Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Uznesenie_21C-224-2014.pdf
PDF · 76.57 KB
Case nature
Area
Subarea
21C/224/2014
Uznesenie
Okresný súd Trenčín v právnej veci navrhovateľa E. F., bytom v L., R. č. XX/XX, občana Slovenskej republiky, právne zastúpeného advokátskou kanceláriou JUDr. Dušan Divko, advokát s. r. o., so sídlom v Považskej Bystrici, Šoltésovej č. 346/1, IČO 36 860 654, proti odporcovi E. E., bytom v O. republike, E. nad X., C. č. XXXX/XX, občana Českej republiky, právne zastúpenému advokátskou kanceláriou Advokátska kancelária JUDr. Eckmann s. r. o., so sídlom v Trenčíne, Mierové námestie č. 14, IČO 47 241 110, o povolenie obnovy konania takto
rozhodol:
Návrh na obnovu konania vedeného na Okresnom súde v Trenčíne pod sp. zn. 16C/50/2010 s a z a m i e t a .
Navrhovateľ j e p o v i n n ý zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 1.924,27 €, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia advokátskej kancelárii Advokátska kancelária JUDr. Eckmann s. r. o.
odôvodnenie:
V konaní tunajšieho súdu sp. zn. 16C/50/2010 bola rozsudkom zo dňa 16.10.2013, v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trenčíne zo dňa 27.8.2014, č. k. 5Co/509/2013-311, ktorý nadobudol právoplatnosť11.09.2014, uložená navrhovateľovi povinnosť vydať odporcovi dve repliky nemeckých obrnených motorových vozidiel typu SdKfz 251, na podvozku OT XXX, čísle podvozkov XXXXEX a XXXXKX. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo posudzovanie platnosti kúpnej zmluvy zo dňa 16.11.2007, medzi účastníkmi uzavretej, predmetom ktorej boli uvedené vozidlá, a ktorú súd považoval za platný právny úkon.
Navrhovateľ podal dňa 4.12.2014 návrh na obnovu uvedeného konania, nakoľko bol toho názoru, že v tomto konaní nebola vyriešená jediná a základná otázka, ktorá je podstatou problému, a síce tá, ktorá bola položená znalcovi pri vypracovaní znaleckého posudku č. 284/2014, či v čase predaja obrnených transportérov tieto boli alebo neboli vojenským materiálom. Mal v úmysle uzavrieť s odporcom kúpnu zmluvu, predmetom ktorej mali byť predmetné transportéry, následne ale zistil, že s takýmto materiálom nemôže obchodovať bez licencie, v opačnom prípade by mu hrozili postihy, rovnako aj kupujúcemu, preto mala byť uzavretá kúpna zmluva považovaná za neplatnú pre jej rozpor so zákonom. Tento názor súd v pôvodnom konaní nerešpektoval. Po skončení konania sp. zn. 16C/50/2010 požiadal I. o vypracovanie znaleckého posudku č. 284/2014, ktorý dospel k záveru, že zo zákona č. 179/1998 Z. z. nevyplýva, že demilitarizačné úpravy na predmetných obrnených transportéroch menia kategóriu vojenskej techniky na nevojenskú techniku, a preto obchodovanie s takýmto materiálom podlieha povoľovaciemu a licenčnému konaniu. Tento dôkaz nemohol bez svojej viny použiť v pôvodnom konaní a môže pre neho privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.
Odporca mal za to, že nie sú splnené zákonom dané podmienky k tomu, aby súd žiadanú obnovu konania povolil, najmä navrhovateľ nepreukázal, že by v pôvodnom konaní nemohol byť vykonaný dôkaz, ktorý žiada vykonať teraz. V pôvodnom konaní k tomu možnosti mal, bol právne zastúpený.
Zároveň navrhovateľ nepreukázal, že aj vykonaním žiadaného dôkazu si privodí pre neho priaznivejšie rozhodnutie. Celý návrh je špekulatívny, tvrdenia navrhovateľa nepravdivé a zavádzajúce. Navrhovateľ sa ani nepokúsil odporcovi vrátiť kúpnu cenu, predmetné motorové vozidlá odporcovi nevydal, hoci mu to ukladalo súdne rozhodnutie. Opakovane tvrdil, že transportéry nie sú v jeho dispozícii, čo nie je pravda. Navyše znalec znaleckým posudkom nemôže riešiť právnu otázku, tú rieši súd a aj ju vyriešil. Nesúhlas s tým, ako súdy vo veci rozhodli, nemôže byť základom povolenia obnovy konania. Okresný i krajský súd vychádzali pri svojom rozhodovaní z legislatívy platnej v čase uzavretia kúpnej zmluvy, ktorá už dnes je zmenená, posúdili a zdôvodnili vec spôsobom ako je uvedené v rozsudkoch.
Súd k veci vypočul navrhovateľa, prečítal podstatný obsah listinných dôkazov predložených účastníkmi a zadovážených súdom a zistil tento skutkový stav veci:
Navrhovateľ uviedol, že v pôvodnom konaní navrhoval, aby znalcovi bola položená otázka, či sú predmetné transportéry vojenským materiálom, teda otázka, ktorú položil I.. Jeho návrh nebol akceptovaný, znalec túto otázku v pôvodnom konaní neriešil. Navrhol vypracovanie ďalšieho znaleckého posudku, ktorý by zodpovedal uvedenú otázku, tento návrh bol zamietnutý. Základom veci je, že uvedené transportéry sú vojenským materiálom a on s nimi obchodovať nemohol. Spomínaný znalecký posudok si nenechal vypracovať v priebehu pôvodného konania, pretože počítal s tým, že túto otázku zodpovie znalec pri svojom výsluchu a znalec na túto otázku odmietol odpovedať. Spoločne so svojim právnym zástupcom predložili všetky dôkazy, ktoré mohli, svedčiace o tom, že ide o vojenský materiál a predpokladali, že odvolací súd bude rozhodovať objektívne, čo sa podľa jeho názoru nestalo. Až keď odvolací súd rozhodol tak ako rozhodol, dospel k záveru, že je nevyhnutné dať spracovať predmetný znalecký posudok. V prípade obchodu s odporcom išlo o to, že mu chcel predať dva transportéry, ktoré už mal asi 15 rokov, nevedel, že odporca ich obratom chce predať do Jordánska. Keby mu odporca povedal, že chce transportéry predať do Jordánska, prehnalo by sa to cez firmu, ktorá potrebnú licenciu má a navyše cena za jeden by nebola 25 tisíc eur, ale minimálne 2x vyššia. Licencia bola potrebná aj na predaj do Českej republiky, keď transportéry odporcovi predával, tak si to neuvedomil. Navrhovateľ ďalej uviedol, že transportéry nevydal, podržal a nepredal, pretože chcel vedieť ako dopadne obnova konania. Požiadal aj o odklad exekúcie. Tento návrh mu bol nedávno zamietnutý.
A. v znaleckom posudku č. 284/2014, zo dňa 14. 11. 2014, dospel k záveru, že v § 4 zákona č 179/1998 Z.z. o obchodovaní s vojenským materiálom a o doplnení zákona č. 455/1991 Z.z. o živnostenskom podnikaní je definícia vojenskej techniky. Nie je uvedené, že demilitarizačné úpravy na predmetných obrnených transportéroch menia kategorizáciu vojenskej techniky na techniku nevojenskú , a preto aj takto upravenú techniku považuje v zmysle § 4 ods. 1 písm. a) za vojenskú techniku.
Podľa § 228 ods. 1, 3 O. s. p. (1) právoplatný rozsudok môže účastník napadnúť návrhom na obnovu konania, ak a) sú tu skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy, ktoré bez svojej viny nemohol použiť v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, b) možno vykonať dôkazy, ktoré sa nemohli vykonať v pôvodnom konaní, ak môžu privodiť pre neho priaznivejšie rozhodnutie vo veci, c) bolo rozhodnuté v jeho neprospech v dôsledku trestného činu sudcu, d) Európsky súd pre ľudské práva rozhodol alebo dospel vo svojom rozsudku k záveru, že rozhodnutím súdu alebo konaním, ktoré mu predchádzalo, boli porušené základné ľudské práva alebo slobody účastníka konania a závažné dôsledky tohto porušenia neboli odstránené priznaným primeraným finančným zadosťučinením, e) je v rozpore s rozhodnutím Súdneho dvora Európskych spoločenstiev alebo iného orgánu Európskych spoločenstiev, f) možnosť jeho preskúmania vyplýva z osobitného predpisu v súvislosti s uznaním alebo výkonom rozhodnutia slovenského súdu v inom členskom štáte Európskej únie. (3) Návrh na obnovu konania má popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3) obsahovať označenie rozsudku, proti ktorému smeruje, dôvod obnovy, skutočnosti, ktoré svedčia o tom, že návrh je podaný včas, dôkazy, ktorými sa má dôvodnosť návrhu preukázať, ako aj to, čoho sa navrhovateľ domáha.
Podľa § 230 ods. 1 O. s. p. návrh na obnovu konania treba podať v lehote troch mesiacov od toho času, keď ten, kto obnovu navrhuje, sa dozvedel o dôvode obnovy, alebo od toho času, keď ho mohol uplatniť.
Podľa § 232 ods. 1, 2 O. s. p. (1) návrh na obnovu konania prejedná súd, ktorý o veci rozhodoval v prvom stupni. (2) Pre konanie o obnove platia primerane ustanovenia o konaní v prvom stupni.
Podľa § 234 ods. 1 O. s. p. návrh na obnovu konania súd uznesením buď zamietne alebo obnovu konania povolí.
Obnova konania je mimoriadny opravný prostriedok, ktorý má povahu výnimky zo zásadnej nezmeniteľnosti právoplatného rozhodnutia. Vzhľadom na to je jej prípustnosť vo viacerých smeroch obmedzená a je možná len v prípadoch, taxatívne stanovených zákonom. Nemožnosťou použiť dôkaz bez viny účastníka v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. a/ O. s. p.) a nemožnosťou vykonať dôkaz v pôvodnom konaní (§ 228 ods. 1 písm. b/ O. s. p.) je mienená nemožnosť uplatniť skutočnosti, rozhodnutia alebo dôkazy účastníkom konania voči súdu, pretože o nich účastník nevie, resp. nie je možnosť vykonať navrhnutý dôkaz v súdnom konaní pre prekážku objektívnej povahy, ako je napr. strata listiny, nezvestnosť svedka a pod., ktorá následne odpadne. V žiadnom prípade tu nejde o prípady nevykonania možného dokazovania súdom preto, že účastník vykonanie dôkazu aj napriek objektívnej možnosti nenavrhol alebo súd navrhnutý dôkaz nepovažoval za potrebný prípadne rozhodujúci.
V tomto prípade nič nebránilo navrhovateľovi zabezpečiť si či navrhnúť znalecký posudok I. už počas pôvodného konania, nič na veci nemení fakt, že prípadný návrh na doplnenie dokazovania v tomto smere by nebol súdom akceptovaný. Napokon takýto dôkaz navrhovateľ v pôvodnom konaní ani vykonať nenavrhol. Sám navrhovateľ uviedol, že znalecký posudok si nenechal vypracovať v priebehu pôvodného konania, pretože počítal s tým, že túto otázku zodpovie znalec pri svojom výsluchu, čo sa ale nestalo. Ústav súdneho inžinierstva oslovil až po rozhodnutí odvolacieho súdu, nakoľko s týmto rozhodnutím nebol spokojný a nepovažoval ho za správne. Súd sa stotožňuje s názorom odporcu, že nesúhlas s tým, ako súdy vo veci rozhodli, nemôže byť dôvodom povolenia obnovy konania, ostatne zákon nepripúšťa možnosť vykonávať dokazovanie po právoplatnom skončení veci, okrem uvedených výnimiek, s cieľom dosiahnuť vo veci iné rozhodnutie. Za takýchto okolností však nemožno konštatovať, že by boli splnené podmienky na povolenie obnovy konania, pričom nebolo ani potrebné zaoberať sa otázkou, či spomínaný dôkaz mohol či nemohol navrhovateľovi privodiť priaznivejšie rozhodnutie vo veci. Z týchto dôvodov súd návrh na obnovu konania zamietol.
Odporca bol v konaní úspešným účastníkom, súd mu preto priznal podľa § 142 ods. 1 O. s. p. náhradu trov konania celkom v sume 1.924,27 €, ktoré mu vznikli ako trovy právneho zastúpenia. Hodnota predmetu sporu predstavovala 50 000,00 €, vychádzajúc z hodnoty predmetu sporu pôvodného konania, keď v pôvodnom konaní išlo o vydanie vecí v tejto hodnote, ako vyplýva z ich kúpnej ceny. Boli vykonané tri úkony právnej pomoci, prevzatie a príprava zastúpenia, písomné vyjadrenie k veci z 1.6.2015, účasť na pojednávaní 22.6.2015, pri hodnote úkonu 526,13 €, k tomu 3 x režijný paušál 8,39 €. Bola priznaná aj DPH 20 %, čo predstavuje sumu 320,71 €. O výške trov právneho zastúpenia bolo rozhodované podľa ustanovení vyhl. č. 655/2004 Z. z., § 10 ods. 1,2, § 13a ods. 1 písm. a/, c/, d/, § 18 ods. 3, § 16 ods. 3.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí obsahovať označenie rozhodnutia proti ktorému odvolanie smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie musí byť vlastnoručne podpísané a datované. Rozsah v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania možno rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.