Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

10C/186/2014

Rozhodnutie

Okresný súd Zvolen v konaní pred samosudkyňou JUDr. Silviou Minkovou v právnej veci navrhovateľa POHOTOVOSŤ s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. JUDr. Barborou Korenicovou, advokátkou, Slnečná 765/3, 900 45, Malinovo proti odporcovi JUDr. Viliam König , súdny exekútor, so sídlom Hlbiny 2, 960 01 Zvolen, štátny občan SR o zaplatenie 528,58 € s prísl., takto

rozhodol:

Súd návrh z a m i e t a.

Súd odporcovi p r á v o na náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Dňa 28.04.2014 bol na tunajší súd doručený návrh navrhovateľa zo dňa 24.04.2014, ktorým sa domáhal toho, aby súd platobným rozkazom zaviazal odporcu zaplatiť mu sumu 528,58 s úrokom z omeškania vo výške 5,25% ročne od 2l.2.2014 do zaplatenia, ako aj nahradiť trovy konania vo výške 3l,50 € za zaplatený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia za 3 úkony právnej služby v celkovej sume 128,31 € vrátane režijných paušálov. Svoj návrh zdôvodnil tým, že navrhovateľ je ako oprávnený účastníkom viacerých exekučných konaní vedených pred odporcom ako súdnym exekútorom. Navrhovateľ a odporca v rámci spolupráce v jednotlivých exekučných konaniach uzavreli dňa 1.12.2004 zmluvu o vymáhaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku, keď v článku VIII ods.1 a 2 tejto zmluvy navrhovateľ vyjadril súhlas, aby v exekučnom konaní bola vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom poukazovaná na účet odporcu alebo v hotovosti v exekútorskom úrade a zároveň odporca sa zaviazal vymožené finančné prostriedky poukazovať na účet navrhovateľa bezodkladne. Odporca však porušil tieto zmluvné ustanovenia, prijaté peňažné prostriedky navrhovateľovi nepoukazoval. Odporca celkovo prijal od povinného A. F. ( č.z. 630024) resp. platiteľa mzdy alebo iných príjmov 742,96 €, keď z potvrdenia Sociálnej poisťovne zo dňa 7.7.2005 je zrejmé, že táto vykonávala v prospech odporcu zrážky od júna 2005. Z rozpisu platieb, ktorým navrhovateľ disponuje je zrejmé, že odporca celkom obdržal 742,96 € s tým, že predbežné trovy exekúcie uvedené v upovedomení o začatí exekúcie predstavovali výšku 135,90 € z čoho vyplýva, že odporca bol povinný poukázať navrhovateľovi sumu, ktorá sa rovnala rozdielu vymoženej sumy a trov exekúcie, čiže čiastku 607,06 €. Odporca však navrhovateľovi poukázal len čiastku 78,48 € dňa l2.9.2005. Napriek dožiadaniu navrhovateľa zo dňa 2l.2.2014 finančný zostatok vo výške 528,58 € nebol poukázaný.

Na návrh vydal súd dňa 12.05.2014 platobný rozkaz, sp.zn. -13, ktorý bol odporcovi doručený dňa 18.7.2014, a proti ktorému odporca podal odpor zo dňa 21.7.2014, doručený tunajšiemu súdu dňa 28.07.2014, keď v podanom odpore uviedol, že vznáša námietku premlčania voči uplatnenému nároku.

Dňa 16.06.2015 bolo na tunajší súd doručené vyjadrenie navrhovateľa zo dňa 15.05.2015 k podanému odporu, v ktorom uviedli, že odpor nemôže byť odôvodnený ľubovoľnými tvrdeniami, resp. okolnosťami,

ale nato, aby jeho následkom bol zánik platobného rozkazu je nevyhnuté, aby bol odôvodnený „ vo veci samej“. To znamená, že argumenty odporcu sa musia týkať samotného uplatňovaného nároku buď v rovine skutkových tvrdení alebo v rovine právneho posúdenia. Odporca uvádza ako podstatný argument jeho platobnú neschopnosť, pričom nenamieta konkrétne dôvody, pre ktoré by navrhovateľovi nemal súd priznať trovy právneho zastúpenia, resp. súdneho poplatku. Navrhovateľ týmto poukázal na neúplnosť podania odporcu. Odporca vzniesol námietku premlčania v časti istiny 528,58 € uplatňovaného nároku. V tejto súvislosti poukázali na ustanovenie § 107 Občianskeho zákonníka, najmä na druhú vetu tohto zákonného ustanovenia, podľa ktorého sa najneskôr právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za 3 roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo. Z uvedeného vyvodili záver, že nárok navrhovateľa nie je premlčaný.

Dňa 05.06.2015 bolo na tunajší súd doručené oznámenie odporcu zo dňa 01.06.2015, v ktorom uviedol, že pohľadávka je premlčaná, nakoľko právo na náhradu škody navrhovateľa sa premlčalo v objektívnej premlčacej dobe podľa § 106 ods.2 Občianskeho zákonníka, v dôsledku čoho už neprichádza do úvahy skúmanie podmienok subjektívnej premlčacej doby. V tejto súvislosti dal do pozornosti uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa l8.2.2010 a uznesenie NS SR sp.zn. zo dňa 8.8.2012, z ktorých okrem iného vyplýva, že právne postavenie exekútora je determinované tým, že vykonáva úlohy orgánu verejnej/štátnej moci a z tohto dôvodu sa na neho vzťahujú iné kritéria než na právne postavenie iných subjektov, ktoré nevykonávajú verejnú (štátnu) moc/súdnu moc. Exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu, ktorému je zverený výkon verejnej moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom. Právny vzťah súdneho exekútora účastníka konania sa nemôže považovať za súkromnoprávny vzťah. Ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazuje na zákon č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci. Taktiež poukázal na ustanovenie § 4 zákona č. 514/2003 Z.z, podľa ktorého MS SR vo veci náhrady škody, ktorá bola spôsobená orgánom verejnej moci koná v mene štátu, ak škodu spôsobil súdny exekútor pri výkone exekučnej činnosti vykonávanej z poverenia súdu podľa osobitného predpisu. Ak teda nesprávnym postupom súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti došlo k nevyplateniu vymoženej pohľadávky, tak sa navrhovateľ mohol domáhať škody podľa zákona č.514/2003 Z.z. proti štátu, v mene ktorého koná MS SR. Z toho vyplýva, že exekútor zodpovedá za škodu spôsobenú výkonom exekučnej činnosti ako štátny orgán, čo súčasne potvrdzuje, že štát preberá na seba zodpovednosť nahradiť škodu ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom. Z týchto dôvodov žiadal, aby súd návrh v celom rozsahu zamietol.

Súd nariadil vo veci pojednávanie na deň 22.06.2015, na ktoré sa nedostavil navrhovateľ, ani právny zástupca navrhovateľa, pričom právny zástupca navrhovateľa mal doručenie predvolania na pojednávanie vykázané riadne a včas. Navrhovateľ ospravedlnil svoju neúčasť na tomto pojednávaní podaním zo dňa l5.5.2015, doručeným tunajšiemu súdu dňa l6.6.2015, v ktorom zároveň vyjadril súhlas, aby sa súdne konanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti a v neprítomnosti jeho právneho zástupcu. Odporca sa taktiež na pojednávanie nedostavil, pričom doručenie predvolania na pojednávanie mal vykázané tiež riadne a včas. Odporca ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa l.6.2015, doručeným tunajšiemu súdu 5.6.2015 z dôvodu jeho zlého zdravotného stavu s tým, že zároveň dal súhlas, aby súd rozhodol vo veci bez jeho prítomnosti. Súd postupoval v súlade s § l0l ods.2 O.s.p., vec na tomto pojednávaní prejednal a rozhodol.

Súd na pojednávaní vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi, ktoré doložili do spisu účastníci vo fotokópiách a to: zmluvu o vykonaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku zo dňa 1.12.2004 z čl. 4-5, prípis zo dňa 26.2.2014 z čl. 6, list zo dňa 21.2.2014 z čl. 7, prehľad úhrad evidovaných spisu č.EX 300/2005 z čl. 8, list Sociálnej poisťovne -ústredie zo dňa 7.7.2005 z čl. 9, upovedomenie o začatí exekúcie zo dňa 27.4.2005 z čl.10, splátky a pokuty č.zmluvy 6330024 z čl.11, pričom zistil tento skutkový stav. Zo zmluvy o vymáhaní pohľadávok podľa Exekučného poriadku zo dňa l.l2.2004 súd zistil, že bola uzavretá medzi navrhovateľom ako oprávneným a odporcom Bc. Viliamom Königom, súdnym exekútorom, so sídlom Hlbiny 2, Zvolen, IČO: 37 816 951 ako súdnym exekútorom, v zmysle ktorej sa súdny exekútor zaviazal na základe návrhu oprávneného vykonať exekúciu v súlade s ustanoveniami Exekučného poriadku vo všetkých veciach, ktoré budú mu odovzdané za účelom vymáhania pohľadávok spolu s návrhom na vykonanie exekúcie. V článku VIII ods.1 oprávnený vyjadril súhlas, aby v exekučnom konaní vymáhaná pohľadávka s príslušenstvom bola poukazovaná na účet exekútora alebo v hotovosti na exekútorskom úrade a zároveň v článku VIII ods.2 je uvedená povinnosť exekútora vymožené

finančné prostriedky poukazovať na účet oprávneného bezodkladne s tým, že exekútor je oprávnený prijatú platbu, ktorú poukazuje na účet oprávneného znížiť výlučne o trovy exekúcie uhrádzané povinným, ktorých výška je určená v súlade s vyhláškou č.288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov, prípadne pri plnení v splátkach o pomernú časť trov exekúcie, spolu s DPH, ak je súdny exekútor platcom DPH. Zmluva bola uzavretá na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany sa dohodli, že zmluvu je možné ukončiť písomnou dohodou zmluvných strán alebo písomnou výpoveďou s 3-mesačnou výpovednou lehotou. Z upovedomenia o začatí exekúcie zo dňa 27.4.2005 súd zistil, že je tu uvedené č.exekúcie EX 300/2005-2 Viliam König-súdny exekútor, pričom toto upovedomenie bolo adresované A. F., ktorým ju upovedomil, že na základe vykonateľného exekučného titulu na peňažné plnenie-notárska zápisnica č. N 3970/2004, Nz 77854/2004 zo dňa 23.l0.2004 vydaného Notárskym úradom JUDr. Jarmily Kováčovej, Bratislava jej bola uložená povinnosť zaplatiť pohľadávku 7200 Sk a jej príslušenstvo 7l6Sk s 0,25% úrokom z omeškania denne od 2.8.2004 zo sumy 7200 Sk do zaplatenia v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., IČO: 35 807 598, a tiež na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie, č. EX 300/2005 zo dňa 28.2.2005 a poverenia vydaného Okresným súdom Lučenec na vykonanie exekúcie č.5606*027696 zo dňa 3l.3.2005, sa dňa 9.3.2005 začalo exekučné konanie v prospech oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o. v neprospech povinnej A. F. na vymoženie vyššie uvedenej pohľadávky s tým, že predbežné trovy exekúcie sú 4094 Sk. Z listu Sociálnej poisťovne -ústredie zo dňa 7.7.2005 -Oznámenie o exekúcií zrážkami z dôchodku súd zistil, že toto bolo adresované navrhovateľovi, v ktorom mu oznámili, že exekútorský úrad vo Zvolene vydal dňa 27.4.2005 pod č. Ex 300/2005-4 príkaz na začatie exekúcie zrážkami z dôchodku povinnej A. F., nar. XX.X.XXXX na vymoženie pohľadávky v celkovej výške 22.382,90 Sk s tým, že na úhradu vymáhanej pohľadávky budú zrážať z dôchodku povinnej od 6.7.2005 mesačne 3755 Sk, keď za jún 2005 zrazili 3140 Sk, pričom sumy zrazené z dôchodku povinného im budú poukazovať po doručení príkazu na vykonanie exekúcie zrážkami. Z prípisu zo dňa 2l.2.2014 súd zistil, že ho adresoval navrhovateľ odporcovi, a tiež na vedomie Y.. Y. L., súdnemu exekútorovi, so sídlom v Martine označený ako Dožiadanie- nepoukázanie všetkých exekučných úhrad oprávnenému, v ktorom uviedli, že na Exekútorskom úrade JUDr. Königa vo Zvolene prebiehalo exekučné konanie EX 300/2005 v ich prospech ako oprávneného proti povinnej A. F. zomr.XX.X.XXXX. V priebehu vykonávania exekúcie od povinného obdržali v období od júla 2005 do decembra 2005 čiastku celkom 742,96 € s tým, že oprávnenému poukázali len jednu platbu dňa l2.9.2005 vo výške 78,48 €. V upvedomení o začatí exekúcie uviedli predbežné trovy exekúcie vo výške 135,90 €. Po odpočítaní predbežných trov exekúcie a čiastky, ktorú im uhradili, rozdiel predstavuje sumu 528,58 €, na základe čoho ich vyzvali na uhradenie tejto čiastky. Z prehľadu úhrad evidovaných k spisu č. EX 300/2005 súd zistil, že sa týka oprávneného POHOTOVOSŤ s.r.o., povinný F. A., exekučný titul N 3970/2004, Nz 77854/2004 kde sú uvedené vymožené pohľadávky s uvedením dátumov l2.7.2005 suma 104,23 €, l.8.2005 124,64 €, 4.9.2005 l24,64 €, 3.10.2005 l24,64 €, 2.11.2005 124,64 €, 1.12.2005 l24,64 € , 30.l2.2005 l5,53 €. Z prípisu zo dňa 26.2.2014 ktorý adresoval Y.. Y. L., súdny exekútor ako zástupca JUDr. Viliama Königa, súdneho exekútora navrhovateľovi pod sp.zn. Ko-EX 300/2005 súd zistil, že týmto bolo navrhovateľovi oznámené ohľadne exekučnej veci vedenej v ich prospech proti povinnej A. F. o zaplatenie 239 € s prísl., že ako ustanovený zástupca JUDr. Königa pri preberaní jeho spisovej agendy predmetný spis neprevzal, predpokladá, že podľa výpisu úhrad z jeho systému mohlo byť exekučné konanie ukončené, resp. bolo treba uhradiť už len nejakú časť, spolu bolo na jeho účet poukázané 742,96 € (výpis úhrad zo systému zasiela). Z účtovnej evidencie úhrad súdneho exekútora JUDr. Königa vyplýva, že vymáhaná pohľadávka bola uhradená na účet súdneho exekútora v priebehu roku 2005, avšak zo strany súdneho exekútora JUDr. Königa nedošlo k ich poukázaniu na účet oprávneného. Nakoľko si súdny exekútor JUDr. Viliam König nesplnil svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zákona, odkázal ich so svojim nárokom obrátiť sa žalobou na príslušný súd, prípadne si svoj nárok uplatniť priamo voči štátu z dôvodu postavenia súdneho exekútora ako verejného činiteľa. Z dokladu splátky a pokuty č.zmluvy 6330024 klient A. F. súd zistil, že v roku 2005 je ako úhrada splátky evidovaná dňa l2.9.2005 suma 78,48 €. Podľa ustanovenia §2 ods.1 zákona č.233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (ďalej len „Exekučný poriadok“) exekútor je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu exekučných titulov ( ďalej len „ exekučná činnosť“). Podľa § 5 ods.1 Exekučného poriadku v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti má exekútor postavenie verejného činiteľa. Podľa § 5 ods.2 Exekučného poriadku vykonávanie exekučnej činnosti je výkonom verejnej moci.

Podľa § 33 ods.l Exekučného poriadku, ak osobitný zákon neustanovuje inak, exekútor zodpovedá za škodu tomu, komu ju spôsobil on alebo jeho zamestnanec v súvislosti s činnosťou podľa tohto zákona. Podľa § 1 zákona č.514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci ( ďalej len „ citovaný právny predpis“) tento zákon upravuje: a)zodpovednosť štátu za škodu spôsobenú orgánmi verejnej moci pri výkone verejnej moci b)zodpovednosť obce a vyššieho územného celku ( ďalej len „ územná samospráva“) za škodu spôsobenú orgánmi územnej samosprávy pri výkone samosprávy c)predbežné prerokovanie nároku na náhradu škody a právo na regresnú náhradu. Podľa § 2 citovaného právneho predpisu na účely tohto zákona: a) výkon verejnej moci je rozhodovanie a úradný postup orgánov verejnej moci o právach, právom chránených záujmoch a povinnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, b) orgán verejnej moci je: 1./ štátny orgán 2./orgán územnej samosprávy, verejnoprávna inštitúcia, orgán záujmovej samosprávy, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorým zákon zveril výkon verejnej moci. Podľa § 3 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za podmienok ustanovených týmto zákonom za škodu, ktorá bola spôsobená orgánmi verejnej moci, okrem 3.časti tohto zákona, pri výkone verejnej moci a) nezákonným rozhodnutím, b) nezákonným zatknutím, zadržaním alebo iným pozbavením osobnej slobody, c) rozhodnutím o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutím o väzbe, alebo d ) nesprávnym úradným postupom. Podľa § 9 ods.1 citovaného právneho predpisu štát zodpovedá za škodu spôsobenú nesprávnym úradným postupom. Za nesprávny úradný postup sa považuje aj porušenie povinnosti orgánu verejnej moci urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, nečinnosť orgánu verejnej moci pri výkone verejnej moci, zbytočné prieťahy v konaní alebo iný nezákonný zásah do práv, právom chránených záujmov fyzických osôb a právnických osôb; za nesprávny úradný postup sa nepovažuje postup alebo výsledok postupu Národnej rady SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 86 písm.a) a d) Ústavy SR a postup alebo výsledok postupu vlády SR pri výkone jej pôsobnosti podľa článku 119b Ústavy SR.

Vychádzajúc z uvedených skutkových zistení a ustanovení právnych predpisov dospel súd k názoru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že odporca ako súdny exekútor vykonával exekučné konanie vo veci povinnej A. F. ohľadne vymoženia pohľadávky vo výške 7200 Sk s príslušenstvom. Z oznámenia Y.. Y. L. ako ustanoveného zástupcu JUDr. Königa vyplýva, že vo veci predmetnej exekúcie bola na účet odporcu poukázaná čiastka 742,96 €, čo má vyplývať z výpisu úhrad zo systému. Z uvedeného možno predpokladať, že odporca ako súdny exekútor predmetnú pohľadávku v celej výške vymohol od povinného, keďže čiastka 742,96 € po prepočítaní konverzným kurzom 30,l26 € zodpovedá sume 22.382 Sk, ktorá je v oznámení Sociálnej poisťovne- ústredie zo dňa 7.7.2005 uvádzaná ako čiastka na vymoženie od povinnej. Nakoľko navrhovateľ tvrdil, že im bola zo strany súdneho exekútora uhradená len čiastka 78,48 € a zvyšná suma im už poukázaná nebola, v dôsledku toho sa navrhovateľ domáhal zaplatenia sumy 528,58 € z dôvodu, že odporca porušil svoju zmluvnú povinnosť poukázať prijaté peňažné prostriedky v prospech účtu navrhovateľa ako oprávneného. Súd má zato, že medzi účastníkmi exekučného konania ide o verejnoprávny vzťah, ktorý zabezpečuje funkciu štátu, keď súdny exekútor vystupuje voči účastníkom exekučného konania ako nositeľ zvrchovanej verejnej moci. Postavenie súdneho exekútora je upravené priamo v Exekučnom poriadku v § 5 ods.1 ,v zmysle ktorého má exekútor v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti postavenie verejného činiteľa. Zároveň v zmysle odseku 2 tohto § je vykonávanie exekučnej činnosti výkonom verejnej moci. Postavením súdneho exekútora ako orgánu verejnej moci sa vo svojej rozhodovacej činnosti zaoberal aj Ústavný súd SR ( viď napr. nález ÚS SR sp.zn. ). Keďže exekútor v exekučnom konaní vykonáva úlohy štátneho orgánu ktoré sú mu zverené titulom výkonu verejnej (štátnej) moci v rozsahu ustanovenom Exekučným poriadkom a subsidiárne Občianskym súdnym poriadkom, nemôže sa vzťah medzi ním a oprávneným považovať za súkromnoprávny vzťah. Z tohto dôvodu nie je možné domáhať sa voči nemu uplatneného nároku z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, ale na súdneho exekútora pri výkone exekučnej činnosti sa vzťahuje právny režim náhrady škody s poukazom na ustanovenie § 33 ods.1 Exekučného poriadku odkazujúce na ustanovenie zákona č.514/2003 Z.z.

Aktuálna právna úprava v § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. uvádza demonštratívny výpočet prípadov, ktoré sa považujú za nesprávny úradný postup. Konkrétne ide o porušenie povinnosti urobiť úkon alebo vydať rozhodnutie v zákonom ustanovenej lehote, o nečinnosť, o zbytočné prieťahy v konaní, alebo o iný nezákonný zásah do práv a do právom chránených záujmov fyzických a právnických osôb. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že podmienkou na aplikáciu § 9 zákona č. 514/2003 Z.z. je to, aby štát ( prostredníctvom svojich orgánov alebo iných orgánov verejnej moci) vystupoval ako nositeľ verejnej moci pri jej uplatňovaní. Pre úplnosť je potrebné uviesť, že i v prípade tejto zodpovednosti sa vyžaduje existencia aj ďalších všeobecných predpokladov škody, a to vznik škody a príčinná súvislosť ( kauzálny nexus) medzi nesprávnym úradným postupom a vznikom škody. Za nesprávny úradný postup možno vo všeobecnosti považovať porušovanie pravidiel, ktoré sú predpísané právnymi normami pre činnosť príslušných orgánov verejnej moci, ktoré je v rozpore so zákonom, resp. s jeho konkrétnym ustanovením. Nesprávnym úradným postupom je každý postup orgánu verejnej moci, ktorý pri výkone verejnej moci postupuje v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi alebo v rozpore so zásadami výkonu verejnej moci a základnými právnymi princípmi. Navrhovateľ sa domáhal v súdenej veci zaplatenia dlžnej sumy z titulu náhrady škody (porušenie zmluvnej povinnosti), resp. bezdôvodného obohatenia, k čomu malo dôjsť pri vykonávaní exekučnej činnosti odporcu, ktorá je v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení výkonom verejnej moci a toto mal spôsobiť exekútor, ktorý je zároveň v zmysle vyššie citovaných zákonných ustanovení orgánom verejnej moci, keďže mu ako fyzickej osobe zákon zveril výkon verejnej moci, v dôsledku čoho za škodu spôsobenú orgánom verejnej moci pri výkone verejnej moci zodpovedá štát v zmysle zákona č. 514/2003 Z.z. Na základe vyššie uvedených skutočností dospel súd k názoru, že odporca nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, t.j.zodpovednosti za škodu (navrhovateľom uplatňované ako bezdôvodné obohatenie), ktorá mala navrhovateľovi vzniknúť v dôsledku porušenia zákonnej resp.zmluvnej povinnosti poukázať v prospech navrhovateľa ako oprávneného vymoženú sumu v rámci exekúcie, čo možno jednoznačne definovať ako nesprávny úradný postup. Keďže odporca, tak ako bol označený navrhovateľom za účastníka konania, nie je nositeľom hmotnoprávnych povinností, o ktoré v konaní ide, súd žalobný návrh zamietol pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie na strane odporcu, pretože tento nie je priamo zodpovedný za škodu, ktorá v súvislosti s výkonom verejnej moci vznikla. Súd trvá na tom, že vzhľadom na špecifické postavenie súdneho exekútora pri vykonávaní exekučnej činnosti je logické a pre ochranu účastníkov exekučného konania, bez ohľadu nato, či sa jedná o povinného alebo oprávneného, aj nevyhnutné, aby štát prebral na seba zodpovednosť nahradiť škodu, ktorá vznikla ako dôsledok výkonu exekučnej činnosti súdnym exekútorom a následne štát potom požadoval formou regresnej náhrady túto od príslušného štátneho orgánu, resp. od územnej alebo záujmovej samosprávy, verejnoprávnej inštitúcie, či od právnickej alebo fyzickej osoby, ktoré vydali nezákonné rozhodnutie, resp. sa podieľali na nesprávnom úradnom postupe. Pokiaľ ide o ďalšiu obranu odporcu spočívajúcu najmä vo vznesenej námietke premlčania, touto sa súd nezaoberal, v súlade so zásadou hospodárnosti konania, keďže návrh navrhovateľa zamietol z dôvodu nedostatku pasívnej vecnej legitimácie odporcu v konaní.

O trovách konania rozhodol súd v zmysle § l42 ods.1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „ O.s.p.“), podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal, v spojení s ustanovením § 151 ods.1 veta prvá O.s.p., podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Súd návrh navrhovateľa v celom rozsahu zamietol, čo znamená, že odporca bol pri bránení svojho práva v konaní úspešný a mal by v zásade právo na náhradu trov konania. Nakoľko si však žiadne trovy konania neuplatnil, a súd o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi nepriznal právo na ich náhradu.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia, prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, písomne v dvoch vyhotoveniach ( § 204 ods.1 prvá veta O.s.p.).

V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha (§ 205 ods. 1 O.s.p.). Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu

nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a príloh tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis s prílohami, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok a o zmene a doplnení ďalších zákonov, v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 251 ods. 1 O.s.p.).

Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p. t.j. 1. sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov 2. ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania 3. účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený 4. v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie 5. sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný 6. účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom 7. rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát 8. súd prvého stupňa nesprávne vec právne posúdil, tým, že nepoužil správne ustanovenie právneho predpisu a nedostatočne zistil skutkový stav 9. sa rozhodlo bez návrhu, nejde o rozhodnutie vo veci samej a dôvody, pre ktoré bolo vydané, zanikli alebo ak také dôvody neexistovali 10. bol odvolacím súdom schválený zmier b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), t.j. 1. sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, 2. má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej 3. odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4 O.s.p., 4. ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 O.s.p.)