Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13Cob/208/2015

Uznesenie

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací v právnej veci žalobcu: TATRA SPC20, s.r.o., so sídlom Roveň 215, 033 01 Podtureň, IČO: 45 363 803, zastúpeného zástupcom: advokátska kancelária Geško, Hulín a partneri, s.r.o., so sídlom Velehradská 33, 821 08 Bratislava, IČO: 35 922 907, proti žalovanému: Stredoslovenská energetika - Distribúcia, a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, v konaní o nahradenie prejavu vôle, o návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia, o odvolaní žalobcu proti uzneseniu Okresného súdu Žilina č.k. -62 zo dňa 7.4.2015

rozhodol:

Uznesenie Okresného súdu Žilina č.k. -62 zo dňa 7.4.2015 potvrdzuje.

odôvodnenie:

Napadnutým uznesením okresný súd návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zo dňa 26.02.2015 v celom rozsahu zamietol. Okresný súd poukázal na žalobu zo dňa 26.2.2015, ktorou sa žalobca domáhal, aby súd nahradil prejav vôle žalovaného, ktorým uzatvorí zmluvu o dodávke elektriny na krytie strát a zmluvu o doplatku so žalobcom. Žalobu skutkovo odôvodnil tým, že je výrobcom elektriny s právom na podporu podľa zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby (ďalej len „zákon č. 309/2009 Z.z.“ alebo „zákon“). Výrobné zariadenie žalobcu FVE Galovany G3 s inštalovaným výkonom 0,995 MW, ktoré je umiestnené v Obci Galovany, bolo uvedené do prevádzky dňa 11.5.2011. Cenovým rozhodnutím úradu pre reguláciu sieťových odvetví (ďalej len „ÚRSO“) č. 0034/2014/E-OZ zo dňa 19.9.2013 bola pre žalobcu schválená na roky 2014 až 2026 pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 382,61 Eur/MWh. Podpora trvajúca do roku 2026 sa poskytuje prednostným prístupom do distribučnej sústavy, odberom elektriny prevádzkovateľom regionálnej distribučnej sústavy, do ktorej je výrobné zariadenie pripojené, za cenu elektriny na straty a poskytnutím doplatku. Výrobné zariadenie žalobcu je pripojené do distribučnej sústavy žalovaného, ktorý zabezpečuje uvedenú podporu. Za tým účelom účastníci na každý kalendárny rok uzatvárajú zmluvu o doplatku a zmluvu o výkupe elektriny na krytie strát. Žalovaný listom doručeným žalobcovi dňa 29.12.2014 oznámil, že pre rok 2015 nemá nárok na podporu podľa zákona z dôvodu, že porušil povinnosti podľa zákona. Žalobca mal porušiť povinnosť ustanovenú v § 4 ods. 2 písm. c) veta pred bodkočiarkou zákona, podľa ktorého výrobca elektriny s právom na podporu je povinný oznámiť Úradu a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa § 3 ods. 1 písm. b) a c), vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny, vždy k 15-temu dňu na nasledujúci kalendárny rok. Žalobca namietol, že oznamovaciu povinnosť si splnil zaslaním oznámenia o uplatnení podpory žalovanému dňa 19.8.2014 a zverejnením údajov o plánovanej výrobe elektriny na päť rokov vopred na svojom webovom sídle. Predpokladaný objem vyrobenej elektriny do roku 2026 je obsahom aj cenového výmeru vydaného ÚRSO, a teda žalovaný týmito informáciami fakticky disponoval už pred 15.8.2014. Ani prípadné nesplnenie alebo omeškanie so splnením oznamovacej povinnosti podľa žalobcu neodôvodňuje uplatnenie sankcie podľa § 4 ods. 3 zákona, ktoré ako podmienku pre zánik práva na podporu určuje nesplnenie všetkých povinností podľa § 4 ods. 2 nielen niektorej z nich. Žalobca tiež poukázal na uvedenie svojho výrobného zariadenia do prevádzky dňa 11.5.2011, na základe čoho sa podmienky podpory výroby elektriny spravujú zákonom v znení účinnom do 31.12.2013, podľa ktorého

nesplnenie oznamovacej povinnosti nemá za následok stratu práva na podporu. Žalobca poukázal na § 18e zákona, v zmysle ktorého zostávajú podmienky podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov pri zariadení, ktoré bolo uvedené do prevádzky pred 1. januárom 2014, zachované podľa doterajších predpisov.

Súčasťou žaloby vo veci samej bol aj návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým žiadal žalobca uložiť žalovanému povinnosť zabezpečovať pre žalobcu v kalendárnom roku 2015 podporu výroby elektrickej energie z výrobného zariadenia žalobcu prednostným prístupom do distribučnej sústavy, odobratím celého objemu vyrobenej a dodanej elektrickej energie, a to za cenu elektrickej energie 382,61 Eur/MWh schválenú rozhodnutím ÚRSO č. 0034/2014/E-OZ v súlade s § 3 ods. 1 písm. b) a c) a § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, a to až do právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov pre rok 2015 žalobca odôvodnil vyjadreniami žalovaného z 29.12.2014 a z 9.3.2015, z ktorých vyplynulo, že žalovaný zotrváva na stanovisku, podľa ktorého odmieta so žalobcom uzatvoriť zmluvu o výkupe elektriny a zmluvu o doplatku na rok 2015, čím je ohrozené pripojenie zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy a odoberanie vyrobenej elektrickej energie, v dôsledku čoho dôjde k úplnému zastaveniu výroby a žalobcovi hrozí vážna hospodárska ujma, ktorá môže mať až likvidačný charakter. Predpokladaná výška tržieb z predaja vyrobenej elektriny v roku 2015 predstavuje sumu 438.088,45 Eur. Neposkytnutím podpory je žalobcovi znemožnené riadne a včasné plnenie záväzkov voči úverovému veriteľovi, ktorého bol nútený požiadať o odklad platenia leasingových splátok. Žalobcovi tak hrozí vypovedanie leasingovej zmluvy. Nariadením predbežného opatrenia žalovanému nevznikne ujma, ktorá by bola neprimeraná vo vzťahu k výhode plynúcej z predbežného opatrenia žalobcovi. Žalovaný, podľa názoru žalobcu, nie je subjektom oprávneným rozhodnúť o strate nároku na podporu.

Okresný súd sa pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia oboznámil s prílohami návrhu tvorenými návrhom zmluvy o doplatku a zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát na rok 2015, rozhodnutím ÚRSO č. 0034/2014/E-OZ, potvrdením ÚRSO o pôvode elektriny z obnoviteľných zdrojov, Zmluvou o doplatku uzatvorenou medzi účastníkmi dňa 31.1.2014 a písomnou korešpondenciou účastníkov. Okresný súd s prihliadnutím na § 102 ods. 1 veta prvá a § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. konštatoval, že predbežné opatrenie je jedným zo zabezpečovacích inštitútov v civilnom procese, ktorého účelom je poskytnutím dočasnej a provizórnej úpravy právnych pomerov zabrániť nepriaznivým následkom, ktoré by mohli pred začatím konania alebo v už začatom konaní nastať. Rýchlu a účinnú ochranu možno poskytnúť len za predpokladu, že súd nebude vykonávať dokazovanie v rozsahu vyžadovanom v základnom konaní ani prihliadať na všetky procesné formality. Spoľahlivosť dôkazných prostriedkov sa podrobuje skúmaniu iba na úrovni tzv. osvedčovania, ktorého výsledkom je prijatie záveru o vysokej miere pravdepodobnosti v návrhu obsiahnutých skutočností. S ohľadom na tvrdenia žalobcu je podľa okresného súdu nepochybné, že žalobca sa domáha nariadenia predbežného opatrenia za účelom zabezpečenia dočasnej úpravy pomerov účastníkov.

Okresný súd konštatoval, že medzi účastníkmi je sporné splnenie oznamovacej povinnosti ako základnej podmienky pre uplatnenie práva na podporu v zmysle § 4 ods. 1 písm. b) a c) zákona, pričom účastníci majú rozdielny názor aj na konkrétnu právnu úpravu, ktorou sa ich vzájomný vzťah má spravovať. Definitívne vyriešenie týchto otázok bude predmetom konania vo veci samej a pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia hodnotil okresný súd výlučne skutočnosti významné pre záver, či úprava pomerov účastníkov konania je skutočne potrebná na zabezpečenie účelu sledovaného žalobcom, ktorým je poskytnutie ochrany pred ujmou vedúcou k jeho likvidácii, a to vo väzbe na to, čoho sa žalobca domáha žalobou vo veci samej. Okresný súd s ohľadom na veľké množstvo obdobných návrhov poukázal na názor, ktorý si osvedčil vo svojej doterajšej rozhodovacej činnosti a v zmysle ktorého konštatoval splnenie podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia z dôvodu finančnej ujmy na strane žalobcu spôsobenej absolútnym výpadkom podpory v priebehu roka 2015. Podobnú argumentáciu predložil v podanom návrhu na nariadenie predbežného opatrenia aj žalobca, ktorý poukázal na stratu tržieb. Okresný súd uviedol, že táto situácia sa vyhlásením obchodnej spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.2.2015 zmenila, nakoľko Stredoslovenská energetika, a.s. podľa tohto vyhlásenia bola s účinnosťou od 1.1.2015 poverená žalovaným zabezpečiť odber elektriny podľa § 4 ods. 1 písm. b) zákona s výrobcami elektriny, ktorí spĺňajú podmienky na získanie podpory. Zároveň Stredoslovenská energetika, a.s. vyhlásila, že je pripravená s výrobcom, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení. Tento dôkaz, ktorý súd nadobudol vo veci sp. zn. a tiež v ďalších veciach, považuje okresný súd za významný pre vyhodnotenie návrhu

na nariadenie predbežného opatrenia vo vzťahu k osvedčeniu alebo neosvedčeniu potreby zásahu do právnych vzťahov účastníkov. Z tohto vyhlásenia vyplynulo, že žalobca má možnosť zabezpečiť odber vyrobenej elektriny v priebehu roka 2015 za trhovú cenu uzatvorením zmluvy so spoločnosťou Stredoslovenská energetika, a.s. Ponúkaná trhová cena je síce výrazne nižšia ako cena, na ktorú by mal žalobca nárok podľa rozhodnutia ÚRSO, nakoľko sa však jedná o obchodno-právny záväzkový vzťah, nie je vylúčené ďalšie jednanie zmluvných strán o otázke konečnej výšky ceny. Uzavretím takejto zmluvy sa výška hroziacej ujmy žalobcovi výrazne zníži, a preto tvrdenie žalobcu o ujme vedúcej až k jeho likvidácii nie je osvedčené. Akceptovaním návrhu spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., môže žalobca čiastočne predísť vzniku škody bez zásahu do právnych vzťahov účastníkov konania.

Okresný súd preto dospel k záveru o nesplnení podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia spočívajúcej v osvedčení bezprostredne hroziacej ujmy. Okresný súd konštatoval, že dôvodnosť a potrebu poskytnutia súdnej ochrany nariadením predbežného opatrenia žalobca nepodporil ďalším argumentom okrem straty tržieb vedúcej k vypovedaniu leasingovej zmluvy. Uvedenú leasingovú zmluvu však žalobca nepredložil a ani ju nešpecifikoval, čím neosvedčil jej existenciu ani to, čo je predmetom leasingu, ako sú nastavené splátky a ako sú upravené sankcie v prípade omeškania dlžníka s ich úhradou. Žalobca tiež neosvedčil skutočnosť, že požiadal leasingového prenajímateľa o odklad splátok. Ohrozenie prevádzky a riadneho chodu zariadenia na výrobu elektrickej energie z dôvodu vypovedania leasingovej zmluvy tak zostalo výlučne v rovine neosvedčeného tvrdenia žalobcu. Okresný súd poukázal tiež na právny stav medzi účastníkmi, ktorý napriek tomu, že je upravený zákonom č. 309/2009 Z.z., neznamená, že by účastníci stratili postavenie podnikateľských subjektov vykonávajúcich podnikateľskú činnosť za účelom dosiahnutia zisku a na vlastnú zodpovednosť. Účastníci konania sú si preto rovní v tom zmysle, že obmedzenie žalovaného, proti ktorému predbežné opatrenie smeruje, musí zodpovedať miere porušenia alebo ohrozenia práva žalobcu. Okresný súd je preto povinný skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasahuje do právnych vzťahov účastníkov. Okresný súd z verejne dostupných informácií z internetových stránok ÚRSO konštatoval, že splnenie oznamovacej povinnosti je spochybnené v prípade viac ako 500 subjektov v rámci Žilinského a Banskobystrického kraja. Za takéhoto stavu by ukladanie povinnosti dočasne zabezpečiť poskytovanie podpory mohlo mať pre žalovaného nezvratné následky, keďže finančné zdroje na poskytnutie podpory vychádzajú z osobitnej tarify určenej ÚRSO práve na základe celkového počtu výrobcov, ktorí si do 15. augusta uplatnili právo na podporu na ďalší kalendárny rok. Ak ÚRSO nezaradil žalobcu medzi subjekty, ktorým v roku 2015 bude poskytnutá podpora, žalovaný by v dôsledku nariadenia predbežného opatrenia bol povinný znášať náklady na podporu žalobcu bez zabezpečenia ich finančného krytia a bez možnosti tento stav ovplyvniť, čím by došlo k neprimeranému zásahu do jeho právneho postavenia. Ohľadom trov konania okresný súd konštatoval, že o trovách predbežného opatrenia bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí vo veci samej v súlade s ust. § 145 O.s.p.

Proti tomuto uzneseniu podal v zákonnej lehote žalobca odvolanie z dôvodu, že okresný súd nesprávne právne posúdil vec a nedostatočne zistil skutkový stav, resp. dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. K určeniu osobitnej tarify žalobca uviedol, že tieto poplatky stanovuje ÚRSO na základe podkladov a výpočtov žalovaného, ktorý priamo ovplyvňuje ich výšku. Z rozhodnutia ÚRSO č. 0328/2014/E zo dňa 19.08.2014 vyplýva, že žalovaný informoval ÚRSO listom zo dňa 07.08.2014 o vývoji financovania podpory výroby elektriny z obnoviteľných zdrojov, tzn. ešte pred dátumom, kedy mal obdržať všetky oznámenia od výrobcov. Žalovaný tak týmito informáciami disponoval už predtým z iných zdrojov. Vzhľadom k tomu, že voči ÚRSO si žalobca jednoznačne splnil včas svoju notifikačnú povinnosť, je zrejmé, že subjektom, ktorý na zoznam výrobcov, ktorí stratili právo na podporu, zaradil žalobcu, je práve žalovaný a ÚRSO takýto zoznam len zverejnil. Žalovaný tak sám spôsobil, že za žalobcu a ďalších výrobcov nebude vyberaná tarifa za prevádzkovanie systému (TPS). Ak je medzi účastníkmi sporné, či povinnosť žalobcu bola splnená, nemal žalovaný dôvod dávať žalobcu na takýto zoznam a následne tvrdiť, že musí znášať náklady výrobcov bez zabezpečenia ich finančného krytia a bez možnosti tento stav ovplyvniť. Žalobca tiež poukazuje na skutočnosť, že list s upozornením o strate podpory zo dňa 17.12.2014 bol doručený žalobcovi 29.12.2014, a teda žalobca nemal čas sa na vzniknutú situáciu pripraviť. Žalobca trvá na tom, že svoje zákonné povinnosti splnil, keď žalovanému zaslal oznámenie o uplatnení podpory vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny dňa 19.08.2014, pričom zákon uvádza termín 15.08.2014, ale potrebnými informáciami žalovaný disponoval už v zákonnom termíne, keďže: a) všetky údaje o plánovanej výrobe elektriny na 5 rokov dopredu sú uložené na webovom portáli www.isom.sk <http://www.isom.sk>, ku ktorému má žalovaný prístup, b) ÚRSO vydalo žalobcovi právoplatné cenové výmery platné do roku 2026, ktoré boli žalovanému zasielané v rámci

uzatvárania zmlúv na rok 2014. Žalobca pritom uvádza, že žalovaný nerobí odhady odobratej elektriny sčítavaním z tabuliek, ktoré dostane od jednotlivých výrobcov, ale na základe elektronických údajov, ktoré sú zadané do systému OKTE na 5 rokov a zákonná notifikačná povinnosť je čisto formalitou, ktorej nesplnenie nemá na žalovaného žiadny vplyv. Z formulácie § 4 ods. 3 zák. č. 309/2009 Z.z. vyplýva, že výrobca elektriny s právom na podporu, ktorý nesplní povinnosť podľa ods. 2, si nemôže na vyrobenú elektrinu uplatniť právo podľa ods. 1 písm. b) a c) na nasledujúci kalendárny rok. Z takejto formulácie tak podľa žalobcu vyplýva, že nemožnosť uplatniť právo na podporu je dôsledkom nesplnenia všetkých povinností podľa ods. 2 a nie iba jednej z nich. Nejde teda o čiastkové nesplnenie povinností v jednom z bodov, ani o omeškanie so splnením takejto povinnosti, najmä v prípade, ak žalovaný pred 15.08.2014 potrebnými informáciami disponoval. Navyše sa podľa § 18e zákona na zariadenie žalobcu uvedené do prevádzky pred 01.01.2014 sankcia nemožnosti uplatniť si právo na podporu nemôže zo zákona vzťahovať. Ak je aj žalovaný presvedčený o nesplnení notifikačnej povinnosti žalobcu, nie je oprávnený o strate práva rozhodnúť zaslaním nejasne formulovaného listu. Okresný súd sa nevyporiadal so skutočnosťou, že zákonom garantované právo na podporu je žalobcovi v právnom štáte upierané rozhodnutím súkromnej akciovej spoločnosti bez možnosti sa voči nemu brániť. Žalobca nesúhlasil ani so stanoviskom žalovaného ohľadom hroziacej škody v prípade, ak aby žalobca podporu nevrátil. Ak sa preukáže, že žalobca nárok na podporu pre rok 2015 stratil, bude žalovaný oprávnený v ďalších rokoch započítať svoju pohľadávku na vrátenie podpory voči pohľadávke žalobcu za odoberanú elektrinu. Žalobca nesúhlasil s názorom okresného súdu, že vyhovením predbežnému opatreniu by došlo k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného. Vyplatením podpory žalovanému nehrozí úplná hospodárska likvidácia a strata majetku, ako je tomu na strane žalobcu, keďže žalobca nemá iný príjem ako z predaja elektriny. Ani uzavretie zmluvy o dodávke elektriny za trhovú cenu negarantuje, že nedôjde k hospodárskej likvidácii žalobcu, keďže príjmy ani v takomto prípade nebudú stačiť na platenie záväzkov žalobcu. Leasingová splátka žalobcu je 279.888 Eur za rok 2015, pričom príjmy z predaja elektriny za trhovú cenu by boli cca 40.000 Eur za rok. Žalovaný pritom žalobcovi stále účtuje poplatky za distribučné služby vo výške viac ako 20.792,16 Eur ročne. Žalobca tak žiadal uznesenie okresného súdu zmeniť a návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť.

Žalobca podaním zo dňa 25.5.2015, doručeným krajskému súdu dňa 28.05.2015, doplnil odôvodnenie ním podaného odvolania v tom smere, že prvostupňový súd sa nevyporiadal s tým, že zákonom garantované právo na podporu je žalobcovi upierané faktickým rozhodnutím súkromnej akciovej spoločnosti bez možnosti sa voči tomu brániť. Žalobca svoje tvrdenie podporil predložením uznesenia Krajského súdu v Žiline č.k. -55 zo dňa 31. marca 2015, ktorým bolo zastavené konanie vo veci zrušenia rozhodnutia žalovaného, ktorým tento zmenil rozhodnutie URSO zo dňa 16.10.2013, v ktorom ÚRSO v súlade so zákonom č. 309/2009 Z.z. pre regulovaný subjekt NAS TRADE, s.r.o. schválil na rok 2014-2025 pevnú cenu elektriny pre stanovenie doplatku vo výške 425,12 Eur/MWh, vyrobenej zo slnečnej energie. Krajský súd svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je orgánom štátnej správy na úseku energetiky, zákon o energetike mu nepriznáva rozhodovacie právomoci, a preto jeho list považoval za faktický úkon prevádzkovateľa distribučnej sústavy. Žalobca považoval za neprípustné, aby mu žalovaný na základe svojvoľnej úvahy obyčajným listom fakticky uložil sankciu vo výške 438.088,45 Eur, čo zodpovedá predpokladanej výške tržieb z predaja vyrobenej elektrickej energie. Právo žalobcu na podporu je možné odňať iba aktom aplikácie práva vydaným na základe zákona, pričom takéto obmedzenie alebo odňatie práva musí byť dané administratívnym rozhodnutím vydaným príslušným orgánom v správnom konaní. Žalobca má za to, že žalovaný nerobí odhady manuálnym sčítavaním údajov z tabuliek, ale na základe elektronických údajov, ktoré sú zadávané do systému OKTE na 5 rokov. Podľa žalobcu tak zákonnú povinnosť podľa § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. splní každý, kto akýmkoľvek spôsobom vykoná prejav vôle, ktorým prevádzkovateľovi distribučnej sústavy a úradu poskytne požadované informácie. Žalobca e-mailovým podaním, doručeným krajskému súdu dňa 16.6.2015, doplnil listinné dôkazy k odvolaniu. Jedná sa o list zo dňa 5.6.2015, v ktorom sa konštatuje strata práva na uplatnenie podpory výrobného zariadenia žalobcu pre kalendárny rok 2015 s tým, že dodávka elektriny z tohto zariadenia nie je zmluvne pokrytá, čo znamená, že žalobca dodáva do sústavy bez platnej zmluvy a bez riešenia zodpovednosti za odchýlku vytváranú v sústave dodávkou elektriny z jeho zariadenia. Žalobca bol požiadaný o uzatvorenie zmluvy na zabezpečenie odberu elektriny a prenesenie zodpovednosti za odchýlku s tým, že v prípade, ak bude zmluva uzatvorená s SSE, vykúpi SSE vyrobenú elektrinu za aktuálne trhové ceny. Ak k uzatvoreniu zmluvy o výkupe elektriny a prevzatí zodpovednosti za odchýlku nedôjde, bude SSE nútená podniknúť kroky vedúce k vyradeniu zariadenia z bilančnej skupiny SSE a k riešeniu neoprávnenej zmluvne nepokrytej dodávky elektriny zariadením žalobcu.

Žalobca k tomuto listu uviedol, že je z neho zrejmé, že ak nepristúpi k uzatvoreniu zmluvy o dodávke elektriny za trhové ceny, dôjde k ohrozeniu pripojenia zariadenia žalobcu do distribučnej sústavy a odoberania objemu vyrobenej elektrickej energie, čím dôjde k úplnému zastaveniu výroby elektriny v jeho zariadení a k jeho úplnej hospodárskej likvidácii. Žalobca je názoru, že uzavretím zmluvy o dodávke elektriny by došlo k zneprehľadneniu a znejasneniu právneho postavenia účastníkov, pretože v prípade úspechu žalobcu v spore bude medzi ním a žalovaným uzavretá zmluva o dodávke elektriny na krytie strát a zmluva o doplatku a zároveň zmluva o dodávke elektriny za trhové ceny. Výzva na uzatvorenie zmluvy je podľa žalobcu formou nátlaku zo strany žalovaného, ktorým chce docieliť potvrdenie ním tvrdeného právneho postavenia žalobcu ako subjektu, ktorý právo na podporu stratil. Žalobca tiež poukázal na skutočnosť, že vzhľadom na úplný výpadok príjmov v roku 2015 nemá finančné prostriedky na bežnú údržbu svojho výrobného zariadenia - kosenie pozemku, na ktorom je zariadenie postavené, umývanie fotovoltaických panelov a podobne, ako to vyplýva z priloženej fotodokumentácie .

Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal vec v medziach ust. § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a napadnuté uznesenie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3:0.

Podľa ust. § 102 ods. 1 O.s.p., ak treba po začatí konania dočasne upraviť pomery účastníkov alebo zabezpečiť dôkaz, pretože je obava, že neskôr ho nebude možné vykonať alebo len s veľkými ťažkosťami, súd na návrh neodkladne nariadi predbežné opatrenie alebo zabezpečí dôkaz.

Podľa ust. § 76 ods. 1 písm. f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.

Odvolací súd po preskúmaní veci podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 205 ods. 3 O.s.p. v intenciách podaného odvolania žalobcu a jeho dôvodov uvádza, že sa stotožnil s napadnutým uznesením okresného súdu o zamietnutí návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia ako s vecne správnym rozhodnutím a odkazuje na podstatné dôvody napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa v preskúmavanej časti o nesplnení podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia.

Na zdôraznenie vecnej správnosti napadnutého uznesenia okresného súdu a vo vzťahu k odvolacím dôvodom žalobcu krajský súd uvádza, že vo všeobecnosti je cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní provizórna, t.j. dočasná úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia obidvoch kumulatívnych podmienok tak, ako sú tieto uvádzané v ust. § 75 ods. 2 O.s.p., a to: 1/ osvedčenie nároku, ktorému sa má predbežným opatrením poskytnúť ochrana, 2/ osvedčenie, resp. odôvodnenie nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy alebo potreby dočasnej úpravy pomerov účastníkov súdneho konania, resp. reálnej obavy, že výkon súdneho rozhodnutia by bol ohrozený. Cieľom predbežných opatrení v občianskom súdnom konaní je provizórna úprava pomerov účastníkov konania za stavu osvedčenia obidvoch týchto kumulatívnych podmienok. Predbežné opatrenie nie je možné vydať len na základe tvrdení žalobcu bez toho, aby boli osvedčené aspoň základné skutočnosti umožňujúce záver o opodstatnenosti návrhu vo veci samej. Dôvodnosť návrhu treba skúmať z hľadiska skutkového i z hľadiska právneho. Z hľadiska skutkového je základným predpokladom pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia taký stupeň presvedčivosti osvedčenia skutkových okolností tvrdených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, pri ktorom je dôvodný predbežný záver, že tvrdené skutkové okolnosti sú pravdivé. Z hľadiska právneho je predpokladom úspešnosti nároku to, že z tvrdených a primerane osvedčených skutkových okolností možno vyvodiť predbežný záver o pravdepodobnom úspešnom uplatnení alebo bránení práva toho, kto nariadenie predbežného opatrenia žiada. To znamená, že zo skutočností uvedených v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia a dokladov k nemu pripojených sa dá urobiť záver o dostatočnej miere osvedčenia návrhu na nariadenie predbežného opatrenia.

Krajský súd za rešpektovania zákonných podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia podľa ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vychádzajúc zo stavu, ktorý mal osvedčený v čase svojho konania a rozhodovania o odvolaní proti uzneseniu okresného súdu, zistil, že žalobca vyrába elektrinu v zariadení s právom na podporu podľa zákona, pričom podľa rozhodnutia ÚRSO č. 0034/2014/E-OZ zo dňa 19.9.2013 (č.l. 15 spisu) bola žalobcovi na roky 2014 až 2026 schválená pevná cena elektriny pre stanovenie doplatku vo

výške 382,61 Eur/MWh vyrobenej zo slnečnej energie v zariadení FVE Galovany G3. Žalovaný listom zo dňa 17.12.2014 (č.l. 32 spisu) žalobcovi oznámil, že na základe informácie od ÚRSO a podľa skutočností, ktorými žalovaný disponuje, bolo preukázané, že zariadenie žalobcu stratilo právo na uplatnenie podpory podľa zákona pre kalendárny rok 2015 z dôvodu nesplnenia povinnosti výrobcu elektriny uvedených v § 4 zákona. Zároveň žalovaný žalobcovi odporučil, aby od 1.1.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny formou zmluvy o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalobca listom zo dňa 14.1.2015 (č.l. 33 spisu) žiadal o uzatvorenie zmluvy o výkupe elektriny na krytie strát a zmluvy o doplatku s tým, že svoje povinnosti považuje za splnené. Zo zoznamu výrobcov elektriny, ktorí pre rok 2015 stratili právo na podporu, uverejneného na webovom sídle ÚRSO (č.l. 74, 75 spisu) a predloženého do súdneho spisu žalovaným, krajský súd zistil, že ohľadom zariadenia žalobcu je uvedené splnenie povinnosti podľa § 4 ods. 2 zákona č. 309/2009 Z.z. vo vzťahu k ÚRSO a nesplnenie tejto povinnosti vo vzťahu k žalovanému. Podľa žalovaným predloženého vyjadrenia spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 17.02.2015 (č.l. 76 spisu) Stredoslovenská energetika, a.s. potvrdila, že je pripravená s každým výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory, uzatvoriť zmluvu, ktorou za trhovú cenu 34,61 Eur/MWh vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom v jeho zariadení. Žalobca ako prílohu podaného odvolania predložil leasingovú zmluvu č. 300701 uzatvorenú medzi leasingovým prenajímateľom UniCredi Leasing Real Estate s.r.o., Bratislava ako prenajímateľom a žalobcom ako nájomcom, podľa ktorej je predmetom leasingu fotovoltaická elektráreň Galovany G4. Žalobca ako prílohu doplnenia odvolania zo dňa 10.6.2015 predložil list spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s. zo dňa 5. júna 2015 s obsahom uvedeným v predmetnom doplnení odvolania a fotodokumentáciu pozemku s umiestnením fotovoltaických panelov.

Krajský súd k otázke osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením dočasná ochrana, konštatuje, že v štádiu rozhodovania o nariadení predbežného opatrenia nie je možné vysloviť jednoznačný záver ohľadom skutkových a právnych otázok, ktoré sú v tomto smere medzi účastníkmi konania sporné. Otázka, či žalobca splnil povinnosť stanovenú v ust. § 4 ods. 2 písm. c) zákona č. 309/2009 Z.z. o podpore obnoviteľných zdrojov energie a vysoko účinnej kombinovanej výroby, podľa ktorého je výrobca elektriny s právom na podporu povinný oznámiť ÚRSO a prevádzkovateľovi regionálnej distribučnej sústavy uplatnenie podpory podľa ust. § 3 ods. 1 písm. b) a c) zákona vrátane predpokladaného množstva dodanej elektriny vždy k 15. augustu na nasledujúci kalendárny rok, a otázka, či sa na povinnosť doručiť toto oznámenie a následky stanovené zákonom pre prípad jej nesplnenia vzťahuje alebo nevzťahuje prechodné ust. § 18e ods. 1 tohto zákona, sú otázkami, ktoré budú predmetom konania vo veci samej. Práve z rozdielnosti argumentácie žalobcu a postoja žalovaného nielen v skutkových, ale aj právnych tvrdeniach možno konštatovať, že vo vzťahu k podmienke osvedčenia nároku žalobcu sa nevyhnutne vyžaduje dokazovanie vo veci samej a zhodnotenie tohto nároku. Vzhľadom k tejto prvej podmienke pre posúdenie návrhu žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia postupoval okresný súd vecne správne, ak sa venoval druhej zákonnej podmienke, a to, či žalobca osvedčil potrebu, naliehavosť dočasnej úpravy pomerov medzi účastníkmi konania nariadením navrhovaného predbežného opatrenia, resp. či bola osvedčená reálnosť bezprostrednej a priamej hrozby, ujmy na strane žalobcu v prípade nenariadenia predbežného opatrenia.

S otázkou osvedčenia dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežným opatrením dočasná ochrana, súvisí aj odvolacia námietka žalobcu v tom smere, že výrobné zariadenie žalobcu bolo zaradené na zoznam subjektov, ktoré pre rok 2015 stratili nárok na podporu z dôvodu, že na tento zoznam zaradil výrobné zariadenie žalobcu práve žalovaný, čím mal žalovaný spôsobiť, že za žalobcu nebude vyberaná tarifa na prevádzkovanie systému (TPS). Otázka odôvodnenosti posudzovania výrobného zariadenia žalobcu ako zariadenia, ktoré pre rok 2015 nesplnilo podmienky pre priznanie podpory, je otázkou, ktorá sa bude riešiť v konaní vo veci samej. Rovnako predmetom konania vo veci samej bude námietka ohľadom výkladu ustanovenia § 4 ods. 2 zák. č. 309/2009 Z.z., vo vzťahu ku ktorému žalobca v podanom odvolaní namietol, že strata podpory prichádza do úvahy výlučne pri nesplnení súhrnne všetkých povinností žalobcu podľa tohto ustanovenia, a nie v prípade nesplnenia len jednej z týchto povinností. V štádiu rozhodovania o predbežnom opatrení nie je podľa krajského súdu priestor ani na posudzovanie odvolacej námietky žalobcu, že faktickým rozhodnutím žalovaného ako súkromnej akciovej spoločnosti malo byť žalobcovi odňaté právo na podporu, a námietok žalobcu v doplnení odvolania poukazom na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. -55 zo dňa 31. marca 2015, že prevádzkovateľ distribučnej sústavy nie je orgánom štátnej správy na úseku energetiky a nemá rozhodovacie právomoci podľa zákona č. 309/2009 Z.z., ktoré rovnako smerujú k preukázaniu prvej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia.

Žalobca v podanom odvolaní nesúhlasil s tvrdením žalovaného o jeho možnosti znížiť prípadnú hroziacu škodu zmluvou o dodávke elektriny za trhovú cenu s tým, že v takomto prípade by príjmy z predaja elektriny nepostačovali na platenie záväzkov žalobcu. Žalobca tak týmto odvolacím dôvodom namieta otázku posúdenia naplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, ktorou je v prejednávanom prípade nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. K tejto odvolacej námietke krajský súd uvádza, že žalobca, ktorý žiadal nariadiť predbežné opatrenie, bol povinný osvedčiť nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva nevyhnutná zákonná podmienka priamej naliehavosti, resp. reálnej hrozby nebezpečenstva, pre ktorú je potrebné nariadiť predbežné opatrenie. Žalobca nevyhnutnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov odôvodnil s poukazom na svoje tvrdenia, podľa ktorých mesačné náklady na prevádzku jeho výrobného zariadenia presahujú možný príjem žalobcu pri predaji elektriny vyrobenej v predmetnom zariadení za cenu elektrickej energie platnú na trhu.

Vo vzťahu k žalobcom tvrdeným negatívnym dopadom neposkytovania podpory vo forme doplatku považuje krajský súd za potrebné vyjadriť sa aj k samotnému mechanizmu poskytovania podpory podľa zákona č. 309/2009 Z.z. V zmysle tohto zákona je žalovaný ako distribučná spoločnosť povinný poskytovať podporu výrobcom elektriny z obnoviteľných zdrojov vo forme štátom garantovanej výkupnej ceny. Táto cena je, ako to vyplýva z vyjadrení účastníkov, výrazne vyššia, ako je bežná trhová cena. Výšku tejto ceny určuje ÚRSO osobitným rozhodnutím. Tvrdenie, že nezaradenie žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory ovplyvnil žalovaný, nebolo žalobcom osvedčené. Avšak bez ohľadu na príčinu nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory, za situácie spornosti zásadnej otázky, či žalobca splnil svoje povinnosti podľa zákona, by nariadením predbežného opatrenia, ktorým by sa žalovanému uložila povinnosť zabezpečovať pre žalobcu podporu vo forme doplatku podľa tohto zákona, došlo podľa názoru odvolacieho súdu k neprimeranému zásahu do právneho postavenia žalovaného. S ohľadom na nezaradenie žalobcu do zoznamu subjektov oprávnených poberať podporu, by žalovaný bol povinný znášať náklady žalobcu ako výrobcu elektriny bez zabezpečenia ich finančného krytia. Pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je pritom súd povinný v každom jednotlivom prípade skúmať, či predbežné opatrenie neprimerane nezasiahne do právnych vzťahov účastníkov. V prípade, ak by bolo požadovanému návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovené, žalobca by pre rok 2015 dosiahol stav, že by mu bez rozhodnutia vo veci samej bola vyplácaná plná podpora vo forme doplatku, hoci okolnosť, či žalobca pre rok 2015 podmienky pre splnenie nároku na vyplácanie doplatku splnil alebo nie, je medzi účastníkmi sporná. Nariadením predbežného opatrenia a vyplácaním doplatku zo strany žalovaného by pritom došlo k značnému zásahu do postavenia žalovaného, ktorý namietol, že v dôsledku nezaradenia žalobcu do zoznamu oprávnených poberateľov podpory nemá zabezpečené krytie doplatku, ktorý by podľa predbežného opatrenia musel žalobcovi vyplácať.

Žalobcom požadované predbežné opatrenie je tak podľa názoru krajského súdu v rozpore so zásadou proporcionality a primeranosti, nakoľko neprimeraným spôsobom zasahuje do právneho postavenia žalovaného. Zásah do práv dotknutej osoby v dôsledku nariadeného predbežného opatrenia by bol celkom zjavne neprimeraný vo vzťahu k právu, ktorému sa má vydaním predbežného opatrenia poskytnúť ochrana. Krajský súd vo všeobecnosti uvádza, že predbežné opatrenie musí byť navrhované tak, aby súd nemal pochybnosti, či v dôsledku predbežného opatrenia nevznikne neprimeraná ujma druhému účastníkovi. To znamená, že ujma žalovaného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia dočasne získa žalobca. Odvolací súd v tomto smere poukazuje aj na judikát č. 49/1995, podľa ktorého ...„predbežné opatrenie, ktorým sa podnikateľovi zakazuje nakladať s majetkom alebo jeho časťou, môže súd nariadiť len v takom rozsahu, aby s prihliadnutím na podnikateľskú činnosť žalovaného bolo primerané právu, ktorého budúci súdny výkon je ohrozený“. Z tohto rozhodnutia vyplýva nevyhnutnosť skúmania podmienky primeranosti nariadeného predbežného opatrenia vo vzťahu k právu, ktoré má predbežné opatrenia ochraňovať.

K možným finančným stratám, ktorými žalobca odôvodnil potrebu dočasnej úpravy pomerov účastníkov, poukazuje krajský súd na list žalovaného zo dňa 17.12.2014, v ktorom žalovaný žalobcovi odporučil, aby od 01.01.2015 zabezpečil odber vyrobenej elektriny zmluvou o dodávke elektriny s dodávateľom. Žalovaný predložil tiež vyjadrenie spoločnosti Stredoslovenská energetika, a.s., ktorá vyhlásila, že je pripravená s výrobcom elektriny, ktorý nesplnil podmienky na získanie podpory podľa zákona, uzatvoriť zmluvu, ktorou vykúpi elektrinu vyrobenú týmto výrobcom elektriny v jeho zariadení za trhovú cenu.

Krajský súd je potom názoru, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby s odberateľom uzatvoril zmluvu, na základe ktorej by bola elektrina vyrobená v predmetnom zariadení žalobcu dodávaná do distribučnej siete za trhovú cenu, čím by nepochybne došlo k zmierneniu negatívnych dopadov vyplývajúcich pre žalobcu z jeho nezaradenia do zoznamu subjektov oprávnených na poberanie podpory. Vo vzťahu k záveru ohľadom druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia nie je relevantné ani vyjadrenie žalobcu, že bol upozornený na možnosť vyradenia jeho zariadenia z bilančnej skupiny SSE, a.s., v prípade, že nebude uzavretá zmluva o výkupe elektriny za trhové ceny.

Na základe uvedeného potom krajský súd konštatuje nesplnenie druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to neosvedčenie potreby naliehavej úpravy pomerov účastníkov. Listinnými dôkazmi predloženými žalovaným bolo preukázané, že žalobcovi bola vytvorená možnosť, aby uzatvoril zmluvu na dodávku vyrobenej elektrickej energie za trhovú cenu. Táto trhová cena je síce výrazne nižšia ako cena určená rozhodnutím ÚRSO vo forme doplatku, avšak povinnosť doplácať túto cenu, ktorú žalobca žiadal uložiť predbežným opatrením žalovanému, považuje krajský súd za neprimeraný zásah do postavenia žalovaného. V prípade prijatia návrhu na uzavretie zmluvy o dodávke vyrobenej elektrickej energie za bežnú trhovú cenu má žalobca možnosť čiastočne predísť vzniku škody, ktorá podľa jeho tvrdení vzniká výrobou elektrickej energie v jeho zariadení bez poskytovania doplatku. Krajský súd považuje za potrebné poukázať aj na charakter účastníkov právneho vzťahu. Napriek tomu, že v danom prípade sa jedná o osobitný vzťah, do ktorého formou regulácie zasahuje štát prostredníctvom zákona č. 309/2009 Z.z., tak žalobca, ako aj žalovaný sú podnikateľmi a jedná sa o vzťah pri ich podnikateľskej činnosti. Pri týchto vzťahoch sú si v zásade tak žalobca ako aj žalovaný rovní vo svojich právach a povinnostiach, a preto prípadné obmedzenie, ktoré by bolo uložené jednému účastníkovi tohto zmluvného vzťahu, nemôže byť celkom zjavne neprimerané tvrdenej miere porušenia alebo ohrozenia práva druhej strany. Z tohto dôvodu potom nemôže obstáť argumentácia žalobcu v tom smere, že v dôsledku nevyplácania podpory nie je schopný plniť svoje zmluvné záväzky. V tejto súvislosti krajský súd považuje za potrebné podporne a primerane poukázať na záver vyslovený v rozhodnutí Ústavného súdu ČR sp. zn. , podľa ktorého ...„základným zmyslom predbežného opatrenia je ochrana toho, kto o jeho vydanie žiada, pričom musia byť rešpektované ústavné pravidlá ochrany i toho, voči komu predbežné opatrenie smeruje“.

Za konštatovania nesplnenia druhej kumulatívnej podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia, a to naliehavosti na dočasnú úpravu pomerov účastníkov, nedošlo nenariadením predbežného opatrenia k zásahu do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Z ust. § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva zákonná požiadavka kumulatívneho splnenia dvoch podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, a to jednak osvedčenia nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana, a jednak osvedčenia nebezpečenstva bezprostredne hroziacej ujmy, resp. naliehavosti dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Pokiaľ niektorá z týchto podmienok nie je splnená, nemožno návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyhovieť. Občiansky súdny poriadok pritom v súvislosti s posudzovaním návrhu na nariadenie predbežného opatrenia ukladá súdu povinnosť skúmať kumulatívne splnenie obidvoch týchto podmienok. Aj zo znenia Čl. 46 ods. 4 Ústavy SR vyplýva, že ...„podmienky a podrobnosti o súdnej a inej právnej ochrane ustanoví zákon“. V danom prípade podmienky pre vyhovenie návrhu na nariadenie predbežného opatrenia upravuje § 74 a nasl. O.s.p., a preto bolo nielen v konaní pred okresným súdom, ale aj vo vyvolanom odvolacom konaní potrebné posudzovať, či sú zákonom stanovené podmienky pre nariadenie predbežného opatrenia splnené. Ak tomu tak nebolo, teda ak nebola splnená jedna z podmienok pre nariadenie predbežného opatrenia, tak návrhu žalobcu nemohlo byť vyhovené.

Krajský súd preto podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. napadnuté uznesenie okresného súdu, ktorým bol návrh žalobcu na nariadenie predbežného opatrenia zamietnutý, ako vecne správne rozhodnutie potvrdil.

O trovách súvisiacich s odvolacím konaním krajský súd nerozhodoval, pretože podľa § 145 O.s.p. v závislosti na úspechu v konaní vo veci samej bude rozhodované aj o trovách tohto odvolacieho konania (§ 224 ods. 1 OSP).

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.