Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

16Co/61/2015

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Anny Kovaľovej a sudcov JUDr. Branislava Brezu a JUDr. Martina Fiľakovského žalobkyne: Z. H., nar. XX. X. XXXX, C. XXX/XX, D. D., právne zastúpená JUDr. Lenkou Csikyovou, advokátkou, so sídlom Hlavná 137, Prešov, proti žalovanému: I. H., nar. XX. XX. XXXX, H. XX, C., C. zastúpený Mgr. U. B., D. XXX/XX., M., o neplatnosť darovacej zmluvy, o odvolaní žalobkyne proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č.k. -39 zo dňa 26.1.2015, jednohlasne takto

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok.

Žalobkyňa n e m á p r á v o na náhradu trov odvolacieho konania a žalovanému sa ich náhrada n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

Napadnutým rozsudkom Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvého stupňa“) žalobu zamietol. Vyslovil, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

Vychádzal zo zistenia, že žalobkyňa sa žalobou doručenou dňa 22. 10. 2013 a následne doplnenou na výzvu súdu dňa 28. 8. 2014 domáhala neplatnosti darovacej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako jej syn jej neposkytuje opateru a starostlivosť ako jej náleží. Poukázal na to, že žalobkyňa v predmetnom konaní neoznačila žiadne dôkazy a ani nešpecifikovala dôvod neplatnosti darovacej zmluvy, teda či ide o neplatný právny úkon v zmysle § 37 - § 40a Občianskeho zákonníka z dôvodov v nich uvedených, resp., či sa domáha vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, pretože obdarovaný hrubo porušuje dobré mravy. Pokiaľ ide o vrátenie daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, predpokladom úspešného uplatnenia práva darcu nie je akékoľvek nevhodné správanie obdarovaného voči nemu alebo členom jeho rodiny, ale len také správanie, ktoré so zreteľom na všetky okolnosti konkrétneho prípadu možno kvalifikovať ako hrubé porušenie dobrých mravov. Teda ide o porušenie dobrých mravov v značnej intenzite alebo sústavné porušovanie, či už fyzickým násilím, hrubými urážkami, neposkytnutím potrebnej pomoci a pod. Pokiaľ žalobkyňa poukazovala na to, že jej žalovaný neposkytuje celodennú 24 - hodinovú opateru, akú ona potrebuje, v tomto smere z vykonaného dokazovania vyplynulo, že túto opateru jej má poskytovať dcéra Z. H., ktorá je aj oficiálnou opatrovateľkou matky a poberá za výkon tejto činnosti opatrovateľský príspevok. Darovacia zmluva nebola viazaná vecným bremenom vo forme poskytovania opatery v chorobe, v nemoci a starobe. Súčasťou darovacej zmluvy bolo len vecné bremeno týkajúce sa doživotného bývania v darovanom dome a jeho užívania spolu s príslušenstvom a pozemkami. Žalovaný pôvodne 3 roky poskytoval žalobkyni opateru, ale neskôr v ďalšom období ju neposkytuje v takom rozsahu práve z dôvodu narušenia jeho zdravotného stavu ako aj pre skutočnosť, že jeho manželka sa stará o ďalšie dve osoby, ktorú sú úplne odkázané na jej pomoc, má rodinu, obaja pracujú, teda nie je ani schopný v takejto situácii zabezpečovať matke 24 - hodinovú opateru.

Naviac žalovaný poukázal na to, že matka ani nie je odkázaná na sústavnú pomoc, skôr potrebuje pomoc pri určitých úkonoch, ktorú jej práve poskytuje pridelená opatrovateľka. V rodine nie sú medzi súrodencami spory o tom, kto poskytne opateru matke. Súrodenci sa striedajú pri tejto opatere, resp. zabezpečujú opateru žalobkyni na základe svojich možností. Za danej situácii nemožno hodnotiť správanie žalovaného ako správanie v rozpore s dobrými mravmi a odmietanie poskytovania potrebnej pomoci žalobkyni.

Keďže žalobkyňa sa nedomáha vrátenia daru v zmysle § 630 Občianskeho zákonníka, ale vrátenia daru z dôvodu neplatnosti darovacej zmluvy, pričom tento dôvod nešpecifikovala ani na výzvu súdu, súd takýto návrh musel zamietnuť, pretože žalobkyňa nepreukázala, že darovacia zmluva je neplatným právnym úkonom, neuviedla ani právny titul, ktorý by mal byť dôvodom neplatnosti darovacej zmluvy a keďže ani na výzvu súdu nedoplnila tieto údaje, súd takýto návrh ako nedôvodný pre neunesenie dôkazného bremena musel zamietnuť.

O trovách konania bolo rozhodnuté podľa § 142 ods. 1 zákona č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“). Žalobkyňa v konaní nebola úspešná, nevznikol jej nárok na náhradu trov konania, úspešným bol žalovaný, ktorý si však trovy konania neuplatnil, preto súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.

V zákonom stanovenej lehote podala proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie žalobkyňa. Má za to, že súd prvého stupňa nezistil skutkový stav úplne, zároveň dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec nesprávne právne posúdil. Namietala, že bola uvedená do omylu v rozhodujúcej skutočnosti pre vykonanie predmetného právneho úkonu. Nakoľko jej žalovaný ani pred uzavretím predmetnej darovacej zmluvy neposkytol potrebnú starostlivosť, ktorú ona vyžadovala, možno usúdiť, že v čase uzavretia zmluvy žalovaný musel vedieť, že záväzok, a to poskytnúť potrebnú starostlivosť, nesplní. Uvedené opodstatňuje záver o neplatnosti právneho úkonu v zmysle § 49 Občianskeho zákonníka. Nestotožňuje sa so záverom súdu prvého stupňa o neexistencii dohody, že sa žalovaný o žalobkyňu postará. Má za to, že súd neodstránil rozpory vo výpovediach žalobkyne a žalovaného a v plnej miere si osvojil tvrdenia žalovaného, ktoré nemal preukázané žiadnymi relevantnými dôkazmi. Podľa jej názoru nemožno tiež opomenúť, že je osobou zjavne vyššieho veku a zároveň osobou s vážnymi zdravotnými ťažkosťami, keďže okrem iného prekonala 3 mozgové príhody, a to v čase ešte pred podpisom predmetnej darovacej zmluvy. Tento fakt musel mať nepochybne vplyv na jej spôsobilosť uzavrieť zmluvu. Poukázala zároveň, že nebola v konaní právne zastúpená. Na základe uvedeného navrhla napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.

Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa § 10 ods. 1 O.s.p. preskúmal rozsudok, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z § 212 O.s.p. a zistil, že odvolanie žalobkyne nie je opodstatnené. O odvolaní rozhodol odvolací súd postupom podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p., pričom miesto a čas vyhlásenia rozsudku boli oznámené na úradnej tabuli súdu najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením.

Vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia prvostupňovým súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje.

Podľa § 120 ods. 1 O.s.p., účastníci sú povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení.

Podľa § 205a ods. 1 O.s.p., skutočnosti alebo dôkazy, ktoré neboli uplatnené pred súdom prvého stupňa, sú pri odvolaní proti rozsudku alebo uzneseniu vo veci samej odvolacím dôvodom len vtedy, ak a) sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu (prísediaceho) alebo obsadenia súdu, b) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, c) odvolateľ nebol riadne poučený podľa § 120 ods. 4, d) ich účastník konania bez svojej viny nemohol označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa.

V súvislosti s odvolacími námietkami žalobkyne a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poznamenáva, že sporové konanie je ovládané zásadou prejednávacou, ktorá spočíva v tom, že tvrdené skutočnosti a navrhovanie dôkazov je zásadne vecou účastníkov konania. Z uvedeného vyplýva, že účastník konania má nielen povinnosť tvrdenia, ale aj povinnosť dôkaznú. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení než je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť.

Účastník, ktorý neoznačil dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie za predpokladu, že ním tvrdené skutočnosti neboli preukázané, nepriaznivé dôsledky v tom smere, že bude rozhodnuté v jeho neprospech z dôvodu neunesenia dôkazného bremena. Zmyslom dôkazného bremena je totiž umožniť súdu vydať rozhodnutie v prípadoch, keď je určitá sporná skutočnosť pre rozhodnutie významná a určujúca, avšak v konaní nebola dokázaná. Ide o prípady, kedy výsledok procesu dokazovania neumožnil prijať súdu záver o jednoznačnom skutkovom základe pre svoje rozhodnutie. V takom prípade musí rozhodnúť v situácii dôkaznej núdze, ktorej dopad (neúspech v konaní) pričíta tomu účastníkovi, na ktorom predovšetkým podľa predpisov hmotného práva leží dôkazné bremeno, t.j. zodpovednosť za preukázanie skutočností významných z hľadiska hmotného práva.

Z obsahu spisu je zrejmé, že žalobkyňa sa svojou žalobou domáhala určenia neplatnosti darovacej zmluvy, ktorú uzavrela so žalovaným. Ako dôvod neplatnosti uviedla, že tento úkon urobila dobrovoľne s podmienkou, že sa o ňu bude žalovaný starať, avšak žalovaný podmienky starostlivosti nedodržal.

Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa o neunesení dôkazného bremena zo strany žalobkyne. Aj napriek poučeniu súdu podľa § 120 ods. 1, ods. 4 O.s.p. totiž žalobkyňa neprodukovala v konaní pred súdom prvého stupňa žiadne iné tvrdenia ani dôkazy, ktorými by ňou uvádzaný dôvod neplatnosti dostatočne objasnila a konkretizovala. Ako vyplynulo z dokazovania, predmetnou darovacou zmluvou bolo zriadené len vecné bremeno v prospech žalobkyne spočívajúce v doživotnom bývaní v rodinnom dome a užívaní príslušenstva a pozemkov. Zriadenie vecného bremena vo forme poskytovania opatery v chorobe a starobe preukázané nebolo, a to ani výpoveďou jediného žalobkyňou navrhnutého svedka H..

Súd prvého stupňa sa naviac dostatočne vysporiadal aj s prípadným konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi. S odôvodnením súdu prvého stupňa v tomto smere sa odvolací súd plne stotožňuje a v podrobnostiach naň poukazuje.

Na margo námietok žalobkyne je potrebné uviesť, že z obsahu spisu nevyplýva, že by žalobkyňa do skončenia dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa namietala, že bola pri uzatváraní darovacej zmluvy uvedená do omylu. Okrem neposkytnutia osobnej starostlivosti zo strany žalovaného totiž iné okolnosti, ktoré by spochybňovali jej vôľu uzatvoriť predmetnú darovaciu zmluvu neuviedla. Vychádzajúc pritom z § 49a Občianskeho zákonníka neplatnosť právneho úkonu v dôsledku omylu vyvoláva iba omyl podstatný, ktorý spôsobuje, že konajúca osoba nemá správnu alebo dostatočnú predstavu o dôsledkoch takéhoto úkonu.

Rovnako nemal odvolací súd za preukázané, že by v prvostupňovom konaní žalobkyňa s ohľadom na svoj zdravotný stav spochybňovala svoju spôsobilosť na právne úkony. Pokiaľ uvedenú skutočnosť žalobkyňa uviedla až v odvolacom konaní, odvolací súd poznamenáva, že nové skutočnosti a dôkazy sú odvolacím dôvodom iba za podmienok v § 205a ods. 1 O.s.p. Keďže podmienky v zmysle § 205a ods. 1 O.s.p. v predmetnej veci naplnené nie sú, tvrdenia žalobkyne nie sú spôsobilým odvolacím dôvodom.

Z uvedeného vyplýva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že žalobkyňa neuniesla dôkazné bremeno ohľadom ňou tvrdenej skutočnosti zakladajúcej dôvod neplatnosti zmluvy, preto odvolací súd podľa § 219 ods. 1, ods. 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil.

O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. a § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého žalobkyňa ako neúspešný účastník nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania a

žalovanému žiadne preukázateľné trovy spojené s odvolacím konaním nevznikli, preto mu táto náhrada nebola priznaná.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.