Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (11)Rozsudok_7C-192-2012.pdf
PDF · 122.64 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/192/2012
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava III v Bratislave, v konaní pred sudkyňou JUDr. Vierou Lamprechtovou, v právnej veci navrhovateľky: K.. Y. W., C.. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom: F., E. X, proti odporcovi v 1. rade: K.. Y. F., bytom U. F., T. X, v 2. rade: K.. R. F., bytom U. F., Q. XX, obidvaja právne zastúpení: JUDr. Petrom Petránom, advokátom, so sídlom v Bratislave, Odborárske nám. 3, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, takto
rozhodol:
Súd návrh v celosti zamieta.
Navrhovateľka je povinná zaplatiť odporcovi v 1. rade a 2. rade náhradu trov konania vo výške 100 % právnemu zástupcovi: JUDr. Peter Petrán, advokát so sídlom v Bratislave, Odborárske nám. 3, o ktorej výške súd rozhodne po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením.
odôvodnenie:
Návrhom, doručeným Okresnému súdu Bratislava IV dňa 01.08.2012 a postúpeným tunajšiemu súdu dňa 01.10.2012, neskôr doplneným podaním zo dňa 26.06.2013 sa domáhala navrhovateľka voči odporcom v 1. a 2. rade určenia, že nehnuteľný majetok v katastrálnom území C., rekreačná chata s príslušenstvom, parc. č. 19179/25 (podľa stavebného povolenia OU a ÚP - 327-2812/74-33 zo dňa 5.8.1974 v liste vlastníctva nezaevidovaná) a pozemok v častiach záhrady, celkovo o výmere 384 m2 je majetkom K.. Y. W., rod. F., W.. XX.X.XXXX, bytom U. F., E. X (ďalej len „Nehnuteľnosť“). Neskôr zmenila uvedený petit na určovaciu žalobu a doplnila špecifikáciu nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona. Návrh odôvodnila skutočnosťou, že od roku 1991 sa stará o Nehnuteľnosť v katastrálnom území C., avšak oficiálnymi spoluvlastníkmi, evidovanými na LV č.XXXX sú doposiaľ R. F., zomrelý . XX.X.XXXX a K. F., takisto t.č. už nebohá. Dňa 17.11.1995 navrhovateľka uzavrela s predávajúcimi Kúpnu zmluvu, ktorá bola riadne uzatvorená a osvedčená JUDr. Tatianou Schweighoferovou na sumu 100.000,- Sk. Na základe tejto zmluvy navrhovateľka Nehnuteľnosť užívala a vynakladala finančné prostriedky na jej zveľaďovanie. Okresnému úradu Bratislava III. Katastrálnemu úradu bol dňa 20.11.1995 doručený návrh na vklad jej vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností. Dňa 22.1.1998 navrhovateľka obdržala z Okresného úradu Bratislava III. Rozhodnutie o prerušení návrhu na vklad do katastra nehnuteľností, nakoľko nedoložila geometrický plán a právoplatné stavebné povolenie k záhradnej chatke. Túto lehotu však navrhovateľka zmeškala, nakoľko predávajúci R. F. dňa XX.X.XXXX zomrel. Na Notárskom úrade JUDr. Márii Cintavej počas vyporiadavania dedičstva po zosnulom neakceptovali Kúpnu zmluvu, nakoľko neprebehol vklad do Katastra nehnuteľností. Nakoľko sa navrhovateľka od smrti R. F. starala o jeho žijúcu, avšak nevidiacu manželku K., starala sa aj o nehnuteľnosť v dobrej viere, že jej právom patrí. Ostatní súrodenci ani ich potomkovia nejavili žiaden záujem o starostlivosť o predmetnú Nehnuteľnosť, neprispievali na daň z nehnuteľnosti, ani na výsadbu, atď. Na základe ostatných udalostí spísala K. F. Listinu o vydedení a závet dňa 25.1.2000, kde uviedla, že o nehnuteľnosť sa výlučne starala len navrhovateľka, že investovala do zničenej záhradnej chatky po častých krádežiach a zatekaní vodou,
opravy strechy, nového oplotenia, nových dverí a mreží, stavby udiarne, atď. Obsah listiny o vydedení bol predložený na Notárskom úrade JUDr. Márie Cintavej na Trnavskej ceste č. 1 v Bratislave spolu s overenými podpismi svedkov za prítomnosti notára. Na základe notárskej zápisnice N 109/2005, Nz 15897/2005 navrhovateľka opätovne požiadala Správu katastra pre hl. mesto Bratislavu o zavkladovanie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti na základe darovacej zmluvy uzavretej 13.5.2005 medzi K. F. a ňou, avšak opätovne Kataster nehnuteľností toto prerušil. O nehnuteľnosť je potrebná neustála starostlivosť, ako aj investícia financií na udržanie chodu a dobrých vzťahov so susedmi v záhradkárskej oblasti, pričom k tomu nepochybne patrí aj platenie dane z nehnuteľnosti mestskej časti Bratislava - Rača, ktorú každoročne uhrádza navrhovateľka.
Odporcovia s návrhom nesúhlasili, žiadali ho zamietnuť, čo odôvodnili nasledovnými skutočnosťami: predmetnú Nehnuteľnosť začala navrhovateľka užívať po smrti otca odporcov R. F. v roku 1998 a nepretržite ju má v držbe až doposiaľ. Po smrti matky účastníkov konania K. F. v roku 2005 navrhovateľka zdedila po matke celý spoluvlastnícky podiel 4/6 k predmetnej Nehnuteľnosti, vzhľadom na skutočnosť, že poručiteľka oboch odporcov vydedila a celý svoj majetok poručila navrhovateľke. Navrhovateľka tvrdí, že nehnuteľnosť viac ako 10 rokov nepretržite užíva v dobrej viere, že je jej výlučnou vlastníčkou a že splnila zákonné podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti.
...
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu 10 rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Základnou podmienkou vydržania je oprávnená držba veci. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. ...
Odporcovia však zásadne odmietajú tvrdenie navrhovateľky o dobromyseľnosti držby predmetnej Nehnuteľnosti, ktoré je nepravdivé a v rozpore so skutkovým a právnym stavom. Navrhovateľka len vďaka benevolencii odporcov už viac ako 20 rokov sama bezplatne užíva predmetnú Nehnuteľnosť a nikto ju pri jej užívaní neobmedzoval. Nepochybne však mala vedomosť o tom, že nie je výlučnou vlastníčkou tejto Nehnuteľnosti, ale len podielovou spoluvlastníčkou v 4/6 a že na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava IV č. k. D329/98, Dnot 82/98 zo dňa 28.1.2001, ktoré v spojení s uznesením Krajského súdu v Bratislave č. k. 13CoD 70/04-113 zo dňa 31.5.2006 nadobudlo právoplatnosť dňa 30.11.2006, ďalšími podielovými spoluvlastníkmi spornej nehnuteľnosti sú odporcovia v 1. a 2. rade, každý v 1/6. Odporcovia zároveň poukázali, že navrhovateľke už viackrát navrhli právne vysporiadanie spoluvlastníckych vzťahov k predmetnej Nehnuteľnosti tak, že na ňu prevedú svoje spoluvlastnícke podiely za cenu stanovenú dohodou, resp. podľa znaleckého ohodnotenia, aby sa navrhovateľka stala jej výlučnou vlastníčkou. Navrhovateľka však na návrhy odporcov vôbec nereagovala.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom navrhovateľky, výsluchom odporcov v 1. a 2. rade, prednesmi právnych zástupcov sporových strán, oboznámil sa s listinnými dôkazmi a to Kúpnou zmluvou zo dňa 17.11.1995, Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava III č. V- 6628/95 zo dňa 22.01.1998, Listinou o vydedení a závet, Notárska zápisnica N 109/2005, Nz 15897/2005 - Osvedčenie o plnomocenstve, Rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V - 1629/05 zo dňa 19.12.2005, ktorým bolo rozhodnuté o prerušení konania o návrhu na vklad vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, Uznesením Okresného súdu Bratislava IV. D 329/98, D not 82/98 zo dňa 28.02.2001 - rozhodnutie vo veci dedičstva po poručiteľovi R. F., zomrelom XX.XX.XXXX (právoplatné dňa 30.11.2006), výpisom z listu vlastníctva č. XXXX, Čestným prehlásením Y. Y.Í., nar. XX.XX.XXXX, Čestným vyhlásením Y. L. a jeho manželky E. L., Osvedčením o dedičstve 38D/2216/2005-134, Dnot 192/2005, písomným vyjadrením Mestskej časti Bratislava - Rača k vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 7.08.2012, Potvrdením Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky Bratislavy zo dňa 24.04.2013, Geometrickým plánom na zameranie chatky p. č. 19179/31, č. pl. 116 50290-62/98 zo dňa 19.05.1998, písomným vyjadrením odporcov zo dňa 31.01.2014, písomným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 28.02.2014 a pripojenými listinnými dôkazmi, písomným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 2.05.2014, Svedeckou výpoveďou A. T. zo dňa 11.4.2014, Čestným prehlásením C. V., Čestným prehlásením T.. N. F. zo dňa 2.03.2014, fotodokumentáciou, písomným vyjadrením odporcu v 1. rade zo dňa 30.7.2014, Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava III č. 6628/95 zo dňa 27.10.1998, Darovacou zmluvou o darovaní bytu v osobnom vlastníctve zo dňa
15.05.1992, listom vlastníctva č. XXXX, písomným vyjadrením navrhovateľky zo dňa 9.9.2014, ako aj ostatným spisovým materiálom a zistil nasledovný skutkový stav.
1/ Z listu vlastníctva č. XXXX vyplynulo, že R. F., nar. X.XX.XXXX a jeho manželka K. F., nar. X.X.XXXX, bytom L. X, F., boli bezpodielovými spoluvlastníkmi Nehnuteľnosti - parcely č. 19179/25 o výmere 384 m2, druh pozemku: záhrady, kat. územie C., obec: Bratislava - mestská časť Rača.
2/ Dňa 17.11.1995 uzavrel R. F., nar. X.XX.XXXX a jeho manželka K. F., nar. X.X.XXXX ako predávajúci s K.. Y. W., nar. XX.X.XXXX ako kupujúcou Kúpnu zmluvu, predmetom ktorej bola kúpa Nehnuteľnosti
- nedokončenej záhradkárskej chaty s príslušenstvom nachádzajúcej sa na parcele č. 19179/25 v kat. území F. - C., LV č. XXXX o výmere 384 m2, druh pozemku: zastavaná plocha 23,20 m2. V zmysle čl. II Kúpnej zmluvy bola dojednaná kúpna cena Nehnuteľnosti na peňažnú sumu 100.000 SKK.
3/ Rozhodnutím Okresného úradu Bratislava III, odbor katastrálny č. V - 6628/95 zo dňa 22.01.1998 Okresný úrad Bratislava III prerušil konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k Nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, nakoľko navrhovateľka nedoložila geometrický plán k Nehnuteľnosti, právoplatné stavebné povolenie k stavbe - záhradkárskej chatke nachádzajúcej sa na Nehnuteľnosti a ani doklad o rodinnom stave kupujúcej, t.j. navrhovateľky.
4/ Z Uznesenia Okresného súdu Bratislava IV., D 329/98, D not 82/98 zo dňa 28.2.2001 súd zistil, že Okresný súd Bratislava IV, ktorý konal v dedičskom konaní po poručiteľovi R. F., zomrelom dňa XX.X.XXXX rozhodol tak, že 1 -inu Nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., ktorá patrila počas života poručiteľa do bezpodielového spoluvlastníctva manželov - porčiteľa a jeho manželky K. F., nadobudli jeho synovia: K.. Y. F., nar. XX.X.XXXX, K.. R. F., nar. XX.X.XXXX, a to každý v 1/3-ine a pozostalá manželka K. F., rod. Š.V., nar. X.X.XXXX taktiež v 1/3-ine.
5/ / Z listiny o vydedení a závetu súd zistil, že ju dňa 25.1.2000 spísala K.. L. L., ktorú poverila spísaním tejto listiny o vydedení a závetu nevidiaca poručiteľka K. F., rod. Š.Á. pre prípad smrti na podiel nehnuteľnosti a hnuteľného majetku, ktorý spoločne nadobudla so svojím nebohým manželom R. F., nar. X.XX.XXXX v T., okres F. W. F., zomrelom H. XX.XX.XXXX v Bratislave. Na základe tejto listiny o vydedení poručiteľka K. F. vydedila synov K.. Y. F. a K.. R. F. ako aj ich deti z celého dedičstva svojho podielu spoluvlastníctva s manželom nehnuteľného a hnuteľného majetku, t.j. záhrady s chatkou na T. Z., F. - C. a 4 - izbového bytu na E. G.. Č.. X v F., ako aj so všetkým bytovým, technickým a kultúrnym vybavením. Zároveň na základe závetu poručila celý svoj majetok po slobodnom a zdravom uvážení dcére K.. Y. W., rod. F., nar. XX.X.XXXX, bytom F., O. XX za jej starostlivosť a poskytnutú pomoc počas života pri jej bezvládnosti. Listinu o vydedení a závet overili svojím podpisom svedkovia T.. N. F. a A. T. na notárskom úrade JUDr. Márie Cintavej, so sídlom: Trnavská cesta 1 v Bratislave.
6/ Z darovacej zmluvy ( bez uvedenia dátumu ), avšak založenej do katastrálneho spisu pod č. V-1629/05-1 bolo zistené, že t.č. nebohá K. F. obdarovala navrhovateľku ako matka dcéru a to nehnuteľnosťou LV XXXX, parc. č.19179/25-359 m2, záhrada, 25 m2, zastavaná plocha, parc.č.19179/2 o celkovej rozlohe 384 m2, pričom predmetom darovania bola nehnuteľnosť o výmere 192 m2 ako spoluvlastnícky podie darkyne.
7/ Rozhodnutím Správy katastra pre Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislavu č. V - 1629/05 zo dňa 19.12.2005 súd konanie o návrhu na vklad vlastníckeho práva navrhovateľky k Nehnuteľnosti (pozemok parc. č. 19179/25, druh pozemku: záhrady o výmere 384 m2, kat. územie Rača) do katastra nehnuteľností prerušil, nakoľko Správa katastra prešetrovaním zistila, že na liste vlastníctva č. XXXX je predávajúca zapísaná ako vlastníčka Nehnuteľnosti spolu s nebohým manželom R. F. a predmetnú nehnuteľnosť vlastnia v podiele 1/1. V predmetnej Darovacej zmluve darkyňa K. F. prevádzala spoluvlastnícky podiel o veľkosti 1 na obdarovanú K.. Y. W.. V spisovom materiáli však nebol doložený úmrtný list R. F., no z priloženej notárskej zápisnice N 109/2005, Nz 15897/2005 bolo zrejmé, že prebiehalo dedičské konanie po neb. R. F.. Z uvedeného dôvodu preto Správa katastra prerušila vkladové konanie č. V - 1629/05 až do ukončenia konania o predbežnej otázke, v prípade dedičského konania po neb. R. F., teda do času, kedy Správe katastra nebude predložené Osvedčenie o dedičstve.
V rámci prípravy pojednávania dňa 16.06.2014 navrhovateľka navrhla pripustiť zmenu pôvodného žalobného petitu, čomu súd za splnenia podmienok v zmysle § 95 O.s.p. vyhovel a pripustil zmenu
žalobného petitu v nasledovnom znení: „K.. Y. W., rod. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., E. X, je výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti záhrada v k.ú. C., rekreačná chata s príslušenstvom parc. č. 19179/25 (podľa stavebného povolenia OÚ a UP - 327 - 2812 / 74 - 33 zo dňa 05.08.1974 v LV nezaevidovaná) a aj pozemku v častiach záhrady, celkovo o výmere 384 m2.“
Z výsluchu navrhovateľky okrem iného vyplynulo, že išlo o zápis jej vlastníckeho práva k Nehnuteľnosti do katastra nehnuteľností, aby mohla nakladať s Nehnuteľnosťou ako svojou, pričom jej dobromyselnosť vychádza z toho, že v roku 1995 odkúpila od predávajúcich Nehnuteľnosť za sumu vopred dohodnutú a mala ju v nerušenej držbe od roku 1995 do 2006, a až rozhodnutím Krajského súdu v Bratislave bola prakticky prerušená jej držba. Krajský súd v Bratislave však vôbec neriešil, že navrhovateľka zaplatila kúpnu cenu vo výške 100.000 Sk a takisto sa nezaoberal s tým, že započítal jej dar neobvyklej hodnoty aj s príspevkom štátu a nezapočítal pôžičku, ktorú navrhovateľka na tento byt poskytla, t.j. súd nezobral objektívne skutočnosti, nenariadil konania a rozhodol, že nerešpektoval spolu predávajúcu, ktorá sa jasne vyjadrila, že prebehli peniaze aj v jednom a druhom prípade (byt, chata) a dokonca Krajský súd v Bratislave vlastne prinútil kupujúcu K. F. svojím rozhodnutím, že musí byť vlastníčkou 2/3 aj keď sa vzdala na základe kúpnej zmluvy v prospech kupujúcej, t.j. navrhovateľky, a to týmto rozhodnutím zablokoval nakladať ešte za života predávajúcej, aby ona ako vlastníčka BSM nemohla nakladať s nehnuteľnosťou za celé obdobie od začatia dedičského konania po jej manželovi.
Z prednesu právnej zástupkyne navrhovateľa vyplynulo, že navrhovateľka na modifikovanom návrhu zotrváva, žiada, aby súd určil, že jej klientka je výlučnou vlastníčkou sporných nehnuteľností na základe kúpnej zmluvy zo dňa 17.11.1995, ktorú podpísali navrhovateľka a rodičia K. F. a R. F., pričom doposiaľ je nehnuteľnosť zapísaná na nežijúce osoby a to z administratívnych pochybností Katastra nehnuteľností, t.j. 1/ nedodanie geometrického plánu, 2/ rodinný stav kupujúcej 3/ stavebné povolenie z roku 1974. Náležitosti boli dodané okrem geometrického plánu, na to bolo treba zavolať geodeta, ktorý však robil obštrukcie, nakoľko K. a R. F. v roku 1983 kúpili ten pozemok, tak ako je zapísaný dodnes. Nebolo potrebné vykonať tento geometrický plán, avšak pretože sa na pozemku nič nezmenilo kúpou rodičov a kúpou navrhovateľky, tým pádom bol zbytočný geometrický plán. V roku 1995 otec navrhovateľky podal vklad do katastra nehnuteľností bezprostredne po podpísaní kúpnej zmluvy. Návrh odôvodnila tým, že od roku 1995 sa výlučne navrhovateľka starala o nehnuteľnosť až dodnes, pričom jej právne postavenie je neisté, nie je zapísaná v evidencii nehnuteľností Katastra nehnuteľností ako vlastníčka, a preto z právneho hľadiska nemôže nakladať so svojou nehnuteľnosťou ako vlastník. Bez rozhodnutia súdu nie je možné sa vysporiadať s týmto problémom. Vlastní nehnuteľnosť nepretržite od roku 1995 až dodnes, pričom nikto nemá právo zasahovať do vlastníckeho práva dvoch účastníkov konania - kupujúceho a predávajúceho, ani vlastne žiadny štátny orgán, nakoľko ide o výlučne rozhodnutie týchto dvoch strán. Ide o teda o držbu oprávnenú a na zrušenie tejto držby je oprávnený iba vlastník - K. E. R. F.. Podľa § 588 Občianskeho zákonníka z kúpnej zmluvy vzniká predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúceho odovzdať a kupujúcemu predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň dohodnutú kúpnu cenu. Pokiaľ pôjde o nekvalifikovaný zásah zo strany iných osôb, oprávnený držiteľ má právo na ochranu ako vlastník podľa § 130 ods. 2 Občianskeho zákonníka.
Z výsluchu odporcu v 1. rade K.. Y. F., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že nesúhlasí s tým, čo navrhovateľka uviedla, a to hlavne z dôvodu, že kúpna zmluva nie je platná. Kúpna zmluva bola overená notárom z hľadiska podpisov, ale nebola navrhovaná notárom, kataster nehnuteľností v takom prípade má povinnosť kontroly všetkých údajov Kúpnej zmluvy. Kúpna zmluva bola ponúknutá na registráciu 17.11.1995 o 11.20 min. a kataster nehnuteľností mal výhrady hlavne, že nebol doplnený rodinný stav kupujúcej, odporca v 1. rade nesúhlasí s návrhom navrhovateľky, že je to len drobná administratívna chyba. Je to 1 z vážnych atribútov Kúpnej zmluvy, podmienka pri kúpe nehnuteľnosti je, že keď je niekto vydatý alebo ženatý, tak to musia kupovať ako manželia. Navrhovateľka dňa 17.11.1995 bola vydatá. Z tohto dôvodu tam chýba podpis jej manžela Ľ. W., to je vážny dôvod k tomu, že kúpna zmluva je neplatná. To bol dôvod, prečo Kataster nehnuteľností predmetnú kúpnu zmluvu nezaevidoval. Odporca v 1. rade je toho názoru, že treba sa hlavne zamyslieť nad tým, či to navrhovateľka neurobila úmyselne. Pretože pri prevode majetku darom (byt) navrhovateľka vedela o tom, že platí BSM, a až potom, keď bol započítaný návrh ceny bytu pri dedičstve začala špekulovať nad tým, že ona poskytla peniaze. V návrhu je uvedené, že vedela, že byt môže byť prevedený len darom, aby jej manžel nemohol prípadne dediť.
Z výsluchu odporcu v 2. rade K.. R. F., nar. XX.XX.XXXX, vyplynulo, že súhlasí s vyjadrením odporcu v 1. rade, že Kúpna zmluva je neplatná z dôvodu zistenia rodinného stavu, ktorý požadoval Katastrálny
úrad. Na to, že odporca v 2. rade robil určité kroky, čo sa týka výzvy jednak z katastrálneho úradu, ako aj notárky Márie Cintavej v roku 2008, keď bol vyzvaný na odstránenie chýb dodania geometrického plánu, výkresovej dokumentácie, navštívil odporca v 2. rade Mestský úrad v Rači, či sa v archíve nenachádza rozhodnutie o prípustnosti stavby, okrem toho navštívil Obvodný národný výbor ako aj Úrad hl. mesta Slovenskej republiky Bratislava. V žiadnom z týchto archívov sa rozhodnutie o prípustnosti stavby nenachádzalo. Dňa 07.04.2008 doručil notárke Márii Cintavej odpoveď na výzvu, kde konštatuje, že originály sa však určite nachádzajú u sestry navrhovateľky v byte, ktorý jej bol rodičmi darovaný. Dôkazom toho je, že všetky tieto kroky na realizáciu stavby vykonala. Okrem toho odporca v 2. rade urobil dovolania, ako neznalá právna osoba ministrovi spravodlivosti na čo dostal odpoveď zo dňa 02.01.2007, kde kancelária ministra zo sekcie civilného práva mu zaslala odpoveď: v tejto právnej veci bolo právoplatne rozhodnuté, v zmysle § 159 O.s.p. doručený rozsudok, ktorý už nemožno napadnúť odvolaním, je právoplatný. Výrok právoplatného rozsudku je záväzný pre účastníkov a pre všetky orgány. Len čo sa vo veci právoplatne rozhodlo, nemôže sa prejednávať znova. Okrem toho oslovil verejného ochrancu práv na zdržiavanie sa dedičského konania po matke, ktorý mu listom zo dňa 15.11.2007 odpovedal, že nedochádza k zdržiavaniu dedičského konania zo strany notárky, ale že obštrukcie robila navrhovateľka. Dňa 24.01.2006, 14.02.2006, 21.04.2006 a 22.05.2006 si doručované zásielky nepreberala. Dňa 30.05.2006 bol spis od súdneho komisára doručený naspäť na súd s návrhom na uloženie poriadkovej pokuty. Dňa 04.10.2006 bolo súdom prijaté uznesenie o uložení poriadkovej pokuty dedičke a nadobudlo právoplatnosť dňa 01.11.2006. Od 14.11.2006 nastalo zisťovanie pobytu dedičke cez Centrálnu evidenciu pobytu obyvateľov v Banskej Bystrici, žiadosť o doručenie zásielky prostredníctvom Policajného zboru Slovenskej republiky a dopyt na Miestny úrad pre Mestskú časť Bratislava - Karlova Ves. Dňa 02.04.2007 došiel dopyt na Miestny úrad Mestská časť Bratislava - Karlova Ves ohľadne ďalších potomkov zomr. K. F., odpoveď doručená dňa 18.04.2007. Okrem toho na dedičskom pojednávaní bol oboznámení s vydeďovacou listinou, ktorá sa predložila až po roku po oznámení. Z toho jasne vyplýva obštrukcia navrhovateľky. Z uvedeného zároveň vyplýva, že odporca v 2. rade mal záujem veci riešiť. Odporca v 2. rade ešte navštívil Katastrálny úrad, kde mu bola predložená darovacia listina medzi K. F. a Y. W., kde už predanú záhradu opätovne daruje. Darovacia zmluva však nesmie podliehať žiadnemu finančnému vyrovnaniu.
Z prednesu právneho zástupcu odporcov v 1. a 2. rade vyplynulo, že s predloženým návrhom nesúhlasí v celom rozsahu, pretože podľa jeho názoru, vec bola právoplatne súdne rozhodnutá. Všetky skutočnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, boli predmetom dedičského konania po neb. otcovi účastníkov konania a táto vec bola právoplatne rozhodnutá uznesením Okresného súdu Bratislava IV v spojení s rozhodnutím Krajského súdu Bratislava, ktoré bolo právoplatné dňa 30.11.2006, t.j. pred 8 rokmi. Najneskôr od toho dátumu navrhovateľka vedela, že jej bratia odporcovia v 1. a 2. rade sú podielovými spoluvlastníkmi predmetnej nehnuteľnosti v 1/6 a v tejto súvislosti udáva, že odporcovia sa cítia veľmi ukrivdení a poškodení svojimi rodičmi, ich prístupom k nim, pretože ešte za života darovali navrhovateľke svoj byt a v podstate všetky veci, jedinú vec, ktorú po nich dedili bola práve 1/6 zo záhradnej chatky, aj keď túto výlučne užíva navrhovateľka, ako majoritná spoluvlastníčka v podieli 4/6, takže nevidia žiadny naliehavý právny záujem na určovacej žalobe, nakoľko odporcovia ju nikdy v užívaní tejto chatky neobmedzovali ani neobmedzujú, pôvodne podala navrhovateľka návrh na vydržanie, ale pochopila, že keďže pre súdne rozhodnutie nemôže preukázať vydržanie, dobromyselnosť, pozmenila tento petit.
Predmetom sporu je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti na základe vydržania podľa § 134 a nasl. Občianskeho zákonníka.
Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
Podľa § 134 ods. 2 Občianskeho zákonníka, takto nemožno nadobudnúť vlastníctvo k veciam, ktoré nemôžu byť predmetom vlastníctva, alebo k veciam, ktoré môžu byť len vo vlastníctve štátu alebo zákonom určených právnických osôb ( § 125).
Podľa § 134 ods. 3 Občianskeho zákonníka, do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca.
Podľa § 134 ods. 4 Občianskeho zákonníka, pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.
Podľa § 588 Občianskeho zákonníka, z kúpnej zmluvy vznikne predávajúcemu povinnosť predmet kúpy kupujúcemu odovzdať a kupujúcemu povinnosť predmet kúpy prevziať a zaplatiť zaň predávajúcemu dohodnutú cenu.
Podľa § 589 Občianskeho zákonníka, cenu treba dojednať v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, inak je zmluva neplatná podľa § 40a.
Podľa § 133 ods. 2 Občianskeho zákonníka, ak sa prevádza nehnuteľná vec na základe zmluvy, nadobúda sa vlastníctvo vkladom do katastra nehnuteľností podľa osobitných predpisov, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
Podľa § 80 písm. c/ Občianskeho súdneho poriadku, návrhom na začatie konania možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. V tejto súvislosti je nutné uviesť, že naliehavý právny záujem na určovacej žalobe je daný vtedy, ak je objektívne ohrozené právo žalobcu, alebo pokiaľ by sa jeho právne postavenie stalo neistým. Preto sa pri určovacích žalobách zdôrazňuje ich preventívny charakter a význam. Naliehavý právny záujem na určení je daný vtedy, ak je tu aktuálny stav objektívnej právnej neistoty medzi žalobcom a žalovaným, ktorý je ohrozením žalobcovho právneho postavenia a ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť, nezáleží na tom, ako táto neistota vznikla. Základnou procesnou podmienkou úspechu žaloby o určenie podľa § 80, písm. c/ O.s.p. je teda skúmanie existencie naliehavého právneho záujmu navrhovateľa na požadovanom určení.
Základnou podmienkou vydržania je oprávnená držba, podľa § 130 ods. 1 O.z. ak je teda držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným, pričom pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
Súd mal v konaní preukázaný naliehavý právny záujem navrhovateľky na podaní určovacej žaloby, nakoľko len súdnym rozhodnutím je možný zápis v danom prípade do katastra nehnuteľností, v ktorom sú vedení iní spoluvlastníci, teda podľa konštantnej judikatúry je naliehavý právny záujem na takejto žalobe vždy daný.
V ustanoveniach § 129 - 131 zákonodarca upravuje inštitút držby a to držby ako faktického stavu, chráneného hmotným právom (Občiansky zákonník) u tzv. nevlastníka, pričom diferencuje oprávnenú držbu (§ 130 O.z.) a neoprávnenú (§ 131 O.z.). Podľa § 132 ods. 1 O.z. , vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom. Teda vlastnícke právo možno subjektom nadobudnúť za splnenia zákonom stanovených podmienok, kde okrem iného sa vyžaduje i náležitý právny dôvod tohto nadobudnutia. V danom prípade titulom - teda právnym dôvodom na nadobudnutie vlastníctva zo strany navrhovateľky je inštitút VYDRŽANIA.
Právo držby za určitých podmienok môže patriť i osobe odlišnej od vlastníka (§ 130 O.z.), majúcej vec vo svojej moci, pričom s vecou nakladá ako so svojou vlastnou.
Novelou Občianskeho zákonníka (zák. č. 264/1992 Zb.) sa od 1.1.1993 zaviedol konštitutívny charakter zápisov do evidencie nehnuteľností, ktorý okrem konštitutívneho charakteru informuje širokú verejnosť, teda nezapísaný držiteľ nehnuteľnosti v KN ako jej vlastník, nemôže byť v dobrej viere, že s nehnuteľnosťou nakladá ako s vlastnou, čo je práve tento prípad. Už s poukazom na dve žiadosti navrhovateľky o zápis jej vlastníckeho práva do KN v spornom období a následne i dve rozhodnutia katastrálneho úradu o prerušení katastrálneho konania zo zhora uvedených dôvodov, jednoznačne preukazujú absenciu dobrej viery (dobromyseľnosti) pri držbe nehnuteľnosti, pričom
tvrdenia navrhovateľky o dlhodobom užívaní nehnuteľnosti, platení dane, investíciách nie sú podporou ňou tvrdenej dobromyseľnosti.
Ustanovenie § 130 ods. 1 O.z. upravuje tzv. oprávnenú držbu (t.j. v dobrej viere), o čo navrhovateľka opiera uplatňovaný nárok (určenie vlastníckeho práva vydržaním). Existenciu „dobrej viery“ súd musí posudzovať objektívne a to najmä na „zreteľ na všetky okolnosti“. V tejto súvislosti dáva súd do pozornosti , že navrhovateľka po celú dobu vedela, že nehnuteľnosť sa nachádza v podielovom spoluvlastníctve, navyše vedela už z LV , ako aj prebiehajúcich katastrálnych konaní, kto je stále spoluvlastníkom nehnuteľnosti, o čom niet na základe vykonaného dokazovania pochybností.
Nakladanie s vecou (nehnuteľnosťou v danom prípade) ako so svojou, v prípade, že je so zreteľom na všetky okolnosti držiteľ dobromyseľný v tom, že mu vec patrí ako vlastníkovi, je držbou oprávnenou. Súd má však za to, že u navrhovateľky dobromyseľnosť absentuje, i keď spĺňa podmienky, že celý čas má nehnuteľnosť vo svojej faktickej moci, čo nespochybnili ani odporcovia. Avšak pri posúdení „dobrej viery so zreteľom na všetky okolnosti“, nie je možné vychádzať len zo subjektívnych predstáv navrhovateľky, vzhľadom na zhora uvedené má súd za to, že z hľadiska posudzovania „náležitej opatrnosti“ zo strany navrhovateľky a s prihliadnutím na všetky okolnosti (zhora uvedené) prípadu, navrhovateľka mala (mohla mať) pochybnosti o existencii svojho uplatňovaného práva, boli jej známe všetky skutočnosti (zhora uvedené), že nie je subjektom práva, o vydržanie ktorého sa svojou žalobou domáha. Navyše dobromyseľnosť (podľa navrhovateľky vychádzajúca z kúpnej zmluvy z roku 1995) musí trvať po celú zákonnú lehotu na vydržanie, teda u nehnuteľnosti 10 rokov, pričom ak dôjde k jej prerušeniu (tento prípad), nemôže držiteľ vec nadobudnúť do vlastníctva vydržaním.
Predpoklady vydržania sú a/ spôsobilý subjekt, b/ spôsobilý predmet držby (§ 134 ods. 2 O.z. ), c/ dobrá viera (dobromyseľnosť) vydržateľa, d/ oprávnená držba po zákonom stanovenú dobu (§ 134 ods. 1 O.z.), e/ uplynutie vydržacej doby.
Súd vec vyhodnotil s poukazom na ustanovenie § 134 ods. 1 O.z. a § 130 ods. 1 O.z. že hneď keby navrhovateľka „dobromyseľne“ podľa jej tvrdenia užívala nehnuteľnosť od 17.11.1995, t.j. od uzavretia kúpnej zmluvy, ku ktorej naplneniu po právnej stránke nikdy nedošlo, tak by plynutie času končilo najneskôr v rámci dedičského konania po nebohom otcovi (prvostupňové uznesenie zo dňa 28.1.2001), kedy najneskôr mala vedieť, že nehnuteľnosť je v spoluvlastníctve ešte žijúcej matky K. v 4/6 a odporcov 1, 2 - každý v jednej 1/6 , takže nemohla nehnuteľnosť dobromyseľne vydržať. Pričom súd má za to, že už v rámci začatia dedičského konania po nebohom otcovi (rok 1998) navrhovateľka mala vedomosť, že nie je t.č. matka K. výlučnou vlastníčkou nehnuteľnosti a teda navrhovateľka podporne nemohla dobromyseľne vydržať nehnuteľnosť, a navyše aj z LV bola zrejmá táto skutočnosť. Tvrdenie navrhovateľky, že sa výlučne stará o nehnuteľnosť, investuje do nej a platí dane, je právne irelevantná pre daný spor. Teda ani po smrti otca v roku 1998 nemohla byť navrhovateľka, tak ako to tvrdila „dobromyseľná“ v držbe nehnuteľnosti.
Po smrti matky IA. v roku 2005 sa súd v rámci dedičského konania po poručiteľke náležite vysporiadal so závetom a listinou o vydedení, avšak i tu treba uviesť, že uvedené sa týkalo len spoluvlastníckeho podielu (4/6) po poručiteľke, a nie celej nehnuteľnosti (v 1/1), a taktiež si navrhovateľka musela byť vedomá bez akýchkoľvek pochybností, že sa nejedná o výlučné vlastníctvo, takže opätovne chýba jedna z podmienok vydržania a to dobromyseľnosť, navyše opätovne je pre danú vec irelevantné, že sa navrhovateľka o celú nehnuteľnosť starala výlučne sama, platila každoročnú daň, to ako bolo už uvedené odporcovia 1,2 ani nespochybňovali, ďalej užívala nehnuteľnosť aj v časti, ktorú nezdedila, t.j. o 2/6 ideálneho spoluvlastníckeho podielu naviac.
Súd mal ďalej v konaní preukázané, že dedičské konanie po nebohom otcovi R. F., zomrelom XX.X.XXXX bolo právoplatne ukončené až po následnej smrti jeho manželky K., zomrelej v roku XXXX a to dňom 30.11.2006 (uznesenie OS Bratislava IV z 28.1.2001 č. D 320/1998, Dnot 82/1998 v naväznosti na uznesenie KS v Bratislave z 31.5.2006). Dedičské konanie po nebohej matke K. bolo tak isto právoplatne skončené (osvedčenie o dedičstve 38D 2216/2005 - 134, Dnot 192/2005 vrátane závetu a listiny o vydedení).
Teda navrhovateľka po celú dobu musela mať vedomosť, že nie je výlučnou vlastníčkou spornej nehnuteľnosti a vzhľadom na skutočnosť, že neboli kumulatívne splnené všetky podmienky na vydržanie nehnuteľnosti, súd návrh zamietol.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku a v konaní úspešným odporcom priznal ich plnú náhradu, vyčíslenú v zmysle § 151 ods. 7 O.s.p. percentuálne zlomkom vo výške 100 %, o ktorej výške rozhodne súd po právoplatnosti tohto rozsudku samostatným uznesením.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku je možné podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia písomne, v troch rovnopisoch na Krajský súd v Bratislave prostredníctvom Okresného súdu Bratislava III.
V odvolaní má sa popri všeobecných náležitostiach ( § 42 ods. 3 )uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha ( § 205 a nasl. O.s.p. ).