Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_1Er-945-2014.pdf
PDF · 72.52 KB
Case nature
Area
Subarea
1Er/945/2014
Uznesenie
Okresný súd Rimavská Sobota v exekučnej veci oprávneného POHOTOVOSŤ, s.r.o., Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, zast. Advocate s. r. o., Pribinova 25, Bratislava proti povinnej M. Č., M. X. XXXX/X, R.Á. V., Š. J. V., vedenej súdnym exekútorom JUDr. Rudolfom Krutým, Exekútorský úrad Bratislava, Záhradnícka 60 pod sp. zn. EX 17521/14 o vymoženie sumy 1.289,97 eura s príslušenstvom o námietkach povinnej proti exekúcii takto
rozhodol:
I. Námietky povinnej proti exekúcii z a m i e t a.
II. Návrh povinnej na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
Oprávnený návrhom zo dňa 26. 3. 2014 požiadal súdneho exekútora JUDr. Krutého o vymoženie sumy 1.289,97 eura so zmenkovým úrokom vo výške 0,25 % denne z dlžnej sumy od 30. 1. 2013 do zaplatenia, so zákonným úrokom, vo výške 6% ročne z dlžnej sumy od 13. 5. 2013 do zaplatenia, trov konania vo výške 326,58 eura, ako aj trov exekúcie. Exekúciu žiadal vykonať na základe rozhodcovského rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu zriadeného spoločnosťou Slovenská rozhodcovská a. s. sp. zn. SR 06698/13 zo dňa 19. 9. 2013. Súdny exekútor bol dňa 23. 7. 2014 poverený vykonaním exekúcie.
Povinná podala v zákonnej lehote námietky proti exekúcii, v ktorých uviedla, že vymáhané úroky sú neprimerané. Momentálne je dlhodobo na úrade práce bez príspevku.
Oprávnený sa k námietkam vyjadril tak, že povinná dostatočne neozrejmila, v akej časti a z akých dôvodov sa jej javia byť úroky neprimerané. Námietky žiadal z tohto dôvodu zamietnuť.
Podľa § 50 ods. 1 zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) v znení neskorších predpisov povinný môže vzniesť u exekútora povereného vykonaním exekúcie do 14 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie námietky proti exekúcii, ak po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku alebo bránia jeho vymáhateľnosti, alebo ak sú tu iné dôvody, pre ktoré je exekúcia neprípustná. To isté platí, ak sa namieta, že oprávnený alebo povinný nie sú právnymi nástupcami osoby uvedenej v exekučnom titule. Námietky musia byť odôvodnené a na dodatočne uvedené dôvody sa neprihliadne. Ak po podaní námietok exekútor upustil od vykonania exekúcie (§ 46), o námietkach netreba rozhodnúť.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 41 ods. 2 písm. d) zák. č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších zmien a doplnkov (ďalej len "Exekučný poriadok") podľa tohto zákona možno vykonať
exekúciu aj na podklade vykonateľných rozhodnutí rozhodcovských súdov a rozhodcovských komisií a zmierov nimi schválených.
Podľa § 35 zák. č. 244/2002 Z.z. o rozhodcovskom konaní v znení neskorších zmien a doplnkov rozhodcovský rozsudok, ktorý už nemožno preskúmať podľa § 37, má pre účastníkov rozhodcovského konania rovnaké účinky ako právoplatný rozsudok súdu.
Podľa § 159 ods. 1 O. s. p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný.
Podľa odseku 2) citovaného ustanovenia výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány; ak je ním rozhodnuté o osobnom stave, je záväzný pre každého.
Podľa odseku 3) citovaného ustanovenia len čo sa o veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova.
Podľa § 161 ods. 1 O. s. p. rozsudok je vykonateľný, len čo uplynie lehota na plnenie.
Otázka hmotnoprávnej aktívnej a pasívnej legitimácie, t. j. otázky, či oprávnenému prislúcha nárok voči povinnej, bola predmetom posudzovania v rozhodcovskom konaní, v rámci ktorého došlo k vydaniu exekučného titulu. Pokiaľ bola povinná toho názoru, že nárok oprávneného je celkom alebo čiastočne (napr. v časti uplatneného príslušenstva) neopodstatnený, v zmysle poučenia tvoriaceho súčasť rozhodcovského rozsudku mala možnosť žiadať o preskúmanie rozhodcovského rozsudku v lehote 15 dní od jeho doručenia. Právoplatný rozsudok súdu vydaný v občianskom súdnom konaní sa vyznačuje dvomi základnými znakmi, a to záväznosťou a nezmeniteľnosťou. Znak záväznosti (§ 159 ods. 2 O. s. p.) vyjadruje, že rozhodnutie je záväzné pre vymedzený okruh subjektov - v danom prípade pre účastníkov konania, ako aj pre všetky štátne orgány. Znak nezmeniteľnosti normatívne vyjadrený v § 159 ods. 3 O. s. p. odzrkadľuje právnu zásadu ne bis in idem uplatňovanú už v rímskom práve, podľa ktorej je zakázané opätovne rozhodovať v tej istej veci (otázke), resp. je prikázané rozhodovať o tej istej veci (otázke) iba raz. Právoplatné rozhodnutie súdu o nároku oprávneného preto založilo prekážku právoplatne skončenej veci (impedimentum rei iudicatae), ktorá by bola neprípustným spôsobom nabúraná, pokiaľ by exekučný súd nanovo preskúmaval otázku dôvodnosti nároku oprávneného v čase vydania exekučného titulu. Uvedené východiská našli svoj odraz v ustanovení § 50 Exekučného poriadku, ktoré určuje, že námietky proti exekúcii majú byť podané na základe okolnosti, ktoré nastali po vzniku (rozumej po vydaní) exekučného titulu. Najvyšší súd SR sa k tejto otázke vyjadril v rozhodnutí sp. zn. 5 M Cdo 12/2007 nasledovne: "Z podstaty exekučného konania vyplýva, že existencia práva a tomu zodpovedajúcej povinnosti musí byť najprv určená rozhodnutím príslušného štátu orgánu alebo iným zákonom stanoveným spôsobom. Z toho dôvodu je nutné, aby všetko, čo je potrebné pre určenie práva, bolo vykonané v konaní o veci samej (v tzv. základnom konaní). V konaní o vymoženie takto určeného práva (v exekučnom konaní) je potom možné prihliadnuť už iba na to, čo sa udialo po vydaní exekučného titulu. Okolnosti majúce za následok zánik práva, ktoré nastali pred vydaním titulu, zákon umožňuje uplatniť len v konaní vo veci samej (v tzv. základnom konaní) a spôsobom na to určeným. Ich relevancia sa dovršuje vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stáva podkladom pre exekúciu (porovnaj napr. R 47/1970)." Vzhľadom na to, že právoplatný rozhodcovský rozsudok má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, je exekučný súd povinný nakladať s takýmto rozsudkom rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. V opačnom prípade by porušil zásadu rovnocennosti a neprípustne by uplatnil rozdielny procesný postup v prípade, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného všeobecným súdom a iný prístup, ak oprávnený uplatňuje svoje právo na základe exekučného titulu vydaného v rozhodcovskom konaní (rozhodnutie NS SR z 9. februára 2012, sp. zn. 3 Cdo 122/2011). Z uvedeného vyplýva, že pokiaľ rozhodcovský súd svojím právoplatným rozsudkom priznal oprávnenému vymáhané plnenie, exekučný súd nemá oprávnenie preskúmavať správnosť jeho záverov o tom, či priznané príslušenstvo je primerané vo vzťahu k istine. Námietky povinnej súd z tohto dôvodu zamietol ako nedôvodné.
Len pre úplnosť súd dodáva, že povinná zmluvu s oprávneným uzavrela vystupujúc ako podnikateľka podnikajúca na základe živnostenského oprávnenia (§ 2 ods. 2 písm. b) Obchodného zákonníka), čo nepochybne vyplýva zo skutočnosti, že v záhlaví zmluvy bola okrem iných identifikačných údajov označená aj identifikačným číslom (IČO) 37 305 425 a údajom o tom, že je zapísaná v Živnostenskom registri Obvodného úradu v Rimavskej Sobote pod č. 609-8204. Vzhľadom na to, že povinná zmluvu
uzatvorila v rámci svojej podnikateľskej činnosti, úverovú zmluvu nemožno považovať za spotrebiteľskú zmluvu podľa § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podanie povinnej v časti, v ktorej opisuje svoju nepriaznivú finančnú situáciu, súd podľa obsahu podania (§ 251 ods. 4 O. s. p. v spojení s § 41 ods. 2 O. s. p.) považuje za návrh na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Zlá sociálna situácia môže založiť dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, avšak len za podmienky, že majetok povinnej nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Predpokladom pre vydanie takéhoto rozhodnutia je však vykonanie dôkladného šetrenia súdneho exekútora zameraného na zistenie rozsahu majetku povinnej, ktorý by mohol byť postihnutý v rámci exekúcie. Povinná nepredložila žiaden dôkaz o tom, že jej majetkové a príjmové pomery neumožňujú uhradiť aspoň trovy exekúcie. Jej návrh na zastavenie exekúcie preto súd ako nedôvodný zamietol. Bude úlohou súdneho exekútora, aby sa prešetrením majetkových pomerov povinnej presvedčil o tom, či existuje spôsob, ako vymôcť nárok oprávneného. Ak zistí, že majetok povinnej nepostačuje ani na úhradu trov exekúcie, je povinný dať súdu podnet na zastavenie exekúcie (§ 57 ods. 4 Exekučného poriadku).
Poučenie:
Proti výroku č. I. tohto uznesenia odvolanie nie je prípustné. Proti výroku č. II. tohto uznesenia možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia tohto uznesenia, na podpísanom súde, ku Krajskému súdu v Banskej Bystrici. Podľa § 205 ods. 1 O. s. p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Pokiaľ zákon pre podanie určitého druhu nevyžaduje ďalšie náležitosti, musí byť z podania zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. Podanie treba predložiť s potrebným počtom rovnopisov a s prílohami tak, aby jeden rovnopis zostal na súde a aby každý účastník dostal jeden rovnopis, ak je to potrebné. Ak účastník nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3 O.s.p.).