Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

36C/125/2012

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Pezinok v konaní pred samosudcom Mgr. Jánom Stančekom v právnej veci navrhovateľa A., Z..F..P.., Z. Z. A. XX XXX XX N., L. : XX XXX XXX zastúpeného spoločnosťou T. A., Z.. F.. P.., Z. Z. B. X, XXX XX N. proti odporcovi Z. F., G. O. Z. Z. F., Z. Z. Ž. D. XX, XXX XX N. o zaplatenie náhrady škody a iné vo výške 1115,-eur takto

rozhodol:

I. Súd návrh navrhovateľa zo dňa 18.06.2015 na prerušenie konania zamieta.

II. Súd žalobu zamieta v celom rozsahu.

III. Súd priznáva odporcovi voči navrhovateľovi náhradu trov súdneho konania vo výške 100%.

odôvodnenie:

Žalobou zo dňa 17.09.2012 doručenou tunajšiemu súdu dňa 27.09.2012 navrhovateľ žiadal, aby súd deklaroval povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi peňažnú sumu 125,-eur ako náhradu škody a konštituoval povinnosť odporcu sumu 990,-eur a priznal mu náhradu trov súdneho konania. Svoj návrh odôvodnil tým, že navrhovateľ navrhol súdnemu exekútorovi vykonať exekúciu pre pohľadávku voči O. C. narodenému XX.XX.XXXX podľa zmluvy o úvere č. XXXXXXX. Súdny exekútor predložil návrh Okresnému súdu Pezinok a požiadal ho o udelenie poverenia, ktorý ako exekučný súd túto žiadosť prijal na ďalšie konanie. Okresný súd Pezinok mal potom rozhodnúť o udelení poverenia na vykonanie exekúcie do pätnástich dní od doručenia tejto žiadosti. Exekučným titulom je rozsudok stáleho rozhodcovského súdu. Nejde teda o rozhodnutie rozhodcovskej komisie, ktoré rozhodovali v pracovných sporoch do 01.02.1991 v zmysle vyhlášky č. 42/1975 Zb. o prejednávaní a rozhodovaní pracovných sporov rozhodcovskými komisiami. Vec nevykazovala prvky nadmernej právnej zložitosti, nevyžadovalo si spoluprácu s účastníkmi konania majúcu podstatný vplyv na čas potrebný na posúdenie a rozhodnutie. Okresný súd Pezinok rozhodol o žiadosti o udelenie poverenia dňa 08.12.2010. Neexistuje okolnosť, ktorá by umožňovala exekučnému súdu postupovať nesústredene a so zbytočnými prieťahmi tak, že k vydaniu rozhodnutia o udelení poverenia pristúpila až po veľmi dlhej dobe. Navrhovateľ ako poškodený sa dozvedel o všetkých okolnostiach v priebehu skutkového deja, ktorý vyústil do spôsobenej škody po doručení upovedomenia o začatí exekúcie. V dôsledku nesprávneho úradného postupu exekučného súdu vznikla majetková škoda predstavujúca náhradu účelne vynaložených nákladov spojených s jeho činnosťou uskutočňovanou vo veci správy a vymáhania pohľadávky v období, ktoré zbytočne uplynulo medzi doručením žiadosti o udelenie poverenia exekúcie a rozhodnutím o nej, keď poškodený vynaložil v tomto období na správu pohľadávky prostredníctvom pracovných výkonov zamestnanca pomocou informačného systému sumu s 70,-eur, na udržiavanie a správu informačného systému sumu 40,- eur a na administratívne spracovanie textov urgencií adresovaných exekučnému súdu na publikačné výdaje spojené s vyhotovením urgencii na poštovné a telekomunikačné výdaje spojené s urgovaním a kontrolu stavu konania na exekučnom súde vo výške 15,-eur. Celkovo tak navrhovateľ vynaložil

sumu 125,-eur, ktorá by ho nezaťažila, ak by exekučný súd postupoval správne a pri rozhodnutí o udelení poverenia by dodržal zákonom stanovenú dobu. Výška hmotnej škody je stanovená na základe paušalizácie reálnych vecných nákladov z dôvodu, že presnú škodu by bolo možné vyčísliť len s nepomernými ťažkosťami. Z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií nie je možné korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy. Márnym plynutím času boli reálne ohrozené legitímneho očakávania poškodeného, že správnym postupom súdu dôjde k vymoženiu jeho pohľadávky a taktiež došlo k vyvolaniu rizika zániku povinného, rizika straty kontaktu s povinným a rizika insolvencie povinného. Ďalšími dôvodmi žiadosti o náhradu nemajetkovej ujmy sú pocity frustrácie, úzkosti, nespravodlivosti, neistoty a nedôvery v právo na rovnosť spoločnosti u členov riadiacich orgánov spoločnosti aj majiteľov, zánik ďalších plánovaných podnikateľských aktivít navrhovateľa ako aj zánik už vytvorených podnikateľských plánov a ovplyvnenie ďalších podnikateľských postupov navrhovateľa a spôsobenie neistoty v plánovaní ďalších rozhodnutí. Potreba náhrady nemajetkovej ujmy má svoj základ v požiadavke na spravodlivé usporiadanie vzťahov, dosiahnutie adekvátnej nápravy primeranej satisfakcie za porušenie základných práv a princípov právneho štátu. Pri určovaní výšky nemajetkovej ujmy vychádza z doktríny prijatej ústavným súdom, podľa ktorej pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v súdnom konaní je spravodlivé ak sa za každý rok poznačený prieťahmi vzťahuje satisfakcia vo výške 660,-eur. Navrhovateľ si uplatňuje ako primeranú náhradu nemajetkovej ujmy za vnútorné zásahy do spoločnosti, ovplyvňovanie podnikateľského plánovania rozhodovania, za porušenie jeho práv, stratu legitímnych očakávaní, že nastane v zákonnom čase stav predpokladaný zákonom, stratu dôvery v právo na spravodlivé riešenie veci a vyvolanie rizík ohrozujúcich konečné vymoženie pohľadávky sumu 990,-eur za 7 mesiacov t. j. 55,-eur za každý mesiac omeškania v činnosti exekučného súdu. Navrhovateľ požiadal o prerokovanie svojho nároku na náhradu škody, odporca však do podania tejto žaloby na žiadosť pozitívne nereagoval. Je teda nutné deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe, deklarovať porušenie práva navrhovateľa na súdnu ochranu, deklarovať porušenie princípov právneho štátu nesprávnym úradným postupom exekučného súdu a nahradiť navrhovateľovi nemajetkovú ujmu a majetkovú škodu spôsobenú v priamej príčinnej súvislosti. Žiadal preto rozhodnúť medzitýmnym rozsudkom o základe a následne deklarovať majetkovú ujmu a konštituovať nemajetkovú ujmu v eurách.

V písomnom podaní zo dňa 06.03.2015 doručeného dňa 18.06.2015 PZN uviedol, že nebolo doručené rozhodnutie krajského súdu o vylúčení alebo nevylúčení sudcov Okresného súdu Pezinok, žiadal preto pojednávanie odročiť bez prejednania vo veci. Ďalej odôvodňoval zaujatosť sudcov tunajšieho súdu. Súčasne navrhoval doplnil dokazovanie, keď si objednal spracovanie znaleckého posudku vyčíslujúceho výšku vzniknutej škody v dôsledku v žalobe opísaných skutočností, za ktoré zodpovedá odporca. Uvádza tiež okolnosti preukazovania nesprávnosti postupu v agende L. F..

V písomnom podaní zo dňa 18.06.2015 doručenom dňa 18.06.2015 PZN uviedol, že pred Okresným súdom Prešov prebieha konanie o náhradu škody pre porušenie práva Európskej únie, ktorého sa mal tamojší súd dopustiť v exekučnom konaní vedenom proti žalobkyni na základe neprijateľnej rozhodcovskej doložky, v ktorom sa vymohlo plnenie na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky ako aj v rozpore so zákonmi schválenými z dôvodu transpozície smerníc Európskej únie zameranými na ochranu spotrebiteľa na finančnom trhu. Na strane žalovaných vystupuje Z.Á. F., Z. A., Z..F..P.. za účasti vedľajšieho účastníka R. D. P. Z. - C.. Konanie bolo prerušené vzhľadom na rozhodovanie o prejudiciálnych otázkach navrhnutých Z. F., keď podľa týchto otázok sa mala posúdiť možnosť vzniku zodpovednosti členského štátu za porušenie komunitárneho práva pred tým, ako účastník konania využil všetky opravné prostriedky a v prípade pozitívnej odpovede, či je dostatočne jasným a závažným porušením komunitárneho práva konanie orgánu, ktoré popisuje žalobkyňa najmä vzhľadom na jej absolútnu nečinnosť a či je žalobkyňou uplatňovaná suma škodou, za ktorú má zodpovedať členský štát a či možno škodu stotožňovať s vymoženou pohľadávkou, ktoré je bezdôvodným obohatením. Súčasne malo byť zodpovedané, či má vydanie bezdôvodného obohatenia ako právny prostriedok nápravy prednosť pred náhradou škody. Zodpovedanie predmetných prejudiciálnych otázok má zásadný význam pre posúdenie nároku v tomto konaní, žiadal preto konanie prerušiť do rozhodnutia o prejudiciálnej otázke, ktorá má podstatný význam pre rozhodnutie súdu o návrhu navrhovateľa v súlade s § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p..

Odporca emailovým podaním z 19. júna 2015 ospravedlnil svoju neúčasť a nežiadal o odročenie pričom zotrváva na písomnom vyjadrení zo dňa 09.06.2015. Súd pokračoval v konaní aj pri nečinnosti odporcu,

keď odporca bol riadne volaný, na pojednávanie sa neustanovil a ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o odročenie (§ 101 ods. 2 O.s.p.), súd tak pri prejednaní prihliadol na obsah spisu a vykonané dôkazy.

Súd vykonal vo veci dokazovanie oboznámením s obsahom listín a to žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.08.2009, zápisnica spísaná pred súdnym exekútorom M.. F. G. zo dňa 05.08.2009, poverenie číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok všetko v kópiách a po takto vykonanom dokazovaní ustálil skutkový stav nasledovným spôsobom : Zo žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie zo dňa 28.08.2009 má súd preukázané, že exekútor M.. F. G. doručil dňa 16.09.2009 na Okresný súd Pezinok žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti A., Z..F..P.. proti povinnému O. C. podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. Z. XXXXX/XX, vydaného spoločnosťou Z. F. V..Z.., vykonateľného dňa 16.07.2009. Zo zápisnice spísanej pred súdnym exekútorom M.. F. G. zo dňa 05.08.2009 má súd preukázané že dňa 05.08.2009 sa dostavil M.. O. O. ako konateľ spoločnosti V., Z..F..P.., ktorá zástupcom spoločnosti A. Z..F..P.. a bol spísaný návrh na vykonanie exekúcie oprávneného a to spoločnosti A., Z..F..P.. proti povinnému O. C. podľa exekučného titulu a to rozsudku Stáleho rozhodcovského súdu č. k. Z. XXXXX/ XX, vydaného spoločnosťou Z. F. V..Z.., vykonateľného dňa 16.07.2009. Z poverenia číslo XXXX XXXXXX Okresného súdu Pezinok na súd preukázané, že dňa 08.12.2010 vydal Okresný súd v Pezinku poverenie v exekučnom konaní XEr/XXX/XXXX na vymoženie pohľadávky oprávneného a to spoločnosti A., Z..F..P.. proti povinnému O. C..

Súd zamietol návrh na prerušenie konania, keď nevzhliadol žiaden z obligatórnych dôvodov na prerušenie konania (§ 109 ods. 1 O.s.p.). Navrhovateľ tvrdil existenciu dôvodu v zmysle § 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p., ktorý má spočívať v existencii konania pred Súdnym dvorom Európskej únie začatom na podnet Okresného súdu Prešov z dôvodu potreby zodpovedania prejudiciálnych otázok. Konanie pred Okresným súdom Prešov však prebieha vo veci s iným skutkovým základom ako konanie pred tunajším súdom. Žiadna z prejudiciálnych otázok ako sú uvedené v písomnom podaní PZN zo dňa 18.06.2015 nie je otázkou, ktorej vyriešenie by malo vplyv na právne posúdenie skutkového stavu vo veci prejednávanej pred tunajším súdom a to odhliadnuc od skutočností, že tretia a štvrtá otázka sa týkajú výkladu vnútroštátneho práva a teda prípadné meritórne rozhodnutie Súdneho dvora Európskej únie nebude mať procesne normatívny základ. Neprebieha tak konanie, v ktorom sa rieši otázka, ktorá môže mať význam pre rozhodnutie súdu (§ 109 ods. 2 písm. c/ O.s.p.).

Predmetom konania je navrhovateľom vznesený nárok na zaplatenie náhrady majetkovej ako aj nemajetkovej ujmy. Podľa z.č. 514/2003 Z.z. o zodpovednosti za škodu spôsobenú pri výkone verejnej moci a o zmene niektorých zákonov (ďalej tiež „ZoZŠSVVM“) na vznik zodpovednosti štátu (Slovenskej republiky) za škodu na majetku v dôsledku nesprávneho postupu štátneho orgánu je potrebné súčasné splnenie troch podmienok : (i) zmenšenie majetku, (ii) nesprávny úradný postup a (iii) príčinná súvislosť medzi zmenšenie majetku a nesprávnym úradným postupom, pričom štát zodpovedá bez možnosti liberácie (§ 3 ods. 2 ZoZŠSVVM). Pokiaľ ide o náhradu majetkovej ujmy súd nemá za preukázané zmenšenie majetku (§ 17 ods. 1 ZoZŠSVVM) tak ako bolo uvedené v návrhu. Žiadne listiny označené ako dôkazy nepreukazujú správu pohľadávky, pracovné výkonov zamestnanca navrhovateľa ako ani využívanie informačného systému navrhovateľom ako ani poštovné a telekomunikačné náklady. Jediným preukázaným úkonom navrhovateľa v exekučnom konaní po podaní návrhu na začatie exekúcie do vydania poverenia je sťažnosť na prieťahy v konaní zo dňa 30.08.2010, ktorá však má charakter formulárového podania a je individualizovaná výlučne identifikačnými údajmi povinnej, označením exekučného titulu, dátumom žiadosti o vydanie poverenia a spisovou značkou exekútora. Navrhovateľ nielenže nepreukázal tvrdené zmenšenie majetku, ale ani neosvedčil podmienky, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebolo preto potrebné vykonať dokazovanie znaleckým posudkom, keď pokiaľ navrhovateľ súdu pravdivo opísal rozhodné skutočnosti čo je jeho povinnosťou (§ 79 ods. 1 O.s.p.) a nezamlčal nič, čo by uviedol znalcovi, nemal by znalec dostatok podkladov na vypracovanie znaleckého posudku, keď znalec ako osoba odborne zdatná vie odborným spôsobom spracovať rozhodné skutočnosti, ale ani ako osoba odborne zdatná však nemôže z ničoho zistiť niečo konkrétne. Súd teda nevykonal dokazovanie znaleckým posudkom tak ako to uvádzal navrhovateľ vo svojom písomnom podaní. Uvedené nepreukázanie zmenšenia majetku je potom samostatným dôvodom na zamietnutia návrhu.

Vzhľadom na nepreukázanie zmenšenia majetku potom nie je preukázaná ani príčinná súvislosť medzi zmenšením majetku a tvrdeným nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní 15 dňovej lehoty na vydanie poverenia (§ 44 ods. 2 Exekučného poriadku), keď navrhovateľ rovnako nenavrhol vykonať dôkazy, z ktorých by bola preukázaná príčinná súvislosť medzi protiprávnym konaním súdu spočívajúca v nedodržaní lehoty na vydanie poverenia a tvrdeným zmenšením majetku.

V súvislosti s výškou prípadnej škody súd poukazuje tiež na skutočnosť, že žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie bola doručená tunajšiemu súdu dňa 16.09.2009 a poverenie bolo vydané dňa 08.12.2010 a doručené bolo až dňa 16.12.2010, pričom tomuto predchádzalo uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/XXX/XXXX-XX zo dňa 01.12.2010 o zamietnutí žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie v časti úroku z omeškania, keď toto uznesenie bolo doručené PZ navrhovateľa ako oprávneného dňa 18.10.2010. Podľa § 44 ods. 2 Exekučného poriadku súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu. Ak súd zistí rozpor žiadosti alebo návrhu alebo exekučného titulu so zákonom, žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie uznesením zamietne. Proti tomuto uzneseniu je prípustné odvolanie. Z uvedeného je zrejmé, že 15 dňová lehota je daná súdu len v prípade „ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom“, v opačnom prípade súdu nie je explicitne daná žiadna lehota. Uznesenie tunajšieho súdu č.k. XEr/XXX/XXXX-XX nebolo napadnuté opravným prostriedkom zo strany navrhovateľa ako oprávneného. Vzhľadom na neexistenciu lehoty na vydanie poverenia v prípade, ak súd zistí rozpor žiadosti so zákonom, potom nemôže ísť o nesprávny úradný postup súdu. Nebola preto splnená ani tretia podmienka na vznik zodpovednosti štátu za škodu tak ako ju skutkovo vymedzil navrhovateľ. Uvedené je potom ďalším samostatným dôvodom na zamietnutie návrhu v časti zaplatenia majetkovej ujmy.

Dôkazná povinnosť je podľa § 120 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku na účastníkovi konania tvrdiacom určitú skutočnosť a to čo do tvrdenia navrhovateľa o vynaložení nákladov t.j. o zmenšení svojho majetku ako aj príčinnej súvislosti medzi tvrdeným zmenšením majetku a nesprávnym úradným postupom spočívajúcim v nedodržaní zákonnej lehoty na rozhodnutie. V tejto veci nešlo ani o zhodné tvrdenie účastníkov konania, v ktorom prípade by si súd mohol osvojiť skutkové zistenia založené na zhodnom tvrdení účastníkov konania, keď odporca sa nevyjadril. Navrhovateľ bol povinný navrhnúť vykonať dôkazy alebo označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, avšak neoznačil ani nenavrhol vykonať dôkazy preukazujúce žalobné tvrdenia. Súd, nevzhliadnuc rozpornosť v preukázaných skutočnostiach, nepovažoval za potrebné vykonať iné dôkazy, ako boli v konaní navrhnuté navrhovateľom. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľ neuniesol dôkazné bremeno pokiaľ ide o preukázanie tvrdenia o zmenšení svojho majetku.

Pokiaľ ide o tvrdenie navrhovateľa o paušalizácii reálnych vecných nákladov v dôsledku možnosti vyčíslenia výšky škody len s nepomernými ťažkosťami, ktorým fakticky odkázal na ustanovenie § 136 O.s.p., súd poukazuje na jednoduchú možnosť preukázať časť tvrdených nákladov a ďalej na vyššie uvádzané neosvedčenie podmienok, z ktorých by bolo možné usudzovať na vznik týchto nákladov, nebol by preto dostatočný priestor na úvahu súdu, ktorá musí mať podklad v tvrdených skutočnostiach, keď ňou možno zistiť len výšku nároku, nie aj jeho existenciu resp. základy jeho existencie.

Navrhovateľ tiež tvrdil nemožnosť korešpondenčne predložiť účtovné doklady respektíve pracovné, obchodné zmluvy a to z dôvodu ochrany osobných údajov obchodného tajomstva a dôverných informácií. Ani prípadné utajovanie obsahu zmlúv, z ktorých malo byť preukázané zmenšenie majetku navrhovateľa z dôvodu jej označenia ako obsahujúcej obchodné tajomstvo (§ 17 Obchodného zákonníka) nemôže zbaviť navrhovateľa povinnosti preukázať svoje tvrdenia. Zo žiadneho právneho predpisu nevyplýva, že by účastník konania nemusel preukazovať svoje tvrdenia, ktoré značil za obchodné tajomstvo. Účastníci konania majú povinnosť preukázať svoje tvrdenia, pričom ak sa rozhodnú, že obchodné tajomstvo zachovajú aj za konania pred súdom musia byť uzrozumení s tým, že ak ide o skutočnosti významné pre rozhodnutie vo veci nemôžu byť vo veci úspešní. O skutočnostiach, ktoré sú pre rozhodnutie vo veci významné nemusí byť vykonané dokazovanie len v prípade, ak ide o zhodné tvrdenia účastníkov konania a súd v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. si tieto osvojí ako skutkové zistenia na nich založené (obdobne I. Štenglová, L. Drápal, F. Púry, F. Korbel, Obchodní tajemství

praktická príručka, LINDE, Praha 2005, str. 82, 83). Pokiaľ ide o ostatné povinnosti mlčanlivosti, tu súd poukazuje na skutočnosť, že navrhovateľ nepreukázal, že sa pokúsil zákonným spôsobom sa zbaviť povinnosti mlčanlivosti, nepreukázal potom, že takáto povinnosť mu skutočne bránila v možnosti predložiť dôkazy. Navyše tvrdenia navrhovateľa o nemožnosti predložiť listiny sú všeobecné a teda pôsobia byť účelové.

Pokiaľ ide o nemajetkovú ujmu, túto je možné priznať pri existencii nesprávneho úradného postupu alebo nezákonného rozhodnutia (alebo nezákonného zatknutia, zadržania alebo iné pozbavenia osobnej slobody alebo rozhodnutia o treste, o ochrannom opatrení alebo rozhodnutia o väzbe) ako je to uvedené v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom v peniazoch možno priznať nemajetkovú ujmu za súčasného splnenia podmienok a to (i) nedostatočnosť samotného konštatovania porušenia práva a (ii) nemožnosť uspokojiť nemajetkovú ujmu inak. Vzhľadom na to, že nebol preukázaný nesprávny úradný postup štátneho orgánu tak ako to tvrdil navrhovateľ v žalobe, nemohla byť priznaná nemajetkovú ujma navrhovateľovi, keď nebola splnená základná podmienka a to existencia nesprávneho úradného postupu, ktorú tvrdil navrhovateľ v žalobe. Súd potom návrh aj v tejto časti zamietol.

V súvislosti s nemajetkovou ujmou má súd za potrebné uviesť, že táto je satisfakciou za zásah do odlišných práv ako sú uvedené v § 11 Občianskeho zákonníka, keď ustanovenia § 17 ZoZŠSVVM ako lex specialis sú vo vzťahu k Občianskeho zákonníku ako lex generalis, teda predmetom úpravy tohto osobitného zákona je satisfakcia za porušenia taxatívne vymenované v § 3 ods. 1 ZoZŠSVVM, pričom chráneným záujmom je tu právo na dobrú správu veci verejných zakotvené v čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát v spojení s čl. 46 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, podľa ktorého každý má právo na náhradu škody spôsobenej nezákonným rozhodnutím súdu, iného štátneho orgánu či orgánu verejnej správy alebo nesprávnym úradným postupom. Súd potom pri určovaní výšky skúma okolnosti uvedené v § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM, avšak okrem okolností podľa demonštratívneho výpočtu skúma tiež napríklad subjekt zasahujúceho štátneho orgánu a ďalšie okolnosti protiprávneho konania zasahujúceho orgánu ako napríklad zavinenie (ktorého existencia môže byť priťažujúcou okolnosťou), náročnosť veci, recidíva zásahu v obdobnej veci. Nie je procesnou povinnosťou navrhovateľa preukazovať okolnosti podľa § 17 ods. 3 písm. a/ až d/ ZoZŠSVVM ako ani ďalšie rozhodné okolnosti a súd úvahou. zohľadniac všetky preukázané skutočnosti. rozhodne o výške priznanej nemajetkovej ujmy. Avšak v prípade že dotknutá osoba preukazuje jednotlivé rozhodné okolnosti, môže mať táto jej procesná aktivita vplyv na výšku priznanej nemajetkovej ujmy.

Navrhovateľ v návrhu tvrdil nutnosť „deklarovať porušenie práva navrhovateľa na rozhodnutie o žiadosti o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie v zákonom stanovenej dobe“, pričom však sa tohto nároku nedomáhal aj v predmete návrhu. Súd potom o tomto nároku (§ 17 ods. 2 ZoZŠSVVM) nerozhodoval a to odhliadnuc od vyššie uvádzaných skutočností spočívajúcich v neexistencií nesprávneho úradného postupu štátnym orgánom.

Neboli splnené podmienky na rozhodnutie medzitýmnym rozsudkom ako to navrhoval navrhovateľ, keď v prípade zamietnutia návrhu nie je účelné rozhodnúť o základe (§ 152 ods. 3 O.s.p.). Účelnosť spočíva v rozhodnutí o základe, bez vykonania dokazovania ku konkrétnej výške nároku, ktoré dokazovanie sa doplní v prípade existencie základu nároku, čo však v prejednávanej veci nebol potrebné.

Pokiaľ ide o emailové podanie zástupcu odporcu, toto má súd v časti poukazovania na vyjadrenie zo dňa 09.06.2015 za zmätočné, keď žiadne takéto podanie odporcu sa v spise nenachádza.

O náhrade trov konania súd rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 151 ods. 7 O.s.p. tak, že plne úspešnému odporcovi priznal náhradu trov konania vyjadrenú percentom, keď tento bol v spore plne úspešný.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie na Okresnom súde Pezinok do 15 dní od doručenia tohto rozsudku. Písomne podané odvolanie musí byť podané v dvoch vyhotoveniach.

Z odvolania musí byť zjavné, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, a musí byť podpísané a datované. V odvolaní sa má ďalej uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie proti tomuto rozsudku možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1, b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Ak odporca v stanovenej lehote dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, môže navrhovateľ podať návrh na výkon rozhodnutia.