Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_23Co-380-2015.pdf
PDF · 92.91 KB
Case nature
Area
Subarea
23Co/380/2015
Uznesenie
Krajský súd v Trnave v právnej veci navrhovateľky: S. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom N. XX, P., zastúpená: JUDr. Dalibor Kuciaň, advokát so sídlom Nitrianska č. 5, Piešťany, proti odporcovi: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, o návrhu navrhovateľky na nariadenie predbežného opatrenia, na odvolanie odporcu proti uzneseniu Okresného súdu Trnava zo dňa 10. februára 2015 č. k. 19C/18/2015-11, takto
rozhodol:
Uznesenie súdu prvého stupňa s a p o t v r d z u j e .
odôvodnenie:
Napadnutým uznesením prvostupňový súd nariadil predbežné opatrenie a zamestnávateľovi navrhovateľky, spoločnosti Retail Value Stores, a.s., so sídlom v Bratislave uložil povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy a iných príjmov č. 8207200493 zo dňa 29.06.2012, a to až do skončenia konania vo veci samej. Súd zároveň uložil navrhovateľke povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti uznesenia, podala na súd návrh na začatie konania vo veci samej. Odporcovi uložila povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh vo výške 33 eur do troch dní od právoplatnosti uznesenia Okresnému súdu Trnava. Uznesenie prvostupňový súd odôvodnil právne aplikáciou § 7 ods. 2, § 74 ods.1, § 75 ods. 1, 4, 6, 8, § 76 ods. 1 písm. e), ods. 2, 3, 4, § 77 ods. 1 O.s.p., skutkovo tým, že navrhovateľka sa svojim návrhom domáhala nariadenia predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil jej zamestnávateľovi povinnosť zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy v prospech odporcu na základe dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2012, do zániku predbežného opatrenia. Svoj návrh odôvodnila tým, že dňa 16.01.2015 jej bola prostredníctvom zamestnávateľa doručená žiadosť odporcu na vykonávanie zrážok zo mzdy zo dňa 29.12.2014 spolu s dohodou o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2012, zmenkou zo dňa 29.06.2012 a výňatku z § 551 Občianskeho zákonníka (ďalej len OZ). Odhliadnuc od toho, že nemá žiaden záväzok voči odporcovi podľa zákona a zamestnávateľ ešte nevykonal zrážku zo mzdy (najbližší výplatný termín je 10.02.2015), je takto ohrozené právo navrhovateľky na odmenu za vykonanú prácu, čím je bez súdnej kontroly popieraná ochrana práv navrhovateľky a je ohrozované uspokojovanie základných životných potrieb navrhovateľky. Odporca dňa 16.01.2015 platiteľovi mzdy predložil dohodu o zrážkach zo mzdy, v snahe obísť dôležitý prvok unijného práva, a to ex offo kontrolu zmluvných podmienok, či nespôsobujú hrubú rovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech spotrebiteľa a navrhovateľka túto považuje za neplatnú a neprijateľnú zmluvnú podmienku. Táto bola dohodnutá bez toho, aby mala možnosť sa s ňou oboznámiť a najmä pochopiť jej význam. Samotná zmluva o úvere znie na plnenie v rozpore nielen s dobrými mravmi (neúnosné požadované úroky), ale i so zákonom a je ako celok neplatná. Ide o zmluvu, ktorá zneužila tieseň navrhovateľky. Taktiež dohoda o zrážkach, ako zabezpečovací inštitút v rámci spotrebiteľského vzťahu pre absenciu individuálneho dojednania je "dojednaná" neplatne. Nielen zmluva o úvere zo dňa 29.06.2012 a zmenka zo dňa 29.06.2012 (vystavovanie zmenky v oblasti spotrebiteľského práva je neprípustné), ale i dohoda o zrážkach zo mzdy ako zabezpečovací inštitút v rámci vzťahu so spotrebiteľom je pre absenciu individuálneho dojednania dojednaná neplatne, pričom spôsobuje značnú nerovnováhu v neprospech spotrebiteľa,
pričom v dôsledku jej realizácie môže dôjsť k vymoženiu sumy, ohľadom ktorej je spochybňovaný nárok odporcu zo zmluvy o úvere a zo zmenky (zaplatených 92 eur nad 300 eur a vymáhaných 437,07 eura zrážkami, t.j. za poskytnutý úver 300 eur požaduje odporca celkovú sumu naviac vo výške 529,07 ako 437,07 eura + 92 eur, čo je o neuveriteľných 176,35 % viac). Navrhovateľka zaplatila nielen výšku poskytnutého úveru (potvrdenie odporcom uvedenom v žiadosti o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.12.2014; ale i o 92 eur viac, t.j. o 30,66 %, napriek tomu, že v zmluve o úvere zo dňa 29.06.2012 nie je uvedená RPMN, t.j. zmluva, resp. úver je bezúročný a bez ďalších poplatkov. Týmto zrážkam navrhovateľka nemá ako inak zabrániť, napriek tomu, že žiadny sudca postihnutie jej majetku neschválil a predbežné opatrenie je výlučným prostriedkom na zabránenie zrážok zo mzdy. V konaní vo veci samej pôjde okrem iného i o určenie neplatnosti právnych úkonov (či už zmluvy o úvere, zmenky alebo dohody o zrážkach zo mzdy a z iných príjmov), ktoré súd môže a v podstate musí (ide o absolútnu neplatnosť) vyhlásiť za neplatné. Predpokladom na nariadenie predbežného opatrenia je tak dočasná úprava pomerov účastníkov a to viac, že zrážky sú vykonávané na “nárok", ktorý si odporca ani len neuplatňuje na súde. Navrhovateľka tak osvedčuje ohrozený nárok, odôvodňuje nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy a preukazuje potrebu nariadenia predbežného opatrenia. Nakoľko je potrebné vzťahy medzi účastníkmi dočasne upraviť a nielen hrozí, ale pretrváva bezprostredná ujma na právach navrhovateľky ako spotrebiteľky (výkon zrážok zo mzdy podľa dohody zmluvných strán o zrážkach zo mzdy môže pozastaviť len súd, ktorý platiteľovi mzdy predbežným opatrením môže uložiť povinnosť nevykonávať zrážky podľa účastníkmi uzavretej dohody o zrážkach zo mzdy R 47/1974). Vo veci samej sa bude domáhať neplatnosti právnych úkonov, dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2012, neplatnosti zmenky zo dňa 29.06.2012 ako i zmluvy o úvere zo dňa 29.06.2012 “dohodnutých" medzi účastníkmi tohto konania. K návrhu navrhovateľka pripojila zmluvu o úvere zo dňa 29.06.2012; žiadosť o zrážky zo mzdy zo dňa 29.12.2014; dohodu o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2012; zmenku zo dňa 29.06.2012. Súd sa v celom rozsahu stotožnil so skutkovými a právnymi dôvodmi uvedenými v návrhu na nariadenie predbežného opatrenia, preto návrhu vyhovel, keď bol toho názoru, že uloženie povinnosti zdržať sa vykonávania zrážok zo mzdy navrhovateľky možno od jej zamestnávateľa, teda inej osoby ako účastníka konania, spravodlivo žiadať, nakoľko tým nebudú jeho práva nijako dotknuté. Zároveň súd s poukazom na ustanovenie § 76 ods. 3 O.s.p., uložil navrhovateľke povinnosť, aby v lehote 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia podala na príslušný súd návrh na začatie konania vo veci samej. Súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť súdny poplatok vo výške 33 eur v súlade s ustanovením § 6 ods. 1 v spojení s § 4 ods. 2 písm. za) a § 2 ods. 2 prvá veta a položky č. 1 písm. c) I. časti sadzobníka súdnych poplatkov zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch, nakoľko navrhovateľ (ako spotrebiteľ) je v tomto konaní oslobodený od platenia súdneho poplatku, pričom povinnosť zaplatiť súdny poplatok prechádza na odporcu. O trovách tohto konania bude rozhodnuté v konaní vo veci samej.
Proti tomuto uzneseniu v celom jeho rozsahu podal odvolanie odporca. V odvolaní uviedol, že na vydanie predbežného opatrenia neboli naplnené predpoklady pre jeho nariadenie. Z ustanovenia § 75 ods. 2 O.s.p. vyplýva, že navrhovateľ musí preukázať existenciu hroziacej ujmy, t. j., že bez nariadenia predbežného opatrenia by mohla vzniknúť závažná a dokonca neodstrániteľná ujma a tiež musí deklarovať opodstatnenie nároku vo veci samej. Teda musí preukázať, že uplatňovanie nároku vo veci samej pred súdom obstojí a že nejde o bezúspešné uplatňovanie práva. Odporca je toho názoru, že navrhovateľ spolu s podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia nepredložil také dôkazy a neosvedčil také skutočnosti, ktoré by opodstatňovali jeho hmotnoprávny nárok vo veci samej. Dohoda o zrážkach zo mzdy bola uzavretá platne podľa § 551 OZ v súlade s právnymi predpismi. Dohoda bola uzavretá písomne medzi navrhovateľom ako dlžníkom a odporcom ako veriteľom ako prostriedok na zabezpečenie peňažnej pohľadávky vyplývajúcej zo zmluvy o úvere. Dohoda spĺňa všetky náležitosti o právnych úkonoch podľa § 34 a nasledujúcich OZ. Dohoda tiež obsahuje súhlas dlžníka s tým, aby sa mu zo mzdy vykonávali zrážky a súčasne boli poukazované na účet veriteľa. Navrhovateľ neosvedčil opodstatnenosť samotného návrhu vo veci samej. Odporca je toho názoru, že nerealizovaním dohody o zrážkach zo mzdy by navrhovateľovi vznikla závažnejšia ujma ako realizovaním tejto dohody. Nerealizovaním zrážok zo mzdy by bol záväzok navrhovateľa voči odporcovi vyšší, ako keby sa pravidelne vykonávali zrážky zo mzdy navrhovateľa. Každá platba v prospech zmluvy o úvere navrhovateľa sa totiž pripočítava prednostne na istinu a teda aj dohodnuté úroky sa počítajú stále z nižšej sumy. Odporca je presvedčený, že návrh navrhovateľa vo veci samej je neopodstatnený a nerealizovaním pravidelných zrážok zo mzdy by záväzok navrhovateľa voči odporcovi, v porovnaní so situáciou, keby boli realizované zrážky zo mzdy, narastal viac a navrhovateľ by sa v konečnom dôsledku dostal ešte do horšej situácie. Odvolateľ poukázal na uznesenie Krajského súdu v Prešove sp. zn. 10 Co/56/2013 zo dňa 20.6.2013, podľa ktorého realizácia dohody o zrážkach zo mzdy sama osebe nie
je dôvodom na nariadenie predbežného opatrenia......Aj za predpokladu, že by súd v rozhodnutej veci určil, že dohoda o zrážkach zo mzdy je neplatná, nezbavuje to dlžníka povinnosti uhradiť svoj záväzok vo vzťahu k veriteľovi, t.j. odporcovi. Odporca nesúhlasí s rozhodnutím súdu, ktoré mu ukladá povinnosť zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia v sume 33 eur. Podľa § 145 O.s.p. sa náhrada trov predbežného opatrenia prizná účastníkovi, ktorému súd prizná náhradu trov konania. To znamená, že o náhrade trov konania, ktoré vznikli v súvislosti s predbežným opatrením rozhoduje súd až v rámci rozhodnutia o náhrade trov celého konania. Odporca poukázal na uznesenie NS SR sp. zn. 6Cdo/171/2010 z ktorého vyplýva, že v predbežnom opatrení sa o náhrade trov konania nerozhoduje. Súd odporcu na zaplatenie súdneho poplatku za nariadenie predbežného opatrenia zaviazal predčasne. Vzhľadom na uvedené odporca navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh navrhovateľa na nariadenie predbežného opatrenia zamietne.
K odvolaniu odporcu sa vyjadrila navrhovateľka prostredníctvom právneho zástupcu podaním doručeným súdu 30.03.2015. Vo vyjadrení uviedla, že na základe dohody o zrážkach zo mzdy navrhovateľka stratila v januári 2015 nárok na časť mzdy bez súdnej kontroly. Trvá na tom, že odporcovi už nie je nič dlžná, preto je aj aplikácia rozhodnutia, na ktoré poukazuje odporca pre tento prípad nepoužiteľná.
Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 204 ods. 1 O.s.p.), oprávnenou osobou, účastníkom konania (§ 201 O.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné (§ 201 a § 202 O.s.p.), po skonštatovaní, že odvolanie má zákonom predpísané náležitosti (§ 205 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnuté rozhodnutie a konanie mu predchádzajúce v medziach daných rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné priznať úspech, keďže rozhodnutie súdu prvého stupňa je správne.
Z obsahu návrhu na nariadenie predbežného opatrenia vyplýva, že navrhovateľka sa vo veci samej mieni domáhať určenia neplatnosti právnych úkonov, zmluvy o úvere, zmenky a dohody o zrážkach zo mzdy, z ktorých odporca odvodzuje svoje právo na to, aby mu navrhovateľka zaplatila ďalšiu časť nároku zo zmluvy o úvere. Navrhovateľka k návrhu pripojila zmluvu o úvere zo dňa 29.06.2012, podľa ktorej odporca poskytol navrhovateľke úver vo výške 300 eur a navrhovateľka sa zaviazala vrátiť navrhovateľovi 588 eur, v dvanástich splátkach po 49 eur. Navrhovateľka tvrdí, že odporcovi už vrátila 392 eur. Ďalšiu sumu odporcovi odmieta platiť, pretože sa domnieva, že nárok odporcu na poskytnutie ďalšej sumy je v rozpore s právnymi predpismi upravujúcimi ochranu spotrebiteľa. Navrhovateľka podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým sa domáha uloženia povinnosti svojmu zamestnávateľovi, aby jej neboli vykonávané zrážky zo mzdy, pričom návrh na nariadenie predbežného opatrenia odôvodnila tým, že odporcovi už nie je dlžná žiadnu sumu peňazí a je ohrozené právo navrhovateľky na odmenu za vykonanú prácu a na uspokojovanie jej základných životných potrieb. Navrhovateľka k návrhu pripojila kópiu dohody o zrážkach zo mzdy zo dňa 29.06.2012, zmluvu o úvere z toho istého dňa a zmenku.
Podľa § 74 ods. 1 O.s.p., pred začatím konania môže súd nariadiť predbežné opatrenie, ak je potrebné, aby dočasne boli upravené pomery účastníkov, alebo ak je obava, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený.
V zmysle § 76 ods. 2 predbežným opatrením možno nariadiť povinnosť niekomu inému, než účastníkovi len vtedy, ak to možné od neho spravodlivo žiadať.
Podľa § 76 ods. 1 písm. e) a f) O.s.p. predbežným opatrením môže súd nariadiť účastníkovi najmä, aby nenakladal s určitými vecami alebo právami; niečo vykonal, niečoho sa zdržal alebo niečo znášal.
Vyššie citované ustanovenie predstavuje výnimku zo zásady podľa ktorej povinnosti podľa § 76 ods. 1 O.s.p. možno ukladať len účastníkovi konania. Citované ustanovenie pripúšťa uloženie povinnosti aj inej osobe ako účastníkovi konania za podmienky, že je to možné od neho spravodlivo žiadať, pokiaľ účel predbežného opatrenia nie je možné dosiahnuť inak.
Jedným zo zabezpečovacích prostriedkov v občianskom súdnom konaní je inštitút predbežného opatrenia. Predbežné opatrenie slúži dočasnému zabezpečeniu ochrany porušených alebo ohrozených
práv účastníkov konania a je namieste ho použiť tam, kde sa vyžaduje okamžitý zásah súdu. Navrhovateľ predbežného opatrenia musí mať právny záujem na predbežnom opatrení, t.j. musí osvedčiť potrebnosť dočasnej úpravy pomerov účastníkov. Z charakteru predbežného opatrenia vyplýva, že pred jeho nariadením nemusí súd zistiť všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia a pri ich zisťovaní nemusí byť vždy dodržaný formálny postup stanovený na dokazovanie, čo pre krátkosť času zvyčajne ani nie je dobre možné. Je však nutné, aby boli splnené základné predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia a to buď potreba dočasnej úpravy pomerov účastníkov alebo existencia reálnej obavy, že by výkon súdneho rozhodnutia bol ohrozený. Súdna prax vyžaduje i naplnenie podmienky, že predbežným opatrením sa nesmie vytvoriť nenávratný, nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov, ani že v dôsledku predbežného opatrenia vznikne neprimeraná ujma účastníkovi, teda že ujma povinného nesmie byť neprimeraná výhode, ktorú nariadením predbežného opatrenia získa druhá strana. Pre úspešnosť návrhu na nariadenie predbežného opatrenia je nevyhnutné, aby boli aspoň osvedčené (teda nemusia byť nepochybne preukázané) základné skutočnosti potrebné pre záver o pravdepodobnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť predbežná ochrana, ale i osvedčenie, že je dané nebezpečie bezprostredne hroziacej ujmy. Existencia právneho pomeru medzi účastníkmi alebo nároku, prípadne ich osvedčenie, samé osebe ešte netvoria zákonný dôvod pre vydanie predbežného opatrenia. Až ich ohrozenie dovoľuje súdu predbežné opatrenie nariadiť. Toto ohrozenie bezprostredne hroziacou ujmou musí byť konkrétne a naviac oprávneným účastníkom aspoň osvedčené.
V zmysle § 551 Občianskeho zákonníka o dohode o zrážkach zo mzdy a iných príjmov, uspokojenie pohľadávky možno zabezpečiť písomnou dohodou medzi veriteľom a dlžníkom o zrážkach zo mzdy; zrážky zo mzdy nesmú byť väčšie, než by boli zrážky pri výkone rozhodnutia (ods. 1). Proti platiteľovi mzdy nadobúda veriteľ právo na výplatu zrážok okamihom, keď sa platiteľovi dohoda predložila (ods. 2).
Osobitné ustanovenie o neprípustnosti zabezpečenia uspokojenia pohľadávky alebo splnenia záväzku zo spotrebiteľskej zmluvy dohodou o zrážkach zo mzdy bolo v zákone č. 250/2007 Z.z. o ochrane spotrebiteľa v § 5a zakotvené až s účinnosťou 01.05.2014, z čoho s poukazom na zásadu zákazu retroaktivity právnych noriem vyplýva, že na danú vec je neaplikovateľné.
Navrhovateľka podaným návrhom na nariadenie predbežného opatrenia sleduje dočasnú úpravu pomerov medzi účastníkmi. Odvolaciemu súdu je z jeho rozhodovacej činnosti známe, že nebankové subjekty (vrátane odporcu) často poskytujú občanom spotrebiteľské úvery a pri tom striktne nedodržiavajú ustanovenia zákonov upravujúcich ochranu spotrebiteľa. Ani v tomto prípade nemožno vylúčiť, že navrhovateľkou označená zmluva o úvere zo dňa 29.06.2012 uzavretá medzi účastníkmi obsahuje neprijateľné zmluvné podmienky a preto by mohli byť jej časti neplatné, v dôsledku čoho je potrebné poskytnúť navrhovateľke, ako spotrebiteľovi ochranu. Na potvrdenie alebo vyvrátenie skutočnosti, či zmluva o úvere obsahuje zmluvné dojednania, ktoré by boli neprijateľnými zmluvnými podmienkami a preto by boli neplatnými, bude nevyhnutné zo strany navrhovateľky podať návrh na začatie konania vo veci samej, vykonať dokazovanie a celú vec skutkovo i právne vyhodnotiť. Úspešnosť uplatnenia práv navrhovateľky s poukazom na uvedené nie je v tomto štádiu konania doposiaľ vylúčená.
Listinnými dôkazmi založenými v spise, dohodou o zrážkach zo mzdy, vyjadrením navrhovateľky, že v januári 2015 jej zamestnávateľ vykonal zrážku zo mzdy bolo osvedčené, že zamestnávateľovi navrhovateľky bola doručená dohoda o zrážkach zo mzdy a zrážky zo mzdy navrhovateľky by sa realizovali. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu nepoprel tvrdenie navrhovateľky, že mu za poskytnutý úver vo výške 300 eur navrhovateľka zaplatila do podania návrhu 392 eur. Z uvedeného potom vyplýva, že nejde o neprimeraný zásah do práv odporcu. Pokiaľ bude navrhovateľka v konaní vo veci samej úspešná a súd sa prikloní k argumentácii navrhovateľky (čo nie je predbežne vylúčené), na strane odporcu by dochádzalo k vzniku (možného) bezdôvodného obohatenia. Odvolací súd je toho názoru, že je potrebné prípadnému vzniku, resp. navyšovaniu bezdôvodného obohatenia na strane odporcu na úkor navrhovateľky zamedziť a to formou nariadenia predbežného opatrenia, ktorým bude nariadené zamestnávateľovi navrhovateľky ako tretej osobe (v zmysle citovaného § 76 ods. 2 O.s.p.), od ktorej to možno spravodlivo požadovať, zdržať sa realizácie zrážok zo mzdy navrhovateľky v prospech odporcu. Takéto rozhodnutie je v súlade i s konštantnou judikatúrou, ktorá umožňuje súdu uložiť platiteľovi mzdy povinnosť nevykonávať zrážky zo mzdy podľa dohody o zrážkach zo mzdy, keď dôvodom môže byť nezvyšovanie prípadného preplatku nedôvodne vykonaných zrážok (R 47/1974). Ukončením vykonávania zrážok na základe tohto predbežného opatrenia sa zároveň nevytvorí žiaden
nenávratný alebo v budúcnosti nenapraviteľný stav v právnych vzťahoch účastníkov a na strane odporcu ako právnickej osoby hromadne poskytujúcej nebankové úvery. Odporcovi nemôže nevykonávaním zrážok vzniknúť neprimeraná ujma, i s prihliadnutím na to, že dosiaľ mu už bola uhradená nie len istina úveru ale aj suma 92 eur navyše. Pre úplnosť odvolací súd dodáva, že za nariadené predbežné opatrenie zodpovedá navrhovateľka (pretože podala návrh na nariadenie predbežného opatrenia) a v prípade, ak bude v konaní vo veci samej neúspešná a súd na dôvody neplatnosti zmluvy v návrhu vo veci samej neprihliadne, navrhovateľka bude s platením peňažného dlhu v omeškaní a odporcovi vznikne nárok na zaplatenie úroku z omeškania (sankcií).
Odvolací súd je preto toho názoru, že predpoklady pre nariadenie predbežného opatrenia, potreba dočasnej úpravy vzťahov medzi účastníkmi a potreba ochrany práv navrhovateľky je daná.
Súd prvého stupňa správne rozhodol aj o povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh na nariadenie predbežného opatrenia. Odporca v odvolaní poukazoval na to, že rozhodnutie súdu je predčasné, pretože o náhrade trov konania sa rozhoduje vo veci samej. Povinnosť zaplatiť súdny poplatok však nie je rozhodnutím o náhrade trov konania. Súd zaviazal odporcu zaplatiť súdny poplatok za návrh v súlade s ustanoveniami zákona o súdnych poplatkoch, ktoré v uznesení presne špecifikoval (navrhovateľka bola od platenia poplatku oslobodená a podľa výsledku konania, súd jej návrhu vyhovel, vznikla poplatková povinnosť odporcovi, § 2 ods. 2 cit. zák.). Ak odporca súdny poplatok za návrh zaplatí a bude v konaní vo veci úspešný, vznikne mu v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania, vrátane všetkých zaplatených súdnych poplatkov proti neúspešne navrhovateľke. Ak bude v konaní vo veci samej úspešná navrhovateľka, jej vznikne právo na náhradu trov konania voči neúspešnému odporcovi.
Z hore uvedených dôvodov bolo vecne správne rozhodnutie súdu prvého stupňa podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdené.
O náhrade trov tohto odvolacieho konania bude v zmysle § 145 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodnuté pri rozhodovaní o náhrade trov konania vo veci samej.
Senát odvolacieho súdu toto uznesenie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je možné podať odvolanie.