Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_8Co-8-2015.pdf
PDF · 73.68 KB
Case nature
Area
Subarea
8Co/8/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Marianny Hraboveckej a členiek senátu JUDr. Diany Solčányovej a JUDr. Ludviky Bodnárovej v právnej veci navrhovateľa O.. E. R. nar. XX.X.N. bývajúceho F. T. K.. Č.. X R. P. zastúpeného advokátom JUDr. Miroslavom Veberom so sídlom na Šoltésovej ul. č. 5 v Košiciach proti odporkyni T. R. nar. XX.X.N. bývajúcej na P. B. Č.. XX R. P. zastúpenej advokátom JUDr. Rastislavom Belanským so sídlom na Lichardovej ul. č. 2 v Košiciach v konaní o zrušenie vyživovacej povinnosti k plnoletému dieťaťu o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice I zo 16.9.2014 č.k. 17C/91/2014-45 takto
rozhodol:
P o t v r d z u j e rozsudok.
odôvodnenie:
Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal zrušenia vyživovacej povinnosti k odporkyni od 14.2.2014 a o trovách konania rozhodol tak, že navrhovateľ nemá právo na ich náhradu.
Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ s návrhom, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Uviedol, že naďalej trvá na tom, že odporkyňa je schopná živiť sa sama. Konštatoval, že začala študovať na J. M. Q. K. R. P., odkiaľ ju v prvom ročníku vylúčili, následne študovala v I., kde však v štúdiu nepokračovala, pretože štúdium je tam veľmi drahé, v roku 2014 požiadala o prijatie na vysokú školu v I., kde do začiatku štúdia viac ako pol roka vykonávala brigádnickú činnosť. Zdôraznil, že zo zarobených peňažných prostriedkov bola na dovolenke u kamarátky v Q., zatiaľ čo on je dlhodobo vedený ako uchádzač o zamestnanie na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny. Konštatoval, že jej niekoľko krát radil, aby študovala na Slovensku alebo v zahraničí, kde jej poskytnú štipendium. Poukázal na nález Ústavného súdu v Českej republike z 30.9.2014 sp. zn. II. ÚS 2121/14, podľa ktorého je potrebné odlíšiť výživné pre maloleté a pre plnoleté dieťaťa, pričom treba zohľadniť to, že pokiaľ dieťa študuje na druhej vysokej škole toho istého stupňa, ktorá nenadväzuje na predošlú, je namieste zaoberať sa otázkou, či ide o racionálnu prípravu na budúce povolanie, či aktuálne študované vysoká škola má zodpovedajúcu kvalitu a zvyšuje šance na uplatnenie sa na trhu práce. Vytkol konajúcemu súdu, že sa týmito skutočnosťami absolútne nezaoberal a žiadnym spôsobom nevyhodnotil príjem odporkyne z brigády. V tejto súvislosti poukázal na to, že on ne rozdiel od odporkyne nie je schopný zamestnať sa pretože na trhu práce diskriminuje jeho vek a zdravotné problémy.
Odporkyňa sa k odvolaniu navrhovateľa nevyjadrila.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa odseku 2 cit. zák. ustanovenia, ak sa odvolací súd v celom rozsahu s odôvodnením napadnutého rozhodnutia stotožňuje, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutom výroku o výžive pre odporkyňu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo podľa § 212 ods. 2 písm. a/ O.s.p. bez nariadenia pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, posúdil ho podľa správnych ustanovení Zákona o rodine, v súlade s § 132 O.s.p. vyhodnotil dôkazy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pričom starostlivo prihliadal na všetko, čo vyšlo za konania najavo, vrátane toho, čo uviedli účastníci, v dôsledku čoho je odôvodnenie napadnutého rozsudku presvedčivé a s jeho závermi sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje. Konajúci súd sa vysporiadal s námietkami navrhovateľa uplatnenými v odvolaní, ktoré tvorili jeho obranu už v priebehu konania na súde prvého stupňa a navrhovateľ ani v priebehu odvolacieho konania neuviedol žiadne relevantné skutočnosti majúce za následok iné rozhodnutie vo veci. Odvolací súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dodáva, že plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči deťom je ich zákonnou povinnosťou. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Taktiež prihliada na odôvodnené potreby dieťaťa. K odvolacím námietkam navrhovateľa dodáva, že súdy Slovenskej republiky nie sú pri svojej rozhodovacej činnosti viazané rozhodnutiami Ústavného súdu Českej republiky. Zdôrazňuje, že v konaní o výživnom je vždy potrebné individuálne zohľadniť a posúdiť všetky relevantné skutočnosti a dôsledne vyhodnotiť zistený skutkový stav, nakoľko okolnosti každého prípadu sú odlišné, a nie je možné na nich plošne aplikovať všeobecné state súdnych rozhodnutí vytrhnuté z kontextu. Konštatuje, že každý má právo vzdelávať sa v odbore, ktorý ho zaujíma a napĺňa a rovnako má každý právo na omyl pri hľadaní si životného uplatnenia. Odporkyňa je vo veku, kedy je akceptovateľná zmena študijného odboru, nakoľko ešte len nedávno nadobudla plnoletosť a jej zázemie, názory a životné postoje, ako aj budúce uplatnenie sú v procese formovania. V tejto súvislosti dodáva, že v súčasnosti je oveľa zložitejšie správne sa rozhodnúť pre voľbu budúceho povolania, pretože je nevyhnutné zvažovať ďaleko viac faktorov, ktoré vznikli zmenou hospodárstva, otvorením pracovného trhu, migráciou pracovnej sily, čím sa v každom odvetví zvýšila konkurencia ako aj nároky zamestnávateľov. Preto nie je možné vyhodnotiť štúdium odporkyne v zahraničí ako zbytočné z dôvodu, že trvalo krátku dobu, nakoľko bolo prospešné minimálne pre zlepšenie jej jazykových schopností a získanie skúseností v odlišnej kultúre života a práce, čo jej v budúcnosti môže pomôcť pri uplatnení sa na trhu práce a rozšíriť jej možnosti. Odvolací súd poukazuje na to, že ak by odporkyňa ostala študovať na Technickej univerzite v Košiciach v súčasnosti by stále mala status študenta a rovnako by sa sústavne pripravovala na budúce povolanie, preto jej rozhodnutie študovať na inej škole nie je možné vyhodnotiť ako účelové konanie s cieľom predĺžiť si mladosť a zabezpečiť si príjem formou výživného. Vzhľadom na výšku určeného výživného, ktoré predstavuje približne 2 Eurá na deň, čo nepostačuje ani na zabezpečenie plnohodnotnej stravy, neobstojí tvrdenie navrhovateľa, že odporkyňa mohla študovať na Slovensku, prípadne na vysokej škole, kde by bola zaradená do štipendijného programu, pretože ani tieto skutočnosti by nemali vplyv na výšku určeného výživného, prípadne na existenciu jeho vyživovacej povinnosti. K námietke ohľadom príjmu odporkyne z brigád dodáva, že tento príjem nemá trvalý charakter ani dostatočnú výšku na to, aby odôvodňoval zrušenie vyživovacej povinnosti povinného rodiča, pretože ho získava prácou vo svojom voľnom čase popri sústavnej príprave na výkon budúceho povolania a je potrebné na neho prihliadať ako na formu vreckového, obzvlášť v prípadoch, ak určené výživné nepostačuje na zabezpečenie odôvodnených potrieb dieťaťa v zmysle Zákona o rodine. Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutých výrokoch v výchove a výžive potvrdil ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. a podľa ust. § 219 ods. 2 O.s.p. sa v odôvodnení obmedzil iba na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia a na zdôraznenie správnosti rozhodnutia doplnil ďalšie dôvody.
Toto rozhodnutie senát prijal v pomere hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z.z.)
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.