrejmujúce stav stavebných objektov v čase ukončenia prác zhotoviteľom a fotodokumentáciu rozostavaného diela v čase ukončenia prác. Je zrejmé, že ani žalobca ani žalovaný znalcovi neposkytli podklady, ktoré potreboval pre vyhotovenie znaleckého posudku. Súdny znalec potvrdil, že žalovaný stavebné práce ktoré rozporoval žalovaný v konaní k faktúre č.2006/22 na objektoch SO-03, SO-10, SO-12 stavebným dozorom I.. T. N.. Znalec sa v posudku zaoberal aj listinnými dokladmi, ktoré mal k dispozícii ohľadne stavebných prác vykonaných F. A.- REKOSTAV, ktoré tiež neboli predložené tak, aby vedel ustáliť, ktoré práce vykonal tento iný zhotoviteľ. Súdny znalec nevedel na základe dokladov Štefana Trnku- REKOSTAV ustáliť, že by si žalobca uplatnil cenu za tie práce, ktoré vykonal iný zhotoviteľ. Ani podaným znaleckým posudkom sa nepreukázalo tvrdenie žalovaného, že si žalobca uplatnil cenu aj za tie práce, ktoré podľa tvrdenia mal vykonať ďalší zhotoviteľ Štefan Trnka- REKOSTAV. Žalobca zaslal súdnemu znalcovi dodacie listy v počte 228 ks o dodávke betónovej zmesi spoločnosťou ELITECH s.r.o. pre žalobcu a znalec uviedol, že na stavbe Pozberová linka obilnín a olejovín Nový Tekov bolo realizovaných 1331,090 m2 betónových konštrukcií a na stavbu bolo dovezených 1350 m3 betónovej zmesi, pričom

na vyhotovenie 1331,090 m3 betónových konštrukcií je potrebné cca 1460 m3 betónovej zmesi. Znalec uviedol, že rozdiel v objeme ( 110 m3) môže byť spôsobený aj posunutím do iného fakturačného obdobia, výrobou betónovej zmesi na stavenisku, menšou mierou zhutnenia betónovej zmesi. Z tohto záveru súdu vychádza, že si žalobca nefakturoval viac v titule betónovej zmesi ako vykonal na prácach a tiež, že žalobca na dielo dostal dostatočné množstvo betónovej zmesi na to, aby práce, ktoré si vyfakturoval aj reálne zhotovil. Žalovaný chcel v konaní preukázať, že žalobca nevie osvedčiť také množstvo dodávky betónovej zmesi na dielo, aby si mohol vo faktúre č. 2006/22 uplatniť sumu 85.372,14 eura. Zhotoviteľ si splnil svoje povinnosti podľa článku VI. bod 2 zmluvy o dielo a faktúru č. 2006/22 vystavil do 5. dňa nasledujúceho mesiaca na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác stavebným dozorom I.. T. N.. Osoba stavebného dozoru I.. T. N. nebola medzi účastníkmi konania rozporovaná. Svedok I.. T. N. potvrdil dňa 18.10.2010, že všetky súpisy vykonaných prác k faktúre č. 2006/22 vlastnoručne podpísal a opatril odtlačkom svojho razítka. Potvrdil, že pri odsúhlasovaní prác tieto odkontroloval podľa projektovej dokumentácie a po ich skorigovaní odsúhlasil. Vykonaniu stavebných prác korešponduje povinnosť žalovaného zaplatiť za dielo celú sumu uvedenú aj vo faktúre č.2006/22. V konaní sa žalovanému nepodarilo preukázať, že práce, ktoré si žalobca uplatňuje nevykonal a ani to, že tieto práce by vykonal iný subjekt ako žalobca a preto súd návrhu v časti nezaplatenej ceny za dielo vyhovel v celom rozsahu. Ani znaleckým dokazovaním sa nepodarilo preukázať v konaní tvrdenie žalovaného, že si žalobca vyfakturoval práce, ktoré nevykonal. Práve súdny znalec potvrdil, že množstvo betónovej zmesi dodanej žalobcom na dielo bolo postačujúce na to, aby práce ktoré si žalobca vyfakturoval aj zhotovil. Súd prihliadol aj na prevedené dokazovanie, z ktorého vyplýva jednoznačný záver, že žalobca pri fakturácii postupoval presne podľa článku VI bod 1 zmluvy o dielo a vo faktúre č. 2006/22 si zúčtoval len práce, ktoré boli odsúhlasené stavebným dozorom žalovaného, písomne jeho podpisom a odtlačkom jeho razítka a preto návrhu vyhovel aj v časti doposiaľ nezaplatenej faktúry č. 2006/22.

Žalobca si uplatnil aj nárok na zmluvnú pokutu vo výške 0,01% denne, za každý deň omeškania z uplatnenej žalovanej istiny odo dňa nasledujúceho po splatnosti až do dňa zaplatenia. Pri uplatnenom nároku žalobcom na zmluvnú pokutu vo výške 0,01% denne požiadal žalovaný o využitie moderačného práva súdu, pretože uplatnený zákonný 13% ročný úrok z omeškania je dostatočne vysoký. Zmluvná pokuta bola medzi účastníkmi konania dohodnutá písomne dňa 06.06. 2005 v článku X. bod 10 zmluvy o dielo. Zmluvná pokuta bola dohodnutá v písomnej forme v súlade s ustanovením § 544 ods. 1, 2 Obč. zák. Súd moderačné právo nevyužil, pretože zmluvnú pokutu považoval čo do výšky za primeranú. Z doposiaľ nezaplatenej istiny 25.488,76 eura predstavuje výška ročnej zmluvnej pokuty 930,34 eura. Žalovaný sa so splnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto je povinný zaplatiť dohodnutú zmluvnú pokutu. Dohodnutá zmluvná pokuta bola vyvážená, pretože v prípade omeškania s odovzdaním diela mal aj žalobca ako zhotoviteľ zaplatiť objednávateľovi 0,01% zmluvnú pokutu za každý deň meškania. 0,01% denná zmluvná pokuta po prevedení na ročnú úrokovú sadzbu by predstavovala 3,65% ročne a preto súd návrhu aj v tejto časti vyhovel, nakoľko zmluvnú pokutu považoval za primeranú. Žalobca si v konaní uplatnil aj zákonný ročný rok z omeškania vo výške 13%.Úrok z omeškania nebol medzi účastníkmi konania dohodnutý a súd aplikoval na výšku úroku z omeškania § 369 ods. 1 Obch. zák. (účinný od 1.8.2005), podľa ktorého je dlžník povinný platiť úroky z omeškania o 10% vyššie ako je základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska uplatňovaná pred prvým kalendárnym dňom kalendárneho polroka, v ktorom došlo k omeškaniu. Žalované faktúry boli splatné v období od 12.10.2005 do 19.7.2006. K 30.6.2005 základná úroková sadzba Národnej banky Slovenska predstavovala 3% + 10%, čo zodpovedá nároku navrhovateľa na 13% ročný úrok z omeškania. K 31.12.2005 základná úroková sadzba NBS predstavovala 3% + 10% , čo zodpovedá nároku na 13% ročný úrok z omeškania.

Súd navrhovateľovi priznal 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 25.488,76 eura od 6.10.2007 až do zaplatenia a vo zvyšnej časti čo do obdobia omeškania návrh zamietol. Žalovaný dňa 24.9.2007 realizoval žalobcovi úhradu na sumu 917,39 eura a 6.823,12 eura t. j. celkom vo výške 7.740,51 eura bez toho aby určil pri plnení , ktorý záväzok plní. Ku dňu 24.9.2007 bol žalovaný v omeškaní s faktúrou č. 2006/22 na istine aj na príslušenstve, vrátane zmluvnej pokuty a tiež na príslušenstve a zmluvnej pokute z faktúry č. 2005/55 a č. 2006/15. Žalobca si úhradu vo výške 7.740,51 eura započítal na istinu k faktúre č. 2006/22 a preto návrh vzal späť v časti o zaplatenie 7.740,51 eura a žiadal o zastavenia konania. Žalovaný až dňa 17.10.2007 určil, aký záväzok plnil dňa 21.9.2007. vychádza zo zásady, že prvoradý význam pri určení, na ktorý záväzok sa poskytnuté plnenie započíta má vôľa dlžníka. Vyhlásenie dlžníka zákon časovo viaže v tom zmysle, že dlžník ho musí urobiť pri plnení. Ak dlžník pri plnení neurčí, ktorý záväzok plní, je splnený záväzok najskôr splatný a to najprv jeho príslušenstvo najskôr splatné. Skôr splatné boli faktúry č. 2005/37 ( dňa 12.10.2005)

č.... ( dňa 14.1.2006) č. 2006/55 ( dňa 19.6.2006). Preto zamietol nárok žalobcu na 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 1.746,04 eura (52.601,20,-Sk) od 15.2.2006 do 25.8.2006 za obdobie 192 dní vo výške 119,40 eura (1.736,08 eur : 100= 17,36 eur x 0,0356164% denne = 0,6183291 x 192 dní = 119,40 eura) 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 13.742,79 eura ( 414.015,20,-Sk) za obdobie od 20.06.2006 do 25.08.2006 za 65 dní vo výške 318,15 eura ( 13.742,79 :100% = 137,44 eura x 0,0356164 denne ( 13% ročný úrok z omeškania)= 4,894687 x 65 dní = 318,15 eura), 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 85.372,14 eura (2.571.921,-Sk) za obdobie od 20.7.2006 do 12.11.2006 t.j. za obdobie 116 dní vo výške 3.527,17 eura (85.372,14 : 100= 853,7214 x 0,0356164 ( 13% ročný úrok z omeškania ) = 30,406482 x 116 dní = 3.527,15 eur), 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 33.229,27 eura (1.001065,10,-Sk) za obdobie od 14.11.2006 do 24.09.2007 t. j. za obdobie 315 dní vo výške 3.728,05 eura ( 33.229,27: 100= 332,2927 x 0,0356164 ( 13% ročný úrok z omeškania ) = 11,835069 x 315 dní = 3728,05 eura). 13% ročný úrok z omeškania zo sumy 25.488,76 eura ( 767.874,40,-Sk od 25.9.2007 do 30.9.2007 ( t. j. za 6 dní vo výške 54,50 eura (25.488,76 : 100% = 254,8876 x 0,0356164 ( 13% ročný úrok z omeškania) = 9,0781784 x 6 dní = 54,50 eura).Úhrada vo výške 7.740,51 eura (233.190,70,-Sk) zodpovedá nároku na úrok z omeškania 119,40 eura+ 318,15 eura + 3.527,15 eura + 3.728,05 eura + 54,05 eura= 7.747,25 eura. Žalovaný sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania a preto súd priznal žalobcovi aj ním uplatnený 13% ročný úrok z omeškania. Začiatok omeškania súd určil dňom 06.10.2007, kedy základná úroková sadzba NBS predstavovala 4,25% + 10% zodpovedá nároku žalobcu uplatniť si 14,25% ročný úrok z omeškania. Je ale právom žalobcu uplatniť si nižší ako zákonný úrok z omeškania. Medzi účastníkmi konania nebola dohodnutá výška ročného úroku z omeškania pre prípad omeškania s plnením peňažného záväzku a preto je povinný žalovaný zaplatiť ročný úrok z omeškania, ktorý je ustanovený v zákone.

O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 2 a § 142 ods. 3 OSP a pri akceptovaní úspechu žalobcu vo výške 95,81% priznal žalobcovi plnú náhradu trov konania 1.703,90 eura a trov právneho zastúpenia v sume 9.699,19 eura.

Žalovaný vo veci nemal úspech, preto súd podľa § 148 ods. 1 OSP uložil žalovanému povinnosť zaplatiť trovy štátu vo výške 1.395,95 eura na účet konajúceho súdu.

Proti rozsudku podal žalovaný odvolanie v časti, v ktorej bola žalovanému uložená povinnosť plniť žalobcovi, vrátane plnenia na účet jeho právneho zástupcu, resp. na účet súdu 1. stupňa. Odvolateľ odvolanie odôvodnil ust. § 205 ods. 2 písm. a), b), c), d) a f) OSP, uvádzajúc najmä, že žalobca nevykonal stavebné práce v rozsahu, ako si ich vyčíslil vo vystavenej faktúre č. 26/2006. Podľa žalovaného, bolo zákonnou povinnosťou žalobcu ako zhotoviteľa viesť stavebný denník, zisťovacie protokoly, na základe ktorých sa mal vyhotoviť súpis skutočne vykonaných stavebných prác, verifikovaný stavebným dozorom objednávateľa, ktorý je následne podkladom pre vystavenie účtovného dokladu na plnenie.

Dielo sa nerealizovalo úplne v súlade s projektovou dokumentáciou, menilo sa podľa potreby, ktorá skutočnosť bola obsiahnutá aj v zmluve uzavretej medzi účastníkmi v článku III., z obsahu ktorého vyplýva, že práce nerealizované podľa požiadavky objednávateľa ako aj zo zmenenej projektovej dokumentácie nebudú zo strany zhotoviteľa stavby účtované. Žalovaný uznal len vykonané práce, za ktoré dohodnutú cenu zaplatil. Žalobca bol s vykonaním diela v omeškaní, na čo bol objednávateľom upozorňovaný. Preto zmluvný vzťah zanikol odstúpením pre podstatné porušenie zmluvy a dielo dokončil iný zhotoviteľ. Svedkovia I.. N. a pán R. potvrdili, že žalobca si voči žalovanému vyúčtoval práce v súlade s rozpočtom, avšak nad rozsah skutočne vykonaných prác. Žalobca v konaní nepreukázal rozsah skutočne vykonaných stavebných prác. Potvrdil to aj znalecký posudok, z obsahu ktorého vyplýva, že pri niektorých prácach, napr. výkopy, nie je možné jednoznačne zistiť realizovaný objem prác, pri iných zasa rozsah jednotlivých stavebných objektov.

Žalovaný ďalej argumentoval, že súd nevykonal všetky navrhnuté dôkazy, najmä výsluch Štefana Trnku - REKOSTAV, ktorý realizoval časť prác, ktorých vykonanie si mohol žalobca v rámci fakturácie uplatňovať. Len výpoveď žalobcu preukazuje údajnú oprávnenosť fakturácie pričom žiadnym iným dôkazným prostriedkom neboli žalobcom tvrdené skutočnosti preukázané.

Podľa žalovaného, súd v prvostupňovom konaní nezohľadnil vo svojom rozhodnutí všetky skutočnosti, ktoré vyšli najavo, rozhodnutie je nezrozumiteľné a preto nepreskúmateľné. Keďže súd nesprávne právne vec posúdil, nesprávne zistil skutkový stav a dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam,

odvolateľ navrhol v odvolaním napadnutej časti rozsudku jeho zrušenie a vrátenie veci súdu prvého stupňa, resp. jeho zmenu tak, že žalobu odvolací súd celkom zamietne.

Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaného navrhol rozsudok ak vecne správny potvrdiť. Podľa jeho názoru, rozhodnutie vychádza zo správneho právneho posúdenia veci. Súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k správnym skutkovým zisteniam. Tvrdenia žalovaného v odvolaní sú len účelové a zavádzajúce, smerujúce k umelému predlžovaniu sporu trvajúcemu osem rokov. Na tvrdenie žalovaného, že sa dielo nerealizovalo úplne v súlade s projektovou dokumentáciou, žalobca uviedol, že žalovaný neustále menil svoje požiadavky, na základe ktorých sa sústavne menila aj projektová dokumentácia. Preto dielo nebolo ani možné realizovať z dôvodu na strane žalovaného v súlade s pôvodnou projektovou dokumentáciou. Ani na všetky zmeny požadované žalovaným v priebehu realizácie diala nebola žalobcovi dodaná zmenená projektová dokumentácia. Žalobca skonštatoval, že odvolanie žalovaného vzhľadom na celú genézu tohto súdneho sporu, preukazovanie tvrdení zo strany sporových strán, je nutné považovať za zmätočné, účelové a neprinášajúce žiadne nové konkrétne dôkazy, ktoré by neboli v predmetnej právnej veci už vykonané a súdom vyhodnotené.

Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP) preskúmal napadnutý rozsudok podľa § 212 ods. 1 OSP v rozsahu a z dôvodov uvedených v odvolaní. Podľa § 214 ods. 2 OSP rozhodol bez nariadenia pojednávania, keďže vec prejednal súd 1. stupňa na ústnom pojednávaní, v odvolacom konaní nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, ani nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nariadenie pojednávania nevyžaduje ani verejný záujem (§ 214 ods. 1 OSP).

Miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia súd oznámil na svojej úradnej tabuli v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením (§ 156 ods. 3 OSP).

Rozsudok bol verejne vyhlásený dňa 23.06.2015 (§ 156 ods. 1 OSP).

Podľa § 219 ods. 1 OSP, odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 OSP).

Odvolací súd viazaný skutkovým stavom zisteným súdom 1. stupňa (§ 213 ods. 1 OSP), po preskúmaní napadnutého rozsudku a celého spisového materiálu konštatuje, že prvostupňový súd zistil v dostatočnom rozsahu skutočnosti potrebné pre posúdenie veci, vykonal dokazovanie, ktoré vyhodnotil v súlade s ustanovením § 132 a nasl. OSP. S jeho skutkovými a právnymi závermi, ktoré sú vyčerpávajúco uvedené v dôvodoch rozsudku (§ 157 ods. 2 OSP) sa odvolací súd stotožnil. Preto odvolací súd rozhodnutie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 OSP potvrdil, v súlade s ustanovením § 219 ods. 2 OSP poukazujúc na dôvody napadnutého rozsudku, ktoré považuje za nadbytočné opätovne uvádzať.

V reakcii na odvolacie dôvody žalovaného, odvolací súd upriamuje pozornosť na uznesenie Ústavného súdu SR sp. zn. , podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Odvolací súd nepovažuje argumentáciu odvolateľa za dôvodnú. Žalovaný v odvolaní neuviedol žiadny odvolací dôvod, ktorým by sa nebol zaoberal súd 1. stupňa vo svojom rozhodnutí.

Pre zvýraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd uvádza, že súhlasí so závermi súdu 1. stupňa a teda s tým, že žalobca ako zhotoviteľ si splnil svoje povinnosti vyplývajúce z účastníkmi uzavretej zmluvy o dielo. Pri fakturácii postupoval podľa článku VI, bod 1., podľa ktorého sa žalobca zaviazal zrealizované stavebné práce zúčtovať v mesačných faktúrach vystavených k 5. dňu nasledujúceho mesiaca na základe odsúhlaseného súpisu vykonaných prác stavebným dozorom. Žalobca faktúrou č. 2006/22 za práce zrealizované v mesiaci jún 2006 uplatnil sumu v rozsahu prác odsúhlasených stavebným dozorom žalovaného na súpise vykonaných prác priloženým k faktúram.

Stavebný dozor určený žalovaným /I.. N./ rozsah skutočne vykonaných prác potvrdil svojím podpisom a odtlačkom svojej pečiatky. Keďže stavebné práce žalobca zrealizoval, žalovaný má zákonnú povinnosť cenu prác žalobcovi zaplatiť / § 548 Obch. zák./.

Súd 1. stupňa dôvodne pri rozhodovaní vychádzal aj zo znaleckého posudku znalca Ing. N., ktorý konštatoval, že faktúra č. 2006/22 sa javí ako faktúra vystavená žalobcom žalovanému v celom rozsahu dôvodne / so súčtovou chybou v neprospech zhotoviteľa/. Žalovaný neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie tvrdenia, že predmetná faktúra nebola vystavená dôvodne, žalovaný nebol ani dostatočne súčinný pri vypracovaní znaleckého posudku, najmä nepredložil kompletnú projektovú dokumentáciu / projektová dokumentácia stavby/. Prístup žalovaného k celému sporu je zrejmý aj z jeho postoja k súdnemu konaniu, keďže k žalobe doručenej súdu 1. stupňa dňa 07.08.2006 sa prvýkrát /okrem odporu proti platobnému rozkazu/ napriek výzvam konajúceho súdu vyjadril písomným podaním doručeným až dňa 21.05.2010.

Ani podľa názoru odvolacieho súdu nebolo súdom 1. stupňa potrebné vypočuť žalovaným navrhovaného svedka Štefana Trnku - REKOSTAV, keďže v konaní bolo dostatočne preukázané, že žalobca fakturoval cenu diela, ktoré vykonal on sám ako zhotoviteľ.

Súd prvého stupňa zistil dostatočným spôsobom skutkový stav a vyvodil z neho aj správny právny záver. Žalobca v rámci odvolacieho konania neuviedol žiadne nové skutočnosti, ktorými by sa mal zaoberať odvolací súd. Preto odvolací súd rozsudok v odvolaním napadnutej časti, ako už bolo uvedené, podľa § 219 ods. 1, 2 OSP ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 OSP v spojení s ust. § 142 ods. 1 OSP tak, že úspešnému žalobcovi za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie žalobcu k odvolaniu žalovaného) priznal spolu sumu 513,58 eura (419,94 eura + 8,04 eura režijný paušál + 20 % DPH).

Žalovaný je povinný náhradu trov konania zaplatiť právnemu zástupcovi žalobcu /§ 149 ods. 1 OSP/.

Rozhodnutie odvolacieho súdu bolo prijaté jednomyseľne.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.