Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_5Co-45-2022.pdf
PDF · 116.75 KB
Case nature
Area
Subarea
5Co/45/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trenčíne v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Vrtochovej a sudcov JUDr. Eriky Zajacovej a JUDr. Denisa Vékonyho v spore žalobcu: Gifted s.r.o. so sídlom Brodzany 13, IČO: 46 971 866, právne zastúpený: Advokátska kancelária KONCOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Legionárska 7158/5, Trenčín, IČO: 47 256 907 proti žalovanému: M. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom E. XXXX/XX, O., právne zastúpený: Mgr. Vlastimil Valkovič, advokát, so sídlom Andreja Hlinku 4239/58, Topoľčany, o zaplatenie sumy 3.185,- eur s prísl., na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Partizánske č.k. 5C/6/2019-225 zo dňa 21. septembra 2021, takto
rozhodol:
Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutej časti vo výrokoch I. a III. p o t v r d z u j e.
Žalobca m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) výrokom I. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.285, eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.285,- eur od 28.03.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Výrokom II. vo zvyšku žalobu zamietol a výrokom III. žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania vo výške 43,48 %, o ktorých výške rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením.
2. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou doručenou Okresnému súdu Banská Bystrica dňa 05.10.2018 domáhal proti žalovanému zaplatenia sumy 3.185,- eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 3.185,- eur od 28.03.2017 do zaplatenia vyúčtovanej faktúrou č. 2017002 zo dňa 19.03.2017 splatnou dňa 27.03.2017 za zhotovenie prístrešku o rozmeroch 440 x 550 pripojeného k rodinnému domu žalovaného, výrobu a dodávku materiálu, záklopu a montážnych prác. Okresný súd Banská Bystrica vydal v upomínacom konaní platobný rozkaz sp. zn. 31Up/787/2018 zo dňa 02.11.2018, ktorým zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 3.185 eur, ktorý bol žalovanému doručený do vlastných rúk, pričom žalovaný v zákonom stanovenej lehote podal odpor. Súd prvého stupňa rozhodol rozsudkom sp.zn. 5C/6/2019-119 zo dňa 09.12.2019 v ktorom dospel k záveru, že odstúpenie žalovaného od zmluvy o dielo bolo platné, ale bezdôvodné obohatenie žalobcovi nepriznal, preto žalobu zamietol. Na odvolanie žalobcu Krajský súd v Trenčíne uznesením sp.zn. 5Co/36/2020-163 zo dňa 20.08.2020 rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec mu vrátil na nové konanie, keď uviedol, že konštatovanie súdu prvého stupňa, že žalobcovi žiadne bezdôvodné obohatenie nevzniklo, lebo hodnota prác a materiálu nemohli slúžiť svojmu účelu nepovažoval za správny a navrhol, aby sa súd prvého stupňa vysporiadal s otázkou či žalobcovi a v akej výške vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného.
3. Súd prvého stupňa doplnil dokazovanie vyjadreniami strán k výške bezdôvodného obohatenia, opätovným výsluchom svedkov M. K. a Z. Z., oboznámením sa s obsahom faktúry žalobcu č. 2017002 zo dňa 19.06.2017 splatnej dňa 27.03.2017 na sumu 3.185 eur a ostatného spisového materiálu a zistil tento skutkový a právny stav: Z obsahu faktúry č. 2017002 zo dňa 19.03.2017 splatnej dňa 27.03.2017 vyplýva, že táto obsahuje náklady žalobcu na výrobu materiálu 768 eur, materiál 957 eur, záklop 480 eur, montážny materiál 80 eur a montážne práce 900 eur spolu 3.185 eur. Z výsluchu dopočutého svedka M. K. vyplynulo, že bol prítomný pri demontáži prístrešku, demontovaný materiál už nebol použiteľný na nové dielo- nový prístrešok zhotovovaný žalovaným, pri demotáži došlo k jeho poškodeniu, bol demontovaný a bol vynesený pred rodinný dom žalovaného mimo jeho pozemku a materiál odviezla firma Termal plus, ktorá zhotovovala nový prístrešok. Svedok upozorňoval pána M. U. na polícii kde prišiel, že má prísť riešiť problém s prístreškom žalovaného na čo mu povedal, že on si to vyrieši, aby sa do toho nestaral. Svedok Z. K., zamestnaný ako stavbyvedúci firmy Termal plus uviedol, že prístrešok bol neopraviteľný, bol celý poprehýbaný, strešné laty boli pribité klincami, ktoré sa pri demontáži polámali, hrady nebolo možné použiť, lebo bola použitá iná nosná konštrukcia, čím sa zmenil uhol sklonu, preto bol celý demontovaný a vyložený pred rodinný dom žalovaného. Asi mesiac po ukončení diela ich kontaktoval žalovaný, aby materiál odviezli a zlikvidovali. Demontovaný materiál pozostával z polámaných strešných lát poškodeného tatranského profilu, ktorý sa pri demontáži poškodil a z hranolov pôvodného prístrešku. Na hradách bol zapílený iný uhol preto neboli použiteľné pre stavbu nového prístrešku. Materiál bol za pár mesiacov už čierny, nepoužiteľný a išlo o drevený odpad, preto ho naložili do kontajnera na odpad a bol vyložený na skládke. Žalovaný uviedol, že konateľ žalobcu M. U. mu nedvíhal telefón a preto požiadal svedka M. K., aby mu dal vedieť, nech si príde materiál prevziať, nevidel dôvod, aby sa mu prosíkal a za 8 mesiacov mu poslal faktúru, popieral akúkoľvek výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca zotrval na podanej žalobe, uviedol, že všetok materiál, ktorý bol vyfakturovaný bol aj použitý na zhotovenie konštrukcie, pokiaľ ide o špecifikáciu jednotlivých položiek táto pozostáva z výroby: opracovania materiálu použitého na zhotovenie konštrukcie strechy, výroby tatranského profilu, ktorý bol použitý ako záklop na streche, povrchovej úpravy použitého dreva / nátery/. Ako materiál bolo použité smrekové drevo, jeho pôvod je nákup vo faktúre v roku 2016 v zozname faktúr č. 2016 /0115,0458,201631,0704. Záklop bol vyrobený z tatranského profilu zo smrekového materiálu zakúpeného v roku 2016 faktúrou č. 2016/0653. Montážny materiál pozostával z použitých skrutiek, klincov na spájanie dreva, uholníkov, kotiev. Montážne práce spočívali z pomúrnic, krokiev, tatranského profilu a strešných lát, cena montáže za dielo predstavovala 15 eur /m2.
4. Na základe výsledkov vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žaloba žalobcu je podaná dôvodne, ale nie v celom rozsahu, lebo účastníci konania uzavreli ústnu zmluvu o dielo, ktorá je v zmysle § 52 Občianskeho zákonníka spotrebiteľskou zmluvou, lebo žalobca ako právnická osoba - podnikateľ zapísaný v Obchodnom registri podľa § 2 ods.2 písm. a/ zákona č. 513/1991 Z. z. Obchodného zákonníka koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti, predmetom ktorej sú prípravné práce k realizácii stavby, dokončovacie stavebné práve pri realizácii interiérov a exteriérov, uskutočňovanie stavieb a ich zmien a žalovaný je fyzická osoba nepodnikateľ. Predmetom ústnej dohody bolo zhotovenie prístrešku k rodinnému domu žalovaného, ktorý bol napojený na rodinný dom žalovaného, pričom čas zhotovenia diela bol dohodnutý podľa svedka L. C. tri týždne a dielo malo byť ukončené prvý augustový týždeň 2016, keď sa žalovaný vrátil z dovolenky, t.j. k 01.08.2016, pričom cena diela nebola dohodnutá pevnou sumou, bol jasne dohodnutý len predmet diela a približný čas plnenia. Z okolností prípadu jednoznačne vyplynulo že žalovaný ústne od ústnej zmluvy o dielo odstúpil, lebo dospel k záveru, že takto zhotovený prístrešok neunesie váhu škridly a podľa statikov dôjde k jeho zrúteniu, čo nebolo v konaní sporné, teda išlo o neodstraniteľnú vadu, ktorá činila prístrešok nepoužiteľný a nebezpečný pre život a zdravie, lebo hrozilo jeho zrútenie, pričom odstúpenie žalovaného od ústnej zmluvy bolo platné v zmysle § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; Objednávateľ je oprávnený odstúpiť od zmluvy aj vtedy, ak je zrejmé, že dielo nebude včas hotové alebo nebude vykonané riadne, a ak zhotoviteľ neurobí nápravu ani v poskytnutej primeranej lehote, predmetom ďalšieho dokazovania bola len výška bezdôvodného obohatenia, ktorú žalovaný od začiatku odmietal. Krajský súd v Trenčíne v uznesení uložil súdu prvého stupňa skúmať či bezdôvodné obohatenie žalovanému vzniklo a jeho výšku. Po doplnení dokazovania súd dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo z dôvodu, že žalovaný demontoval dielo na svoje náklady, s demontovaným dreveným materiálom zaobchádzal nešetrne, vyhodil ho pred dom, kde nebol chránený pred nepriazňou počasia, sám nevyzval žalobcu, aby si tento materiál prevzal, ale len to odkazoval po svedkovi M. K., aby povedal konateľovi žalobcu, aby si prišiel materiál prevziať, pričom bolo jeho povinnosťou aj písomne vyzvať žalobcu na jeho prevzatie a určiť mu lehotu na jeho prevzatie, čo žalovaný neučinil, naopak nechal znehodnotiť tento demontovaný materiál, ktorý mal podľa výpovede svedka Z. K. už len hodnotu palivového dreva, bol čierny a znehodnotený tým, že žalovaný s ním nakladal, ako s odpadom, pritom nešlo o jeho vlastníctvo, lebo žalobcovi nič za dielo nezaplatil, ale išlo o vlastníctvo žalobcu. Súd preto dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie nebolo možné znížiť o vrátený demontovaný materiál, ktorý žalovaný nechal znehodnotiť a vyhodil ho ako palivové drevo bez súhlasu a vedomia žalobcu, ktorého sám nekontaktoval či už osobne alebo písomne. Preto podľa názoru súdu vychádzajúc z právneho názoru odvolacieho súdu v danom prípade žalobcovi jednoznačne bezdôvodné obohatenie vzniklo v zmysle § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka pozostávajúce z vykonaných prác bez zreteľa nato, či z týchto prác mal objednávateľ prospech a či tieto práce môže zhotoviteľ použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. V konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalobca nemohol výsledok diela použiť inak, lebo mu nič nebolo vrátené čo by mohol účelne využiť a o čo by bolo možné výšku bezdôvodného obohatenia znížiť, preto podľa názoru súdu výšku bezdôvodného obohatenia predstavujú náklady žalobcu na výrobu materiálu 768 eur pozostávajú z výroby: opracovania materiálu použitého na zhotovenie konštrukcie strechy, výroby tatranského profilu, ktorý bol použitý ako záklop na streche, povrchovej úpravy použitého dreva- nátery, z hodnoty materiálu 957 eur ako materiál bolo použité smrekové drevo zakúpené v roku 2016, záklop 480 eur bol vyrobený z tatranského profilu zo smrekového materiálu zakúpeného v roku 2016, montážny materiál vo výške 80 eur pozostával z použitých skrutiek, klincov na spájanie dreva, uholníkov, kotiev, montážne práce 900 eur spočívali v montáži drevených výrobkov na stavbe ako pomúrnice, krokvy, tatranský profil a strešné laty. Vykonanie diela žalobcom v rozsahu, ktorý si žalobca fakturoval bolo preukázané výsluchom svedka L. C., M. K. a Z. K.. Je nesporné, že tento materiál bol dodaný aj namontovaný, no dielo nezodpovedalo požadovanej technickej norme STN EN 1955 a podľa statického posudku ho bolo potrebné demontovať, lebo ohrozovalo život a zdravie ľudí a najmä rodiny žalovaného. Súd dospel k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia spočíva vo výrobe, dodávke materiálu vrátane montážneho materiálu, ktorý žalovaný nerozporoval, len uviedol, že s úhradou bezdôvodného obohatenia an bloc nesúhlasí. Súd dospel k záveru, že výšku bezdôvodného obohatenia tvorí suma 2.285 eur pozostávajúca z výroby 768 eur, materiálu 957 eur, záklopu 480 eur, montážneho materiálu 80 eur s poukazom na ustanovenie § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého až do zhotovenia diela môže objednávateľ od zmluvy odstúpiť; je však povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané, pokiaľ zhotoviteľ nemôže ich výsledok použiť inak, a nahradiť mu účelne vynaložené náklady. Z vykonaného dokazovania teda vyplynulo, že žalovaný ako objednávateľ od zmluvy odstúpil, preto je povinný zaplatiť žalobcovi sumu pripadajúcu za práce už vykonané, ak ich zhotoviteľ nemôže použiť inak. To znamená, že žalovaný prístrešok demontoval, demontovaný materiál nechal znehodnotiť tým, že ho vyhodil pred dom bez akejkoľvek ochrany pred počasím, kde sa úplne znehodnotil - svedok Z. Z. potvrdil, že zdemontovaný materiál z prístreška žalovaného bol až čierny a mohol byť použitý len ako palivové drevo a žalovaný ho nechal vyviezť a zlikvidovať firmou Termal plus. Pričom žalovaný mal sám osobne alebo písomne žalobcu kontaktovať, aby si tento materiál žalobca prevzal, lebo išlo o vlastníctvo žalobcu a nie žalovaného, ktorý ho nezaplatil, čo nebolo v konaní sporné. Zo strany žalovaného nemožno akceptovať obranu, že žalobca nebral telefón a len odkazoval po svedkovi M. K., túto situáciu mal žalovaný riešiť priamo so žalobcom a to tak, že ho mal vyzvať či už osobne alebo písomne na prevzatie materiálu, teda žalobca nič z tohto materiálu nemohol využiť, preto súd priznal žalobcovi náklady na materiál a práce už vykonané vo výške 2.285 eur až na montáž diela vo výške 900 eur, ktoré súd nepovažoval za účelne vykonané náklady z dôvodu, že žalovaný musel dielo demontovať z dôvodu, že zo statického posudku vyplynulo, že nezodpovedá technickej norme STN EN 1955 a nevyhovuje na medzu únosnosti, bolo životu nebezpečné, lebo hrozilo jeho zrútenie, preto bolo potrebné odstrániť nosné prvky prístrešku, z toho dôvodu musel žalovaný dielo demontovať, toto bolo neopraviteľné a dal si zhotoviť nové dielo zodpovedajúce technickej norme firme Termal plus, ktorá ho riadne zhotovila, z toho dôvodu súd považoval montáž diela za náklad, ktorý nebol účelne vynaložený, lebo žalobca pokiaľ jeho konštrukcia nezodpovedala technickej norme ako zhotoviteľ nemal dielo zmontovať, pričom jeho demontáž bola nevyhnutná zo statického hľadiska čo potvrdili aj znalci v znaleckom posudku, preto tento náklad nemôže byť účelne vynaloženým nákladom, ktorý by žalobcovi prináležal, preto súd v tejto časti žalobu ako nedôvodnú zamietol. Okrem istiny 2.285 eur súd priznal žalobcovi aj 5% úrok z omeškania ročne od splatnosti faktúry t.j. od 28.03.2017 do zaplatenia. Súd nad sumu 2.285 eur do sumy 3.185 eur s 5% úrokom z omeškania ročne zo sumy 900 eur od 28.03.2017 do zaplatenia žalobu ako nedôvodnú zamietol s poukazom nato, že montáž diela považoval súd za náklad, ktorý nebol účelne vynaložený v zmysle § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 255 ods.2 CSP tak, že súd žalobcovi, ktorý mal v konaní väčší úspech, priznal náhradu trov konania podľa úspechu v spore keď žalobca mal v konaní úspech 71,74% mínus neúspech 28,26% čo je čistý úspech žalobcu v konaní 43,48%. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti konania vo veci samej vyšší súdny úradník samostatným uznesením v zmysle § 262 ods. 2 CSP.
5. Proti tomuto rozsudku, podal včas odvolanie žalovaný. Uviedol, že prvoinštančný súd vec nesprávne právne posúdil resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Súd napadnutým rozsudkom v podstate čiastočne vyhovel žalobe žalobcu o zaplatenie 3.185 eur, ktorá bola podaná z dôvodu, že žalovaný nezaplatil žalobcovi faktúru zo zmluvy o dielo za vyhotovenie prístrešku na jeho rodinnom dome. Po zrušení prvostupňového rozsudku Krajským súdom v Trenčíne, ktorý potvrdil, že žalovaný platne odstúpil od zmluvy o dielo uzavretej ústnou formou medzi žalobcom a žalovaným, malo byť predmetom dokazovania, či na strane žalovaného došlo k vzniku bezdôvodného obohatenia. Okresný súd po takto zameranom dokazovaní dospel k záveru, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ktoré malo spočívať v tom, že s demontovaným materiálom z prístrešku zaobchádzal nešetrne, kedy ho sám odstránil resp. nevhodne uskladnil, kedy z drevených hrád použitých žalobcom ostalo už len palivové drevo. Nesúhlasí s konštatovaním súdu, že na jeho strane došlo k bezdôvodnému obohateniu. K samotnému pojmu bezdôvodného obohatenia je potrebné uviesť, že základným predpokladom vzniku bezdôvodného obohatenia je vznik majetkového prospechu obohateného, kde k zväčšeniu jeho majetku došlo v rozpore s právom uznanými dôvodmi. Dôkaz o existencii bezdôvodného obohatenia musí poskytnúť postihnutý, ktorý na súde žalobou žiada o vydanie bezdôvodného obohatenia. Bezdôvodné obohatenie spočíva v tom, že sa obohatený obohatí na úkor majetku inej osoby o určité majetkové hodnoty. Žalobca v tejto veci nežiadal od žalovaného vydanie bezdôvodného obohatenia, pričom zotrval aj napriek právnemu názoru krajského súdu na svojom tvrdení, že v tomto prípade treba postupovať nanajvýš podľa § 642 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Právne dôsledky odstúpenia od zmluvy o dielo z hľadiska výšky bezdôvodného obohatenia pri odstúpení od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 1 OZ sa však líšia od právnych dôsledkov odstúpenia od zmluvy podľa § 642 ods. 2 OZ. Použitie ust. § 642 ods. 1 OZ, podľa ktorého objednávateľ pri odstúpení od zmluvy o dielo je povinný zaplatiť zhotoviteľovi sumu, ktorá pripadá na práce už vykonané a nahradiť mu vynaložené náklady, je namieste v prípadoch, kedy treba poskytnúť ochranu zhotoviteľovi, ktorý zrušenie zmluvy nespôsobil, a preto má nárok na pomernú časť ceny diela, ktorá pripadá na vykonané práce a na náhradu vynaložených nákladov. Právnym základom žaloby žalobcu bolo vyplatenie prác a materiálu na základe vystavenej faktúry za vykonanie diela. Je zjavné, že žalobcu vôbec nezaujímalo, že dielo bolo vykonané vadne resp. že po demontovaní prístrešku sa niekde musí nachádzať jeho použitý materiál, ktorý by mohol byť bezdôvodným obohatením, hoci o odstúpení od zmluvy musel vedieť. Je potrebné podotknúť, že za žalobcu, ktorý je celé konanie zastúpený advokátom, dotvárajú právny základ žaloby súdy, čo je neprípustné. Je potrebné ďalej konštatovať, že v tejto veci dokazovaním nebolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, ale ani len to, že vôbec mohlo bezdôvodné obohatenie vzniknúť, nakoľko na preukázanie týchto skutočností by bolo potrebné zamerať dokazovanie iným smerom, a to najmä znalecky zisťovaním, či pri takto vadne vykonanom diele vôbec bolo možné demontovať konštrukciu prístrešku tak, aby nedošlo k jej znehodnoteniu. Považuje taktiež za nesprávne, aby súd, ak už vyhodnotil, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu, vypočítal výšku bezdôvodného obohatenia výlučne podľa faktúry vystavenej žalobcom. Podľa súdnej praxe, ak totiž naturálna reštitúcia nie je možná (medzitým došlo k zničeniu, poškodeniu, odcudzeniu alebo k strate veci, ktorá sa má vydať), zákon požaduje poskytnutie protihodnoty vo forme zodpovedajúcej peňažnej náhrady. Výška peňažnej náhrady musí zodpovedať hodnote veci, ktorá bola bezdôvodným obohatením získaná. Náhrada v peniazoch sa uskutočňuje podľa ceny plnenia v dobe, keď bolo bezdôvodné obohatenie získané. Pri posudzovaní výšky peňažnej náhrady nemožno preto mechanicky vychádzať z predpokladanej ceny poskytnutého plnenia, ale je potrebné vychádzať predovšetkým z nákladov, ktoré bolo potrebné vynaložiť na získanie rovnakého plnenia a prihliadať aj na prípadne nedostatky plnenia. V tomto konaní bolo preukázané, že žalobca po urgenciách zo strany žalovaného ohľadom vadne vykonaného diela a po odstúpení od zmluvy nemal sám záujem vykonať v tomto smere žiadnu nápravu a až po dlhšom časovom odstupe vyzval žalovaného na zaplatenie faktúry. Nie je ani jasné, na základe čoho súd konštatuje, že žalovaný mal povinnosť písomne vyzvať žalobcu na prevzatie demontovaného materiálu. Nemôže byť posudzované na ťarchu žalovaného ako spotrebiteľa, ktorý navyše musel vynaložiť náklady na odstránenie vadného prístrešku, že neupotrebiteľný materiál nechal zložený bez prekrytia vedľa svojho domu, nakoľko vedel, že je znehodnotený, pričom objektívne tento ani nemohol použiť. Z týchto dôvodov považuje konanie žalobcu za nepoctivé a takejto žalobe by súdy vôbec nemali poskytnúť právnu ochranu, kedy v tomto smere poukazuje na § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Na základe vyššie uvedených dôvodov preto považuje žalobu za špekulatívnu a v celom rozsahu za nedôvodnú a preto navrhoval, aby odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania.
6. Žalobca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že rozsudok konajúceho súdu tak, ako bol vyhlásený a následne vyhotovený spĺňa všetky zákonom predpísané náležitosti na riadne a vyčerpávajúce odôvodnenie, a to vo všetkých svojich častiach. Súčasne trvá na tom, že žalovaný v podanom odvolaní neuviedol žiadne iné relevantné skutočnosti ako v doposiaľ zaslaných vyjadreniach, ktoré by odôvodňovali iný záver súdu ako ten, ktorý vyslovil súd prvej inštancie vo svojom, už druhom rozhodnutí. Odvolanie žalovaného v žiadnom prípade nezohľadňuje príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a súčasne nezohľadňuje Uznesenie Krajského súdu v Trenčíne, sp. zn. 5Co/36/2020 zo dňa 20.08.2020. Žalobca považuje predmetné odvolanie za nedôvodné a zavádzajúce, pričom trvá na tom, že nie je možné stotožniť sa s tvrdeniami žalovaného, kde trvá na tom, že konajúci súd dospel na základe vykonaného dokazovania k nesprávnym skutkovým zisteniam, prípadne že vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že žalobca nežiadal o vydanie bezdôvodného obohatenia a vyložil právny názor odvolacieho súdu spôsobom, s ktorým sa taktiež podľa názoru žalobcu nemožno stotožniť. Vzhľadom na uvedené má za to, že ustanovenie § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka nestanovuje, resp. neurčuje spôsob vysporiadania sa strán pre prípad odstúpenia podľa tohto ustanovenia, v zmysle čoho sa vysporiadanie spravuje všeobecnými pravidlami týkajúcimi sa bezdôvodného obohatenia. Poukázal na korektný výklad ustanovenia § 457 Občianskeho zákonníka, ktoré sa bezpochyby vyznačuje synalagmatickou povahou povinnosti vrátiť si vzájomne plnenie. Nevyhnutným predpokladom pre aplikovateľnosť uvedeného ustanovenia je teda aspoň čiastočné plnenie každej zo strán, a to pred tým, ako zrušeniu zmluvy vôbec došlo. Pre prípad, že pred zrušením zmluvy plnila iba jedna zo strán, v takom prípade dochádza k absencii základného predpokladu aplikovateľnosti tohto ustanovenia a teda do úvahy pripadá výlučne aplikácia ustanovenia § 451 Občianskeho zákonník. Žalovaný v podanom odvolaní tvrdí, že dokazovaním nebolo preukázané, že na strane žalovaného došlo k bezdôvodnému obohateniu a ani len to, že vôbec mohlo vzniknúť. Uvedené považuje za domnienky žalovaného, nakoľko konajúci súd dňa 12.10.2020 doručil žalobcovi výzvu, prostredníctvom ktorej sa domáhal, aby žalobca špecifikoval výšku bezdôvodného obohatenia. Žalobca dňa 20.10.2020 riadne špecifikoval fakturované položky a uvedené podložil riadnymi relevantnými dôkazmi. Na uvedené vyjadrenie žalovaný žiadnym spôsobom nereagoval a ani počas pojednávania žalovaný neprejavil nesúhlas s fakturovanými položkami. Žalobca počas konania opakovane poukazoval na to, že žalovaný nepreukázal, že by bolo v jeho snahe odovzdať žalobcovi použitý materiál, pričom tvrdil, že materiál v nezanedbateľnej hodnote vyhodil na ulicu a napísal žalobcovi, aby si ho prišiel vyzdvihnúť. Ako už počas konania pred súdom prvej inštancie tvrdil, žalovaný o uvedenom nepredložil jediný relevantný dôkaz a dokonca výpovede svedkov sa v tejto oblasti spočiatku líšili a to výrazným spôsobom. Následne po tom, ako odvolací súd zaviazal súd prvej inštancie na preskúmaní vzniku bezdôvodného obohatenia sa žalovaný pokúšal zvrátiť svoje tvrdenia kedy uviedol, že materiál riadne uskladnil a čakal, kedy si preň žalobca príde. Uvedené tvrdenia však opätovne žiadnym spôsobom nepreukázal, pričom aj opakované výpovede svedkov nepriniesli relevantnú odpoveď na to, kde sa použitý materiál nachádza, prípadne ako mal byť žalobca upovedomený o tom, že si ho má prísť vyzdvihnúť. Súčasne žalobca poukazoval na to, že hoci žalovaný v konaní tvrdil, že materiál vyhodil na ulicu, žalobca je presvedčený o tom, že tento bol žalovaným následne použitý na zhotovenie ďalšieho prístrešku. Žalovaný v konaní tvrdil, že musel celý nový prístrešok platiť, avšak ani o tom nepredložil žiadne relevantné dôkazy. Výpovede svedka pána Z. K. nie je možné považovať za hodnoverné, nakoľko ako bolo zo strany žalobcu poukázané, žalovaný v čase, kedy spoločnosť Termal plus prerábala prístrešok žalovanému, spolupracoval s touto spoločnosťou a teda bol so svedkom v priamom kontakte. S ostatnými tvrdeniami žalovaného, ktoré uviedol v podanom odvolaní sa žalobca a rovnako tak aj súd prvej inštancie riadne vyporiadal, pričom má za to, že tieto nie je možné považovať za subsumovateľné pod akýkoľvek z možných odvolacích dôvodov v zmysle ustanovenia § 365 ods. 1 CSP. Zásady poctivého konania by si mal osvojiť prioritne žalovaný, nakoľko ako už žalobca niekoľkokrát uviedol, konanie, ktorým sa žalovaný vyhýba úhrade za vykonané práce na jeho nehnuteľnosti považuje žalobca za modus operandi žalovaného a teda sa nejedná o výnimku, ale o konanie jemu vlastné. Žalobca pracuje s drevom od počiatku svojho vzniku, pričom s výsledkami jeho činnosti sú spokojní zákazníci v celom okrese a aj mimo neho. Žalobca nebol v žiadnom prípade pripravený na špekulatívne konanie žalovaného a do dnešného dňa toto konanie považuje za neprípustné. Vzhľadom na uvádzané skutočnosti navrhoval, aby súd druhej inštancie rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil v celom rozsahu a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
7. Žalovaný v písomnom vyjadrení k vyjadreniu žalobcu uviedol, že trvá na tom, že prvoinštančný súd vec neprávne právne posúdil resp. na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Žalobca vo svojom vyjadrení v podstate len opakuje svoje tvrdenia prezentované v priebehu konania. Žalobca na záver navyše uvádza, že konanie, ktorým sa žalovaný vyhýba úhrade za vykonané práce na svojej nehnuteľnosti považuje za modus operandi žalovaného a nejedná sa o výnimku, ale konanie jemu vlastné. Žalobca pracuje údajne s drevom od počiatku svojho vzniku a s výsledkami jeho činnosti sú zákazníci spokojní. Tieto tvrdenia žalobcu považuje za úplne absurdné, nakoľko žalobca nepredložil jediný dôkaz, ktorým by preukazoval, že žalovaný si niekedy v minulosti neplnil svoje záväzky, tobôž voči samotnému žalobcovi. Naopak, je to žalobca, ktorý podľa portálu Finstat dlhuje Sociálnej poisťovni 34.896,44 eur, spoločnosti UNION a.s. 3.654,03 eur, VZP, a.s. 6.116,23 eur, nezaplatil štátu daň vo výške 27.958.36 eur, dostal pokutu od Inšpektorátu práce Trenčín vo výške 1.000 eur, ktorú zrejme tiež nezaplatil a podľa registra exekúcii sa voči nemu vedie 14 exekučných konaní. Je otázne, ako môže žalobca vôbec ešte, ako sám tvrdí, ,,poctivo“ podnikať, keď exekútori už museli vykonať blokácie jeho účtov a iné zabezpečenia jeho majetku. Vyjadrenia žalobcu o poctivej práci navyše úplne popierajú závery znaleckého dokazovania, ktorým bolo preukázané, že žalobca dodal žalovanému vadné a nebezpečné dielo. Celé toto konanie považuje zo strany žalobcu len za špekuláciu, pričom všetky podstatné skutočnosti, o ktoré toto konštatovanie opiera, boli zhrnuté v podanom odvolaní. Navrhoval teda, aby odvolací súd rozhodol sám vo veci tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a prizná žalovanému náhradu trov konania. 8. Krajský súd v Trenčíne ako odvolací súd preskúmal vec na podklade podaného odvolania podľa § 379 a § 380 ods. 1 CSP, bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 385 CSP a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je potrebné v napadnutej časti v konečnom dôsledku ako vecne správny potvrdiť podľa § 387 ods. 1 CSP. 9. Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II., odvolaním napadnutý nebol, a preto zostalo rozhodnutie súdu prvej inštancie v tomto výroku právoplatné a rozhodnutím odvolacieho súdu nedotknuté. 10. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne vo veci rozhodol, keď žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 2.285,- eur s 5 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.285,- eur od 28.03.2017 do zaplatenia do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Už v zrušujúcom rozhodnutí odvolacieho súdu, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie dospel k záveru, že v danom prípade došlo zo strany žalovaného k platnému odstúpeniu od ústnej zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 2 Občianskeho zákonníka, predmetom ďalšieho dokazovania teda bolo len či a ak áno v akej výške vzniklo bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného. Po doplnení dokazovania súd prvej inštancie v konečnom dôsledku správne dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo. V konaní bolo preukázané, že žalovaný demontoval dielo na svoje náklady, s demontovaným dreveným materiálom zaobchádzal nešetrne, vyhodil ho pred dom, kde nebol chránený pred nepriazňou počasia, sám nevyzval žalobcu, aby si tento materiál prevzal, ale len to mal odkazovať po svedkovi M. K., aby povedal konateľovi žalobcu, aby si prišiel materiál prevziať ( túto skutočnosť však žalobca popieral ), pričom sám žalobcu nevyzval na jeho prevzatie a ani mu neurčil lehotu na jeho prevzatie. Žalovaný teda takto nepostupoval, ale naopak nechal znehodnotiť tento demontovaný materiál, ktorý mal podľa výpovede svedka Z. Balúcha už len hodnotu palivového dreva, bol čierny a znehodnotený tým, že žalovaný s ním nakladal ako s odpadom, pritom nešlo o jeho vlastníctvo, lebo žalobcovi nič za dielo nezaplatil, ale išlo o vlastníctvo žalobcu. Súd prvej inštancie teda správne dospel k záveru, že bezdôvodné obohatenie nebolo možné znížiť o vrátený demontovaný materiál, ktorý žalovaný nechal znehodnotiť a vyhodil ho ako palivové drevo bez súhlasu a vedomia žalobcu, ktorého sám nekontaktoval či už osobne alebo písomne, aby si materiál prevzal. Preto aj podľa názoru odvolacieho súdu v danom prípade bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného vzniklo. Súd prvej inštancie však nesprávne konštatoval, že žalobcovi jednoznačne bezdôvodné obohatenie vzniklo v zmysle § 642 ods.1 Občianskeho zákonníka pozostávajúce z vykonaných prác bez zreteľa nato, či z týchto prác mal objednávateľ prospech a či tieto práce môže zhotoviteľ použiť inak a nahradiť mu účelne vynaložené náklady, nakoľko ako už konštatoval odvolací súd v zrušujúcom uznesení v danom prípade došlo k platnému odstúpeniu od zmluvy o dielo podľa § 642 ods. 2 Občianske zákonníka a v tomto prípade potom nastupujú obvyklé následky spojené so zrušením zmluvy po odstúpení (§ 457 Občianskeho zákonníka). Na druhej strane však aj podľa odvolacieho súdu výšku bezdôvodného obohatenia predstavujú náklady žalobcu na výrobu materiálu 768 eur, ktoré pozostávajú z výroby: opracovania materiálu použitého na zhotovenie konštrukcie strechy, výroby tatranského profilu, ktorý bol použitý ako záklop na streche, povrchovej úpravy použitého dreva- nátery, z hodnoty materiálu 957 eur, pričom ako materiál bolo použité smrekové drevo zakúpené v roku 2016, záklop 480 eur bol vyrobený z tatranského profilu zo smrekového materiálu zakúpeného v roku 2016, montážny materiál vo výške 80 eur pozostával z použitých skrutiek, klincov na spájanie dreva, uholníkov, kotiev. V konaní bolo nesporné, že tento materiál bol dodaný. Súd prvej inštancie teda v konečnom dôsledku dospel správne k záveru, že výška bezdôvodného obohatenia spočíva vo výrobe, dodávke materiálu vrátane montážneho materiálu, ktoré fakturované položky žalobca riadne špecifikoval a podložil riadnymi relevantnými dôkazmi, pričom žalovaný neprejavil nesúhlas s fakturovanými položkami, žalovaný tieto teda nerozporoval, len uviedol, že s úhradou bezdôvodného obohatenia an bloc nesúhlasí ( nerozporoval teda, že výška uvedená vo faktúre nezodpovedá vtedy obvyklým cenám za materiál, výrobu.... ). Súd prvej inštancie preto v konečnom dôsledku správne dospel k záveru, že výšku bezdôvodného obohatenia tvorí suma 2.285 eur pozostávajúca z výroby 768 eur, materiálu 957 eur, záklopu 480 eur a montážneho materiálu 80 eur. 11. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie v napadnutej časti v konečnom dôsledku ako vecne správne potvrdil. 12. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 CSP. V odvolacom konaní úspešnému žalobcovi odvolací súd priznal nárok náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanému v rozsahu 100% s tým, že o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 13. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu jednohlasne.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e p r í p u s t n é .
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancie. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolania musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).