Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_4Er-1-1997.pdf
PDF · 72.6 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
TO-4Er/1/1997
Uznesenie
Okresný súd Topoľčany vo veci exekúcie oprávnenej: Ing. Marian Uhrin - MARIN, 034 81 Lisková 1226, IČO: 17 872 014, proti povinnému: GUSTA FOOD, spol. s r.o., Februárová 3, 958 01 Partizánske, IČO: 34 116 303, o vymoženie sumy 1372,24 eur s príslušenstvom, vedenej u súdneho exekútora Mgr. Mariána Kráľa, Radlinského 1728/47, 026 01 Dolný Kubín pod sp. zn. EX 221/96, takto
rozhodol:
I. Súd vyhlasuje exekúciu za n e p r í p u s t n ú a exekúciu z a s t a v u j e .
II. Súdnemu exekútorovi Mgr. Mariánovi Kráľovi sa náhrada trov exekúcie nepriznáva.
III. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Oprávnený podal u súdneho exekútora proti povinnému návrh na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - platobného rozkazu Okresného súdu Topoľčany č. k. 12Rob 1106/96 zo dňa 26.9.1996, pre vymoženie sumy 1372,24 eur s 18% úrokom ročne od 25.2.1996 do zaplatenia, trov predchádzajúceho konania v sume 54,84 eur a všetkých účelne vynaložených trov exekučného konania. Súdny exekútor na základe návrhu a exekučného titulu požiadal o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, ktoré mu súd udelil dňa 10.1.1997.
Z výpisu z Obchodného registra povinného bolo zistené, že uznesením Okresného súdu Trenčín č. k. 29CbR/14/2011-25 zo dňa 27.4.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 20.6.2012, bol povinný zrušený bez likvidácie a následne dňom 11.7.2012 bol povinný z Obchodného registra vymazaný.
Podľa § 235 ods. 2 zákona č. 233/1995 Z. z. Exekučného poriadku (EP) exekučné konania, ktoré sa začali do 1.2.2002, sa dokončia podľa doterajších predpisov.
Podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP účinného od 1.2.2002 exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie.
Podľa § 57 ods. 1 písm. g) EP exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať.
Podľa § 57 ods. 2 EP exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto alebo osobitného zákona.
Podľa § 58 ods. 1 EP exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu.
Podľa § 37 ods. 3 EP proti inému než tomu, kto je v rozhodnutí označený ako povinný, alebo v prospech iného než toho, kto je v rozhodnutí označený ako oprávnený, možno vykonať exekúciu, len ak sa preukázalo, že naňho prešla povinnosť alebo právo z exekučného titulu podľa § 41. Ak nastanú skutočnosti, na ktorých základe dochádza k prevodu alebo prechodu práv a povinností vyplývajúcich z exekučného titulu, sú účastníci konania povinní bez zbytočného odkladu písomne oznámiť tieto skutočnosti exekútorovi. Oznámenie musí byť doložené listinou preukazujúcou prevod alebo prechod práv alebo povinností. Návrh na pripustenie zmeny účastníkov konania je exekútor povinný súdu doručiť v lehote 14 dní odo dňa, keď sa o týchto skutočnostiach dozvedel. Súd rozhodne do 60 dní od doručenia návrhu uznesením. Rozhodnutie sa doručí exekútorovi, oprávnenému a povinnému, ktorí sú označení v exekučnom titule, a tomu účastníkovi, na ktorého právo alebo povinnosť prešla.
Podľa § 107 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (OSP), ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať.
Podľa § 107 ods. 4 OSP, ak po začatí konania zanikne právnická osoba, súd pokračuje v konaní s jej právnym nástupcom, a ak právneho nástupcu niet, súd konanie zastaví.
Povinnosti vyplývajúce z exekučných vzťahov zánikom povinného nezanikajú (§ 37 ods. 3 Exekučného poriadku), ale prechádzajú na jeho právneho nástupcu, ktorý vstupuje do práv a povinností povinného. Veritelia môžu od právneho nástupcu povinného žiadať uspokojenie svojich pohľadávok. Ak však povinný zanikne bez právneho nástupcu, v exekúcii nemožno pokračovať, nakoľko niet subjektu, proti ktorému by sa mala exekúcia vykonávať.
Povinný v tejto veci zanikol, ale bez právneho nástupcu. Exekúciu tak nemožno ďalej vykonávať ani voči povinnému, ktorý zanikol, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, ale ani voči jeho právnemu nástupcovi. Súd vzhľadom na to exekúciu vyhlásil za neprípustnú a zastavil, a to podľa § 57 ods. 1 písm. g), § 57 ods. 2, § 58 ods. 1 a § 235 ods. 2 EP v znení neskorších predpisov, § 107 ods. 1, 4 OSP. Exekučné konanie sa začalo v roku 1996, kedy bol exekútorovi doručený návrh na vykonanie exekúcie, t. j. pred 1.2.2002, preto bola exekúcia zastavená podľa predpisov účinných do 31.1.2002 (§ 235 ods. 2 EP), t. j. nie podľa § 57 ods. 1 písm. h) EP, ktorý je účinný až od 1.2.2002.
Podľa § 200 ods. 1 prvá a druhá veta EP trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku.
Podľa § 200 ods. 5 EP, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie.
Podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002, ak dôjde k zastaveniu exekúcie, môže súd uložiť oprávnenému, aby nahradil trovy exekúcie. Súd však uváži, ktoré trovy potreboval oprávnený na účelné vymáhanie nároku, a či mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie.
O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 203 EP účinného do 31.1.2002 a § 235 ods. 2 EP tak, že súdnemu exekútorovi náhradu trov exekúcie nepriznal. Trovy exekúcie platí v zásade povinný (§ 196 ods. 1 EP). Oprávnenému by súd mohol uložiť, aby nahradil trovy exekúcie, pri rozhodovaní však prihliada aj na to, či oprávnený mohol pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie. V tejto veci bola exekúcia vyhlásená za neprípustnú a zastavená z dôvodu, že povinný zanikol, teda stratil spôsobilosť byť účastníkom konania, a jeho povinnosť neprešla na právneho nástupcu. Súd dospel k záveru, že oprávnený ani pri náležitej opatrnosti nemohol pri podaní návrhu predpokladať, že povinný v priebehu
exekúcie (po viac ako 18 rokoch od podania návrhu) zanikne. Aj keď má súdny exekútor právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti s výkonom exekučnej činnosti, zároveň znáša riziko, že v konečnom dôsledku nebudú uspokojené všetky jeho nároky vrátane neuhradenia odmeny za výkon exekučnej činnosti (uznesenie Ústavného súdu SR č. k. III. ÚS 432/08-16 zo dňa 16.12.2008). V tejto veci nemožno na náhradu trov exekúcie zaviazať ani jedného z účastníkov - oprávnený nemohol ani pri náležitej opatrnosti predvídať dôvod zastavenia exekúcie a nie sú preto splnené podmienky na to, aby mohol byť zaviazaný zaplatiť exekútorovi náhradu trov exekúcie a povinný zanikol. Vzhľadom na uvedené náhrada trov exekúcie súdnemu exekútorovi nebola priznaná.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 146 ods. 1 písm. c) OSP tak, že žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania, keďže exekúcia bola zastavená.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu m o ž n o podať odvolanie do 15 dní od doručenia uznesenia na Okresný súd Topoľčany, písomne v dvoch vyhotoveniach.
Odvolanie musí mať náležitosti § 42 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku (musí z neho byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované) a § 205 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (musí sa v ňom tiež uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha).
Podľa § 205 ods. 3 Občianskeho súdneho poriadku rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda a dôvody odvolania môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na odvolanie.