Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (1)Rozsudok_18C-205-2013.pdf
PDF · 110.78 KB
Case nature
Area
Subarea
18C/205/2013
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Bratislava II v právnej veci navrhovateľky: C. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom W. R. XX, N. D., zastúpenej JUDr. Ing. Ingrid Šillovou, advokátkou, Hroznová 21, Pezinok, proti odporcom: 1. STRABAG s.r.o., so sídlom Mlynské Nivy 61/A, Bratislava, IČO: 17 317 282, 2. Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, o zaplatenie 676,36 eur s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd návrh zamieta.
O trovách konania súd rozhodne po právoplatnom rozhodnutí vo veci samej.
odôvodnenie:
Navrhovateľka sa návrhom, doručeným súdu dňa 26.06.2013 domáhala od odporcov spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 676,36 eur s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom zodpovednosti za škodu.
Svoj návrh odôvodnila tým, že navrhovateľka je vlastníčkou motorového vozidla TOYOTA LAND CRUISER, EČV: N., VIN: Q., rok výroby 2006. Dňa 20.10.2010 na diaľnici R1 v časti Zvolen - Žiar nad Hronom na predmetné motorové vozidlo dopadol kameň odrazený spod kolies vozidla idúceho pred ním- Škoda Fabia Combi, EČV: A.. Došlo k poškodeniu čelného skla vozidla navrhovateľky. Vozidlo, ktoré spôsobilo škodu je vo vlastníctve odporcu v 1. rade. Vodič tohto vozidla uznal škodovú udalosť a bol spísaný záznam o dopravnej nehode, pričom polícia k nehode volaná nebola. Vodič motorové vozidla, ktoré je vo vlastníctve odporcu v 1. rade uviedol, že vozidlo je poistené u odporcu v 2. rade. Navrhovateľka si uplatnila nárok dňa 26.10.2010 na pobočke Generali Slovensko poisťovne a.s. v Nových Zámkoch. Navrhovateľka dala poškodené predné sklo opraviť v autorizovanom servise, kde jej bola za opravu vystavená faktúra č. XXXXXXXX vo výške 676,36 eur, ktorá zároveň predstavuje výšku spôsobenej škody. Odporca v 2. rade zaslal navrhovateľke oznámenie zo dňa 27.10.2011 o ukončení likvidácie škodovej udalosti. Škodová udalosť bola odložená bez poskytnutia poistného plnenia z dôvodu, že nebola jednoznačne preukázaná príčinná súvislosť medzi popisom priebehu a vzniku škody a zisteným rozsahom poškodenia. Navrhovateľka listom zo dňa 24.08.2012 žiadala o opätovné prešetrenie škodovej udalosti. Oznámením zo dňa 10.09.2012 odporca v 2. rade informoval navrhovateľku, že zotrváva na svojom pôvodnom stanovisku. Odporcovia si na základe uvedeného nesplnili povinnosti zo vzniknutej škodovej udalosti a poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla.
Odporca v 1. rade vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že má za to, že došlo k prechodu práva na odporcu v 2. rade a teda odporca v 1. rade nie je aktívne legitimovaný. Navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi popisom priebehu vzniku škody a zisteným rozsahom poškodenia.
Odporca v 2. rade s návrhom nesúhlasil a žiadal ho zamietnuť. Vo svojom vyjadrení k návrhu uviedol, že odporca v 1. rade má s odporcom v 2. rade uzatvorenú zmluvu o povinnom zmluvnom poistení č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej je poistenie motorového vozidla Škoda Fabia Combi, VIN: C.. Dňa 26.10.2010 bolo odporcovi v 2. rade doručené tlačivo „ Uplatnenie nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla“, pričom nebolo ani navrhovateľkou podpísané. V tlačive bolo uvedené, že za opravu vozidla budú doručené účty. Následne dňa 02.11.2010 zaslal odporca v 1. rade oznámenie škody. Dňa 13.0.2011 bola odporcovi v 2. rade prostredníctvom emailu doručená faktúra za opravu čelného skla. Odporca v 2. rade ukončil šetrenie poistnej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko nebola preukázaná príčinná súvislosť medzi popisom priebehu vzniku škody a zisteným rozsahom, o čom navrhovateľku listom zo dňa 27.12.2011 písomne informoval. Navrhovateľka proti tomuto rozhodnutiu podala sťažnosť, ktorá bola odporcovi v 2. rade doručená dňa 24.08.2012. Odporca v 2. rade na ňu odpovedal listom zo dňa 10.09.2012 tak, že zotrval na svojom pôvodnom stanovisku. Povinnosťou navrhovateľky je preukázať, že boli splnené podmienky na uplatnenie zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka. Podľa odporcu v 2. rade túto podmienku navrhovateľka nesplnila. Odporca v 2. rade neeviduje žiadny záznam, že vodič motorového vozidla patriaceho odporcovi v 1. rade uznal škodovú udalosť. Pokiaľ by aj poistenec vyhlásil, že považuje nárok poškodeného za preukázaný, toto vyjadrenie nemôže byť hodnoverným a jednoznačným dôkazom toho, že čelné sklo navrhovateľky bolo poškodené práve kameňom, ktorý sa odrazil od vozidla poisteného a teda dôkazom o príčinnej súvislosti medzi škodou a škodovou udalosťou. Navrhovateľka si nárok uplatňuje z faktúry za opravu čelného skla, ktorú však nepreukázala že uhradila. Podľa názoru odporcu v 2. rade nárok navrhovateľky na úroky z omeškania nie je dôvodný, nakoľko nedošlo k porušeniu zákonného ustanovenia odporcom v 2. rade.
Navrhovateľka vo svojom vyjadrení k odporom podaných odporcami uviedla, že si uplatnila nárok poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u odporcu v 2. rade riadne a včas, predložila oboma účastníkmi podpísaný záznam o dopravnej nehode, pri ktorej sa škodová udalosť stala a odporcovi v 2. rade zaslala faktúru za opravu čelného skla, ktorá predstavuje výšku spôsobnej škody. Skutočnosť, že škoda vznikla motorovým vozidlom odporcu v 1. rade je preukázaná podpisom odporcu v 1. rade na zázname o dopravnej nehode a tým, že odporca v 1. rade oznámil odporcovi v 2. rade vznik škody prevádzkou motorového vozidla patriacemu odporcovi v 1. rade.
Uznesením č.k. 18C/205/2013-81, právoplatným dňa 19.11.2014 súd konanie v časti úroku z omeškania vo výške 9,50 % p.a. zo sumy 676,36 eur od 20.10.2011 do 26.01.2012 zastavil a to na základe čiastočného späťvzatia navrhovateľky. V časti príslušenstva pohľadávky navrhovateľka teda žiadala priznať úrok z omeškania vo výške 9,50 % ročne zo žalovanej sumy od 27.01.2012 do zaplatenia.
Súd vykonal dokazovanie oboznámením s obsahom listinných dôkazov, ktoré tvoria obsah spisu, vypočul navrhovateľku, svedkov Q.. E. C. a J.. Q. T. a zistil tento skutkový stav:
Z uplatnenia nárokov poškodeného z poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenej prevádzkou motorového vozidla zo dňa 26.10.2010 súd zistil, že dňa 20.10.2010 došlo k dopravnej nehode na úseku cesty R1- Zvolen - Žiar nad Hronom, kedy vozidlo idúce pred vozidlom navrhovateľky vyhodilo kamienok, ktorý dopadol navrhovateľke na čelné sklo. Poisteným bol STRABAG s.r.o. a poškodeným C. B. a poškodené vozidlo bolo TOYOOTA LANG CRUISER EČV: N.. V čase nehody malo poškodené vozidlo najazdených 75 000 km. Uplatnenie nárokov bolo podpísané oznamovateľom Q.. E. C., ktorý poškodené vozidlo v čase nehody šoféroval.
Z faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 12.10.2011, splatnej dňa 19.10.2011, súd zistil, že Target Komárno spol. s.r.o. fakturoval navrhovateľke za opravu čelného skla sumu 676,36 eur.
Z listu odporcu v 2. rade navrhovateľke súd zistil, že odporca v 2. rade navrhovateľke oznámil, že odložil škodovú udalosť bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko nebola jednoznačne a nespochybniteľne preukázaná príčinná súvislosť medzi popisom priebehu škody a zisteným rozsahom poškodenia.
Dňa 24.08.2012 zaslala navrhovateľka odporcovi v 2. rade list, v ktorom uviedla, že riadne si uplatnila a preukázala vznik škody. Bol spísaný záznam o dopravnej nehode na miestne kde k nej došlo, ktorý je podpísaný oboma vodičmi. Vodič motorového vozidla uznal zodpovednosť za vznik škody.
Dňa 10.09.2012 odporca v 2. rade oznámil navrhovateľke, že ukončil likvidáciu škodovej udalosti bez poskytnutia poistného plnenia, nakoľko kauzálny nexus, ktorý je základným predpokladom zodpovednosti za škody nebol jednoznačne preukázaný.
Zo záznamu o dopravnej nehode zo dňa 20.10.2010 vyplýva, že o 9.50 hod došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla Toyota Land Cruiser, ktoré v tom čase viedol Q.. E. C. kameňom, ktorý sa odrazil od motorového vozidla Škoda Fabia Combi, ktoré viedla J.. Q. T..
Na fotografiách škodovej udalosti predložených odporcom v 2. rade, ako likvidátorom škodovej udalosti, je odfotené poškodené vozidlo, Toyota Land Cruiser s Z. N. XXXCG, poškodenie predného skla na strane vodiča, celkový pohľad na vozidlo zo všetkých strán a tachometer ukazujúci počet najazdených 95 822 km.
Zo svedeckej výpovede Q.. E. C., syna navrhovateľky vyplýva, že dňa 20.10.2010 bol vodičom vozidla Toyota Land Cruiser zo Zvolena smerom do Nitry po rýchlostnej ceste R1. Išiel za vozidlo Škoda Fabia Combi a následne počul buchnutie do čelného skla jeho vozidla s tým, že všimol jeho poškodenie. Bolo to v časti čelného skla pred vodičom, čiže na strane volantu vozidla, ľavej časti čelného skla. Vozidlo Škoda Fabia Combi chcel predbehnúť, bol vzdialený od neho na 3-4 metre, nemohol ho predbehnúť nakoľko ľavý jazdný pruh nebol voľný, musel počkať až vozidlo idúce v ľavom jazdnom pruhu obe vozidlá predbehne. Udalosť sa stala keď čakal na uvoľnenie ľavého pruhu a chystal sa Fabiu predbehnúť. Vodičke auta idúceho pred ním oznámil, že došlo k poškodeniu čelného skla na jeho vozidle. Z benzínovej pumpy na ktorej obaja zastavili, aby spísali záznam o dopravnej nehode, volal matke - navrhovateľke a majiteľke poškodeného motorového vozidla. Svedok uviedol, že kameň nevidel, ale počul náraz a je si istý, že odletel z vozidla idúceho pred ním- Škoda Fabia. Uviedol, že s vozidlom sa v roku 2011 nejazdilo, nakoľko v rodine je aj iné motorové vozidlo.
Zo svedeckej výpovede J.. Q. T., bývalej zamestnankyni odporcu v 1. rade vyplýva, že dňa 20.10.2010 došlo k vzniku škodovej udalosti na motorovom vozidle Toyota Land Cruiser, ktoré viedol svedok na rýchlostnej ceste R1 zo Zvolena smerom do Nitry. Vodič auta Toyota Land Cruiser jej naznačil , aby zastavila na okraji cesty, nakoľko od jej auta odskočil kameň, ktorý mu rozbil čelné sklo. Spísali oznámenie o nehode, ktoré obaja podpísali. Svedkyňa poškodené auto predbehla a krátko na to začalo blikať a vodič jej naznačil, aby zastavila. Išla rýchlosťou 110 km/h, pričom si neuvedomila, že by spravila nejakú škodu, nakoľko na zadných kolesách mala zásterky. Nebola si vedomá, že spod kolies auta, ktoré viedla, vyletel kameň, ale pri rýchlosti ktorou išla to nepočula ani si to nevšimla.
Odporca v 1. rade vzniesol námietku premlčania, s ktorou sa stotožnil aj odporca v 2. rade. K poškodeniu vozidla došlo dňa 20.10.2010, teda poškodená strana sa dozvedela o škode a dvojročná subjektívna lehota uplynula pred podaním návrhu na začatie konania na súd, ktorý bol podaný dňa 26.06.2013. Navrhovateľka sa o vzniku škody dozvedela v deň, keď sa stala. V Rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (Rc) Cpj 10/83 z 23.11.1983, pri škode na veci , ak došlo len k menšiemu poškodeniu jednotlivých častí, prípadne súčiastok vozidla, ktorých cena je bežne známa, a poškodený sa s touto škodou oboznámil ihneď po nehode, však súdy spravidla majú za to, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby nastáva súčasne so vznikom škodovej udalosti.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorové plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 822 Občianskeho zákonníka z poistenia zodpovednosti za škody má poistnený právo, aby v prípade poistnej udalosti poistiteľ za neho nahradil podľa poistných podmienok škodu, za ktorú poistný zodpovedá.
Podľa § 11 ods. 6 a 7 Zákona č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla poisťovateľ je povinný bez zbytočného odkladu začať prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a do troch mesiacov odo dňa oznámenia poškodeného o škodovej udalosti a) skončiť prešetrovanie potrebné na zistenie rozsahu jeho povinnosti poskytnúť poistné plnenie a oznámiť poškodenému výšku poistného plnenia, ak bol rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a nárok na náhradu škody preukázaný, b) poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie dôvodov, pre ktoré odmietol poskytnúť alebo pre ktoré znížil poistné plnenie alebo poskytnúť poškodenému písomné vysvetlenie k tým uplatneným nárokom na náhradu škody, v ktorých nebol v ustanovenej lehote preukázaný rozsah povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie a výška poistného plnenia; písomné vysvetlenie sa považuje za doručené dňom, keď ho poškodený prevzal, odmietol prevziať, alebo dňom, keď ho pošta vrátila ako nedoručené. Poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
Podľa § 15 ods. 1 citovaného zákona náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
Podľa § 5 ods. 1 písm. h) citovaného zákona ak poistná zmluva neustanovuje inak, poisťovateľ nenahradí za poisteného škodu, ak ide o zodpovednosť za škodu, ktorej vznik nie je v príčinnej súvislosti s poistnou udalosťou.
Podľa § 15 ods. 1 a 2. citovaného zákona, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať. Na premlčanie nároku na náhradu škody proti poisťovateľovi platí rovnaká úprava ako na premlčanie nároku proti osobe, ktorá škodu spôsobila.
Podľa § 420 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti. Škoda je spôsobená právnickou osobou alebo fyzickou osobou, keď bola spôsobená pri ich činnosti tými, ktorých na túto činnosť použili. Tieto osoby samy za škodu takto spôsobenú podľa tohto zákona nezodpovedajú; ich zodpovednosť podľa pracovnoprávnych predpisov nie je tým dotknutá.
Podľa § 427 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, fyzické a právnické osoby vykonávajúce dopravu zodpovedajú za škodu vyvolanú osobitnou povahou tejto prevádzky. Rovnako zodpovedá aj iný prevádzateľ motorového vozidla, motorového plavidla, ako aj prevádzateľ lietadla.
Podľa § 428 ods. Občianskeho zákonníka, svojej zodpovednosti sa nemôže prevádzateľ zbaviť, ak bola škoda spôsobená okolnosťami, ktoré majú pôvod v prevádzke. Inak sa zodpovednosti zbaví, len ak preukáže, že sa škode nemohlo zabrániť ani pri vynaložení všetkého úsilia, ktoré možno požadovať.
Podľa § 429 Občianskeho zákonníka, prevádzateľ zodpovedá ako za škodu spôsobenú na zdraví a veciach, tak za škodu spôsobenú odcudzením alebo stratou vecí, ak stratila fyzická osoba pri poškodení možnosť ich opatrovať.
Podľa § 430 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, namiesto prevádzateľa zodpovedá ten, kto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa. Prevádzateľ zodpovedá spoločne s ním, ak takéto použitie dopravného prostriedku svojou nedbalosťou umožnil. Ak je dopravný prostriedok v oprave, zodpovedá po čas opravy prevádzateľ podniku, v ktorom sa oprava vykonáva, a to rovnako ako prevádzateľ dopravného prostriedku.
Podľa § 431 ods. Občianskeho zákonníka, ak sa stretnú prevádzky dvoch alebo viacerých prevádzateľov a ak ide o vyporiadanie medzi týmito prevádzateľmi, zodpovedajú podľa účasti na spôsobení vzniknutej škody.
Podľa § 100 ods.1 Občianskeho zákonníka , právo sa premlčí, ak sa nevykonalo v dobe v tomto zákone ustanovenej (§ 101 až 110 <https://www.slov-lex.sk/static/pravne-predpisy/SK/
ZZ/1964/40/20150401.html>). Na premlčanie súd prihliadne len na námietku dlžníka. Ak sa dlžník premlčania dovolá, nemožno premlčané právo veriteľovi priznať.
Podľa § 106 ods.1 Občianskeho zákonníka, právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá.
Predmetom sporu bol nárok navrhovateľky na zaplatenie 676,30 eur s príslušenstvom titulom zodpovednosti za škodu.
Na základe vykonaného dokazovania a jeho vyhodnotenia dospel súd k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný a preto ho v celom rozsahu zamietol.
Súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že dňa 20.10.2010 o 9.50 hod došlo ku škodovej udalosti, kedy bolo poškodené motorové vozidlo navrhovateľky Toyota Land Cruiser, na ktoré dopadol kameň odrazený spod kolies auta, čím došlo k poškodeniu čelného skla motorového vozidla. Vozidlo, ktorým údajne došlo k poškodeniu vozidla navrhovateľky je vo vlastníctve odporcu v 1. rade a poistené u odporcu v 2. rade. Majiteľka poškodeného vozidla si uplatnila nárok u odporcu v 2. rade dňa 26.10.2010. Poškodené čelné sklo bolo vymenené v autorizovanom servise, pričom autoservis vystavil faktúru na sumu 676,36 eur splatnú dňa 19.10.2011, ktorá predstavuje aj výšku škody, ktorej náhrady spoločne a nerozdielne sa navrhovateľka v konaní od oboch odporcov domáhala. Poisťovňa, odporca v 2. rade, odmietla poskytnúť navrhovateľke poistné plnenie, nakoľko nemala za preukázanú príčinnú súvislosť medzi vznikom škody a prevádzkou motorového vozidla poisteného. Medzi účastníkmi bola teda sporná skutočnosť, či k vzniku škody došlo v príčinnej súvislosti s prevádzkou motorového vozidla Škoda Fabia Combi, ktoré je vo vlastníctve odporcu v 1. rade a postené u odporcu v 2. rade.
Dôkazným bremenom sa rozumie procesná zodpovednosť účastníka konania za to, že za konania neboli preukázané jeho tvrdenia, že z toho dôvodu muselo byť rozhodnuté o veci samej v jeho neprospech. Zmyslom dôkazného bremena je umožniť súdu rozhodnúť o veci samej i v takých prípadoch, keď určitá skutočnosť významná podľa hmotného práva pre rozhodnutie o veci, nebola alebo nemohla byť preukázaná a keď teda výsledky hodnotenia dôkazov neumožňujú súdu prijať záver ani o pravdivosti tvrdenia tejto skutočnosti, ani o tom, že by táto skutočnosť bola nepravdivá. Dôkazné bremeno ohľadom určitých skutočností leží na tom účastníkovi konania, ktorí z existencie týchto skutočností vyvodzuje pre seba priaznivé právne dôsledky; ide o toho účastníka, ktorý existenciu týchto skutočností tiež tvrdí. Ak teda navrhovateľka v konaní tvrdí, že kameň odletel od vozidla odporcu v 1. rade je to povinná jednoznačne preukázať. Súd dôkazy ktoré boli vykonané vyhodnotil podľa svojej úvahy a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci tak, ako to vyplýva z ustanovenia § 132 O.s.p.
Ako svedok Q.. E. C., ktorý bol vodičom poškodeného motorového vozidla, uviedol, že od motorového vozidla Škoda Fabia Combi bol vzdialený asi 3-4 metre, nakoľko ho chcel predbehnúť, ale nemohol, nakoľko v ľavom jazdnom prúde bolo ďalšie motorové vozidlo, ktoré obiehalo vozidlo navrhovateľky ako aj odporcu v 1. rade a udalosť sa stala práve v momente, kedy čakal na uvoľnenie ľavého jazdného pruhu a chystal sa vozidlo odporcu v 1. rade predbehnúť. Ďalej uviedol, že nevidel odkiaľ kameň dopadol, ale bol si istý, že to bolo od kolies vozidla odporcu v 1. rade, nakoľko vozidlo, ktoré ho predbiehalo bolo za ním a vodička vozidla odporcu v 1. rade si toho bola vedomá. Z výpovede svedkyne Ing. Jany Račkovej, ako vodičky motorového vozidla odporcu v 1. rade vyplynulo, že dňa 20.10.2010 išla rýchlosťou asi 110 km/h, pričom motorové vozidlo, ktoré viedla malo na zadných kolesách zásterky a neuvedomila si, že by spôsobila škodu, nakoľko v rýchlosti, ktorou išla nič nepočula ani nepostrehla. Súd mal pochybnosť o dôveryhodnosti svedka, vodiča poškodeného motorového vozidla, nakoľko je synom navrhovateľky a v jeho svedeckej výpovedi bolo viacero rozporov. Na začiatku tvrdil, že ľavý jazdný pruh nebol voľný, nakoľko ho obiehalo iné motorové vozidlo, pričom na otázku odporcu v 1. rade uviedol, že len čakal, že ho za ním idúce vozidlo predbehne. Práve v momente, keď bolo poškodené vozidlo obiehané a zároveň sa poškodené vozidlo snažilo predbehnúť vozidlo odporcu v 1. rade sa stala škodová udalosť. Ďalej svedok uviedol, že s poškodeným motorovým vozidlom sa v roku 2011 nejazdilo, nakoľko majú v rodine aj iné motorové vozidlo, pričom však zo záznamu z dopravnej nehody zo dňa 20.10.2010 vyplýva, že vozidlo malo v čase dopravnej nehody najazdených 75 000 km. Na fotkách odporcu v 2. rade a rovnako na zápise poškodenia vozidla zo dňa 02.10.2011 je počet najazdených kilometrov 95 822 km.
Na základe uvedeného, zo svedeckých výpovedí účastníkov dopravnej nehody, v konaní nebolo jednoznačne preukázané, že škoda bola spôsobená práve motorovým vozidlom Škoda Fabia Combi, nakoľko v čase, keď sa škoda stala boli na ceste aj iné motorové vozidlá. Vodič poškodeného motorového vozidla uviedol, že kameň do čelného skla odletel v momente, keď sa snažil predbehnúť vozidlo odporcu v 1. rade a zároveň sa v ľavom jazdnom prúde pohybovalo iné motorové vozidlo, ktoré obiehalo vozidlá navrhovateľky ako aj odporcu v 1. rade. Vodička vozidla odporcu v 1. rade si vznik škodovej udalosti neuvedomila a ani do momentu, kým jej vodič poškodeného motorového vozidla po jej zastavení na okraji cesty nepovedal čo sa stalo. Základná úprava zodpovednosti za škodu je podľa § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka udalosť vyvolaná osobitnou povahou prevádzky dopravného prostriedku , vznik škody a príčinná súvislosť medzi udalosťou a vznikom škody. To, že vodička motorového vozidla Škoda Fabia Combi spísala s vodičom poškodeného auta záznam o dopravnej nehode nepreukazuje, že nehodu zavinila. Takýto záznam nie je jednoznačným dôkazom, že práve kameň, ktorý odletel spod kolies vozidla Škoda Fabia Combi rozbil čelné sklo vozidla navrhovateľky. Na základe dôkazov vykonaných v tomto konaní má súd za preukázané, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala, že jednoznačne k poškodeniu motorového vozidla došlo práve tým, že kameň, ktorý poškodil čelné sklo motorového vozidla navrhovateľky, bol odrazený práve od auta odporcu v 1. rade, nakoľko v čase poškodenia boli na ceste aj iné motorové vozidlá a jedno z nich poškodené motorové vozidlo obiehalo.
Počas konania odporca v1. rade vzniesol námietku premlčania, ku ktorej sa pripojil aj odporca v 2. rade.
Premlčanie je kvalifikované plynutie času, v dôsledku ktorého nárok (súdnu vymáhateľnosť) možno odvrátiť námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik nároku patriaceho k obsahu práva, t. j. zánik jeho súdnej vymáhateľnosti, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať.
S poukazom na odporcami vznesenú námietku premlčania má súd za to, že nárok navrhovateľky na náhradu škody vo výške 676,36 eur s príslušenstvom je v celom rozsahu premlčaný v subjektívnej premlčacej lehote. Ako vyplýva zo svedeckej výpovede Q.. E. C., hneď po nehode telefonicky oboznámil navrhovateľku, ako majiteľku motorového vozidla, so škodovou udalosťou. Navrhovateľka už dňa 20.10.2010 vedela o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Je teda zrejmé, že navrhovateľka už v tento deň vedela, že jej škoda vznikla, kto za ňu zodpovedá a mohla poznať aj orientačne jej výšku a teda vyčísliť ju v peniazoch vychádzajúc z citovanej judikatúry NS SR. V zmysle § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka je subjektívna lehota na uplatnenie náhrady škody dvojročná od momentu, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. V predmetnom prípade mala navrhovateľka v deň, keď sa škodová udalosť stala, t.j. dňa 20.10.2010 vedomosť, že došlo k vzniku škodovej udalosti a vedela aj to, kto za ňu zodpovedá, nakoľko vodič poškodeného motorového vozidla spísal s vodičkou motorového vozidla patriaceho odporcovi v 1. rade záznam o nehode. Tvrdenie navrhovateľky, že nie je pravdou, že navrhovateľka mala vedomosť o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá, nakoľko vedela len to, že sa udalosť stala, neobstojí. Svedok, syn navrhovateľky v konaní vypovedal, že hneď po nehode mame - navrhovateľke volal, takže navrhovateľka mala vedomosť o vzniku škodovej udalosti aj o tom, kto za ňu zodpovedá. Svedok vypovedal, že v čase, keď navrhovateľke volal už stál na benzínovej pumpe spolu s vodičkou auta odporcu v 1. rade, s ktorou spísal záznam o nehode. Vodič poškodeného auta mal so sebou mobilný telefón a orientačne mohol zistiť cenu za opravu čelného skla poškodeného motorového vozidla už na benzínovej pumpe, kde poškodené vozidlo odstavil. Tvrdenie navrhovateľky, že začiatok plynutia subjektívnej premlčacej lehoty je od 12.10.2011, t.j. odo dňa vystavenia faktúry za opravu čelného skla rovnako neobstojí, nakoľko cena za výmenu čelného skla mohla byť navrhovateľke známa už skôr, prípadne o jej predbežné vyčíslenie mohla navrhovateľka požiadať akýkoľvek autorizovaný autoservis. Navrhovateľka čakala skoro rok na opravu čelného skla, pričom poškodené vozidlo používala, ako bolo preukázané z listinných dôkazov a fotografií pričom svedok Q.. C. tvrdil presný opak, teda, že poškodené vozidlo sa po 20.10.2010 nepoužívalo. Nakoľko návrh na začatie konania podala navrhovateľka na súd dňa 26.06.2013 a dňa 20.10.2010 začala plynúť subjektívna premlčacia doba, mal súd jednoznačne za preukázané, že návrh navrhovateľky na zaplatenie spoločne a nerozdielne sumy 676,36 eur s príslušenstvom od odporcov je premlčaný.
18C/205/2013-178
Vzhľadom na uvedené, súd návrh zamietol v plnom rozsahu ako nedôvodný a to jednak z dôvodu premlčania žalovaného nároku a tiež z dôvodu, že aktívne legitimovaná strana v spore, podľa názoru súdu, nenamietala dôkazné bremeno, dokazovaním nebolo jednoznačne preukázané, že škodu na vozidle navrhovateľky spôsobil kameň letiaci spor kolies vozidla odporcu v 1. rade, teda spoločnosti STRABAG, s.r.o.
O trovách konania súd podľa § 151 ods. 3. O.s.p. rozhodne po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie, alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha.
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že
a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O s.p.,
b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.),
f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 1, 2 O.s.p.).
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (§ 251 ods. 1 veta prvá O.s.p.).