Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_12C-472-2014.pdf
PDF · 88.34 KB
Case nature
Area
Subarea
12C/472/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Dunajská Streda v konaní pred sudkyňou JUDr. Evou Bíróovou v právnej veci žalobcu: C. L., G.. XX.XX.XXXX, V. C. XXX, podnikajúceho pod obchodným menom Karol Levánszky, so sídlom Dunajská Klátov 20, IČO 41 394 810, zastúpeného JUDr. Mariánom Zányim, advokátom, Dunajská Streda, Alžbetínske nám. 2, proti žalovanej: U. O., G.. XX.XX.XXXX, C., K. XX, zastúpenej JUDr. Zsoltom Hodosim, advokátom, Dunajská Streda, Veľkoblahovská 6750, o zaplatenie 57.210,67 eur s prísl., takto
rozhodol:
Súd žalobu z a m i e t a .
Žalobca je povinný nahradiť žalovanej trovy konania vo výške 3.977,14 eur na trovách právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovanej, do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Žalobou zo dňa 07.10.2014 sa žalobca domáhal zaplatenia ceny za dielo zo zmluvy o zhotovení veci na zákazku s poukazom na § 644 Obč. zák. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaná na základe ústnej objednávky požiadala žalobcu o vykonanie stavebných prác na stavbe - nocľaháreň - byt č. 1 a byt č. 2. Žalobca uzavrel so žalovanou ústnu zmluvu o zhotovení veci na zákazku, so žalovanou boli dohodnuté stavebné práce na predmetnej stavbe a bola dohodnutá cena za vykonané dielo v sume 60.000 eur. Žalobca zákazku zhotovil a po skončení prác vyhotovil dňa 11.10.2011 faktúru č. 17/2011 na sumu 57.210,67 eur. Žalovaná z neznámych dôvodov faktúru zaslala späť žalobcovi, žalobca zaslal žalovanej upomienku, na ktorú žalovaná reagovala prípisom, že faktúra jej bola omylom zaslaná, na čo reagoval opäť žalobca listom zo dňa 22.12.2011 s tým, že na nehnuteľnosti - nocľaháreň vykonal prestavbu, pričom cena prestavby mu nebola napriek fakturácii vyplatená. Žalovaná listom zo dňa 28.02.2013 prostredníctvom splnomocneného zástupcu oznámila žalobcovi, že predmetná nehnuteľnosť je v jej vlastníctve a vyzvala žalobcu na vyprázdnenie budovy. Žalovaná odmieta úhradu faktúry za zhotovenú zákazku. V prípade, že by žalovaná poprela uzavretie zmluvy o zhotovení veci na zákazku, uplatňuje si žalobca voči nej zaplatenie bezdôvodného obohatenia s poukazom na § 451 Obč. zák. Zároveň si uplatňuje nárok na úrok z omeškania 0,05% denne a náhradu trov konania.
Žalovaná sa k žalobe vyjadrila písomným podaním z 03.11.2014 s tým, že navrhla žalobu zamietnuť a priznať jej náhradu trov konania. Uviedla, že je od roku 2008 výlučným vlastníkom domovej nehnuteľnosti. Žalobca na podporu svojho tvrdenia o existencii ústnej objednávky a ústne uzavretej zmluvy nepripojil ani nenavrhol žiadny dôkaz, pričom žalovaná žalobcu nepozná a nikdy s ním nerokovala o rekonštrukcii svoje nehnuteľnosti, ani nikoho nepoverila, aby v jej mene vo veci rekonštrukcie konal a zariaďoval súvisiace záležitosti. Žalobca pri výkone rekonštrukčných prác konal bez jej vedomia a bez jej súhlasu, pri absencii akéhokoľvek zmluvného vzťahu. Žalobca svojvoľne rozhodoval o kvalite a farbe použitých obkladov, podláh, farbe vonkajšej omietky a pod., konal bez právneho dôvodu. Pre absenciu právneho vzťahu žalobca opiera svoj nárok o povinnosť vydať
bezdôvodné obohatenie, nárok žalobcu na vydanie bezdôvodného obohatenia je však premlčaný a preto vznáša námietku premlčania nároku. Zároveň namietla aj výšku žalovanej pohľadávky s poukazom na to, že žalobcom žiadaná suma predstavuje skoro päťnásobok hodnoty nehnuteľnosti určenej v júni 2003. Poukázala zároveň aj na § 53 ods. 8 prvej vety Obč. zák., v zmysle ktorého nie je spotrebiteľ povinný plnenie vrátiť, ak mu dodávateľ plnenie poskytol, ale spotrebiteľ si ho neobjednal.
Súd vo veci vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, svedkov a oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi na základe, ktorých zistil nasledovný skutkový stav veci:
Žalobca vo svojej výpovedi uviedol, že o prácach na nehnuteľnosti nerokoval so žalovanou. Pozemok, na ktorom stojí nehnuteľnosť, mal prenajatý od roku 2004 od matky žalovanej, ktorá ho neinformovala o tom, že v roku 2008 previedla vlastníctvo na žalovanú. Žalobca konalo v domnienke, že budova patrí matke žalovanej a na prácach sa dohodol slovne s ňou. Matka žalovanej mu odovzdala list vlastníctva v roku 2004 a na základe toho začal žalobca prestavbu. Práce prebiehali v rokoch 2010 až 2011. S matkou žalovanej sa dohodli, že vykoná prestavbu domu a ona zaplatí dohodnutú cenu. Prestavba mala spočívať v tom, že išlo o prestavanie a dokončenie hrubej stavby - zaviesť vodu, elektrinu, nasadiť okná, kachličky, kúpeľňa, kuchyňa, vonkajšia izolácia, a teda kompletizácia budovy. Na cene sa dohodli v rozsahu 35 až 45 tisíc eur, konečná suma závisela od toho, čo bude zabudované do nehnuteľnosti. Písomnú dohodu nespísali, zálohu si žalobca síce vyžiadal, ale matka žalovanej sľúbila, že všetko zaplatí naraz. Poukázal na to, že v roku 2010 opäť uzavreli (s matkou žalovanej) nájomnú zmluvu, nežiadal od nej nový list vlastníctva, pozemok si prenajímal z dôvodu prevádzkovania predajne zeleniny, nocľaháreň mala byť vystavaná na tom istom pozemku. So žalovanou, keď chodila na stavbu, sa vôbec nerozprával. Vždy veci prejednával s matkou žalovanej. Faktúru vystavil oneskorene z dôvodu, že sa s matkou žalovanej nevedel dohodnúť na prevzatí budovy, kľúčmi disponoval žalobca. Matka žalovanej medzitým z nehnuteľnosti zobrala všetky hodnotné veci, ktoré v nej mal žalobca uložené - 100 m2 kachličiek, krb a nábytok do obývacej izby, podľa pôvodnej dohody prízemie (byt č. 1) mal prevziať do prenájmu sám žalobca. V súčasnosti sú byty už rok a pol prenajímané, ide o dve bytové jednotky.
Faktúrou č. 17/ zo dňa 11.10.201 žalobca žalovanej vyúčtoval za vykonané stavebné práce na stavbe
- nocľaháreň - byt č. 1 a byt č. 2 s poukazom na priložené súpisy vykonaných prác celkom 57.210,67 eur. Podľa súpisu vykonaných prác žalobca na nehnuteľnosti vykonal búracie práce, úpravu povrchov, konštrukčné práce, izoláciu proti vode, klampiarske konštrukcie, plastové externé výplne, stolárske konštrukcie, zámočnícke konštrukcie, podlahy z dlaždíc, podlahy parketové, obklady keramické, maľby a nátery, zdravotechniku a elektroinštaláciu.
Z výpisu z listu vlastníctva č. XXX pre kat. úz. E. vyplýva, že žalovaná je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností - pozemkov, vrátane parcelného čísla X/XX Q. X/XX a nehnuteľnosti stojacej na nej s popisom dve bytové jednotky. Ako titul nadobudnutia je v liste uvedená kúpna zmluva z decembra 2008.
Žalovaná vo svojej výpovedi uviedla, že so žalobcom nemali nikdy žiadny zmluvný vzťah, vlastníčkou nehnuteľnosti je od roku 2008 a o tom, že sa na nehnuteľnosti niečo deje, sa dozvedela až z upomienky žalobcu. Vtedy sa dostavila na nehnuteľnosť, zistila, že budova má inú farbu a od okoloidúcich sa dozvedela, že na nehnuteľnosti býva žalobca so svojou matkou. Do budovy sa nevedela dostať, nepasovali jej kľúče. Žalobcu vôbec nepozná, sama nehnuteľnosti nevenovala žiadnu pozornosť, pretože bývala v Bratislave a študovala tam. Nie je pravdou tvrdenie žalobcu, že sa dostavila počas stavebných prác na nehnuteľnosti. Budovu prenechala do prenájmu svojmu otcovi. O rekonštrukcii nehnuteľnosti jej matka nič nehovorila, nemala však ani žiadny dôvod objednávať rekonštrukciu, žiadne splnomocnenie od žalovanej nemala. Podľa žalovanej bola nehnuteľnosť v užívania schopnom stave, v čase pred začatím stavebných prác žalobcom na nehnuteľnosti nikto nebýval. Technickú správu o nehnuteľnosti nechala vypracovať na výzvu starostu obce ním odporúčanou osobou, avšak nevedela uviesť, z akého dôvodu bolo treba technickú správu vypracovať. Kolaudáciu riešila kvôli hroziacej pokute. O prestavbe sa dozvedela v novembri, vtedy sa dozvedela, že aj vo vnútri budovy boli vykonané práce. U žalobcu si nič neobjednala, nemala záujem budovu zrekonštruovať. Žalobcu a jeho matku písomne vyzvala na vypratanie nehnuteľnosti, nakoľko tak neurobili, vypratala ich svojpomocne v roku 2013.
Svedkyňa L. W. - matka žalovanej vypovedala, že žalobca na základe jej povolenia prevádzkoval od roku 2006 na jej pozemku predajňu zeleniny a ovocia. Žalobca za nájom však neplatil, bez jej povolenia sa pripojil na žumpu, tiež bez jej povolenia zväčšil predajňu, žalobca na pozemku umiestnil obrovské
množstvo stavebného odpadu, prejavil záujem kúpiť pozemok od svedkyne. Vtedy sa mal žalobca cez jej advokáta dozvedieť, že jej už nehnuteľnosť nepatrí. V roku 2010 zistila, že na nehnuteľnosti niekto býva, následne zistila, že ide o matku žalobcu. Žalobca na nehnuteľnosti vymenil zámok. U žalobcu nič neobjednávala, na ničom sa s ním nedohodla, ani mu nesľúbila peniaze. Ani s dcérou (žalovanou ) nikdy nehovorila o tom, že by ju zastupovala a zabezpečovala prestavbu budovy.
Svedok J. I. - starosta obce Tomášikovo vo svojej výpovedi uviedol, že nocľaháreň vlastnila matka žalovanej a niekedy v roku 2007 alebo 2008 ju vyzval, aby s budovou niečo robila, nakoľko bola v dezolátnom stave, hrávali sa v nej deti a podľa neho bola budova životu nebezpečná, navyše kazila vzhľad obce, pretože sa nachádza pri hlavnej ceste. Svedkyni odporučil na vykonanie potrebných prác práve žalobcu, žalobca vtedy v roku 2008 v obci zrekonštruoval škôlku. Aj matku žalovanej aj žalobcu upozornil na potrebu ohlasovacej povinnosti. Doklad o ohlasovacej povinnosti priniesol žalobca
- stavebník, vtedy svedok podľa podpisu menom žalovanej zistil, že vlastníkom nehnuteľnosti už nie svedkyňa. K otázke uzavretia zmluvy o prestavbe budovy sa vyjadriť nevedel. Záležitosti okolo budovy však na úrade vybavovali aj matka s dcérou aj žalobca. Súdu predložil Ohlásenie drobnej stavby aj Rozhodnutie o povolení zmeny v užívaní stavby s tým, že ohlásenie aj o povolenie musí požiadať majiteľ stavby.
Dňa 07.06.2011 bola projektantom vyhotovená súhrnná technická správa k stavbe - nocľaháreň - zmena účelu stavby na dve bytové jednotky, v ktorej je ako investor uvedená žalovaná. Na jej základe bolo obcou ako stavebným úradom vydané rozhodnutie o povolení zmeny v užívaní stavby dňa 11.07.2011. Ohlásenie drobnej stavby - stavebných úprav bolo podané na obecný úrad dňa 31.08.2010, v ktorom ako stavebník je uvedená žalovaná, ako účel stavby obnovenie a zateplenie budovy, podpis na podaní žalovaná poprela, navrhla k tomu dokazovanie grafológom.
Svedok U. K. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalobcu, žalovanú opoznal ako dcéru ďalšej ženy, u ktorej pracoval na jej rodinnom dome v Blažove. Svedok bol informovaný o tom, že žalobca sa s matkou žalovanej dohodol na prácach na budove nocľahárne, išlo o celkovú rekonštrukciu. V jednom prípade počas prác na budove stretol žalovanú aj s matkou, obe boli aj vo vnútri budovy.
Svedok P. N. tiež pracoval u žalobcu a rovnako žalovanú opoznal ako dcéru tej pani, ktorá chodila na stavbu a ktorá hovorila, čo treba na stavbe robiť, na stavbe však videl aj žalovanú, ale stavbu riadila jej matka.
Svedok O. K. vo svojej výpovedi uviedol, že pracoval u žalobcu ako pomocný robotník, pozná aj svedkyňu, v jednom prípade pracoval naj dome v Blažove. Pracoval aj na nehnuteľnosti - nocľahárne, bližšie sa k okolnostiam prestavby vyjadriť nevedel.
Svedok J. C. bol tiež pracoval u žalobcu, vykonával murárske a opravárske práce, aj na budove nocľahárne, bližšie k prácam nič neuviedol.
Podľa § 631 Občianskeho zákonníka (zákon č. 40/1964 Zb. v platnom znení - OZ) zmluvou o dielo zaväzuje sa objednávateľovi ten, komu bolo dielo zadané (zhotoviteľ diela), že ho za dojednanú cenu vykoná na svoje nebezpečenstvo.
Podľa § 644 OZ ak ide o zhotovenie veci na zákazku, vznikne objednávateľovi právo, aby mu zhotoviteľ podľa jeho objednávky vec zhotovil, a povinnosť zaplatiť zhotoviteľovi cenu za zhotovenie veci.
Podľa § 451 ods.1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
Podľa § 100 ods. 1 OZ právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 107 ods.1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
Vyhodnotením vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že žaloba nebola podaná dôvodne. Medzi žalobcom a žalovanou nebola preukázateľne platne uzavretá zmluva o dielo. Sám žalobca vo svojej výpovedi potvrdil, že všetky záležitosti okolo vykonávaných prác prejednával s matkou žalovanej, pričom svedkovia ním navrhovaní nepotvrdili iné, nehnuteľnosť v danom čase už patrila žalovanej, žiadne poverenie z jej strany pre svoju matky však preukázané nebolo. Objednávateľom prác preukázateľne žalovaná nebola, nakoľko sa však prácami vykonanými žalobcom mohla zvýšiť hodnota nehnuteľnosti patriacej žalovanej, možno uvažovať o bezdôvodnom obohatení na jej strane. Tu však je potrebné prisvedčiť dôvodnosti námietky premlčania, nakoľko ak aj žalobca v čase výkonu prác nevedel o tom, komu patrí nehnuteľnosť, na ktorej pracuje, v októbri 2011 vystavil na meno žalovanej faktúru za vykonané práce, táto bola splatná dňom 26.10.2011, nasledujúcim dňom si mohol právo uplatniť na súde. Dvojročná (subjektívna) lehota uplynula dňom 27.10.2013. Žaloba bola podaná neskôr, námietka premlčania nároku vznesená zo strany žalovanej je oprávnená a preto súd žalobu zamietol.
O náhrade trov konania účastníkom súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1 O. s. p. V priebehu konania si náhradu trov konania žalovaná uplatnila, špecifikovala ich cestou advokáta vo výške trov právneho zastúpenia za 8 úkonov právnej služby (1. prevzatie a príprava zastúpenia, 2. písomné vyjadrenie k žalobe, 3. - 8. účasť na pojednávaniach dňa 12.01.2015 - odročené, 02.02.2015, 23.02.2015, 30.03.2015, 11.05.2015 a 22.06.2015), a to 7x 539,41 eur, 1x 134,85 eur (1/4 tarifnej odmeny), paušálne výdavky 2x 8,04 eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2014), 6x 8,39 eur (za úkony právnej služby vykonané v roku 2015).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Krajský súd v Trnave cestou tunajšieho súdu. V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 205 ods. 1, 2 O. s. p.). Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zák. č. 233/1995 Z. z. (Exekučný poriadok)