Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_59P-29-2021.pdf
PDF · 107.51 KB
Case nature
Area
Subarea
59P/29/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v konaní pred sudkyňou JUDr. Ľubicou Novotnou vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: M. S. N., nar. XX.X.XXXX, zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, Vazovova 7/A, Bratislava, dieťa rodičov - matky: S.M. G., nar. XX.X.XXXX, trvalý pobyt I. G. a otca: Q. N., nar. XX.XX.XXXX, trvalý pobyt G. - V., t.č. bytom Z. XX, G., zastúpený: Advokátska kancelária Prachová & Partners, s.r.o. so sídlom Pribinova 20, Bratislava, IČO: 50 491 300, o zvýšenie výživného na maloleté dieťa, takto
rozhodol:
I. Súd zvyšuje výživné na maloletú M. S. N., nar. XX.XX.XXXX zo sumy 120,- eur mesačne, na sumu 200,- eur mesačne, splatné vždy do 15. dňa v mesiaci, vopred k rukám otca, počínajúc dňom 29.03.2021. II. Zročné výživné na maloletú M. S. N., nar. XX.XX.XXXX za obdobie od 29.03.2021 do 30.11.2022 v sume 1608,- eur je matka povinná zaplatiť otcovi do 30.06.2023. III. Vo zvyšku súd návrh otca zamieta. IV. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 28P/211/2013-29 zo dňa 29.05.2014 v časti o výživnom na maloleté dieťa. V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Návrhom doručeným Okresnému súdu Bratislava II dňa 29.03.2021, žiadal otec maloletej zvýšenie výživného na maloletú M. S. zo sumy 120 eur na sumu 220 eur mesačne.
2. Svoj návrh odôvodnil tým, že od rozhodnutia, ktorým bola matka zaviazaná prispievať na výživu maloletej sa výrazne zmenili okolnosti, ktoré podmieňujú jej plnenie vyživovacej povinnosti. Matka hradí výživné 120 eur nepravidelne, za posledné obdobie neuhradila celkovo 46 mesiacov, pričom bola niekoľkokrát odsúdená za trestný čin zanedbania povinnej výživy. Maloletá v súčasnosti navštevuje strednú školu, s čím sú spojené vyššie výdavky na školské potreby, pomôcky, oblečenie, stravu, cestovné, výlety a pod. Mesačný príjem otca maloletej je cca 533 eur netto, príjem matky otcovi nie je známy. Otec vyčíslil svoje výdavky vo výške 557 eur mesačne (z toho: výdavky spojené s bývaním 150 eur, strava 200 eur, hygiena 50 eur, oblečenie a obuv 50 eur, telefón 77 eur, cestovné 30 eur). Mesačné výdavky na maloletú vyčíslil vo výške 460 eur (z toho: výdavky spojené s bývaním 150 eur, strava vrátane stravy v škole 150 eur, školské potreby 30 eur, mimoškolské aktivity 20 eur, hygiena 50 eur, oblečenie a obuv 50 eur, lieky, vitamíny a zdravotnícke pomôcky 10 eur).
3. Matka sa k návrhu nevyjadrila. Návrh jej bol doručený prostredníctvom Obecného úradu I. G., podľa údajov z Registra obyvateľov, kde si zásielky v odbernej lehote neprevzala.
4. Súd vykonal vo veci dokazovanie výsluchom otca maloletej, výsluchom kolízneho opatrovníka, oboznámil sa s listinnými dôkazmi založenými v spise a to najmä, rozsudkom Okresného súdu Bratislava
II sp. zn. 28P/211/2013 zo dňa 29.05.2014, potvrdením o príjme otca, prehľadom o mesačných výdavkoch otca a maloletej, nájomnou zmluvou, ako aj ďalším obsahom spisového materiálu a zistil nasledovný skutkový stav:
5. Rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/211/2013 zo dňa 29.05.2014, právoplatným dňa 20.06.2014 a vykonateľným dňa 16.07.2014, súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej bola maloletá M. S. N., narodená XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Matka sa zároveň v predmetnej dohode zaviazala prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, styk matky s maloletou upravený nebol.
6. Zo mzdového listu spoločnosti P. - N. O., N.. N..V..Q.., súd zistil, že priemerný čistý príjem otca za obdobie 07/2021 - 12/2021 predstavoval sumu 531,66 eur.
7. Zo mzdového listu spoločnosti P. - N. O., N.. N..V..Q.., súd zistil, že priemerný čistý príjem otca za obdobie 01/2022 - 07/2022 predstavoval sumu 551,56 eur.
8. Z daňového priznania k dani z príjmov právnickej osoby za rok 2021 súd zistil, že spoločnosť P. - N. O., N.. N..V..Q.. za uvedené zdaňovacie obdobie vykázala kladný výsledok hospodárenia pred zdanením vo výške 27 298,13 eur (zisk).
9. Z nedatovanej fotokópie zmluvy o nájme bytu uzatvorenej medzi S.. Z. Y. ako prenajímateľom a 1. Q. N., 2 M. S. N. ako nájomcami súd zistil, že predmetom tejto zmluvy je nájom dvojizbového bytu zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, pre katastrálne územie G. - mestská časť J. S. s mesačným nájomným vo výške 400 eur. Zmluva bola uzavretá od 01.02.2013 na dobu neurčitú.
10. Otec vo svojej výpovedi na pojednávaní uviedol, že matka dcére neplatí ani výživné, ktoré bolo pôvodne stanovené, má nezaplatených asi 64 splátok, pričom dvakrát bola odsúdená za neplatenie výživného. Od 1.1.2022 poberá náhradné výživné v sume 120 eur mesačne. Býva v prenajatom dvojizbovom byte, v spoločnej domácnosti je iba s dcérou. Nájomné platí 400€ a energie, ktoré predstavujú cca 250 eur mesačne, nakoľko majiteľ neplatí nič ani žiadne poplatky do fondov, všetko hradí otec. Bol konateľom v spoločnosti, ktorá počas pandémie skrachovala. Mesačný príjem, ktorý otec dosahuje príležitostnými prácami predstavuje sumu 500-550,- eur. Z dedičstva po mame mal cca 3 500 eur, z ktorých mu nezostalo takmer nič, nemá ani na nájom, má odklady splátok. Otcovi bol priznaný invalidný dôchodok 70%, avšak rozhodnutím o priznaní v čase rozhodovania nedisponoval. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačné výdavky otca okrem výdavkov na domácnosť predstavujú aj výdavky na lieky cca 30 eur, telefón cca 50 eur a ešte nejaké pôžičky, avšak kvôli finančnej situácií ich nespláca. Nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Maloletá navštevuje X ročník N. L. školy v G.. Jej výdavky sú bežné, denne jej dáva otec cca 5 eur na desiatu a stravu, za mesiac cca 100 eur na školu a vreckové. Maloletá si kupuje lístky na dopravu, otec jej platí telefón 40€ eur mesačne a pravidelne jej kupuje anglické knihy. Zdravotný stav maloletej je dobrý. S matkou nie je v kontakte asi 10 rokov. Pokiaľ mala maloletá možnosť, tak v lete brigádovala. Otec žiadal zvýšenie výživného zo sumy 120 eur na sumu 220 eur mesačne, a to od podania návrhu.
11. Kolízna opatrovníčka na pojednávaní navrhla vyhovieť návrhu otca a zvýšiť výživné na sumu 220 eur.
12. Podľa § 62 ods. 1 Zák. o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
13. Podľa § 62 ods. 2 Zák. o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
14. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine, pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
15. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti
a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
16. Podľa § 76 ods. 1 zákona o rodine výživné sa platí v pravidelných opakujúcich sa sumách, ktoré sú zročné vždy na mesiac dopredu.
17. Podľa § 77 ods. 1 Zákona o rodine právo na výživné sa nepremlčuje. Možno ho však priznať len odo dňa začatia súdneho konania. Výživné pre maloleté dieťa možno priznať najdlhšie na dobu troch rokov spätne odo dňa začatia konania, ak sú na to dôvody hodné osobitného zreteľa.
18. Podľa § 78 ods. l Zák. o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
19. Podľa § 78 ods. 3 Zák. o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
20. Podľa čl. 3 písm. a) Nariadenia Rady (ES) č. 4/2009 o právomoci, rozhodnom práve, uznávaní a výkone rozhodnutia o spolupráci vo veciach vyživovacej povinnosti, v členských štátoch je právomoc vo veciach vyživovacej povinnosti daná súdu podľa miesta obvyklého pobytu povinného.
21. V ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine, ako aj v ustanovení § 121 Civilného mimosporového poriadku (CMP) je zakotvená zásada, podľa ktorej už stanovené výživné je možno zmeniť, ak dôjde k zmene pomerov. Z ustanovení § 78 ods. 1 Zákona o rodine a § 121 CMP tiež vyplýva, že pre povinnosť platiť stanovené výživné sa uplatňuje zásada, že stanovené výživné má zodpovedať pomerom, za ktorých bolo stanovené. Ak dôjde k zmene pomerov, musí sa to odraziť aj v úprave vyživovacej povinnosti. Vzhľadom k povahe výživného však pri zmene pomerov nedochádza automaticky i k zmene vyživovacej povinnosti, ale zmena pomerov je iba dôvodom na začatie nového súdneho konania, ktoré sa môže skončiť novou úpravou výživného. Preto aj dokazovanie súdu sa musí zamerať na to, či došlo k zmene pomerov, t.j. musia byť spoľahlivo zistené okolnosti rozhodujúce pre pôvodne stanovené výživné a okolnosti rozhodujúce pre stanovenie výživného v čase, keď sa rozhoduje o novej úprave (R 72/65).
22. Ak k zmene pomerov skutočne došlo, súd musí zmeniť pôvodnú úpravu výživného a vo výroku nového rozsudku musí vyjadriť, že ide o zmenu predchádzajúcej úpravy výživného, ktorú presne označí. Pokiaľ ide o zmenu pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výživného stanoveného súdom, musí byť takej povahy, aby tu bol reálny dôvod meniť už vydané súdne rozhodnutie. Takouto zmenou pomerov nie je akákoľvek zmena v hľadiskách, ktoré sú rozhodujúce pre určenie výživného, ale musí ísť o zmenu pomerov závažnejšieho (podstatného) charakteru v tých okolnostiach, ktoré tvorili podklad pre vydanie pôvodného rozhodnutia o výživnom, teda musí ísť o zmenu, ktorá sa výraznejším spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov (R 3/67).
23. Inštitút výživného slúži na zabezpečovanie a úhradu osobných potrieb dieťaťa. Vyživovacia povinnosť rodičov k deťom predstavuje jeden z najzákladnejších pilierov systému zákonnej povinnosti poskytovať výživu. Cieľom tejto právnej úpravy je zabezpečiť výživu ekonomicky slabšej skupine osôb spoločnosti- deťom. „Výživou“ dieťaťa, na ktorú prispievajú obidvaja rodičia, sa rozumie zaobstarávanie, resp. uspokojovanie všetkých životných potrieb pre všestranný telesný a duševný vývoj dieťaťa. Zahrňuje teda aj uspokojovanie iných potrieb než je strava, napr. na zdravotnú starostlivosť, lieky, ošatenie, hygienické potreby, cestovné, školské potreby, aktivity voľného času, či bývanie. Súd pri rozhodovaní o výživnom prihliada a berie do úvahy nielen schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodičov, ich životnú úroveň ale i odôvodnené potreby dieťaťa a takisto i to, ako sa ktorý z rodičov a v akej miere o dieťa osobne stará. Plnenie vyživovacej povinnosti rodičov voči dieťaťu trvá, kým dieťa nie je schopné samé sa živiť.
24. Miera životnej úrovne je objektívne zistiteľná rôznymi faktormi a to v prvom rade výškou mesačného príjmu, výškou mesačných nákladov a položiek, ktoré nie sú pre život nevyhnutné a ktoré signalizujú prebytok finančných prostriedkov. Pre posúdenie možností a schopností povinného rodiča nie sú rozhodujúce len jeho skutočné zárobkové pomery, ale jeho reálne zárobkové prípadne aj majetkové možnosti dané okrem iného fyzickým stavom, nadaním, či pracovnými skúsenosťami. Majetkové pomery
možno preukázať výpismi z listov vlastníctva, pričom sa do týchto pomerov započítavajú aj výnosy z majetku.
25. Pri zvýšení výživného súd vychádzal nielen z potrieb maloletej ale i z možností, schopností ako aj majetkových pomerov oboch rodičov a najmä prihliadal na zmenu pomerov, ktorá nastala od poslednej úpravy výživného. Rozsah vyživovacej povinnosti rodičov k maloletým deťom je upravený na základe všeobecných kritérií, ktoré sa uplatňujú pri všetkých druhoch vyživovacích povinností. Týmito všeobecnými kritériami sú tak, ako to vyplýva i z ustanovenia § 75 Zákona o rodine, odôvodnené potreby oprávneného, schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Pokiaľ ide o vyživovaciu povinnosť rodičov k deťom, zákon o rodine ustanovuje, že dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni oboch svojich rodičov, to znamená, že vychádza z rovnakej životnej úrovne rodičov a detí. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopnosti, možnosti a majetkových pomerov. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny zárobok, ktorý dosahuje v čase vyhlásenia rozhodnutia. Tento však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú jeho reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore atď.). Možnosti rodiča ovplyvňujú aj objektívne okolnosti akými sú dopyt na trhu práce alebo ohodnotenie rovnakej pozície.
26. Pri rozhodovaní o návrhu otca na zvýšenie výživného, súd po vykonanom dokazovaní porovnával okolnosti, ktoré tu boli prítomné v čase vydania posledného rozhodnutia o výživnom a ktoré sa následne zmenili. Vyživovacia povinnosť matky k maloletej bola naposledy upravená v roku 2014 a to rozsudkom Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 28P/211/2013 zo dňa 29.05.2014, ktorým súd schválil rodičovskú dohodu v zmysle ktorej sa matka zaviazala prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne. Otec podal návrh na zvýšenie výživného na súd dňa 29.03.2021, čo je takmer sedem rokov od poslednej úpravy. Oproti obdobiu, v ktorom bolo výživné na maloleté dieťa naposledy stanovené, došlo jednoznačne k nárastu potrieb maloletej. Súd nemá pochybnosti o tom, že s vekom detí sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. Pod odôvodnenými potrebami maloletého dieťaťa treba rozumieť zabezpečenie všetkých potrieb týkajúcich sa bývania, stravovania, zdravotnej starostlivosti, školských a mimoškolských aktivít, ako aj mimoriadnych výdavkov.
27. Mesačný príjem otca predstavuje sumu 500 - 550,- eur. Otec nevlastní žiadne nehnuteľnosti ani hnuteľné veci väčšej hodnoty. Ako pravidelné mesačné výdavky uviedol: výdavky spojené s bývaním 150 eur, strava 200 eur, hygiena 50 eur, oblečenie a obuv 50 eur, telefón 50 eur, cestovné 30 eur, lieky 30 eur. Mesačné výdavky na maloletú uviedol: výdavky spojené s bývaním 150 eur, strava vrátane stravy v škole 150 eur, školské potreby 30 eur, mimoškolské aktivity 20 eur, hygiena 50 eur, oblečenie a obuv 50 eur, lieky, vitamíny a zdravotnícke pomôcky 10 eur. Zdravotný stav otca sa zhoršil, bol mu priznaný invalidný dôchodok. Otec spolu s maloletou obýva prenajatý dvojizbový byt, v spoločnej domácnosti žije iba s maloletou dcérou, žiadnu ďalšiu vyživovaciu povinnosť nemá.
28. Zo spisu tunajšieho súdu sp.zn. 28P/211/2013 súd zisťoval pomery rodičov v čase predchádzajúceho rozhodnutia, a to i vzhľadom na to, že v uvedenom konaní bola schválená rodičovská dohoda a súd teda rozsiahle dokazovanie nevykonával, pričom písomné vypracovanie rozhodnutia bolo v skrátenej forme. Z citovaného pripojeného spisu súd zistil, že otec na pojednávaní dňa 29.05. 2014 uviedol, že dcéra je Y., za obedy v škole uhrádza 20 € mesačne, za školskú družinu 15 € mesačne. Náklady na maloletú nevedel vyčísliť, stále jej musí dokupovať oblečenie, dcéra chodí na jazykovú školu, kde sa kupujú učebnice a pracovné zošity. Ďalej uviedol, že v súčasnosti poberá rodinné prídavky, vyplatili mu ich aj spätne a to od októbra 2013. Od r. 2012 do r. 2013 poberala rodinné prídavky matka. Iné vyživovacie povinnosti nemá. Býva v prenajatom byte, za ktorý uhrádza 400 € mesačne, finančne mu pomáha jeho matka. Je zamestnaný a dosahuje mesačný príjem 400 € mesačne netto, popritom brigáduje, cez leto predáva langoše na kúpalisku. Matka na uvedenom pojednávaní dňa 29.05. 2014 uviedla, že súhlasí so zverením maloletej do osobnej starostlivosti otca, nesúhlasila však s navrhovanou výškou výživného, uviedla, že môže prispievať maximálne sumou 50 € mesačne. Matka ďalej uviedla, že nie je evidovaná na úrade práce, z evidencie ju už vyradili. Naposledy pracovala v roku 2012, má vážne zdravotné problémy, pred rokom požiadala o priznanie invalidného dôchodku, jej žiadosť bola zamietnutá. Uviedla, že nie je práceneschopná, ukončenie PN odovzdala spolu so žiadosťou o invalidný dôchodok. Býva u priateľa, na bývanie mu neprispieva, finančne jej pomáha priateľ a rodičia, jej otec by jej pomáhal aj pri úhrade výživného.
Iné vyživovacie povinnosti nemá, má 2 dospelých synov s ktorými sa stretáva. S maloletou M. S. sa nestretáva, naposledy ju videla pred mesiacom, keď bola za ňou v škole, v minulosti sa s ňou stretávala, ale otec jej stretnutia s dcérou zakázal.
29. S poukazom na citované zákonné ustanovenia a vykonané dokazovanie tunajší súd dospel k záveru, že návrh otca je čiastočne opodstatnený. Porovnávajúc pomery oboch rodičov a maloletého dieťaťa v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, je nutné konštatovať, že od poslednej úpravy výživného uplynulo 8 rokov a k zmene pomerov došlo predovšetkým na strane maloletého dieťaťa. Vyživovacia povinnosť matky k maloletému dieťaťu bola naposledy upravená v roku 2014, rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. 28P/211/2013 zo dňa 29.05.2014. V zmysle predmetného rozhodnutia bola schválená rodičovská dohoda v zmysle ktorej bola maloletá M. S. N., narodená XX.XX.XXXX zverená do osobnej starostlivosti otca s tým, že zastupovať maloletú a spravovať jej majetok sú oprávnení obaja rodičia. Matka sa zároveň v predmetnej dohode zaviazala prispievať na výživu maloletej sumou 120 eur mesačne, styk matky s maloletou upravený nebol.
30. Matka v čase posledného rozhodnutia o výživnom nepracovala, uviedla, že naposledy pracovala v roku 2012. Uvádzala, že má vážne zdravotné problémy, požiadala o priznanie invalidného dôchodku, jej žiadosť bola zamietnutá. Bývala u priateľa, na bývanie mu neprispievala, finančne jej vypomáhal priateľ a rodičia. V tom čase nemala inú vyživovaciu povinnosť. Otec v čase poslednej úpravy o výživnom poberal rodinné prídavky, ktoré mu vyplatili spätne od októbra 2013. Iné vyživovacie povinnosti v tom čase nemal. Býval v prenajatom byte, za ktorý uhrádzal 400 € mesačne. Finančne mu pomáhala jeho matka. Bol zamestnaný a dosahoval mesačný príjem 400 € mesačne netto, popritom brigádoval (cez leto predával langoše na kúpalisku). Maloletá v čase posledného rozhodnutia o výživnom navštevovala X. ročník L. školy. Otec je platil obedy v škole v sume 20 € mesačne, za školskú družinu uhrádzal 15 € mesačne. Náklady na maloletú nevedel vyčísliť, stále jej však musel dokupovať oblečenie. Maloletá v tom čase navštevovala aj jazykovú školu, kde museli zakúpiť učebnice a pracovné zošity. Maloletá nemala žiadne zdravotné problémy.
31. Porovnávajúc pomery oboch rodičov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi, súd dospel k záveru že na strane maloletého dieťaťa došlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zvýšenie vyživovacej povinnosti. V čase predchádzajúcej úpravy matka nepracovala, uvádzala, že má zdravotné problémy, ktoré ale preukázané neboli. Otcov zdravotný stav sa v súčasnosti zhoršil a poberá invalidný dôchodok. Spolu s maloletou bývajú v prenajatom byte. Osobnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje výlučne sám otec, matka sa s dcérou nestretáva, neplatí ani výživné, ktoré bolo súdom upravené, podľa vyjadrenia otca má nezaplatených asi 64 splátok, pričom dvakrát bola odsúdená za neplatenie výživného. Otec od 1.1.2022 poberá náhradné výživné v sume 120 eur mesačne. Maloletá v čase predchádzajúcej úpravy navštevovala X. ročník L. školy, pričom v súčasnosti navštevuje X ročník N. L. školy v G. a jej výdavky sa prechodom na vyšší stupeň štúdia zvýšili. Súd nemá pochybnosti o tom, že s fyzickým vekom dieťaťa sú spojené vyššie výdavky osobnej potreby, ako náklady na stravu, ošatenie, trávenie voľného času, školské učebnice nevyhnuté pre štúdium a pod. V prípade maloletej je nutné konštatovať, že jej odôvodnené výdavky sa v porovnaní s predchádzajúcou úpravou z roku 2014 zásadne zvýšili. Otec uviedol výdavky na dcéru ako bežné súvisiace so štúdiom a zabezpečením nevyhnutných potrieb pre XX ročné dieťa.
32. Matka sa počas celého obdobia vedenia konania ani raz nezúčastnila pojednávania, svoju neúčasť na pojednávaniach neospravedlnila, na výzvy súdu nereagovala. Súd teda nemal k dispozícii žiadne dôkazy týkajúce sa príjmov, výdavkov a majetkových pomerov matky a pri svojom rozhodovaní vychádzal z predpokladu, že situácia matky je podobná ako v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Súd teda pri určení výšky zvýšeného výživného vychádzal z potencionálnych príjmov matky zohľadňujúc výdavky na bývanie a na bežné potreby. Vzhľadom ku skutočnosti, že matka ani doposiaľ nebola schopná platiť výživné upravené súdom, v predmetnom konaní súd dospel k záveru, že zvýšené výživné tak ako požadoval otec nie je v jej reálnych možnostiach a schopnostiach pravidelne uhrádzať. Prechod na vyšší stupeň štúdia predstavuje podstatnú zmenu pomerov na strane maloletej, oproti času kedy súd rozhodoval o výživnom naposledy, t.j. v čase, keď mala maloletá XX rokov. Vzhľadom na uvedené mal súd za to, že výživné v sume 200,- eur tak zodpovedá odôvodneným potrebám maloletého dieťaťa ako aj súčasným schopnostiam, možnostiam a majetkovým pomerom matky.
33. Súd mal teda po vyhodnotenom dokazovaní za to, že zvýšenie výživného bude pokrývať odôvodnené potreby dieťaťa zohľadňujúc príjmy, výdavky, možnosti, schopnosti a majetkové pomery oboch rodičov. Súd v tejto súvislosti poznamenáva, že povinnosťou oboch rodičov je venovať všetky svoje sily dôslednému zabezpečeniu výživy svojho dieťaťa, a to bez ohľadu na to, či s ním žijú alebo nežijú v spoločnej domácnosti, pretože ani jeden z rodičov neprestáva niesť osobnú zodpovednosť za všestranný vývoj svojho dieťaťa, ktoré ešte nie je schopné sa živiť a ktoré je teda v plnej miere výživou odkázané na svojich rodičov. Z vyššie uvedených dôvodov súd rozhodol tak ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku majúc za to, že uvedené rozhodnutie zohľadňuje zmenu pomerov, ktorá nastala.
34. Súd upravil vyživovaciu povinnosť matky na maloletú M. S. od 29.03.2021, čím do 30.11.2022 vzniklo zročné výživné v sume 1608 eur (t. j. za 20 mesiacov a 3 dni, pričom za 1 mesiac zročné výživné predstavuje 80 eur, za 1 deň 2,66 eur, t. j 20 x 80 eur + 3 x 2,66 eur), ktoré je matka povinná zaplatiť do 30.06.2023.
Časové obdobie 6- tich mesiacov je dostatočné na to, aby bolo zročné výživné uhradené v celom rozsahu, a to s ohľadom na potencionálny príjem matky, jej schopnosti a možnosti ako i majetkové pomery.
35. O trovách konania súd rozhodol v zmysle § 52 CMP, podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia, na Okresnom súde Bratislava II, písomne, v troch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Podľa § 365 Civilného sporového poriadku odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 62 Civilného mimosporového poriadku odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.