Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24C-81-2015.pdf
PDF · 86.66 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
K2-24C/81/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Košice II sudkyňou JUDr. Adrianou Szaniszlovou v právnej veci navrhovateľa: Friendly Finance Slovakia, s.r.o., so sídlom v Košiciach, Hlavná 104, IČO: 47 243 368, zast. Mgr. Henrichom Schindlerom, advokátom so sídlom v Banskej Bystrici, Janka Kráľa 7, proti odporcovi: Z. Q., J.. XX.X.XXXX, G. I. H., V. XX, v konaní o zaplatenie 757,20 eur s prísl. takto
rozhodol:
Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi 555,- eur s 5,25 % úrokmi z omeškania ročne od 14.3.2014 do zaplatenia, to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. V prevyšujúcej časti návrh zamieta. Odporca je povinný nahradiť navrhovateľovi trovy konania v sume 69,63 eur z toho 20,25 eur na účet navrhovateľa č. 2700334262/8330 a 49,38 eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa č. 2200617389/8330 do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľ návrhom doručeným tunajšiemu súdu dňa 16.2.2015 žiadal, aby súd uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 757,20 eur a úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 692,20 eur od 14.3.2014 do zaplatenia a nahradiť trovy konania. Navrhovateľ svoj návrh odôvodnil tým, že ako veriteľ s odporcom ako dlžníkom dňa 29.1.2014 uzavrel Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a zároveň Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru tým, že odporca prijal návrh rámcovej zmluvy a zmluvy zo strany navrhovateľa, na základe ktorých navrhovateľ poskytol odporcovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 555,- eur. Odporca sa zaviazal navrhovateľovi vrátiť celkovú čiastku 692,20 eur, ktorá tvorí súčet poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstvo) za poskytnutie úveru vyjadrených pevnou sumou vo výške 137,20 eur. Úver s príslušenstvom sa stal splatným dňa 13.3.2014. Nakoľko odporca navrhovateľovi nevrátil dlžnú sumu v lehote splatnosti, navrhovateľ si uplatnil aj zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne zo sumy 692,20 eur odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti až do zaplatenia a náhradu skutočne vynaložených nákladov v celkovej výške 65,- eur. Takto celkový nárok navrhovateľa predstavuje sumu vo výške 752,20 eur.
Súd vo veci postupoval podľa ust. § 115a ods. 1 a 2 O.s.p., podľa ktorého na prejednanie veci samej nie je potrebné nariaďovať pojednávanie, ak to nie je v rozpore s požiadavkou verejného záujmu a ak možno vo veci rozhodnúť len základe listinných dôkazov predložených účastníkmi a účastníci s rozhodnutím vo veci bez nariadenia pojednávania súhlasia alebo sa výslovne práva na verejné prejednanie veci vzdali. Pojednávanie nie je potrebné nariaďovať ani v drobných sporoch. Podľa ust. § 200ea ods. 1 O.s.p., ak v priebehu konania dosiahne predmet konania sumu 1000,00 €, od toho okamihu ide o drobný spor. Na základe cit. ustanovení súd dňa 23.6.2015 verejne vyhlásil vo veci tento rozsudok.
Súd vo veci vykonal dokazovanie a zistil tento skutkový stav:
Navrhovateľ ako veriteľ a odporca ako dlžník dňa 29.1.2014 uzatvorili Rámcovú zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru, iného úveru a pôžičky a s tým spojených ďalších služieb a dňa 18.2.2014 Zmluvu o poskytnutí spotrebiteľského úveru (č.l. 5 a 12), na základe ktorých navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi krátkodobý bezúčelový bezúročný úver vo výške 555,- eur s jednorazovým čerpaním bezhotovostným prevodom z účtu v banke veriteľa na bankový účet spotrebiteľa najneskôr v nasledujúci pracovný deň po uzatvorení zmluvy a dlžník sa zaviazal vrátiť veriteľovi úver s príslušenstvom v celkovej výške 692,20 eur bezhotovostne na bankový účet veriteľa. Zmluva bola uzavretá na dobu určitú so splatnosťou úveru s príslušenstvom dňa 13.3.2014. Celkové náklady spotrebiteľa boli tvorené poplatkom za poskytnutie úveru vyjadreným pevnou sumou vo výške 137,20 eur. V zmluve sa uvádza, že v súlade s vyhláškou MF SR č. 289/2010 je ohlásená priemerná hodnota RPMN pre zmluvnú splatnosť od 3 do 6 mesiacov k 31.3.2013 vo výške 418 %. Celkové náklady na základe údajov platných v čase uzatvorenia zmluvy predstavujú ročnú percentuálnu mieru nákladov vo výške 3230,1 %. Podľa čl. IV ods. 5 rámcovej zmluvy, v prípade omeškania klienta so splátkami úveru, je klient povinný zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s ich vymáhaním, konkrétne sa jedná o súvisiace personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy, ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. Tieto náklady sú vyrátané nasledovne: spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania prvej upomienky vo výške 15,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania druhej upomienky vo výške po 10,- eur, spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania tretej upomienky vo výške 10,- eur a spracovanie a urgencia pri omeškaní s úhradou úveru, vrátane vypracovania štvrtej upomienky vo výške 30,- eur.
Z výpisu z účtu navrhovateľa č. ú.: 2922885289 za obdobie od 19.2. do 20.2.2014 vyplýva, že dňa 19.2.2014 bola poukázaná na účet odporcu č.ú.: SK8611000000006218895554 suma 555,- eur (č.l. 15). Navrhovateľ výzvami zo dňa 20.6.2014, 27.6.2014, 4.7.2014 a 11.7.2014 vyzval odporcu na zaplatenie dlžnej pohľadávky (č.l. 16, 17, 18, 19). Doručenie výziev odporcovi navrhovateľ nepreukázal.
Súd vzťah účastníkov konania posúdil ako občianskoprávny vzťah zo spotrebiteľskej zmluvy podľa ust. § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy medzi účastníkmi konania, t.j. ku dňu 29.1.2014 na základe toho, že z obsahu zmluvy vyplýva, že ju uzavreli navrhovateľ ako veriteľ a podnikateľ v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca ako dlžník - fyzická osoba, nepodnikateľ.
Podľa ust. § 52 ods. 1 - 4 Občianskeho zákonníka (v znení účinnom k 29.1.2014), spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 53 ods. 6 Občianskeho zákonníka, ak predmetom spotrebiteľskej zmluvy je poskytnutie peňažných prostriedkov, nesmie odplata podstatne prevyšovať odplatu obvykle požadovanú na finančnom trhu za spotrebiteľské úvery v obdobných prípadoch. Pri posudzovaní obdobnosti prípadov sa prihliada najmä na finančnú situáciu spotrebiteľa, spôsob a mieru zabezpečenia jeho záväzku, objem poskytnutých peňažných prostriedkov a lehotu splatnosti.
Podľa ust. § 54 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, zmluvné podmienky upravené spotrebiteľskou zmluvou sa nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Spotrebiteľ sa najmä nemôže vopred vzdať svojich práv, ktoré mu tento zákon priznáva, alebo si inak zhoršiť svoje zmluvné postavenie. V pochybnostiach o obsahu spotrebiteľských zmlúv platí výklad, ktorý je pre spotrebiteľa priaznivejší.
Súd na základe vykonaného dokazovania zistil, že účastníci konania dňa 29.1.2014 a 18.2.2014 uzavreli elektronickou formou zmluvu o úvere, na základe ktorej navrhovateľ ako veriteľ poskytol odporcovi ako dlžníkovi bezúčelový, bezúročný úver vo výške 555,- eur pri RPMN 3230,1 %. Z výpisu z účtu navrhovateľa vyplýva, že úver bol poukázaný na účet odporcu dňa 19.2.2014. Odporca sa zaviazal vrátiť poskytnutý úver dňa 13.3.2014, t.j. úver bol poskytnutý na 23 dní. Odporca sa zaviazal vrátiť navrhovateľovi celkom 692,20 eur, pričom táto čiastka, podľa zmluvy o poskytnutí úveru, je tvorená súčtom poskytnutého úveru a celkových nákladov (príslušenstva) za situácie, keď tento úver podľa citovanej zmluvy mal byť bezúročný. Navrhovateľ sumu, o ktorú úver navýšil, teda sumu 137,20 eur pomenoval ako poplatok za poskytnutie úveru. Podľa výpočtu súdu pri poskytnutom úvere vo výške 555,- eur a poplatku za poskytnutie úveru vo výške 137,20 eur na dobu 23 dní je tento úver navýšený o 24,7 % za 23 dní, čo predstavuje ročný úrok vo výške 392 %.
Navrhovateľ si týmto návrhom uplatnil nárok na zaplatenie sumy v celkovej výške 757,20 eur, ktorá pozostáva z istiny pôžičky vo výške 555,- eur, z nákladov za poskytnutie úveru vo výške 137,20 eur a zo sumy 65,- eur, ktorá predstavuje podľa rámcovej zmluvy skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním pohľadávky navrhovateľa a to personálne náklady, náklady za prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms, emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta. V prípade odporcu ide o zaslanie štyroch upomienok, pričom pri prvej navrhovateľ účtoval 15,- eur, pri druhej a tretej po 10,- eur a pri štvrtej 30,- eur. Zo samotnej zmluvy o úvere ako ani z rámcovej zmluvy o úvere nevyplýva, čo poplatok za poskytnutie úveru vyjadrený pevnou sumou 137,20 eur zahŕňa a čím je odôvodnená jeho výška. Súd mal za to, že v zmluve o úvere dohoda o poplatku za poskytnutie úveru bez bližšieho popisu funkcie a dôvodnosti tohto poplatku, je právnym úkonom neplatným z dôvodu rozporu so zákonom aj s dobrými mravmi v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého neplatný je právny úkon, ktorý svojim obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho obchádza alebo sa prieči dobrým mravom. Výška dohodnutých úrokov, podľa názoru súdu, musí byť v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami a súčasne aj s dobrými mravmi. Dojednanie tak vysokého a ničím nekonkretizovaného poplatku ako je tomu v uvedenom prípade (pri poskytnutí pôžičky 555,- eur na 23 dní pri dohodnutej odplate 137,20 eur, vychádza ročný úrok na 392 %), nie je ničím iným ako snahou obísť ustanovenia o tom, že výška úrokov pri úvere nesmie byť v rozpore s dobrými mravmi. Výška tejto odplaty je pre navrhovateľa nosnou časťou právneho úkonu zmluvy o úvere z dôvodu, že ide o časť právneho úkonu zabezpečujúcu navrhovateľovi dosiahnutie rozhodujúcej časti zisku zo zmluvy o úvere, čo je jeho základným cieľom. Takýto poplatok odporuje právnym predpisom a je v rozpore s dobrými mravmi, preto súd v tejto časti uzavretú zmluvu považoval za absolútne neplatnú a návrh navrhovateľa v časti odplaty vo výške 137,20 eur zamietol. Dohoda účastníkov ohľadom povinnosti dlžníka zaplatiť veriteľovi skutočne vynaložené náklady spojené s vymáhaním dlhu, konkretizované ako súvisiace personálne náklady, náklady na prevádzku kancelárie, náklady za telefonické výzvy, sms a emailové správy, písomné výzvy ako aj ďalšie náklady vynaložené veriteľom z dôvodu omeškania klienta, súd považoval za neplatnú, pretože navrhovateľ súdu ničím nepreukázal, že v súvislosti so zaslaním štyroch upomienok mu reálne vznikli náklady vo výške 65,- eur.
Na základe uvedených skutočností súd nárok navrhovateľa považoval za dôvodný vo výške 555,- eur, pretože bolo nepochybne preukázané, že navrhovateľ úver v takej výške odporcovi poskytol a odporca ho nevrátil. V prevyšujúcej časti poplatku za poskytnutie úveru a skutočne vynaložených nákladov spojených s vymáhaním dlhu v celkovej výške 202,20 eur (137,20 + 65) súd považoval nárok navrhovateľa z vyššie uvedených dôvodov za neopodstatnený a v tejto časti návrh zamietol.
Podľa ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, dlžník, ktorý svoj dlh riadne a včas nesplní, je v omeškaní. Ak ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má veriteľ právo požadovať od dlžníka popri plnení úroky z omeškania, ak nie je podľa tohto zákona povinný platiť poplatok z omeškania; výšku úrokov z omeškania a poplatku z omeškania ustanovuje vykonávací predpis. Podľa ust. § 3 ods. 1 nar. vl. SR č. 87/1995 Z.z., výška úrokov z omeškania je o 5 percentuálnych bodov vyššia ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania s plnením peňažného dlhu.
Z listín predložených navrhovateľom vyplýva, že sa účastníci dohodli na lehote splatnosti úveru dňa 13.3.2014. Keďže odporca úver v lehote splatnosti nevrátil, súd po zistení, že v čase keď sa odporca dostal do omeškania, t.j. 14.3.2014, boli zákonné úroky z omeškania vo výške 5,25 % ročne, uložil
odporcovi povinnosť zaplatiť 5,25 % úroky z omeškania zo sumy 555,- eur od 14.3.2014 do zaplatenia a v prevyšujúcej časti návrh zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 2 O.s.p. podľa ktorého ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Navrhovateľ si v tomto konaní uplatnil nárok na zaplatenie 757,20 eur, pričom bol úspešný vo výške 555,- eur, preto súd mu priznal pomernú časť trov konania, a to 46 % z uplatnených trov konania (73-27). Trovy konania navrhovateľa pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 45,- eur a z trov právneho zastúpenia za 2 úkony právnej pomoci: 1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 22.1.2015, 2. podanie návrhu na začatie konania dňa 16.2.2015, t.j. 2 x 51,45 eur + 2 x režijný paušál 8,39 eur v celkovej výške 119,68 eur z čoho 46 % predstavuje 49,38 eur a 46 % zo súdneho poplatku 20,25 eur, spolu 69,63 eur.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresný súd Košice II v dvoch písomných vyhotoveniach. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.