Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5T/71/2014

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Zvolen samosudcom JUDr. Bc. Viktorom Markom, PhD., v trestnej veci obžalovaného O. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona, na hlavnom pojednávaní dňa 22. 06. 2015 vo Zvolene, takto

rozhodol:

obžalovaný O. I., nar. XX. XX. XXXX v M., trvale bytom L., prechodne bytom E., I. X, živnostník,

uznáva sa za vinného, preto že

dňa 13. 07. 2013 v čase o 17:00 hod. do 07:00 hod. dňa 14. 07. 2013 v V., okres V., v areáli amfiteátra, počas konania Folklórnych slávností pod O. XXXX, vyhľadal bývalú družku J. A., nar. XX. XX. XXXX, ktorá tam pracovala v predajnom stánku s občerstvením, pričom vždy, keď ju našiel, jej vulgárne nadával a vyhrážal sa jej zabitím, kde sa J. A. musela pred ním skrývať v susedných stánkoch s občerstvením, čím u J. A., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. K., E. XXXX/XX, vzbudil dôvodnú obavu, že svoje vyhrážky naplní,

teda

inému sa vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudiť dôvodnú obavu, čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe,

čím spáchal

prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Za to sa odsudzuje:

Podľa § 360 ods. 2 Trestného zákona, § 37 písm. m), § 38 ods. 2, ods. 4, § 56 Trestného zákona na peňažný trest vo výške 500 (päťsto) Eur.

Podľa § 57 ods. 3 Trestného zákona súd obžalovanému pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu ukladá náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 (šesť) mesiacov.

odôvodnenie:

Prokurátorka Okresnej prokuratúry Zvolen podala na tunajší súd dňa 25. 04. 2014 obžalobu pod sp. zn. O. I., pre prečin nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona.

Obžalovaný O. I. na hlavnom pojednávaní po poučení podľa § 257 ods. 1 Trestného poriadku spravil vyhlásenie o tom, že je nevinný. V rámci svojho výsluchu po zákonnom poučení uviedol, že išiel predávať so stánkom na V. slávnosti, kde bola aj jeho bývalá partnerka. V tom čase boli asi dva týždne pohádaní, on nevedel, že sú rozídení a že má nového priateľa. Vo štvrtok a piatok to ešte zvládal, ale v sobotu ich videl pred svojim stánkom ako sa bozkávajú a objímajú. Psychicky to nezvládol, tak si vypil, následne medzi ním a bývalou partnerkou došlo k hádke. On jej vykrikoval, že mu ani nepovie, že niekoho má, taktiež jej vravel nejaké nadávky a vulgarizmy, žeby sa jej ale nejako vyhrážal, to určite nie. V živote sa jej nedotkol, ani jej neublížil, je to matka jeho dieťaťa. Je pravda, že ju aj opľul, ona mu vykydala na hlavu horčicu. Ona pred ním ale podľa jeho názoru neutekala. Ďalej uviedol, že podľa jeho subjektívneho názoru, keď je pod vplyvom alkoholu, správa sa normálne, nie je agresívny, aj keď je pravda, že vtedy tam bol rozčúlený. Vie, že bol vo vzťahu k nemu vypracovaný znalecký posudok, ktorý ale nečítal. Jeho stánok bol vzdialený od stánku bývalej družky cca 3 alebo 4 predajné miesta, teda cca 20 metrov. S bývalou družkou už mali krízu aj predtým, viackrát sa rozišli a dali opäť dokopy, a asi 10.06. 2013 sa pohádali, on následne odišiel do Trenčína, a vravel si, že kríza prejde. Spolu si aj volali, ale vo fyzickom kontakte neboli. Na doplňujúce otázky obhajkyne uviedol, že tá žiarlivostná scéna bola v sobotu, tak poobede, skôr k večeru, asi medzi šiestou a siedmou hodinou. Tých žiarlivostných scén bolo viac, vždy, keď išiel okolo jej stánku, tak jej niečo zakričal, a ona zakričala niečo jemu. Poškodená bola po tých žiarlivostných scénach v jej prívese, kde predávala. Vtedy tam bola prítomná aj polícia, policajti ho dvakrát odviedli k jeho stánku, nech sa vyspí, aby sa spolu nehádali.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá poškodená J. A., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že vtedy ku nim do stánku prišiel podnapitý jej bývalý partner, začal jej nadávať, pľuť po nej a búchať do stánku. V podstate tam nadával všetkým, a aby mohli predávať, musela utiecť preč a schovávala sa. Z jeho strany voči nej padli slová, že mu je to jedno, že ju zabije, zastrelí. On, keď má vypité, tak sa s ním nedá ani rozprávať. Nevedela, prečo vznikol ten konflikt, oni v tom čase už spolu nežili, ani spolu neboli asi 3 roky. Obžalovaný za ňou chodil len kvôli styku s maloletým synom, teda vedel, že už nemajú žiadny vzťah. Nevedela sa vyjadriť, kedy pred skutkom boli fyzicky v kontakte naposledy. Ten konflikt v podstate vznikol tak, že ona predávala v stánku, a on prišiel, že či mu nenalejú, potom začal búchať do stánku, ona si myslela, že to prejde a do rána že bude pokoj. Na druhý deň sa to ale opakovalo, tak potom jej mama volala políciu. Policajti ho zobrali k jeho stánku, ale on sa vždy vracal. Z jej strany voči nemu bol fyzický kontakt taký, že nad ránom ho odstrčila od stánku, ale keďže bol opitý, tak padol na zem. Keď sa chcel ku nej dostať, kolegovia ho ku nej nepustili.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi poškodenej z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní bola v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o výsluchu poškodenej z prípravného konania, v ktorej uviedla, že: Taktiež dňa 13. 07. 2013 v čase asi okolo 11.00 hod. mi prišiel zopakovať všetky tieto vulgarizmy opretý o môj stánok, kde na dôvažok ešte dodal, že citujem: „Zastrelím ťa a odsedím si to, a idem si po zbraň a všetkých vás tu postrieľam.“ Ja som mala obavu o svoje zdravie a život, nakoľko už tri roky nežijeme spolu a neviem či je držiteľom nejakej zbrane. Z neho ide strach keď je opitý, už veľakrát v minulosti ma aj udrel, na čo poškodená uviedla, že v minulosti boli s obžalovaným problémy, teda má skúsenosti z minulosti, aký je, keď je opitý,

Na doplňujúce otázky obhajcu a obžalovaného poškodená uviedla, že obžalovaného odstrčila od stánku zo soboty na nedeľu, bolo asi 1 - 2 hodiny ráno. V minulosti ju obžalovaný napadol na C., syn mal vtedy asi 1 mesiac, bolo to teda asi 4 roky dozadu, ona utekala do auta, syna nechala v sedačke, obžalovaný ju udrel pri krbe, keby spadla, možno by už nežila. Tých napadnutí bolo viac, napr. aj keď sa sťahovali, v podstate to bolo v čase, keď spolu žili, keď mal vypité, vždy bol problém, utekala aj k svojej mame. Je pravda, že sa k nemu vždy vrátila, pretože ho mala rada, a dúfala, že prestane piť. Keď vtedy prišli policajti, ona im neuviedla, že sa jej mal obžalovaný vyhrážať, to väčšinou hovorila jej mama, ona išla na políciu vypovedať až potom, po niekoľkých dňoch. Obžalovaný jej toto robil na každej akcii,

že sa jej vyhrážal, tak toto ju už dokúrilo, tak išla na políciu. Je pravda, že boli v novembri 2012 spolu s obžalovaným predávať v V., ale išli tam len odrobiť a zarobiť peniaze, ale neboli tam tak, žeby mali nejaký vzťah. Je možné, že v roku 2011 bývali spolu na C., možno mesiac alebo dva, v apríli 2013 ale neboli spolu a nespali v jednej posteli.

K tejto výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že dňa 13.07.2013 o 11.00 hod. nemohol byť pri poškodenej, lebo bol v tom čase v V. na nákupoch, začal piť až večer. V živote ju nenapadol, raz na C. ho chcela vyprovokovať, dala mu facku, ktorú jej ale nevrátil.

Na hlavnom pojednávaní vypovedal aj svedok B. A., manžel poškodenej, ktorý po zákonnom poučení uviedol, že keď sa začali V. slávnosti, tak v piatok začali predávať v stánku. On v tom čase predával vedľa stánku, v ktorom predávala poškodená, jeho súčasná manželka. V podvečer obžalovaný chodil aj okolo ich stánku, aj okolo stánku poškodenej, nadával jej do kuriev a do píč. Ľudia odchádzali preč, poškodená poza stánok chodila ku nemu, pretože keď ju obžalovaný zbadal, začal jej nadávať, búchať po stánku. Tie nadávky bolo počuť až do ich stánku. Obžalovaný na poškodenú aj pľul, občas ho niekto odtiahol, ale on sa zase vrátil späť. Podľa jeho názoru pôsobil takým ostrým dojmom, agresívne, bol podnapitý. V tom stánku bola prítomná C. M. a J. Š., matka poškodenej. Obžalovaný na poškodenú kadečo vykrikoval, ale nespomenul si už čo presne. Ona jeho prítomnosť nevyhľadávala, on chodil za ňou. Svedok na toto nechcel reagovať, pretože obžalovaný bol značne opitý, a týmto by sa to podľa neho len vyostrilo. Poškodená bola rozrušená, skoro do plaču, hovorila mu, že jej obžalovaný kadečo vykrikuje, že sa to tam už nedá vydržať.

Na odstránenie rozporov vo výpovedi svedka z prípravného konania a výpoveďou na hlavnom pojednávaní bola v zmysle § 264 ods. 1, ods. 2 Trestného poriadku prečítaná časť zápisnice o výsluchu svedka z prípravného konania, v ktorej uviedol, že: „Vulgárne jej nadával, že je kurva, piča, pľul a zúrivo kričal že ju zastrelí a že si ju odsedí, opakovane búchal do stánku pani A., v ktorom sa nachádzala a predávala, pričom sa neustále snažil dostať do stánku. Dokonca niekoľkokrát pani A. musela zo stánku s obavou o svoje zdravie a svoj život utiecť, pretože sa veľmi bála pána O. I.“, na čo svedok uviedol, že počul, ako obžalovaný povedal poškodenej, že si ju odsedí, je pravda to, čo vypovedal v prípravnom konaní, od skutku je to už viac ako rok, na všetko si už presne nepamätal. Pokiaľ si spomenul, poškodená za ním prišla 4 alebo 5 krát a to s plačom, povedala, že nevie, čo má robiť.

Na doplňujúce otázky svedok uviedol, že políciu volala až ráno matka poškodenej, keď policajti prišli, on bol vo svojom stánku, policajti odviedli obžalovaného k jeho stánku, on sa však vrátil, preto policajti počkali až kým si nezbalili ich stánok a neodišli preč. Miesto, kde sa nachádzal on pri svojom stánku, od miesta, kde sa nachádzala poškodená, bolo vzdialené asi 4 metre, pričom on nepredával dnu v stánku, ale stál von pri grile. V tom čase tam bolo dosť ľudí, bol tam aj hluk, vystúpenia boli hore v amfiteátri, ale okolo chodili napr. ľudia s harmonikou. Nevedel uviesť, či poškodená sotila obžalovaného, ale on obžalovaného nezbil. S poškodenou sú spolu vo vzťahu asi 1 rok a 4 mesiace, čiže asi od jari 2013, v tom čase začínali spolu chodiť. Svedok nevedel uviesť, čo vravela matka poškodenej policajtom, policajti sa asi rozprávali aj s poškodenou, ona mu vravela, že sa jej policajti na kadečo pýtali.

Na hlavnom pojednávaní bola vypočutá aj svedkyňa J. Š., matka poškodenej, ktorá po zákonnom poučení uviedla, že v sobotu podvečer cca o 17:00 hod. prišiel k ich stánku obžalovaný, a začal škaredo nadávať, že ich pozabíja, postrieľa, že si ide pre zbraň. Taktiež pľul cez pult, preto ľudia od ich stánku odchádzali, jej dcéra, poškodená J. A., sa schovávala za stánok. Ona volala políciu asi trikrát, aby im dal obžalovaný pokoj. Pokiaľ vie, tak poškodená sa obžalovaného bojí, posielal je aj nejaké výhražné smsky. Dcéra s obžalovaným nežije už dlhšiu dobu, asi rok pred touto udalosťou jazdila už sama so stánkom, pretože obžalovaný bol opitý na každej akcii. On, keď je opitý, tak je agresívny. Stalo sa to na viacerých akciách, že chodil k ich stánku a nadával im. Taktiež v minulosti, keď dcéra bývala s obžalovaným na Králikoch, musela od neho viackrát utiecť, pričom išla ku nej. Vtedy na V. slávnostiach v stánku bola ona, jej dcéra, svedkyňa C. M., a ešte jej nevlastná dcéra a jej priateľ. Svedkyňa ďalej uviedla, že dcéra na obžalovaného reagovala tak, že utekala za stánok, pretože si myslela, že bude kľud, keď tam ona nebude. Svedkyňa volala políciu, povedala im, čo obžalovaný robí, že na nich pľuje a odháňa zákazníkov, policajti ho od ich stánku odviedli, ale obžalovaný sa viackrát vrátil. V nedeľu doobeda už bol veľmi opitý, spal tam na lavičkách. Obžalovaný tam mal vlastný stánok, vzdialený asi 4 stánky od nich. Jej dcéra za obžalovaným nechodila, vždy prišiel len on za ňou. Jej zať, svedok B. A., sa do toho incidentu nezapájal. Potom neskôr obžalovaný chodil aj za ním. Vedela, že dcéra sa pred obžalovaným skrývala aj v iných

stánkoch. Keď si obžalovaný vypije, tak z neho ide strach. Taktiež v minulosti obžalovaného od ich stánku odvádzala polícia. To, že ich postrieľa, vravel už viackrát, ona má z jeho konania obavu. Na záver uviedla, že políciu volala najmä preto, že sa im vyhrážal, že ich postrieľa.

Na doplňujúce otázky svedkyňa uviedla, že nevidela, že by jej dcéra sotila obžalovaného. Svedkyňa bola po celý čas aj v stánku, aj pri grile. Zo soboty na nedeľu svedok B. A. nenapadol obžalovaného, on robil vo vedľajšom stánku, k ich stánku nechodil, neplietol sa do toho. V nedeľu ho obžalovaný napadol pri stánku, kričal naňho. Obžalovaný bol tak opitý, že padal sám. Keď ona zavolala políciu, tak sa policajti rozprávali aj s jej dcérou, väčšinou bola pri tom aj ona, aj ostatní, ktorí boli v stánku. Je pravda, že v apríli 2013 boli spolu na akcii v O. M., aj prespali u obžalovaného, pretože nemali kde prespať, on nemal peniaze na túto akciu, ona spolu s dcérou spala v spálni.

Na hlavnom pojednávaní vypovedala aj svedkyňa C. M., ktorá po zákonnom poučení uviedla, že pracuje v stánku pre pani A., robí dnu pri alkohole, zhodou okolností bola dnu, keď prišiel obžalovaný ku stánku a začal nadávať, kurva, piča, pľul, taktiež vravel poškodenej, aby ju rakovina skárala a že si ide pre zbraň a postrieľa ich. Na druhý deň, v nedeľu, sa to opakovalo, poškodená utekala zo stánku a skrývala sa pred obžalovaným. Obžalovaný sa správal agresívne, naozaj si myslela, že pôjde po zbraň, že ich zastrelí, zo správania obžalovaného mala strach. Taktiež poškodená mala z neho strach, ukrývala sa pred ním, nevyhľadávala ho. Vie, že poškodená sa schovávala aj v iných stánkoch. Obžalovaný asi čakal, že sa poškodená vráti. Ďalej uviedla, že obžalovaný mal od nich svoj stánok vzdialený asi 6 metrov, a svedok B. A., súčasný manžel poškodenej, mal stánok hneď vedľa nich, vzdialený cca 3 metre. Ona nevidela, žeby svedok B. A. zasahoval do toho konfliktu. Políciu volala svedkyňa J. Š., matka poškodenej, ona ale pri príchode polície nebola, ale registrovala ich, musela ďalej predávať v stánku. Policajti obžalovaného od ich stánku odviedli, ale on sa vrátil. S policajtmi komunikovala pani Š.. Na V. slávnostiach končili v nedeľu, ale najprv museli prísť policajti, počkali, kým sa zbalia, aby mohli odísť, obžalovaný bol stále pod vplyvom alkoholu. Pred týmto incidentom svedkyňa chodila s obžalovaným a poškodenou predávať do stánku, kde bol obžalovaný taktiež vždy pod vplyvom alkoholu. Ona potom nastúpila na materskú dovolenku a po návrate už išla predávať k pani A.. Keď bol obžalovaný pod vplyvom alkoholu, správal sa agresívne aj ku nej, z jeho strany ale nevidela žiadne fyzické útoky. Obžalovaný sa vtedy len opieral o ich stánok, pridržiaval sa, aby nespadol, a oni mu vždy povedali, aby odišiel. Svedkyňa nevidela, že by počas toho incidentu poškodená odsotila obžalovaného.

K tejto svedeckej výpovedi sa vyjadril obžalovaný, ktorý uviedol, že sa svedkyni nikdy nevyhrážal, ani sa voči nej nesprával vulgárne.

Svedok O. P. na hlavnom pojednávaní po zákonnom poučení uviedol, že na Detvianskych slávnostiach, v sobotu, bol pri stánku svedkyne J. Š., neskôr tam ku stánku prišiel obžalovaný, ktorý mal vypité, a nadával poškodenej. Presne si už nespomenul na to, čo kričal, ale videl, ako ju opľul. Keď ju opľul, on obžalovaného vzal a išli k jeho stánku, tam si dali každý po pive. Svedok potom išiel späť ku stánku pani Š., obžalovaný sa k tomuto stánku vrátil asi ešte raz, ale to už svedok išiel preč. Keď prišli policajti, on sedel vzadu, ak si dobre spomenul, hovorili, že keď s obžalovaným majú takého problémy, že by si ho mali odchytiť a dať mu bitku. To vravel príslušník mestskej polície. Taktiež videl, ako dostal obžalovaný bitku od svedka B. A., ale to za ním išiel sám obžalovaný. Na záver uviedol, že on osobne nepočul žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného. On bol prítomný len pri tom, keď prišla tá jedna hliadka polície. Taktiež si nepamätal, že by mu niečo hovorila poškodená vo vzťahu k obžalovanému.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok O. M., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pozná obžalovaného aj poškodenú J. A.. Minulý rok boli na folklórnych slávnostiach v V., čo bolo asi druhý júloví víkend 2013, bol tam aj obžalovaný aj poškodená. On so stánkom prišiel vo štvrtok, aby sa mohol rozložiť, bol tam aj obžalovaný, on sa so stánkom rozkladal vedľa neho. Poškodená mala miesto na stánok asi 15 metrov pod nimi, vedľa nej mala stánok pani Z., v ktorom predával svedok B. A., manžel poškodenej. V piatok prišiel za ním obžalovaný, a oznámil mu, že či vie, že sa mu Zdena spustila s pánom A., že či vie, že oni spolu chodia. Obžalovaný bol z toho prekvapený, aj svedok mal vedomosť, že dovtedy boli spolu. Potom ešte poškodená s pánom A. chodili popred stánky za ručičky, kúpili si aj nejaké srdiečka, čo už obžalovaný nezvládol a začal popíjať. Len u neho vypil pol litra alebo aj liter pálenky a potom začali žiarlivostné scénky pri stánku. Obžalovaný išiel za poškodenou 5 alebo 6 krát, pre nich to bola viac menej šou. Vykrikoval jej napr., či už pre ňu nie je dobrý v posteli a taktiež nejaké vulgarizmy. Potom večer už pre nich, stánkarov, začínal biznis, a obžalovaný ho poškodenej narúšal. Poškodená

párkrát volala políciu, tá aj prišla. Na druhý deň, v nedeľu, on zo slávností odišiel, a obžalovaný ešte ostal spať v prívese.

Na doplňujúce otázky obhajcu a prokurátora svedok uviedol, že obžalovaný poškodenej hovoril napr. ty štetka, ty kurva, nevernica, môj penis ti už nestačí, taktiež ju opľul, na čo ho ona okydala horčicou. Poškodená tiež dvakrát vybehla von z prívesu, kopla obžalovaného do genitálií, on spadol na zem, kopala ho aj na zemi. Obžalovaný bol v takom stave, že nevedel poriadne stáť. Vyhrážky zo strany obžalovaného nepočul, nadávky áno, ale vyhrážky nie. Zo správania obžalovaného sa nemohol v žiadnom prípade niekto báť, obžalovaný bol bosý, kraťasy mal na pol zadku, v danom momentne bol v podstate psychická troska, keďže sa dozvedel, že poškodená je s pánom A.. Svedok B. A. griloval v stánku asi 10 metrov od rohu prívesu poškodenej, ťažko mohol niečo počuť, bol tam hluk, chodili tam aj muzikanti. Údajne mal pán A. napadnúť obžalovaného, to vedel ale len z počutia od stánkarov. Vtedy tam boli prítomní O. C., poškodená, svedkyňa C. M.Á., ktorej obžalovaný ešte povedal, že je zlodejka, ďalej pri grile sa motala mama poškodenej, svedkyňa J. Š., a ešte vedel, že sa obžalovaný stretol so svedkom O. P.. Dva alebo trikrát tam prišli aj policajti, asi štátni, to si už ale nepamätal, pretože bola tma. Nevedel presne, či sa bavili aj s poškodenou, ale vedel, že tam bola požiadavka, aby obžalovaného odtiaľ odviedli preč. Švedok ďalej na otázky prokurátorky uviedol, že on predáva z prívesu. Na mieste boli stánky tak, že najprv bol jeho stánok, potom stánok obžalovaného, potom asi ďalšie dva stánky, potom stánok pani Volekovej a potom stánok poškodenej. Svedok sledoval všetky návštevy obžalovaného ku stánku poškodenej, ktoré uviedol vo výsluchu, bol tam s obžalovaným, svedok mal vo svojom prívese zodpovedných zamestnancov, bol pri každej návšteve obžalovaného v stánku poškodenej spolu s ním. Nevedel preto vysvetliť, ako je možné, že ho obžalovaný, ani žiadne iné osoby nespomínali v rámci prípravného konania, s obžalovaným tam bol na milión percent. Okrem neho a obžalovaného tam bol prítomný ešte svedok C., ktorý s nimi išiel ku stánku poškodenej asi dva alebo trikrát.

Na hlavnom pojednávaní bol vypočutý aj svedok O. C., ktorý po zákonnom poučení uviedol, že pozná obžalovaného aj poškodenú, asi sedem rokov, v minulosti u nich brigádoval. V roku 2013 bol na Folklórnych slávnostiach v V., vtedy brigádoval u svedka O. M., v stánku bol on, pán M., a ešte dvaja pomocníci. Pokiaľ si dobre pamätal, bolo to v sobotu poobede, mohlo byť okolo 16.00 až 17.00 hod., on so svedkom M. išli z ich stánku nafasovať pivo, a keď prechádzali okolo stánku poškodenej, stretli tam obžalovaného, ktorý bol opitý, ledva stál na nohách, robil tam krik, bola tam hádka, tak sa pri nich zastavili a popočúvali. Počuli, ako obžalovaný nadáva poškodenej rôzne oplzlosti, že je taká a onaká, nakoniec ju opľul a ona mu na hlavu vyliala horčicu. Obžalovaný potom padol na zem, poškodená ho asi dvakrát kopla a on nevládal ani vstať. Potom prišli policajti, obžalovaného zobrali nabok, tam si ľahol, ale o chvíľu sa zase vrátil k tomu stánku, a zase niečo poškodenej vykrikoval. Po nejakom čase svedok išiel okolo toho stánku druhýkrát, a znovu tam bol obžalovaný, ktorý bol ešte viac opitý, a zase rozprával nejaké nadávky poškodenej. Zo strany obžalovaného nepočul žiadne vyhrážky, on len nadával, ale on osobne žiadne vyhrážky nepočul. U obžalovaného nikdy nevidel žiadnu zraň, ani sa o žiadnej zbrani s obžalovaným nerozprávali. Obžalovaný bol vtedy do polky holý, ledva stál na nohách, určite sa ho nikto nemohol báť. Svedka B. A. on ani riadne nepozná, ale stál asi tri stánky od toho miesta, čo je vzdialenosť asi 10 až 15 metrov, ťažko mohol niečo počuť z toho incidentu, muzika tam hrala zprava, zľava, pomedzi krik opitých ľudí, on na tú vzdialenosť nemohol nič počuť, ale ani vidieť, pretože on bol pri grile, a grily sú posunuté dnu k stánkom.

Podľa § 268 ods. 2 Trestného poriadku bol na hlavnom pojednávaní čítaný znalecký posudok MUDr. Jany Bahledovej a MUDr. Kvetoslava Moravčíka, o duševnom stave obžalovaného, zo záverov ktorého vyplýva, že u obžalovaného neboli zistené žiadne známky duševnej choroby ani poruchy v inkriminovanom čase, ani známky dementného procesu, obžalovaný sa nachádzal v stave jednoduchého alkoholového opojenia stredne ťažkého stupňa, ktoré ľahko narúšalo jeho ovládacie schopnosti, avšak len na dobu trvania alkoholového opojenia, jeho rozpoznávacie schopnosti však boli nenarušené, takže mohol plne rozpoznať nebezpečnosť a protiprávnosť svojho konania pre spoločnosť. Obžalovaný netrpel a ani netrpí žiadnou duševnou chorobou alebo poruchou, pre ktorú by nechápal zmysel a význam trestného konania, je plne spôsobilý na právne úkony a dokáže sa náležite obhajovať. U obžalovaného neboli zistené žiadne známky závislosti na alkohole, ani iných omamných alebo psychotropných látkach. Pobyt obžalovaného na slobode pre spoločnosť nie je z psychiatrického hľadiska nebezpečný a preto znalci nenavrhli uloženie žiadnej formy ochrannej liečby. Znalci však akcentovali, že vzhľadom na emočne nestabilnú, impulzívnu štruktúru osobnosti, neochotu poučiť sa zo skúseností a tiež tendencie k pokračovaniu v nadužívaní alkoholických nápojov nemožno vylúčiť

páchanie obdobnej trestnej činnosti i v budúcnosti, preto navrhli voči obvinenému realizovať prísnejšie represívne opatrenia plynúce zo zákona a tým zabezpečiť ochranu spoločnosti pred obžalovaným.

V súlade s § 269 a § 253 ods. 2 Trestného poriadku súd na hlavnom pojednávaní vykonal dokazovanie prečítaním listinných dôkazov, a to: správy na obžalovaného (č.l. 72 - 73), odpis registra trestov obžalovaného (č.l. 156 - 158).

Po vykonaní a zhodnotení vyššie uvedeného dokazovania súd dospel k nasledovným skutkovým a právnym záverom.

Podľa názoru súdu bola vina obžalovaného jednoznačne preukázaná. Poškodená, jej matka J. Š. a svedkyňa C. M. jednoznačne popísali konanie obžalovaného voči poškodenej, všetky tri zhodne uviedli, že sa obžalovaný vyhrážal poškodenej, že si pôjde pre zbraň a zastrelí ju. Svedkyne J.Ň. Š. a C. M. taktiež zhodne uviedli, že mali z konania obžalovaného strach, a že ho mala aj poškodená. Taktiež zhodne uviedli, že to nebolo prvýkrát, kedy sa im poškodený pod vplyvom alkoholu vyhrážal. C. M. navyše uviedla, že na podobných akciách, keď predávali v stánku, bol v minulosti obžalovaný vždy opitý, a keď bol pod vplyvom alkoholu, tak bol agresívny. Taktiež svedok B. A. vypovedal, že poškodená mala z obžalovaného strach. Samotná poškodená tiež vypovedala, že obžalovaný ju v minulosti viackrát udrel, musela pred ním aj utiecť z domu a odísť ku svojej matke, čo potvrdila aj jej matka. Z uvedeného je zrejmé, že poškodená mala z predchádzajúceho spolužitia s obžalovaným vedomosť o jeho správaní, ako aj o tom, aký je, keď je pod vplyvom alkoholu, preto podľa názoru súdu mohla mať dôvodnú obavu vyplývajúcu z jeho vyhrážok voči jej osobe. V tejto súvislosti súd poukazuje na skutočnosť, že vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že obžalovaný s poškodenou už dlhú dobu pred spáchaním skutku neboli vo vzťahu, preto ani neobstojí tvrdenie obžalovaného, že ho psychicky zlomilo, keď uvidel poškodenú so svedkom B. A., pretože si myslel, že sú s poškodenou stále vo vzťahu, a preto vznikla, podľa neho, žiarlivostná scéna. Toto je skupina dôkazov, ktoré svedčia v neprospech obžalovaného. Na druhej strane sú tu ale výpovede svedkov O. P., O. M. a O. C., z ktorých O. P. vypovedal, že on osobne nepočul žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného, a bol prítomný len pri jednom príchode policajnej hliadky. Svedok O. M. uviedol, že taktiež nepočul žiadne vyhrážky zo strany obžalovaného, a tiež, že z obžalovaného nemohol mať nikto strach, pretože bol v podstate psychická troska. Súd v tejto súvislosti ale opakovane poukazuje na osobné skúsenosti poškodenej so správaním obžalovaného pod vplyvom alkoholu z čias ich spoločného spolunažívania. Svedok mal byť prítomný pri každej návšteve obžalovaného v stánku poškodenej spolu s ním, bol tam s obžalovaným na milión percent. Preto taktiež podľa názoru súdu nie je zrejmé, prečo tohto svedka ani obžalovaný, ani poškodená, ani žiadni iní svedkovia, ktorí boli vypočutí v prípravnom konaní, vo svojich výpovediach nespomenuli, ale navrhol ho vypočuť obžalovaný až potom, ako si zvolil obhajcu (taktiež aj svedka O. C.). Pokiaľ by boli títo svedkovia skutočne prítomní pri skutku, obžalovaný alebo iný svedok by ich boli v rámci prípravného konania spomenuli (súd poznamenáva, že zo záverov znaleckého posudku vyplýva, že obžalovaný sa dokáže náležite obhajovať). Ani svedok O. C. vo svojej výpovedi nepotvrdil, že by svedok O. M. (u ktorého vtedy pracoval v stánku) bol s obžalovaným pri každej návšteve stánku poškodenej, uviedol, že so svedkom M. išiel raz okolo stánku poškodenej, a vtedy tam videl obžalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že nie je pravdivá výpoveď svedka M., že bol prítomný pri každej návšteve obžalovaného pri stánku poškodenej. Z uvedených dôvodov preto súd výpovede týchto svedkov vyhodnotil ako nedôveryhodné. Taktiež bolo vykonaným dokazovaním preukázané, že polícia bola privolaná k stánku poškodenej viackrát, preto uvedení svedkovia nemuseli byť skutočne prítomný pri každej návšteve obžalovaného pri stánku poškodenej a nemuseli teda byť svedkami každého konania obžalovaného voči poškodenej. S poukazom na uvedené skutočnosti preto súd dospel bez akýchkoľvek dôvodných pochybností k záveru, že vina obžalovaného bola jednoznačne preukázaná, preto ani súd nemenil právnu kvalifikáciu skutku oproti podanej obžalobe, ako to navrhovala prokurátorka v rámci záverečnej reči.

Podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona kto sa inému vyhráža smrťou, ťažkou ujmou na zdraví alebo inou ťažkou ujmou takým spôsobom, že to môže vzbudiť dôvodnú obavu, potrestá sa odňatím slobody až na jeden rok. Odňatím slobody na šesť mesiacov až tri roky sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 na chránenej osobe.

Podľa § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona chránenou osobou sa rozumie blízka osoba.

Obžalovaný O. I. svojim konaním naplnil všetky obligatórne zákonné znaky skutkovej podstaty prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 ods. 1, ods. 2 písm. b) Trestného zákona s poukazom na § 139 ods. 1 písm. c) Trestného zákona, pretože sa inému vyhrážal smrťou takým spôsobom, že to mohlo vzbudilo dôvodnú obavu, a čin spáchal na chránenej osobe - blízkej osobe.

Pri určovaní druhu trestu a jeho výmery súd postupoval podľa zásad pre ukladanie trestov uvedených v § 34 Trestného zákona. V zmysle § 38 ods. 2 Trestného zákona súd prihliadol na pomer poľahčujúcich a priťažujúcich okolností, pričom u obžalovaného nezistil žiadnu poľahčujúcu okolnosť, ale prihliadol na jednu priťažujúcu okolnosť podľa § 37 písm. m) Trestného zákona, t.j. že už bol za trestný čin odsúdený. V prípade obžalovaného potom prevažuje pomer priťažujúcich okolností nad poľahčujúcimi okolnosťami, v zmysle § 38 ods. 4 Trestného zákona potom musel súd zvýšiť dolnú hranicu zákonom ustanovenej trestnej sadzby o jednu tretinu. Trestná sadzba trestu odňatia slobody potom u obžalovaného Petra Hargaša predstavuje 16 mesiacov až 3 roky.

Zo správ na obžalovaných vyplýva, že sa v rokoch2012 a 2013 dopustil dvoch priestupkov. Podľa odpisu registra trestov bol v minulosti 5 krát súdne trestaný, naposledy v roku 2012, kedy mu bol Okresným súdom Martin uložený trest odňatia slobody vo výmere 2 rokov s podmienečným odkladom jeho výkonu na skúšobnú dobu vo výmere 2 rokov, do 08. 05. 2014.

V zmysle vyššie uvedeného potom do úvahy prichádzalo uloženie nepodmienečného trestu odňatia slobody obžalovanému, pretože v zmysle zákona ešte nedošlo k osvedčeniu obžalovaného zo zákona v prípade posledného odsúdenia (s poukazom na § 50 ods. 6 Trestného zákona ide o dobu dvoch rokov, pretože voči obžalovanému sa vedie v skúšobnej dobe toto trestné stíhanie). Súd ale vzhľadom k tomu, že ku skutku došlo 13. 07. 2013, teda skoro dva roky pred vyhlásením rozsudku, a od vtedy vedie obžalovaný riadny život, nedopustil sa ani žiadnej trestnej činnosti, preto súd dospel k záveru, že ukladanie nepodmienečného trestu odňatia slobody by bolo v tomto prípade neprimerane prísne (súd taktiež poznamenáva, že dĺžka trestného konania nebola zavinená zo strany obžalovaného, ale v podstate zo strany svedka O. C., ktorý sa opakovane nedostavil na hlavné pojednávanie, za čo mu bola aj zo strany súdu uložená poriadková pokuta). S poukazom na uvedené potom súd uložil obžalovanému peňažný trest vo výške 500,- Eur, a zároveň v zmysle zákona uložil pre prípad úmyselného zmarenia peňažného trestu náhradný trest odňatia slobody vo výmere 6 mesiacov. Takýto trest je podľa názoru súdu na nápravu páchateľa, ochranu spoločnosti, ako aj z pohľadu generálnej a individuálnej prevencie postačujúci, a zároveň zabráni obžalovanému v páchaní ďalšej trestnej činnosti a dostatočne zabezpečí jeho prevýchovu. Tento trest zároveň postihuje len páchateľa trestného činu a akcentuje najmä výchovný účel trestu, keď by v prípade ukladania nepodmienečného trestu odňatia slobody išlo o obyčajnú represiu a obžalovaný by mohol takýto trest vnímať ako jednoduchú odplatu za jeho protiprávne konanie.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie, v lehote 15 dní od jeho oznámenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici. Odvolanie má odkladný účinok.

Odvolanie môžu podať:

- prokurátor pre nesprávnosť ktoréhokoľvek výroku a to v neprospech i v prospech obžalovaného. V prospech obžalovaného môže podať odvolanie aj proti vôli obžalovaného;

- obžalovaný pre nesprávnosť výroku, ktorý sa ho priamo týka, a to len vo svoj prospech;

- príbuzný obžalovaného v priamom rade, jeho súrodenci, osvojiteľ, osvojenec, manžel a druh (pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného), a to len v jeho prospech;

- zákonný zástupca obžalovaného, opatrovník obžalovaného a obhajca obžalovaného pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka obžalovaného, a to len v jeho prospech. Ak je obžalovaný pozbavený spôsobilosti na právne úkony alebo ak je jeho spôsobilosť na právne úkony obmedzená, môžu podať odvolanie v prospech obžalovaného i proti jeho vôli;

- štátny orgán starostlivosti o mládež pre nesprávnosť výroku, ktorý sa priamo týka mladistvého obžalovaného a to len v jeho prospech a to aj proti jeho vôli;

- poškodený, ktorý uplatnil nárok na náhradu škody, pre nesprávnosť výroku o náhrade škody, a to v neprospech obžalovaného. Ak je poškodeným právnická osoba, odvolanie môže podať len osoba oprávnená konať za právnickú osobu;

- zúčastnená osoba pre nesprávnosť výroku o zhabaní veci.

Osoby oprávnené podať odvolanie proti niektorému výroku rozsudku môžu ho napadnúť aj preto, že taký výrok nebol urobený, ako aj pre porušenie ustanovení o konaní, ktoré predchádzalo rozsudku, ak toto porušenie mohlo spôsobiť, že výrok je nesprávny alebo že chýba.