Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_67Ek-1073-2022.pdf
PDF · 79.86 KB
Case nature
Subarea
67Ek/1073/2022
Uznesenie
Okresný súd Banská Bystrica v exekučnej veci: oprávneného: KOOPERATIVA poisťovňa, so sídlom a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava-Staré Mesto IČO: 00 585 441 právne zast.: JUDr. Danuše Tichá s.r.o., so sídlom Nám. M. Benku 6, 811 07 Bratislava - mestská časť Staré Mesto IČO:52 058 31, za ktorú koná konateľ JUDr. Danuše Tichá, advokát proti povinnému: S.. F. Q., V.: XX.X.XXXX, B. P. P. XXXXX/XX, XXX XX P.-I. právne zast.: AKKB, spol. s.r.o., so sídlom Štefánikova18, 811 04 Bratislava, IČO: 54 228 956, za ktorú koná konateľ JUDr. Marianna Kohútová Bérešová, advokát o vymoženie 755,72 Eur a trov exekúcie, exekúcia vedená súdnym exekútorom JUDr. Lucia Adamcová, so sídlom exekútorského úradu Miletičova, 821 08 Bratislava, IČO: 42 256 101 pod sp. zn. 369EX 208/2022 o návrhu povinného na zastavenie exekúcie, takto
rozhodol:
Súd návrh povinného na zastavenie exekúcie z a m i e t a.
odôvodnenie:
1. Oprávnený sa návrhom na vykonanie exekúcie doručeným súdu dňa 05.04.2022 domáhal od povinného vymoženia pohľadávky vo výške 755,72 Eur a trov exekúcie, na základe vykonateľného exekučného titulu - uznesenia č. k. 18C/51/2012-609 zo dňa 02.02.2021.
2. Súd na základe vyššie uvedeného návrhu na vykonanie exekúcie vydal dňa 12.04.2022 poverenie na vykonanie exekúcie súdnemu exekútorovi JUDr. Lucia Adamcová, so sídlom exekútorského úradu Miletičova, 821 08 Bratislava, IČO: 42 256 101 pod sp. zn. 369EX 208/2022 (ďalej len súdny exekútor).
3. Dňa 06.06.2022 súdny exekútor postúpil tunajšiemu súdu návrh povinného na zastavenie exekúcie zo dňa 18.05.2022 doručený na exekútorský úrad v ten istý deň dňa 18.05.2022, upovedomenie o začatí exekúcie povinný prevzal proti podpisu dňa 05.05.2022. Z predložených dokumentov od súdneho exekútora vyplýva, že návrh bol podaný včas v 15 - dňovej zákonnej lehote ( t. j „s odkladným účinkom“) .
4. Povinný podal v zákonnej 15 - dňovej lehote u súdneho exekútora návrh na zastavenie exekúcie, v ktorom uviedol, že proti exekučnému titulu podal dňa 23.03.2021 sťažnosť a to prostriedkami elektronickej komunikácie bez zaručeného elektronického podpisu, o ktorej súd rozhodol tak, že na ňu nebude prihliadať, nakoľko neboli splnené podmienky upravené v ustanovení § 125 ods. 2 CSP, podľa ktorého je podanie vo veci samej potrebné dodatočne do 10 dní doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu. Povinný ďalej uviedol, že predmetné ustanovenie CSP pojednáva výslovne o podaní vo veci samej, avšak sťažnosť proti uzneseniu o trovách konania nie je podaním vo veci samej, a preto nebolo potrebné podanie dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizovanej podľa osobitného predpisu. Na základe uvedeného má za to, že exekučný titul nenadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť a preto žiadal, aby súd exekúciu zastavil.
5. Oprávnený vo svojom vyjadrení k návrhu povinného na zastavenie exekúcie uviedol, že nárok oprávneného (vymáhaný prostredníctvom exekúcie) riadne a zákonne preskúmal Okresný súd Nitra a následne potvrdil vydaním predmetného exekučného titulu. Ďalej uviedol, že nesúhlasí so zastavením exekúcie, a to nakoľko nenastali doposiaľ žiadne iné skutočnosti, ktoré by bránili vymáhateľnosti exekučného titulu, pričom toto rozhodnutie - Uznesenie č. k.:18C/51/2012-609 zo dňa 02.02.2021, ktoré je podkladom predmetnej exekúcie, je právoplatné a vykonateľné, a nebolo po jej začatí zrušené a ani sa nestalo neúčinným, na čo napokon nie je daný ani žiaden dôvod, a teda nie je daný dôvod na zastavenie predmetnej exekúcie podľa ust. § 61k ods. 1 písm. d) Exekučného poriadku. A preto aj vzhľadom na uvedené považuje tvrdenia povinného za zrejme účelové (nakoľko ich povinný nepreukázal, a nakoľko oprávnený o tom nemá ani vedomosť). Na základe vyššie uvedených skutočností, oprávnený nemá vedomosť o žiadnej skutočnosti, ktorá by odôvodňovala upustenie od vymáhania nároku oprávneného a od vykonania predmetnej exekúcie. Oprávnený má za to, že exekučné konanie vedené na exekučnom súde pod vyššie uvedenou spisovou značkou je vykonávané v súlade s platnými právnymi predpismi a na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu. Nakoľko povinný nepreukázal okolnosti, ktoré by spôsobili zánik vymáhaného nároku, alebo ktoré by bránili jeho vymáhateľnosti, a ani iné dôvody, pre ktoré by exekučný súd mohol toto exekučné konanie zastaviť. Na základe vyššie uvedeného týmto navrhujem konajúcemu exekučnému súdu, aby Návrh na zastavenie exekúcie povinného v celom rozsahu zamietol.
6. Podľa § 61k ods. 1 zákona č. 233/1995 Z. z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonov (ďalej len „Exekučný poriadok“), súd exekúciu zastaví v celom rozsahu alebo v časti, ak a) po vzniku exekučného titulu nastali okolnosti, ktoré spôsobili zánik vymáhaného nároku, b) exekučný titul bol zrušený, c) je tu dôvod podľa osobitného predpisu, pre ktorý sú uznanie alebo výkon cudzieho exekučného titulu neprípustné, ibaže ho bolo možné v konaní už skôr uplatniť (§ 54 ods. 2), d) sú tu iné skutočnosti, ktoré bránia vymáhateľnosti exekučného titulu.
7. Podľa § 61k ods. 2 Exekučného poriadku, povinný môže z dôvodov podľa odseku 1 podať do 15 dní od doručenia upovedomenia o začatí exekúcie návrh na zastavenie exekúcie. Návrh na zastavenie exekúcie musí byť odôvodnený a musia v ňom byť uvedené všetky skutočnosti, ktoré povinný môže ku dňu podania návrhu uplatniť. Takýto návrh má odkladný účinok.
8. Podľa § 61k ods. 3 Exekučného poriadku, v neskôr podaných návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po uplynutí lehoty podľa odseku 2. V poradí ďalších návrhoch na zastavenie exekúcie môže povinný namietať len skutočnosti, ktoré nastali po podaní predchádzajúceho návrhu na zastavenie exekúcie. Obmedzenia podľa prvej a druhej vety sa neuplatnia, ak ide o také skutočnosti, ktoré povinný bez vlastnej viny nemohol skôr uplatniť
9. Podľa § 61k ods. 4 Exekučného poriadku, návrhy na zastavenie exekúcie podľa odseku 3 odkladný účinok nemajú.
10. Podľa § 61k ods. 5 Exekučného poriadku, návrh na zastavenie exekúcie sa podáva u exekútora. Ak povinný navrhol zastavenie exekúcie, exekútor bezodkladne vyzve oprávneného na vyjadrenie sa k návrhu v lehote nie kratšej ako desať dní. Ak oprávnený so zastavením exekúcie súhlasí, exekútor vydá upovedomenie o zastavení exekúcie, ktoré doručí účastníkom konania a súdu; inak do piatich pracovných dní po uplynutí lehoty na vyjadrenie sa oprávneného exekútor predloží návrh na zastavenie exekúcie spolu so svojím vyjadrením a prípadným vyjadrením oprávneného súdu.
11. Podľa § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, ak je tu dôvod zastavenia exekúcie, súd exekúciu zastaví a rozhodne o trovách exekúcie vrátane určenia ich výšky; inak návrh zamietne.
12. Podľa § 200 Exekučného poriadku, na exekučné konanie sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak. Ustanovenia o prostriedkoch procesného útoku, prostriedkoch procesnej obrany, koncentrácii a intervencii sa nepoužijú.
13. Podľa § 255 ods. 1 zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok v znení zákona č. 87/2017 Z. z. (ďalej len „CSP“), súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
14. Podľa § 256 ods. 2 CSP, ak strana procesne zavinila trovy konania, ktoré by inak neboli vznikli, súd prizná náhradu týchto trov protistrane.
15. Exekučný súd v konaní o návrhu na zastavenie exekúcie skúma oprávnenosť a dôvodnosť začatia exekúcie. Pre posúdenie návrhu na zastavenie exekúcie je rozhodujúci stav ku dňu začatia exekučného konania, t.j. moment podania návrhu na vykonanie exekúcie. Dôkazné bremeno ohľadom tvrdení uvedených v návrhu na zastavenie exekúcie zaťažuje výlučne povinného, ktorý návrh na zastavenie exekúcie podal pričom súd môže prihliadať len na tie skutočnosti, ktoré nastali po vzniku exekučného titulu.
16. Exekučným titulom v tomto konaní je právoplatné a vykonateľné rozhodnutie súdu. Nakoľko uvedené rozhodnutie je spôsobilým exekučným titulom, exekučný súd je v tomto štádiu viazaný právoplatným a vykonateľným exekučným titulom a jeho výrokom. Návrh na zastavenie exekúcie nie je opravným prostriedkom, ktorým by sa napádalo rozhodnutie štátneho orgánu (exekučný titul). Opravný prostriedok proti súdnemu rozhodnutiu je ako účinnú obranu povinného potrebné využiť v základnom konaní. Návrh na zastavenie je procesný prostriedok, ktorým možno vyvolať začiatok incidenčného sporu o prípustnosť exekúcie. Smeruje proti exekúcii, proti upovedomeniu o začatí exekúcie, prípadne povereniu na vykonanie exekúcie, nie proti exekučnému titulu. Predmetom návrhu na zastavenie exekúcie môžu byť skutočnosti procesného i hmotného práva, pričom ich spoločným znakom je, že tieto skutočnosti nastali až po vzniku exekučného titulu. Ak by jestvovali pred vznikom exekučného titulu, zásadne ich nemožno uplatniť, pretože ich relevancia sa skončila vydaním vykonateľného rozhodnutia, ktoré sa stalo podkladom na exekúciu.
17. Základnou námietkou v návrhu na zastavenie exekúcie, ktorú uviedol povinný je jeho nespokojnosť resp. nesúhlas so samotnou exekúciou a to za akých podmienok bolo rozhodnutie v pôvodnom konaní vydané. S ohľadom na tvrdenie povinného súd uvádza, že uvedené námietky (bod 4 tohto uznesenia), ktoré predložil povinný exekučnému súdu na rozhodnutie mali byť reflektované „v základnom konaní“, kde bolo rozhodnuté vo veci samej, nie vo „fáze exekúcie“. Ak by sa exekučný súd zaoberal dôkazmi, ktoré vznikli v období pred vznikom exekučného titulu, na ktoré poukazuje povinný prekročil by svoju právomoc vymedzenú v citovanom ustanovení § 61k ods. 1. Dôvody povinného uvedené v návrhu na zastavenie exekúcie sa týkajú postupu a úkonov súdu v základnom konaní, t .j. v konaní ktoré predchádzalo exekučnému konania a výsledkom ktorého bolo vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, na základe exekučného titulu v tomto exekučnom konaní. Povinný vo svojom návrhu na zastavenie exekúcie neuvádza žiadne iné skutočnosti okrem svojho negatívneho postoja a nesúhlasu k právoplatnému a vykonateľnému rozhodnutiu súdu. Exekučný súd má za to, že v štádiu exekučného konania sú námietky smerujúce voči povinnosti uloženej v exekučnom titule irelevantné. Vzhľadom k tomu je aj predmetné exekučné konanie vedené dôvodne. V priebehu doteraz vedeného exekučného konania nebolo preukázané, že by mohlo dôjsť k zrušeniu alebo zmene exekučného titulu. Povinný v exekučnom konaní spochybňuje exekučný titul, resp. podmienky za ktorých bol vydaný, pričom tieto skutočnosti mali možnosť uviesť už v základnom konaní. Ak toto právo nevyužil resp. využil ale nebolo rozhodnuté v jeho prospech, potom je exekučný titul spôsobilým podkladom na vykonanie exekúcie. Účelom tohto exekučného konania je nútená realizácia exekučného titulu vykonaná zásahom do absolútnych majetkových práv povinného. Uskutočňuje sa za podmienok a predpokladov vymedzených procesnými predpismi s cieľom uspokojiť nárok oprávneného, ktorý mu bol priznaný vykonateľným rozhodnutím súdu a dobrovoľne sa nesplnil. Ďalej súd uvádza, že exekúcia sa v súčasnosti vedie na základe spôsobilého exekučného titulu, je spravovaná dispozičnou zásadou, v zmysle ktorej oprávnený podal návrh na vykonanie exekúcie a povinný nepreukázal, že by v danej exekučnej veci bol dôvod, pre ktorý by bolo možné vedenú exekúciu zastaviť v zmysle § 61k ods. 1 písm. a), b), c), d). Súd ešte pre úplnosť dodáva, že jedným zo základných predpokladov, aby bolo možné na základe rozhodnutia predloženého oprávneným viesť exekúciu, je samotná existencia rozhodnutia t.j. vykonateľné rozhodnutie. Legitímny a zákonný dôvod na vykonávanie exekúcie v prospech oprávneného proti povinnému, by odpadol v prípade zrušenia exekučného titulu.
18. Súd uvádza, že nerozporuje, že výrok o trovách konania nie je výrokom vo veci samej (t. j. nie je rozhodnutím v merite). Avšak na účely podania vo veci samej v zmysle § 123 ods. 2 CSP je sťažnosť voči trovám konania možné podľa názoru sťažnostného súdu považovať za podanie vo veci samej. V konaní nebolo sporné, že sťažnosť voči exekučnému titulu (voči výroku o náhrade trov konania) bola právnym
zástupcom povinného urobená elektronicky bez zaručeného elektronického podpisu. V prípade že by sa súd stotožnil s názorom povinného znamenalo by to, že v civilnom, obchodnom či exekučnom konaní (skrátka v akomkoľvek konaní) by súd musel za riadnu sťažnosť do výšky trov konania považovať aj sťažnosť podanú elektronicky napr. mailom. Takouto sťažnosťou by sa (bez písomného doplnenia) musel zaoberať a rozhodnúť o nej. Z dlhoročnej, nepretržitej a nemennej praxe súdov je však zrejmé, že tomu tak nie je.
19. Čo sa týka žiadosti povinného na odklad exekúcie súd poukazuje na to, že novelou Exekučného poriadku účinnou od 01.04.2017 je rozhodnutie o odklade exekúcie plne v kompetencii súdneho exekútora, ktorý povolí odklad exekúcie po splnení podmienok uvedených v ustanovení § 61h Exekučného poriadku. Povinný má do budúcna možnosť požiadať súdneho exekútora o odklad exekúcie zo sociálnych dôvodov v trvaní najviac tri mesiace, na dobu dlhšiu so súhlasom oprávneného, resp. podať žiadosť o oddlženie prostredníctvom Centra právnej pomoci. Ohľadom vykonaných listinných dôkazov súd konštatuje, že povinný nepreukázal skutočnosť, že v dôsledku ním vymáhaný nárok zanikol.
20. Súd na záver uvádza, že dňa 11.10.2022 bol doručený návrh na prerušenie exekučného konania z dôvodu podanej Ústavnej sťažnosti zo dňa 06.10.2022. O prerušení exekučného konania súd rozhodne v spojitosti s rozhodnutím vo veci samej.
21. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, súd dospel k záveru, že tu nie je dôvod zastavenia exekúcie, a preto v súlade s citovaným ustanovením § 61l ods. 3 prvej vety Exekučného poriadku, návrh povinných na zastavenie exekúcie v celom rozsahu zamietol.
22. Exekučné konanie je zásadne konaním návrhovým a ako také je ovládané dispozičnou zásadou, je výlučne v dispozícii účastníkov, aký nárok si voči sebe v ňom uplatnia a aký nie. Súd tak nie je oprávnený a zároveň povinný (ex offo) rozhodovať o takom nároku účastníkov, ktorý nebol z ich strany v exekučnom konaní ani len uplatnený.