Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5S/15/2021

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v právnej veci žalobcu: W., nar. XX. XX. XXXX, C. trieda č. XX, R., zastúpeného: JUDr. Viktor Mlynek, advokát, Štúrova 43, Nitra, IČO: 53 109 538, proti žalovanému: Ministerstvo dopravy a výstavby Slovenskej republiky, Námestie slobody 6, Bratislava za účasti ďalších účastníkov: 1./ MH Invest, s.r.o., Mlynské Nivy 44A, Bratislava, IČO: 36 724 530, zastúpeného: JUDr. Allan Böhm, advokát, Jesenského 2, Bratislava, IČO: 30 845 238 2./ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, Martinská 49, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 022 047, 3./ Slovenská správa ciest, Miletičova 19, Bratislava, IČO: 00 003 328, o správnej žalobe zo dňa 20. 12. 2021 proti rozhodnutiu žalovaného č. 45325/2021/SCDPK/111169 zo dňa 30. 09. 2021, o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe, takto

rozhodol:

Správny súd návrh žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe zamieta.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa správnou žalobou, elektronicky podanou a doručenou Krajskému súdu v Nitre ako správnemu súdu ( - ďalej len „“ alebo „SSP“) dňa 21. 12. 2021, domáha zrušenia rozhodnutia žalovaného označeného v záhlaví, spolu so zrušením jemu predchádzajúceho rozhodnutia orgánu verejnej správy prvého stupňa - Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR- OCDPK-2021/021863-009 zo dňa 06. 07. 2021 a vrátenia veci na ďalšie konanie.

2. Predmetom správneho súdneho konania je preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného, označeného v záhlaví, ktorým žalovaný zamietol odvolanie žalobcu a potvrdil rozhodnutie Okresného úradu Nitra, odboru cestnej dopravy a pozemných komunikácií č. OU-NR-OCDPK-2021/021863-009 zo dňa 06. 07. 2021, ktorým povolil stavbu „PRÍPRAVA STRATEGICKÉHO PARKU NITRA“ pre stavebný objekt SO 108 Vetva Nitra-Drážovce v km 0,050 úseku I. (obchvatu) v katastrálnom území Zobor a zároveň stanovil podmienky pre užívanie stavby.

3. Žalobca v rámci správnej žaloby zároveň navrhol tejto priznať odkladný účinok podľa , ktorý odôvodnil tým, že povolenie predmetných stavieb nie je v súlade s Aarhuským dohovorom ako nadzákonnou normou, s čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Listinou základných práv a slobôd, SR, o posudzovaní vplyvov na životné prostredie, Správny poriadok, o niektorých opatreniach týkajúcich sa prípravy významných investícií, Stavebný zákon, a z tohto dôvodu je tu preukázateľná hrozba závažnej ujmy, a to aj vo vzťahu k životnému prostrediu a k ochrane môjho vlastníctva. Je totiž v rozpore s verejným záujmom na ochranu životného prostredia umiestňovať stavby do územia v rozpore s územným plánom mesta, regiónu, v tomto prípade NSK, ako aj v rozpore s územným plánom mesta Nitra. Tak isto je nevyhnutné, aby sa zámery investorov riadne a a to či posudzovanie samotného zámeru, alebo dokonca posudzovanie strategických dokumentov

v prípade územných plánov v tzv. procese SEA. Územné plány zabezpečujú ochranu pred snahou umiestňovať stavby do územia obcí, ktoré sú v rozpore s týmito územnými plánmi a tým zabezpečujú verejný záujem aj v oblasti životného prostredia, pretože každý jedinec má zaručené právo na priaznivé životné prostredie vyplývajúce z SR. Realizáciou stavby tak jednoznačne dôjde k porušeniu jeho práv, keďže stavba sa umiestňuje proti jeho vôli, zasahuje do jeho pozemkov, kde je aj tromi vyvlastňovacími rozhodnutiami vyvlastnený (vyvlastnené sú jeho rozsiahle lukratívne stavebné pozemky v Nitre na Zobore o výmere viac ako 36 000 m2!). Teda nepriznaním odkladného účinku žaloby v tejto veci by mohlo dôjsť nielen k devastácii životného prostredia, národohospodárskym škodám, ale aj k porušeniu jeho vlastníckych práv. Vzhľadom na zásadu „zdravého rozumu“ pri uvedení toľkých žalobných dôvodov by nepriznaním odkladného účinku žaloby došlo k nenapraviteľnému následku porušenia uvedených nadzákonných a zákonných noriem. Uviedol, že celá príprava Strategického parku bola od začiatku robená v rýchlosti, nezákonne a v rozpore so zákonmi a inými právnymi predpismi Slovenskej republiky, doslova pošľapáva základné práva a slobody ľudí, len aby boli dodržané termíny, ktoré si želal investor Jaguar Land Rover aj tým, že automobilka a jej vplyv sa ani len neposudzovala na Ministerstve životného prostredia povinným hodnotením vplyvov na životné prostredie, ale iba na Okresnom úrade v Nitre. Celý proces je tak netransparentný, majúci za výsledok okrem nerešpektovanie dôležitého základného práva na priaznivé životné prostredie, aj porušovanie iných významných práv fyzických osôb, teda obyvateľov Nitry a vlastníkov pozemkov a iných nehnuteľností v dotknutom území.

4. Správny súd uznesením č. k. -66 zo dňa 08. 08. 2022 vyzval žalovaného, aby sa v lehote 60 dní od doručenia uznesenia vyjadril k návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe a aby predložil administratívny spis.

5. Žalovaný sa na výzvu súdu k žalobe (vrátane návrhu na priznanie odkladného účinku) vyjadril podaním zo dňa 21. 10. 2022, doručeným správnemu súdu toho istého dňa, pričom príslušný administratívny spis predložil správnemu súdu dňa 27. 10. 2022. K odôvodneniu podaného návrhu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe uviedol, že žalobca svoje tvrdenia o ohrození životného prostredia nepodložil žiadnymi relevantnými dôkazmi. Výstavba predmetnej stavby, ako aj stavby Priemyselného parku je budovaná vo verejnom záujme. Ide tu teda o záujem, ktorý prináša majetkový prospech alebo iný prospech všetkým občanom.

6. Podľa , konanie pred správnym súdom sa okrem princípov, na ktorých spočíva a ktoré sa na konanie pred správnym súdom použijú primerane, riadi aj princípmi uvedenými v odsekoch 2 až 12.

Podľa veta druhá , účastníci konania sú povinní preukázať svoje tvrdenia a vykonať úkony v lehote určenej správnym súdom.

Podľa , podanie správnej žaloby nemá odkladný účinok, ak tento zákon alebo osobitný predpis neustanovuje inak. Podľa , správny súd, ak osobitný predpis neustanovuje inak, môže na návrh žalobcu a po vyjadrení žalovaného uznesením priznať správnej žalobe odkladný účinok, ak by okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy hrozila závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok a priznanie odkladného účinku nie je v rozpore s verejným záujmom.

Podľa a , nastúpením odkladného účinku zo zákona alebo jeho priznaním na základe rozhodnutia správneho súdu podľa sa pozastavujú účinky napadnutého rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo opatrenia orgánu verejnej správy a takéto rozhodnutie alebo opatrenie nemôže byť podkladom na vydanie naň nadväzujúcich rozhodnutí orgánov verejnej správy alebo opatrení orgánov verejnej správy. Odkladný účinok zaniká právoplatnosťou rozhodnutia správneho súdu vo veci samej.

Podľa , ak správny súd návrhu žalobcu nevyhovie, uznesením ho zamietne.

7. Podľa základných princípov (ďalej aj len „“ alebo „CSP“), strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre

rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu.

8. Znenie ustanovuje, že podanie správnej žaloby nie je ex lege vo všeobecnosti spojené s nastúpením odkladného účinku. Nastúpenie odkladného účinku by malo predstavovať iba určitú výnimku, keď ešte pred rozhodnutím správneho súdu vo veci samej nastupujú právne následky predpokladané v , ktoré sa vo svojej podstate blížia účinkom vyhovenia správnej žalobe. Z uvedených dôvodov normatívne ( ) konštituuje nastúpenie odkladného účinku ako výnimku a nie ako pravidlo. Výnimočnosť procesného úkonu správneho súdu spočívajúceho v priznaní odkladného účinku správnej žalobe spočíva v tom, že takýmto pôsobením súdnej moci sa paralyzujú účinky právoplatného a vykonateľného rozhodnutia správneho orgánu, ktoré sa až do jeho zrušenia v správnom súdnom konaní považuje za zákonné v dôsledku prezumpcie zákonnosti správnych rozhodnutí.

9. Správny súd konštatuje, že ani žiadny osobitný predpis neustanovuje, že podanie správnej žaloby vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, má (zo zákona) odkladný účinok. Súčasne žiadny osobitný predpis vo veci, o akú ide aj v tomto konaní, priznanie odkladného účinku správnej žalobe nevylučuje. Za týchto okolností môže správnej žalobe priznať odkladný účinok len správny súd, a to len za splnenia v ustanovených podmienok.

10. Ustanovenie § 185 v písm. a) a b) upravuje dva okruhy dôvodov, v prípade ktorých naplnenia správny súd prizná na návrh žalobcu správnej žalobe odkladný účinok.

11. V prejednávanej veci prichádza do úvahy priznanie odkladného účinku správnej žalobe podľa . Priznanie odkladného účinku správnej žalobe z dôvodu podľa je vylúčené totiž už tým, že žalobca ani len netvrdí, že by napadnuté rozhodnutie žalovaného malo podklad v právne záväznom akte Európskej únie, o ktorého platnosti možno mať vážne pochybnosti, čo je primárnym predpokladom priznania odkladného účinku správnej žalobe podľa . 12. Z ustanovenia možno dovodiť 4 kumulatívne podmienky pre priznanie odkladného účinku, z toho dve podmienky sú procesného charakteru (1/ podanie návrhu žalobcom a 2/ prebiehajúce konanie o správnej žalobe) a 2 podmienky hmotnoprávneho charakteru (1/ existencia hrozby závažnej ujmy, značnej hospodárskej škody či finančnej škody, závažnej ujmy na životnom prostredí, prípadne iného vážneho nenapraviteľného následku a 2/ absencia rozporu s verejným záujmom). Vzhľadom na kumulatívny charakter týchto podmienok zistenie nesplnenia ktorejkoľvek z nich vedie (bez nutnosti zaoberať sa v takom prípade ešte splnením ostatných) k nemožnosti vyhovenia návrhu žalobcu.

13. Čo sa týka uvedených dvoch podmienok procesného charakteru, tieto sú v prejednávanej veci splnené.

14. Prvou a súčasne najvýznamnejšou hmotnoprávnou podmienkou priznania odkladného účinku správnej žalobe je, že žalobcovi hrozí okamžitým výkonom alebo inými právnymi následkami napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia orgánu verejnej správy závažná ujma, značná hospodárska škoda či finančná škoda, závažná ujma na životnom prostredí, prípadne iný vážny nenapraviteľný následok (ďalej aj len ako „závažná ujma, značná škoda, či/prípadne/alebo iný vážny nenapraviteľný následok“).

15. V konaní o návrhu žalobcu na priznanie odkladného účinku správnej žalobe sa uplatňuje dispozičná zásada, znamenajúca, že dôkazné bremeno nesie žalobca ( veta druhá ), ktorý je povinný správnemu súdu v podanom návrhu primeraným spôsobom nielen tvrdiť (povinnosť tvrdenia - v spojení s čl. 8 základných zásad ), ale predovšetkým nimi predložených konkrétnych dôkazov preukázať existenciu hrozby závažnej ujmy, značnej škody či iného vážneho nenapraviteľného následku. Pre vyhovenie návrhu je v tomto smere preto potrebné, aby hrozba závažných následkov, na ktoré odkazuje ustanovenie , vyplývala z takých konkrétnych tvrdení žalobcu, ktoré sú preukázané ním predloženými konkrétnymi dôkazmi, ktoré by správny súd mohol za uvedeným účelom vyhodnotiť.

16. Napriek tomu, že žalobcu zaťažovalo dôkazné bremeno vo vzťahu k preukázaniu toho, že okamžitým výkonom správnou žalobou napadnutého rozhodnutia alebo jeho inými právnymi následkami mu hrozí závažná ujma, značná hospodárska alebo finančná škoda alebo iný vážne nenapraviteľný následok, žalobca toto dôkazné bremeno neuniesol, v dôsledku čoho zostali neúplné tvrdenia žalobcu, na ktorých dôvodnosť svojho návrhu založil, nepodloženými a naplnenie uvedenej hmotnoprávnej podmienky nebolo v konaní preukázané.

17. Správny súd z týchto dôvodov, keď - ako uviedol už vyššie - nebolo preukázané splnenie jednej z kumulatívnych podmienok priznania odkladného účinku správnej žalobe (spočívajúcej v existencii hrozby závažnej ujmy, značnej škody alebo iného vážneho nenapraviteľného následku [ ]), nemohol návrhu žalobcu vyhovieť, a preto ho týmto uznesením podľa zamietol.

18. Správny súd toto rozhodnutie prijal v senáte pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu nie je prípustná kasačná sťažnosť ( ).