Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_4P-43-2022.pdf
PDF · 102.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4P/43/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Spišská Nová Ves, sudcom JUDr. Miroslavom Juričkom, v právnej veci maloletého dieťaťa: J. S. T., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, E., dieťa rodičov: matka A. Z., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom S., Q..Č.. T. E. XX, R., Č. S. a otec H. U., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom Q. XX/X, J. Š., t.č na neznámom mieste, za účasti Okresnej prokuratúry Spišská Nová Ves, o návrhu navrhovateľky F. B., F.. XX.XX.XXXX, trvale bytom T. XXX/X, E., v konaní o zverenie maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti, takto
rozhodol:
I. Zveruje sa mal. J. S. T., F.. XX.XX.XXXX do náhradnej osobnej starostlivosti F. B., F.. XX.XX.XXXX, ktorá je oprávnená a povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloletú v rovnakom rozsahu ako ju vykonávajú rodičia, má právo maloletú zastupovať a spravovať jej majetok v bežných veciach.
II. Matka A. Z., F.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n á prispievať na výživu mal. J. S. výživné vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je matka povinná uhrádzať vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
III. Otec H. U., F.. XX.XX.XXXX j e p o v i n n ý prispievať na výživu mal. J. S. výživné vo výške 100,- Eur mesačne, počnúc od právoplatnosti tohto rozsudku, ktoré výživné je otec povinný uhrádzať vždy do 25-tého dňa v mesiaci vopred na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
IV. Styk matky s mal. J. S. súd neupravuje.
V. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Poprad, sp.zn. 15P/135/2011-26 zo dňa 17.08.2011.
VI. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1. Navrhovateľka sa návrhom doručeným na tunajší súd dňa 17.02.2022 domáhala vydania rozhodnutia, ktorým súd zverí mal. J. S. T. do jej náhradnej osobnej starostlivosti a matka bude zaviazaná výživným 100,- Eur, ktoré bude uhrádzať k rukám Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves.
2. Návrh navrhovateľka odôvodnila tým, že v rokoch 2010 - 2018 tvorili s matkou A. Z. pár. Matka už v tom čase mala 4-ročnú dcéru J. S. v jej starostlivosti. Z dôvodov či už finančných ale hlavne z dôvodu požívania alkoholu matkou dochádzalo medzi partnerkami k rozporom. Opakovane matka opúšťala domácnosť, niekedy sa vracala aj až o deň dva, často aj v prítomnosti rôznych mužov a žien. Preto sa v tom čase o mal. J. S. starala navrhovateľka. Správanie matky bolo psychicky náročné tak pre navrhovateľku ako aj dcéru. Dospelo to k tomu, že v decembri 2017 matka odišla z domu, vrátila sa, osprchovala sa a znova odišla. V tom období si matka našla aj súčasného partnera, s ktorým žije v Č.
S. a majú spolu dieťa a odvtedy začala aj pravidelne opúšťať domácnosť na aj dva dni. Celý deň buď vysedávala v krčme, alebo ak bola doma, pila doma a to až do neskorých večerných hodín. Dcéra J. S. sa pred ňou začala zamykať v izbe, nakoľko nechcela byť v jej prítomnosti, keď bola pod vplyvom alkoholu. V období rozchádzania sa mal. J. S. prejavovala záujem zostať v starostlivosti navrhovateľky. V tom čase matka trávil doma veľmi málo času, tento trávila so svojím terajším manželom, a dcéru nechávala doma samú. Táto navrhovateľke volávala, že má pre ňu prísť, odmietala s matkou komunikovať, viac inklinovala k navrhovateľke. V auguste 2018 ako sa navrhovateľka s matkou definitívne rozišli, odišla navrhovateľka s mal. J. S. bývať k rodičom navrhovateľky do E.. Matka dcéru za obdobie od augusta do decembra 2018, kedy sa prišla rozlúčiť na 5 minút že odchádza do Č., vôbec nekontaktovala, napriek tomu, že bývala len 5 km ďaleko. V roku 2019 sa matka vrátila na dovolenku na J., dohodli sa s dcérou, že sa stretnú, táto ju však márne čakala pred školu, neprišla a od vtedy dcéra sa už nechcela s matkou kontaktovať. Rozhodla sa tak sama. Spísali si s matkou taktiež generálnu plnú moc pre mal. J. S. ako aj dohodu o platení výživného. Matka však platila nepravidelne aj to až po opakovanom naliehaní. Nekupuje jej žiadne veci, neobdarováva na sviatky, nebol to nikdy spontánny záujem. Má tiež vedomosť, že matka, napriek tomu, že sa o dcéru už vtedy nestarala, uplatňovala si na ňu v Č. S. prídavky na deti a daňový bonus. Vyplatenie týchto peňazí matka podmieňovala príchodom dcéry, táto však odmietla sa dať kúpiť za peniaze. Matka tieto peniaze spotrebovala pre vlastnú potrebu. Dcéra sa o matku dlhodobo nezaujíma. Otec maloletej je rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/182/2015 pozbavený rodičovských práv a povinností po tom, ako požíval omamné a psychotropné látky, nadmerne požíval alkohol a viedol trvalo neusporiadaný život. Otec nerešpektuje súdne rozhodnutie, určené výživné 100,- Eur platí nepravidelne, taktiež až po naliehaní navrhovateľkou, následne ju blokuje. Dcére nekupuje žiadne dary. Už asi 4-krát bol trestne stíhaný pre neplatenie výživného, bol aj podmienečne odsúdený, mal nastúpiť do výkonu trestu odňatia slobody. O dcéru nejaví záujem, boli spolu asi 5-krát, dcéra ho vôbec nepozná, nechce sa s ním stretávať. Navrhovateľka je s mal. J. S. od malička, sú na seba naviazané. Denne sa o ňu stará najlepšie ako vie, konečne má doma kľud. Zabezpečuje všetky jej potreby, snaží sa aby nepociťovala nedostatok. Učí sa dobre, má zato, že má vytvorené bezpečné rodinné prostredie. Majú vytvorené silné citové väzby, rovnako tak s rodinou navrhovateľky. S matkou bola naposledy v auguste 2018. Mal. J. S. v súčasnej dobe navštevuje strednú školu v J. F. R., pričom navrhovateľka má zvýšené výdavky na zabezpečovanie starostlivosti, žiada preto, aby súd vyhovel jej návrhu.
3. Navrhovateľka k návrhu pripojila svoj rodný list ako aj rodný list maloletej.
4. Matka sa k podanému návrhu písomne v súdom určenej lehote nevyjadrila, nepredložila žiadne listiny, ani žiadne návrhy na vykonanie dokazovania.
5. Nakoľko sa súdu nepodarilo ani po opakovanom šetrení pobytu otca zistiť jeho skutočný pobyt ani miesto jeho pracoviska, tento sa zdržiaval na rôznych miestach a v rôznych krajinách, súd mu doručil písomnosti podľa § 106 ods. 3 C.s.p. oznámením na úradnej tabuli súdu a na webovej stráne tun. súdu a napriek tomu, že mu bol návrh s prílohami doručený podľa § 106 ods. 3 C.s.p. k podanému návrhu sa v určenej lehote taktiež nevyjadril.
6. Kolízny opatrovník vykonal šetrenie pomerov o čom podal súdu písomnú správu, kde sa k veci samej vyjadril tak, že je to v jej záujme, aby mal. J. S. bola zverená do náhradnej osobnej starostlivosti navrhovateľke F. B..
7. Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky a matky a oboznámením sa s listinnými dôkazmi, na základe čoho zistil tento skutkový stav.
8. Navrhovateľka na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu a na dôvodoch v ňom uvedených. Uviedla, že maloletú má v starostlivosti už 4 roky po tom, ako sa rozchádzala s matkou maloletej, s ktorou žili v spoločnej domácnosti od kedy mala maloletá 4 roky. Chce aby mala všetko právne v poriadku. Vychováva ju od jej 4 rokov a v roku 2018 keď sa matka a navrhovateľkou rozchádzali, maloletá chcela zostať v starostlivosti navrhovateľky. Od doby keď matka odišla sa s dcérou snažila skontaktovať len raz, v roku 2019, však aj vtedy matka na dohodnuté stretnutie pred školu neprišla. Od vtedy sa dcéra s matkou nechce kontaktovať. Matka tiež výživné 100,- Eur platí nepravidelne, až na opakované naliehania navrhovateľky. Otec maloletej nemá stále bývanie, zdržiava sa v T., H., matka informácie o jeho pobyte má lepšie. O výživnom otca rozhodol súd v H. a otec má k 15.05.2022 dlh na výživnom 500,- Eur.
Vie že jeho dcéra je v starostlivosti navrhovateľky. Dcéra otca nepozná. K svojim pomerom uviedla, že v súčasnej dobe býva v nájomnom dome, avšak tento si zakupuje prostredníctvom hypotekárneho úveru. Dom rekonštruuje, preto potrebuje peniaze aj na hypotéku. Nemá s maloletou žiadne výchovné problémy, táto ju rešpektuje. Učí sa dobre, nemá v škole problémy. Vo voľnom čase si rada kreslí. Má mesačné výdavky na inkaso cca 250,- Eur, od júna 2018 pracuje v spol. Q. H. v trojzmennej prevádzke, príjem má cca 800,- Eur. Taktiež má výdavky na stravu zhruba 200-250 Eur mesačne a cestovné. Maloletá je zdravá, nevyžaduje žiadnu špeciálnu kozmetiku. Ošatenie nakupuje pravidelne, chce ho totiž maloletej dopriať. Spočiatku sa stravovala v škole, avšak z dôvodu, že už aj jej kamarátky prestali chodiť na obed, prestala aj ona, stravuje sa doma. Do školy cestuje buď s navrhovateľkou, ak má rannú zmenu, inak cestuje autobusom, cestovné tak vychádza cca 25,- Eur mesačne. Tiež jej dáva vreckové, je to skôr motivačné vreckové. Dobíja jej kredit na telefón za cca 10,- Eur mesačne. Matka v tomto roku (2022) neprispela dcére žiadnou sumou, nezakúpila jej žiadne veci.
9. Matka vo svojej účastníckej výpovedi uviedla, že v súčasnej dobe býva v E. H. Č. P.. Za posledné tri roky bola s dcérou v pravidelnom kontakte, táto však s matkou nemá záujem komunikovať. S dcérou nemala žiaden problém, táto však nevychádzala s matkiným priateľom a odmietala odísť do Č.. Pozná postoj dcéry ku nej a čaká na jej podnet, inak neurobila nič aby prevzala dcéru do jej starostlivosti. S navrhovateľkou keď komunikujú, tak to končí hádkou, dcére keď napíše správu, prečíta si ju avšak neodpíše. Býva v Č. S. v nájomnom byte, je na materskej dovolenke, poberá dávku 10.000,- Kč. Je pravdou, že tohto roku (2022) neuhradila žiadnu sumu. Jej terajší manžel je v súčasnej dobe PN, inak pracuje ako skladník s príjmom cca 18.000,- Kč. Má mesačné výdavky cca 300,- Eur, Nájomné uhrádza 12.500,- Kč, vzala si pôžičku 16.000 Kč, aby sa mohla dostaviť na súdne pojednávanie. Pre materskou dovolenkou taktiež pracovala ako skladníčka s príjmom cca 20.000,- Kč. K pomerom otca uviedla, že tento je hudobník, zdržiava sa na rôznych miestach, jeho príjem nepozná. Vie že otec výživné neplatí, platí podľa toho či má príjem alebo nie. Nemá na neho kontakt, otec stratil telefón. Otec je upovedomený o súdnych pojednávaniach, vyjadruje však negatívny postoj k súdnemu konaniu. Nie je naklonený tomu, aby navrhovateľke platil výživné, preferuje platenie výživného na účet dcéry.
10. Z priloženého rodného listu maloletej J. S. T., F.. XX.XX.XXXX má súd za preukázané, že jej matkou je A. T., F.. XX.XX.XXXX a otcom H. U., F.. XX.XX.XXXX.
11. Z rozsudku Okresného súdu Poprad sp.zn. 15P/135/2011-26 zo dňa 18.08.2011 je zrejmé, že súd týmto rozsudkom schváli rodičovskú dohodu, ktorou bola mal. J. S. T. zverená do osobnej starostlivosti matky A. T.. Otec bol zaviazaný plnením si vyživovacej povinnosti od 01.09.2011 v sume 100,- Eur mesačne.
12. Rozsudkom Okresného súdu Spišská Nová Ves sp.zn. 16P/182/2015-69 zo dňa 30.05.2016 bol otec H. U. pozbavený rodičovských práv a povinností vo vzťahu k mal. J. S. T..
13. Úrad práce, soc. vecí a rodiny Spišská Nová Ves vykonal šetrenie pomerov u maloletej J. S. a navrhovateľky, kde konštatoval, že mal. J. S. v súčasnej dobe žije v stabilnom prostredí, navrhovateľku rešpektuje, a má k nej vytvorený citový vzťah. V terajšom prostredí má vytvorené podmienky pre jej všestranný vývoj a preto je návrh v záujme maloletého dieťaťa.
14. Po takto vykonanom dokazovaní súd vec takto právne posúdil.
15. Podľa § 45 ods. 1 Zákona o rodine, ak to vyžaduje záujem maloletého dieťaťa, súd môže zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti. Osobou, ktorej možno maloleté dieťa takto zveriť, sa môže stať len fyzická osoba s trvalým pobytom na území Slovenskej republiky, ktorá má spôsobilosť na právne úkony v plnom rozsahu, osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, a spôsobom svojho života a života osôb, ktoré s ňou žijú v domácnosti, zaručuje, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletého dieťaťa. Osobe, ktorá nezabezpečuje osobnú starostlivosť o svoje maloleté dieťa z dôvodu, že jej bolo zo starostlivosti odňaté rozhodnutím súdu, nemožno v čase trvania odňatia dieťaťa zveriť maloleté dieťa do náhradnej osobnej starostlivosti na čas trvania odňatia dieťaťa.
16. Podľa § 45 ods. 2 Zákona o rodine, pri zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti uprednostní súd predovšetkým príbuzného maloletého dieťaťa, ak spĺňa ustanovené predpoklady. Ak
sa má maloleté dieťa zveriť do náhradnej osobnej starostlivosti prarodiča, súrodenca maloletého dieťaťa alebo súrodenca rodiča maloletého dieťaťa, splnenie podmienky trvalého pobytu na území Slovenskej republiky sa nevyžaduje za predpokladu, že prarodič, súrodenec maloletého dieťaťa alebo súrodenec rodiča maloletého dieťaťa má evidovaný trvalý pobyt alebo iný obdobný pobyt na území členského štátu Európskej únie.
17. Podľa § 45 ods. 3 Zákona o rodine v rozhodnutí súd vymedzí osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, jej rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu.
18. Podľa § 45 ods. 4 Zákona o rodine osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, je povinná vykonávať osobnú starostlivosť o maloleté dieťa v rovnakom rozsahu, v akom ju vykonávajú rodičia; osoba, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti vykonávanej na území Slovenskej republiky, je povinná najmenej 30 dní pred dočasným premiestnením maloletého dieťaťa oznámiť súdu dočasné premiestnenie maloletého dieťaťa do cudziny na dobu dlhšiu ako tri mesiace spolu s údajom o mieste, účele a dĺžke pobytu v cudzine a o iných významných skutočnostiach súvisiacich s dočasným premiestnením. Právo zastupovať maloleté dieťa a spravovať jeho majetok má iba v bežných veciach. Ak táto osoba predpokladá, že rozhodnutie zákonného zástupcu maloletého dieťaťa v podstatných veciach nie je v súlade so záujmom maloletého dieťaťa, môže sa domáhať, aby tento súlad pri konkrétnom rozhodnutí zákonného zástupcu preskúmal súd.
19. Podľa § 45 ods. 5 Zákona o rodine na správu majetku maloletého dieťaťa sa primerane použijú ustanovenia § 32 a 33.
20. Podľa § 45 ods. 6 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa vykonávajú práva a povinnosti vyplývajúce z rodičovských práv a povinností len v rozsahu, v akom nepatria osobe, ktorej bolo maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Rodičia majú právo stýkať sa s maloletým dieťaťom, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti. Ak sa s osobou, ktorej bolo maloleté dieťa takto zverené, nedohodnú o výkone tohto práva, rozhodne na návrh niektorého z rodičov alebo tejto osoby súd.
21. Podľa § 39 ods. 4 Zákona o rodine, vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu o obmedzení alebo pozbavení výkonu rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu nezaniká.
22. Podľa § 45 ods. 7 Zákona o rodine vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletému dieťaťu rozhodnutím súdu podľa odseku 1 nezaniká.
23. Podľa § 45 ods. 8 Zákona o rodine súd pri rozhodovaní o zverení maloletého dieťaťa do náhradnej osobnej starostlivosti určí rodičom alebo iným fyzickým osobám povinným poskytovať maloletému dieťaťu výživné rozsah ich vyživovacej povinnosti a súčasne im uloží povinnosť, aby počas trvania náhradnej osobnej starostlivosti, najdlhšie však do dovŕšenia plnoletosti dieťaťa, poukazovali výživné úradu práce, sociálnych vecí a rodiny. Ak povinný podľa prvej vety neplní vyživovaciu povinnosť poukazovaním výživného úradu práce, sociálnych vecí a rodiny, má tento úrad právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa vrátane uplatňovania týchto nárokov v exekučnom konaní vo svojom mene a na účet tohto maloletého dieťaťa. Ak je maloleté dieťa zverené do náhradnej osobnej starostlivosti podľa odseku 2 druhej vety osobe, ktorá nemá trvalý pobyt na území Slovenskej republiky, súd povinnému uloží povinnosť, aby výživné poukazoval tejto osobe; úrad práce, sociálnych vecí a rodiny nemá v tomto prípade právo vykonávať úkony vo veciach uplatňovania nárokov na výživné maloletého dieťaťa. Po dovŕšení plnoletosti dieťaťa, ktoré bolo zverené do náhradnej osobnej starostlivosti, sú rodičia povinní poukazovať výživné dieťaťu.
24. Podľa § 45 ods. 9 Zákona o rodine súd najmenej raz za šesť mesiacov zhodnotí v súčinnosti s orgánom sociálnoprávnej ochrany detí alebo v súčinnosti s inými osobami, ktoré sú oboznámené s pomermi maloletého dieťaťa, výkon náhradnej osobnej starostlivosti, a to najmä kvalitu starostlivosti o dieťa v náhradnej osobnej starostlivosti a skutočnosť, či rodičia môžu zabezpečiť osobnú starostlivosť o maloleté dieťa.
25. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
26. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine, obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
27. Podľa § 62 ods. 3 Zákona o rodine, každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
28. Podľa § 2 písm. c) zákona č. 601/2003 Z.z. o životnom minime a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení zákona č. 300/2010 Z.z. a opatrenia MPSVaR SR č. 227/2022 Z.z. za životné minimum fyzickej osoby alebo fyzických osôb, ktorých príjmy sa posudzujú podľa § 3 spoločne, sa považuje počnúc od 1.7.2022 suma alebo úhrn súm 107,03 Eur mesačne, ak ide o zaopatrené neplnoleté dieťa.
29. V čase vyhlásenia tohto rozsudku tak suma minimálneho zákonného výživného vo výške 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa od 01.07.2022 predstavuje čiastku 32,11 Eur na jedno neplnoleté nezaopatrené dieťa.
30. Vykonaným dokazovaním mal súd preukázané, že návrh navrhovateľky spĺňa zákonne predpoklady k tomu, aby súd tomuto vyhovel, je totiž predovšetkým v záujme maloletej. Maloletá žije v domácnosti navrhovateľky od jej 4 rokov. Matka maloletej aj keď deklaruje záujem o maloletú, nie je v ňou v žiadnom kontakte v horizonte rokov, dcéra dlhodobo matku odmieta. Otec je rozhodnutím súdu dokonca pozbavený rodičovských práv a povinností, odhliadnuc od toho s dcérou nie sú v žiadnom kontakte, dcéra otca nepozná. Otec dokonca ani nemá stabilné bydlisko. Maloletá J. S. sama prejavila vôľu zostať v starostlivosti navrhovateľky a vzhľadom na jej vek je nutné na tento jej názor prihliadať. V domácnosti navrhovateľky má maloletá vytvorené vhodné podmienky pre jej zdravý rast a vývin. Je zvyknutá na túto domácnosť ako aj na navrhovateľku, od jej 4 rokov žili v spoločnej domácnosti, starala sa o maloletú v čase keď matka opúšťala bydliska aj na niekoľko dní ako aj po tom, ako sa matka odsťahovala do Č. S.. U navrhovateľky, predovšetkým z jej účastníckej výpovede zistil také osobné predpoklady, najmä zdravotné, osobnostné a morálne, ktoré zaručujú, že bude náhradnú osobnú starostlivosť vykonávať v záujme maloletej. Zároveň navrhovanej osobe určil rovnaký rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu aký majú rodičia.
31. Pokiaľ ide o výživné na maloletú, súd vychádzal z majetkových a príjmových pomerov rodičov, ktoré sa mu podarilo zistiť. Vzhľadom na takto zistené pomery súd určil rodičom, v súlade s návrhom navrhovateľky povinnosť prispievať na výživu na mal. J. S. sumou po 100,- Eur, počnúc od právoplatnosti rozsudku, ktoré výživné sú rodičia povinní uhrádzať na účet Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Spišská Nová Ves, vždy do 25. dňa v mesiaci vopred. Kým u matky súd vychádzal z odvodnených potrieb maloletého dieťaťa ako aj príjmové a jej výdavkové pomery, u otca, nakoľko sa otec odmietal zúčastňovať súdneho pojednávania, z výpovedí tak matky ako aj navrhovateľky je zrejmé, že o súdnom pojednávaní je upovedomený, súd prihliadal na ním doposiaľ určenú výšku výživného určenú Okresným súdom Poprad, pričom súd tu vychádzal z premisy, že pokiaľ otec doposiaľ ani nepodal návrh na zníženie výživného, má súd zato, že uhrádzať výživné po 100,- Eur mesačne bolo a je v jeho majetkových možnostiach a schopnostiach.
32. Podľa § 52 CMP, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak.
33. Podľa § 57 CMP, o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh.
34. Podľa § 58 CMP, o nároku na náhradu a o výške trov konania rozhoduje súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.
35. O trovách konania rozhodol súd tak, že žiadnemu z účastníkov konania nepriznal ich náhradu, nakoľko zo strany účastníkov konania nebol podaný návrh na rozhodovanie o nich, pričom podľa § 57 CMP súd môže o nich v mimosporových konaniach rozhodovať len na návrh.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Spišská Nová Ves písomne v šiestich vyhotoveniach. (§ 362 ods. 1 CSP).
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, uvedie sa spisová značka konania, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).Odvolanie musí byť podpísané (§ 127 a § 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci. (§ 62 ods. 1 CMP).
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu vyššie uvedenú, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej. (§ 365 ods. 2 CSP).
Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní. (§ 62 ods. 2 CMP).
V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy. (§ 62 ods. 3 CMP).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, oprávnený môže podať návrh na súdny výkon rozhodnutia.