Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

21CoKR/21/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky JUDr. Boženy Husárovej a členov JUDr. Róberta Foltána a JUDr. Ľubomíra Bundzela právnej veci žalobcu: J. F., nar. XX.XX.XXXX, N. XX, U., zastúpený De minimis, spol. s r.o., M. Bella 6, Bratislava, v mene ktorej spoločnosti koná advokát a konateľ Mgr. Marek Kaľavský proti žalovanému: Mgr. Ing. Pavol Korytár, Sladovnícka 13, Trnava, správca úpadcu TEDDY REAL, s.r.o. v konkurze, Nám. Sv. Martina 410, Holíč, IČO: 36 249 572, zastúpený advokátkou Mgr. Adrianou Sojkovou, Nám. Matice slovenskej 4262/23, Dubnica nad Váhom, o určenie pravosti pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. -188 zo dňa 21.05.2014 t a k t o

rozhodol:

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e .

Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,91 eur jeho právnemu zástupcovi do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.

odôvodnenie:

Súd prvého stupňa zamietol žalobu a žalobcu zaviazal k povinnosti zaplatiť žalovanému náhradu trov konania vo výške 1 050,47 eur k rukám právneho zástupcu žalovaného.

Rozhodol tak na základe vykonaného dokazovania k návrhu, ktorým sa žalobca ako veriteľ správcom konkurznej podstaty popretej pohľadávky domáhal určenia jej vymáhateľnosti a poukazoval na to, že medzi ním ako veriteľom a úpadcom ako dlžníkom bola dňa 26.5.2005 uzatvorená zmluva o pôžičke sumy 5 880 320,-Sk v znení dodatku č. 1 a dňa 30.5.2005 zmluva o dielo, v ktorej bol žalobca v postavení objednávateľa a úpadca v postavení zhotoviteľa. Listom zo dňa 7.6.2010 svoju pohľadávku z pôžičky v celkovej výške 486.015,33 eur jednostranne započítal voči pohľadávke úpadcu vo výške 435.519,94 eur. Obe zmluvy a listina o započítaní boli prílohou konkurznej prihlášky.

Rozdiel medzi vzájomnými pohľadávkami žalobcu a úpadcu je pohľadávkou žalobcu, ktorú si v konkurznom konaní uplatnil, ale ktorú správca konkurznej podstaty z dôvodu jej premlčania poprel. Termín splatenia pôžičky žalobca a úpadca dohodami posúvali. Na žiadosť žalobcu úpadca v roku 2008 písomne uznal svoj dlh vyplývajúci zo zmluvy o pôžičke a súčasne uzavrel dohodu so žalobcom o tom, že všetky vzájomné vzťahy, ktoré vzniknú so zmluvy o pôžičke a zmluvy o dielo sa budú riadiť režimom Obchodného zákonníka. Tieto listiny ale žalobca k prihláške nedoložil pretože si neuvedomil, aký môžu mať pre zistenie pohľadávky význam.

Žalovaný vo vyjadrení k žalobe žiadal, aby súd žalobu ako nedôvodnú zamietol, pretože prihláška a k nej pripojené listiny, ktoré žalobca správcovi konkurznej podstaty v konkurznom konaní predložil jednoznačne preukazujú, že v konkurze uplatnená pohľadávka je premlčaná. Žalobca okrem zmluvy o

pôžičke zo dňa 26.5.2009 v znení dodatku č. 1 a dohody o urovnaní zo dňa 5.11.2006, ktorou sa úpadca zaviazal vystaviť vlastnú zmenku bez protestu a zaplatiť žalobcovi dňa 5.2.2007 195 190,87 eur (5 880 320,-Sk) s úrokom vo výške 33 193,92 eur (1 000 000,-Sk), žiadne iné listiny k prihláške nepripojil, nie ich v prihláške neuviedol. Z ust. § 32 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení neskorších predpisov (ďalej jednoznačne vyplýva koncentračná zásada, podľa ktorej sa žalobca ako veriteľ úpadcu môže domáhať len toho, čo uviedol v prihláške, preto označovanie akýchkoľvek iných právnych skutočností a úkonov ako právnych dôvodov vzniku, zmeny alebo zániku pohľadávky prihlásenej prihláškou je podľa žalovaného právne bezvýznamné.

Žalobca namietal, že správca podľa § 32 ods. 1 každú prihlásenú pohľadávku porovná s účtovnou a inou dokumentáciou úpadcu, prihliadne na vyjadrenia úpadcu a iných osôb a vykoná aj vlastné šetrenie, a ak pri skúmaní zistí, že pohľadávka je sporná je povinný ju poprieť. Správca splnil svoju zákonu povinnosť a pohľadávku uplatnenú žalobcom poprel, na základe čoho žalobca sa podaním žaloby má právo domáhať určenia pravosti popretej pohľadávky. Pohľadávku žalovaný správca poprel z dôvodu premlčania a tak predmetom súdneho konania má byť zisťovanie a určenie skutkovej a právnej opodstatnenosti popretej pohľadávky z dôvodu jej nevymáhateľnosti pre premlčanie podľa § 100 ods. 1 a 2 v spojení s § 101 Obč. zák.. Žalobca však premlčanie popieral, pretože pred uplynutím premlčacej doby, ktorá by uplynula najskôr dňa 26.5.2008, úpadca - spoločnosť TEDDY REAL s.r.o. dlh uznala, predmetný právny úkon spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti pre uznanie, tak by premlčanie nastalo až v budúcnosti a to dňom 6.2.2018, preto žalobcom uplatnená pohľadávka nemôže byť podľa Občianskeho zákonníka premlčaná. Okrem toho sa dňa 6.2.2008 sa účastníci dohodli, že na zmluvu o pôžičke v znení jej dodatkov a zmluvu o dielo sa bude aplikovať výlučne právna úprava uvedená v Obchodnom zákonníku, ktorý má na premlčanie vlastné ustanovenia, čím sa premlčacia lehota predĺžila na 4-ročnú a tak ani na tomto skutkovom základe žalobcova pohľadávka nemôže byť premlčaná. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol rozsudkom č.k. -107 zo dňa 24.10.2012, ktorý bol na základe odvolania žalovaného zrušený uznesením odvolacieho súdu č.k. -141 zo dňa 31.10.2013, v ktorom odvolací súd vytkol prvostupňovému súdu nedostatky v skutkovom a právnom posúdení veci v aplikovaní koncentračnej zásady.

Následne prvostupňový súd vykonal dokazovanie, vypočul účastníkov, svedkov H. E. a Ing. P. J., oboznámil sa s predloženými listinnými dôkazmi, ktoré vyhodnotil jednotlivo i vo vzájomných súvislostiach a dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná.

Z dokazovania vyplynulo, že správca pohľadávku poprel čo do vymáhateľnosti z dôvodu jej premlčania. Žalobca k žalobe o určenie popretej pohľadávky pripojil aj iné listinné dôkazy a to uznanie dlhu úpadcom u a dohodu o použití Obchodného zákonníka, obe zo dňa 6.2.2008, ktorými preukazoval opodstatnenosť právneho dôvodu prihlásenej pohľadávky, a podľa ktorých v čase prihlásenia pohľadávka premlčaná nebola.

Súd posudzoval i konanie správcu - žalovaného ktorý tvrdil, že na dodatočne predložené listiny nemôže prihliadať a žalobca sa môže domáhať iba toho, čo uviedol v prihláške.

Žalobca nepopieral, že prílohou podanej prihlášky nebolo uznanie dlhu dlžníkom - úpadcom, ani dohoda o aplikácii Obchodného zákonníka, oba úkony zo dňa 06.02.2008. Podľa dohody sa na právne úkony a to zmluvu o pôžičke, ktorú uzatvoril žalobca s úpadcom dňa 26.05.2005 a na zmluvu o dielo uzatvorenú dňa 30.05.2005 bude aplikovať právna úprava Obchodného zákonníka a v ňom uvedená premlčacia doba. Uvedené listiny ale k prihláške nepripojil. Správca konkurznej podstaty postupujúci s odbornou starostlivosťou pri posudzovaní vymáhateľnosti žalobcom prihlásenej pohľadávky túto poprel z dôvodu premlčania a tak jej nevymáhateľnosti. Žalobca až v súdnom konaní namietal, že nárok premlčaný nemôže byť práve z dôvodu existencie listín a to uznania dlhu, ku ktorému úkonu došlo dňa 06.02.2008 a tak začala plynúť podľa ustanovení Obchodného zákonníka nová štvorročná premlčacia doba, počas ktorej si pohľadávku prihlásil a jej dôvodnosť preukázal v súdnom konaní vyššie uvedenými listinami.

Súd aplikoval na vec právnu úpravu uvedenú v § 32 ods. 1, 2, 6, 9, 11 zák. č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, podľa ktorej popretý veriteľ sa môže domáhať v incidenčnej žalobe najviac toho čo uviedol v prihláške, čím sa jeho nárok limituje. Tento nárok sa riadi zásadou koncentračnou, podľa ktorej sa môže žalobca domáhať len takého právneho dôvodu, výšky, poradia, zabezpečenia, poradia zabezpečovacieho práva, ako aj vymáhateľnosti, ktorú vymedzil v prihláške opísaním rozhodujúcich

skutočností a v zhode s obsahom prihlášky môže označovať a predkladať dôkazy, ktoré tieto skutočnosti preukazujú. Účelom tohto právneho režimu je práve uplatňovanie pohľadávok veriteľov takým spôsobom, aby sa predišlo možným špekuláciám úpadcu a jeho veriteľov, ktorým správca nevie objektívne zabrániť. V snahe získať výhodnejšie postavenie tak môže spôsobiť takýto úkon ukrátenie ostatných veriteľov úpadcu. Súd pripojené listiny, konkrétne uznanie dlhu a dohodu o aplikácii Obchodného zákonníka, ktoré žalobca ako dôvod opodstatnenosti svojej žaloby uvádzal až v súdnom konaní o určenie popretej pohľadávky nepovažoval za skutočnosti, ktoré je potrebné vziať pri rozhodovaní o veci do úvahy a na ne prihliadať práve z dôvodu, že tieto listiny nepriložil k prihláške, nesprával sa ako veriteľ ani dostatočne obozretne a bez snahy preukázať, že nedošlo k premlčaniu ním prihlásenej pohľadávky, keď premlčanie z prihlášky a jej príloh jednoznačne vyplývalo. Súd prvého stupňa skonštatoval, že ak žalobca uvedené listiny nepripojil k prihláške bez vážneho dôvodu, ale iba preto, ako sám uviedol, ich nepovažoval za potrebné k prihláške pripojiť, sa správal neprezieravo a v takom prípade musí niesť i zodpovednosť za to, že pri podaní prihlášky pochybil, keď neuviedol ďalšie súvisiace skutočnosti a dôkazy, ktoré by vylúčili správcom posúdené prihlásenie nároku ako premlčaného, čo vyplýva i z ust. § 29 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.

O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s vyhl. č. 655/2004 Z.z. a v konaní neúspešného žalobcu zaviazal k povinnosti uhradiť žalovanému náhradu trov konania.

Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca v zákonnej lehote odvolanie a žiadal, aby odvolací súd rozhodnutie zmenil a návrhu vyhovel a v prípade, ak nebudú splnené podmienky pre zmenu rozhodnutia, rozsudok zrušil a vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie.

V prvej časti odvolania odvolateľ popísal úkony, ktoré vykonal pred vyhlásením konkurzu, ktoré boli prvostupňovému súdu známe, sú uvedené i v jeho rozhodnutí a tiež popísal priebeh súdneho konania.

Dôvody odvolania založil na tvrdení, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, napadnutý rozsudok vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a prvostupňový súd tiež odňal žalobcovi právo konať pred súdom.

Odvolateľ v odvolaní citoval ust. § 29 ods. 1, § 32 ods. 1, 3,6,10 a § 29 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. a namietal, že prvostupňový súd v rozhodnutí nezohľadnil, že predchádzajúci správca mal vedomosť o uznaní dlhu, a o tom, že pohľadávka nemôže byť premlčaná. Aj Ing. J. v konaní vypočutý ako svedok označil prihlásenú pohľadávku žalobcu za dôvodnú, výpoveďou v konaní pred prvostupňovým súdom potvrdil, že o uznaní dlhu bol predchádzajúci správca úpadcu informovaný, túto skutočnosť ale ponechal prvostupňový súd bez povšimnutia a rovnako prvostupňový súd postupoval i pri vyhodnotení výpovede bývalého konateľa úpadcu H. P.. H. E. a Ing. P. J. správcovi preukázali tvrdené skutočnosti predložením príslušných listín, ktorá požiadavka ale nemá zákonnú oporu pre takýto postup súdu, ani žiadne racionálne opodstatnenie pre spochybňovanie existencie uznania dlhu, ktorý právny úkon účastníci, ktorých sa týka nesporovali a od počiatku sa k nemu hlásia. Správca mal vykonať i vlastné šetrenie, ale žalovaný postupoval v rozpore s touto povinnosťou, vychádzal iba z prieskumu prihlášky bez toho, aby prihliadol na iné skutočnosti a listinné dôkazy, oznámenia žalobcu ignoroval, hoci žalovanému súčasne so žalobou bol prostredníctvom konajúceho súdu rovnopis uznania dlhu doručený, pretože ho žalobca pripojil k žalobe. Prihláška, ktorú žalobca podal spĺňa všetky zákonom vyžadované náležitosti, obsahuje údaje, ktoré majú byť v nej uvedené a to dlžnú sumu, spôsob jej výpočtu a právne tituly, na základe ktorých záväzkové vzťahy medzi žalobcom a úpadcom vznikli. Žiadna zákonná úprava nevyžaduje, aby žalobca k prihláške prikladal i jednostranný úkon úpadcu a to uznanie dlhu, ktorý nemá žiaden vplyv na prihlásenie pohľadávky. Ak predchádzajúci správca z prieskumu prihlášky vyvodil, že pohľadávka môže byť premlčaná, takýto záver ešte neznamená, že je postačujúci pre rozhodnutie. Správca musí samotnú prihlášku preskúmať, s údajmi v nej uvedenými ďalej pracovať, porovnať ich s účtovnou a inou evidenciou úpadcu, so zoznamom záväzkov a prihliadnuť i na vyjadrenie úpadcu a iných osôb a vykonať i ďalšie potrebné šetrenia. I keď žiadne skutočnosti nenasvedčovali pri podaní prihlášky tomu, že došlo k predlženiu premlčacej doby pri danej pohľadávke, i z uznesenia krajského súdu v tejto veci a tiež na pojednávaní konanom dňa 21.05.2014 pred súdom prvého stupňa vyplynulo, že predchádzajúci správca mal vedomosť o tom, že k predlženiu premlčacej doby z dôvodu uznávacieho prejavu došlo, preto mal vykonať práve vlastné šetrenie, aby ustálil a posúdil otázku premlčania. V závere odvolateľ pripustil, že mohol pri podaní prihlášky postupovať obozretnejšie, ale práve preto, aby právny predpis nebol voči oprávneným príliš tvrdý, zákonodarca uložil v § 32 ods. 1 veta druhá zák. č. 7/2005 Z.z. správcom

povinnosť získavať informácie aj z iných zdrojov, ako len z prihlášok pohľadávok. Žalobca sa žalobou domáha iba toho, čo uviedol v prihláške, ktorá má všetky predpísané náležitosti a uvedenie premlčacej doby alebo uznanie dlhu zákon medzi náležitosťami nevymenúva. Odkaz na koncentračnú zásadu, ktorá vyplýva z ust. § 32 ods. 6 zák. č. 7/2005 Z.z. sa týka len nároku, ktorý žalobca vo svojej prihláške vzniesol voči úpadcovi, ale nie dôkazných prostriedkov v súdnom konaní, pretože ak by správca pochybil a pohľadávku poprel, bolo by tým definitívne zabránené veriteľovi predložiť iný rovnopis, či originál listiny preukazujúci opodstatnenosť jeho nároku. Tým, že súd neprihliadal na listiny nepripojené k prihláške, odňal žalobcovi možnosť dokázať v súdnom konaní oprávnenosť nárokov uplatnených prihláškou, ktorú preukázal práve listinami o uznaní dlhu v konaní o určenie popretej pohľadávky.

Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozhodnutie prvostupňového súdu ako vecne správne potvrdiť a zaviazať žalobcu k náhrade trov odvolacieho konania v prípade, ak odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu potvrdí. Tvrdenia odvolateľa uvedené v odvolaní označil za účelové i vzhľadom k tomu, že počas súdneho konania mali účastníci právnych úkonov a to uznania dlhu a dohody o aplikácii ustanovení Obchodného zákonníka diametrálne odlišné verzie o okolnostiach, za akých k podpísaniu uvedených listín došlo, čo vzbudzuje podozrenie o ich nevieryhodnosti a pokiaľ v konaní vypočutí svedkovia uvádzali, že ústne opakovane predchádzajúceho správcovi uvádzali, že pohľadávka z dôvodu uznania nie je premlčaná, ak boli tieto tvrdenia pravdivé nie je zrejmé, z akého dôvodu neboli už predchádzajúcemu správcovi predložené listiny, ktoré tieto tvrdenia dokladajú a jednoznačne preukazujú. Keďže k predloženiu týchto listín nedošlo nebolo možné, aby predchádzajúci správca z iných zdrojov zisťoval existenciu prípadných možných skutočností, ktoré žalobca v prihláške vôbec neuviedol, ani ich nenaznačil. Predchádzajúci správca správne postupoval, keď zákonom prihlásenú pohľadávku ako premlčanú z dôvodu jej vymáhateľnosti poprel, keď v čase prieskumu pohľadávok nemal k dispozícii žiaden relevantný dôkaz, ktorý by preukazoval opak.

Odvolaciemu súdu bolo ešte dňa 15. 12.2014 doručené vyjadrenie odvolateľa k vyjadreniu žalovaného, v ktorom zopakoval skutočnosti už uvedené v odvolaní a poukázal i na ďalšie nedostatky, ktoré voči rozhodnutiu prvostupňového súdu namietal a k podaniu pripojil i čestné vyhlásenie H. E., bývalého konateľa úpadcu zo dňa 16.1.2014, podľa ktorého bol prítomný ako bývalý konateľ pri stretnutiach Ing. J. - konateľa úpadcu s Mgr. S. M., predchádzajúcim správcom.

Uvedené podanie bolo doručené po uplynutí lehoty na podanie odvolania, preto sa ním odvolací súd nezaoberal.

Odvolací súd vec prejednal podľa § 212 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého je rozsahom a dôvodmi odvolania viazaný a podľa § 214 ods. 2 O.s.p. o odvolaní rozhodol bez nariadenia ústneho pojednávania rozsudkom podľa § 156 ods. 1,3 O.s.p., ktorý verejne vyhlásil, keď miesto a čas verejného vyhlásenia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Trnave v lehote najmenej päť dní pred jeho vyhlásením. Účastníkov konania ani ich právnych zástupcov o mieste a čase verejného vyhlásenia rozsudku osobitne elektronickými prostriedkami neupovedomoval, pretože o túto možnosť nepožiadali (§ 45 ods. 4 O.s.p.).

V súvislosti s podanými opravnými prostriedkami odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že rozsah prieskumu vykonaného v rámci odvolacieho konania je zásadne daný odvolaním (§ 212 ods. 1 O.s.p.), podľa ktorého je odvolací súd viazaný návrhom odvolateľa, ktorý zahrňuje v sebe jednak kvalitatívnu ako i kvantitatívnu stránku a sám odvolateľ si spravidla určuje rozsah, v akom má byť napadnuté rozhodnutie odvolacím súdom preskúmané a dôvody, z ktorých má byť preskúmané.

Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

Odvolací súd poukazuje i na uznesenie Ústavného súdu SR spis. zn. podľa ktorého „odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, pokiaľ zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní“.

Dokazovanie v rozsahu vykonanom prvostupňovým súdom odvolací súd považuje za dostatočné, v ktorom sa prvostupňový súd podrobne zaoberal všetkými v konaní zistenými skutočnosťami, tieto správne jednotlivo i v ich vzájomnej súvislosti vyhodnotil a právny záveru, ku ktorému dospel a ktorý vyjadril vo vyhlásenom výroku rozsudku je správny, dostatočne kvalifikovane odôvodnený a odvolací súd sa s ním stotožňuje.

Na zdôraznenie správnosti rozhodnutia prvostupňového súdu i v spojení s odvolacími dôvodmi považuje odvolací súd za potrebné vyporiadať sa s námietkami, ktoré odvolateľ vzniesol v podanom odvolaní najmä v súvislosti s poukazom na to, že ním podaná prihláška, ktorou si prihlásil pohľadávku v lehote na prihlasovanie pohľadávok, spĺňa všetky náležitosti vyžadované v ust. § 29 ods. 1 zák. č. 7/2005 Z.z.

Uvedené tvrdenie prvostupňový súd a rovnako ani odvolací súd nespochybňuje. Pohľadávka žalobcu ale nebola popretá z dôvodu nedostatkov prihlášky. Ak by prihláška mala nedostatky, tak by správca na takúto prihlášku v konkurze vôbec neprihliadal. Žalobca bol neúspešný v konaní nie pre chýbajúcu náležitosť prihlášky.

Zo znenia § 29 ods. 6 ale jednoznačne vyplýva, že k prihláške sa pripájajú i listiny preukazujúce údaje uvedené v prihláške, za ktoré je potrebné jednoznačne považovať i listinu - uznanie dlhu, ktorá povinnosť prislúcha veriteľovi, ktorý ak týmito listinami disponuje, má ich pripojiť k prihláške, pretože inak sa vystavuje nebezpečenstvu, že správca prihlásenú pohľadávku poprie. Je možné, že nie všetky pohľadávky je možné doložiť prislúchajúcou listinou, ale v konkrétnom súdenom prípade uvedené listiny podľa žalobcu existovali v čase podania prihlášky, preto bolo povinnosťou žalobcu ich k prihláške pripojiť. Žalobca ale tak neurobil, čím sa svojim postojom a konaním sám vystavil nebezpečenstvu popretia prihlásenej pohľadávky z dôvodu premlčania, čo sa i v tomto prípade stalo. Podľa ust. § 32 sa žalobca ako konkurzný veriteľ môže dovolávať svojho práva len z právneho dôvodu uvedeného v prihláške a tým bola zmluva o pôžičke a zmluva o dielo, ktorý nárok bol podľa správcu premlčaný a tým nevymáhateľný. Skutočnosti a dôkazy o tom, že k premlčaniu nedošlo žalobca predložil až v žalobe o určenie vymáhateľnosti pohľadávky v incidenčnom konaní, teda sa nároku, ktorý bol práve z dôvodu nevymáhateľnosti popretý, domáhal na základe listinných dôkazov, ktoré v prihláške neuviedol, čo malo za následok zamietnutie žaloby prvostupňovým súdom ( R 32/2001).

Odvolací súd po oboznámení sa s obsahom napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu konštatuje, že prvostupňový súd konal v medziach svojej právomoci, keď príslušné právne ustanovenia podstatné pre posúdenie veci správne interpretoval a aplikoval, jeho úvahy vychádzajú z konkrétnych faktov, ktoré sú logické a právne akceptovateľné, rozhodnutie je náležite odôvodnené, preto odvolací súd nemá za to, že by vydaním rozhodnutia došlo k porušeniu práv účastníka konania na právo konať pred súdom a tento odvolací dôvod označuje odvolací súd za zjavne neopodstatnený.

Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd rozhodnutie prvostupňového súdu v celom rozsahu podľa § 219 ods. 2 O.s.p. potvrdil, keď sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými zisteniami a právnymi závermi prvostupňového súdu obsiahnutými v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré v podrobnostiach odkazuje.

O trovách odvolacieho konania súd rozhodol podľa § 224 ods. 3 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešnému žalovanému priznal nárok na náhradu trov právneho zastúpenia v rozsahu jedného úkonu právnej pomoci - vyjadrenie k odvolaniu v hodnote 61,87 eur, k tomu paušálna náhrada vo výške 8,04 eur, je celkom 69,91 eur, čo je v súlade s vyhl. č. 655/2004 Z.z.

Senátom odvolacieho súdu bolo toto rozhodnutie prijaté v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.