Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_30P-119-2014.pdf
PDF · 96.04 KB
Case nature
Area
Subarea
30P/119/2014
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trenčín, samosudkyňou JUDr. Martou Rybárovou, vo veci starostlivosti súdu o mal. K. O., nar. XX.XX.XXXX, do plnoletosti v konaní zast. kolíznym opatrovníkom, Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Trenčín, dieťa rodičov: matky, L. O., J. F., bydliskom V., H.. L. XXXX/XX, štátnej občianky Slovenskej republiky a otca, R. O., K., bydliskom V., D.. D. XXXX/XX, štátneho občana Slovenskej republiky, o návrhu matky na zvýšenie vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu takto
rozhodol:
Otec dieťaťa je p o v i n n ý platiť na výživu teraz už plnoletému K. sumou po 120,- Eur mesačne, k jeho rukám, s účinnosťou od 01.06.2014 do 07.04.2015, čím sa z v y š u j e vyživovacia povinnosť otca k plnoletému K. z doterajšej sumy výživného 30 % zo sumy životného minima na nezaopatrené, neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona a z m e ň u j e sa rozsudok Okresného súdu Trenčín, č.k. 26C/60/2011-51, zo dňa 25.05.2011.
Nedoplatok na zročnom výživnom za čas od 01.06.2014 do 07.04.2015 pre teraz už plnoletého K. vo výške 763,61 Eur súd p o v o ľ u j e otcovi splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur, k jeho rukám, od právoplatnosti tohto rozsudku, až do úplného vyrovnania nedoplatku s tým, že omeškanie s plnením jednej splátky má za následok zročnosť celého plnenia.
Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
Matka svojim návrhom zo dňa 29.05.2014 žiadala, aby súd zvýšil výživné zo strany otca pre maloletého K. v sume 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, na sumu 150,- Eur mesačne, s účinnosťou od 01.06.2014. Uviedla, že naposledy bolo o výške výživného pre mal. K. rozhodnuté rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 26C/60/2011-51, zo dňa 25.05.2011. Od tejto úpravy uplynuli už viac ako 3 roky ( v čase podania) a na strane maloletého sa podstatne zmenili pomery. Ďalej uviedla, že je rozvedená a spolu s v tom čase ešte maloletým K. a jej ďalšími dvomi už plnoletými deťmi, Ľ. a G., žije v 3-izbovom družstevnom byte. V domácnosti má na základe súdneho rozhodnutia tun. súdu mal. G. O., ktorý jej bol zverený do náhradnej osobnej starostlivosti. Náklady na bývanie má včítane energií a inkasa 271 Eur mesačne. Komunálny odpad platí za za 3 osoby, (matka, mal. K. a vnuk G. O.) Ďalšie výdavky má osobné a s potrebami mal. K., ktorý bude mať 18 rokov a je študentom 2. ročníka na R. U. L. v V.. Je zdravý a výdavky s ním má bežné, primerané jeho veku. Je vysoký, meria 184 cm a má problém s kúpou oblečenia pre neho, s čím má zvýšené výdavky. Nestravuje sa v školskej jedálni, do školy cestuje autobusom s nákladmi mesačne 12 Eur. Zvýšené výdavky má aj s jeho stravovaním, pretože sa rád naje. Matka pracuje na polovičný pracovný úväzok, ako J. R. Y. F., v K. K. v V., so zárobkom asi 200 Eur mesačne. Z plnoletých detí pracuje iba Ľ., ktorý sa zamestnal 01.10.2014. Poberá prídavky na 2 deti
47,52 Eur mesačne a príspevok za náhradnú osobnú starostlivosť na mal. G. vo výške 39 Eur mesačne. Rodičia mal. G. na jeho potreby prispievajú k rukám matky každý po 50 Eur mesačne. Syn Ľ. poberal predtým, ako sa zamestnal, dávky v nezamestnanosti a dcéra G. v roku 2014 pracovala od 18.06.2014 do 31.08.2014. Otec sa o mal. K. nezaujíma, iba občas pri informáciách o osobnom aute. Nad rámec súdom stanoveného výživného vo výške z roku 2011 25,38 Eur neprispieva ničím, ani kúpou oblečenia. Maloletý K. o stretnutia s otcom nemá veľmi záujem.
Otec dieťaťa nesúhlasil so zvýšením výživného a bol ochotný platiť v čase prvého pojednávania maloletému K. výživné sumou 50 Eur mesačne. Uviedol, že dňa 19.10.2013 uzatvoril manželstvo, z ktorého sa deti nenarodili. S manželkou žije vo 2-izbovom byte, s nájomným 370 Eur mesačne, včítane energií. Mal. K. platí výživné vo výške 27,13 Eur mesačne a do júna 2014 platil výživné 27,13 Eur mesačne aj teraz už plnoletej G.. Spláca dve pôžičky, ktoré som si vzal v roku 2014 od SLSP vo výške 6.000 Eur, s mesačnými splátkami 113,44 Eur na úhradu podnájmu 2+1 mesiac a na osobnú bežnú spotrebu. Druhú pôžičku si vzal od spol. Provident vo výške 877 Eur, s týždennými splátkami po 15 Eur, na bežnú potrebu v čase po rozvode manželstva, keď bol nezamestnaný, nemal kde bývať a býval u rôznych kamarátov. Komunálny odpad platí za dve osoby cca 70 Eur ročne a cestovné do práce spolu s manželkou 70 Eur mesačne. Manželka spláca po 13,92 Eur týždenne pôžičku od spol. Provident vo výške 724 Eur, ktorú si vzala na bežnú spotrebu. Ďalšie výdavky má osobné, s bežnými potrebami na stravu, ošatenie a osobné auto Škoda Fabia, rok výroby 2007. Otec pracuje od 14.02.2014 ako robotník, v spol. H. R. R..K..S.., X. H. X. Y., s miestom výkonu práce v V., s priemerným príjmom za 01/2014 až 09/2014 vo výške 424,09 Eur netto. Manželka otca pracuje v spol. Y. R. so sídlom v V. s priemerným zárobkom 460,63 Eur. Otec poukázal, že mal. K. sa mu pochválil, že pracuje brigádne s príjmom asi 500 Eur a pochválil sa tiež, že si od syna Ľ. kúpil osobné auto zn. Felícia, ktoré môže mať asi 24 rokov.
V súčasnosti už plnoletý K. vo svojej výpovedi ako účastník konania uviedol, že sa pripája k návrhu matky a žiadal, aby súd zvýšil výživné zo strany otca pre neho z doteraz určenej výšky výživného na sumu 150 Eur. Od podania návrhu matkou v máji 2014 až do ukončenia štúdia mal výdavky na stravovanie, oblečenie, cestovné do školy cca 10 Eur mesačne, musel si zabezpečiť pracovné oblečenie a keď bol chorý, musel si platiť lieky. Stravoval sa v domácnosti matky. Na voľno časové aktivity a šport výdavky nemal žiadne. Bol študentom R. S. Š. U. L.Š. Y. V. a teraz, v 2. ročníku štúdium ukončil tým, že štúdium ku dňu 07.04.2015 zanechal. Od 21.05.2015 sa zamestnal v spol. Z. R. R..K..S. V.. Mal by mať hrubý príjem cca 580 brutto.
Kolízny opatrovník sa vyjadril k návrhu matky na zvýšenie výživného iba do plnoletosti K. a s prihliadnutím na vykonané dokazovanie odporučil súdu zvýšiť vyživovaciu povinnosť zo strany otca k maloletému K. aspoň na sumu 120 Eur mesačne, nakoľko na strane otca došlo ku zmene v pomeroch a otec bude môcť platiť synovi takto stanovenú výšku výživného.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámil rozsudok Okresného súdu Trenčín č.k. 26C/60/2011-51 zo dňa 25.05.2011, rozsudok tunajšieho súdu č.k. 32P/156/2007 o zverení mal. G. do NOS, potvrdenie ÚP o evidencii plnoletej G. O. v zozname uchádzačov o zamestnanie, potvrdenie o návšteve školy mal. K., potvrdenie o ukončení štúdia plnoletým K., listinné doklady o nákladoch na domácnosť matky, potvrdenie o dávkach v nezamestnanosti Ľ. O., jeho pracovnú zmluvu, rodný list mal. G., rozsudok tun. súdu č.k. 32P/156/2007 o zverení mal. G. do náhradnej osobnej starostlivosti matky, odpoveď na lustráciu v sociálnej poisťovni, správu o príjme matky od jej zamestnávateľa, správu o príjme otca od jeho zamestnávateľa, správu o príjme jeho manželky a zistil nasledovný skutkový stav.
Teraz už plnoletý K. sa narodil z manželstva svojich rodičov, ktoré bolo rozvedené rozsudkom Okresného súdu Trenčín, č.k. 26C/60/2011-51, zo dňa 25.05.2011. Mal. K. a mal. G., deti narodené z tohto rozvedeného manželstva boli na čas po rozvode zverené do osobnej starostlivosti matky a otec bol zaviazaný platiť každému z maloletých detí, výživné vo výške 30 % zo sumy životného minima mesačne na nezaopatrené neplnoleté dieťa, alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona mesačne, v tom čase čiastkou 25,38 Eur mesačne. Z odôvodnenia rozsudku vyplynulo, že otec mal. K. bol v čase rozhodovania vo väzbe a teda bez príjmu zo zamestnania. Matka mala príjem 93,59 Eur. Mal. K. mal
14 rokov a bol žiakom základnej školy. V tom čase ešte mal. G. mala 17 a pol roka a bola študentkou školy stredného typu.
Teraz už plnoletý K. má 18 rokov a do 07.04.2015 bol študentom 2. R. S. Š. U. L. Y. V.. Svoje štúdium ku dňu 07.04.2015 ukončil tak, že štúdium zanechal. Od 21.05.2015 sa zamestnal v spol. Z. R. R..K..S. V., kde by mal mať hrubý príjem cca 580 brutto. Z výpovedí oboch rodičov vyplynulo, že plnoletá G., ku ktorej mal pri poslednom rozhodovaní o výške výživného otec vyživovaciu povinnosť štúdium ukončila v júni 2014. Matka v súčasnosti pracuje na polovičný pracovný úväzok ako J. R. Y. F., v K. K. Y. V., s príjmom asi 200 Eur mesačne. Otec pracuje od 14.02.2014 ako robotník v spol. H. R. R..K..S.., X. H. X. Y., s miestom výkonu práce v V., s priemerným príjmom za 01/2014 až 09/2014 vo výške 424,09 Eur netto. Jeho manželka pracuje v spol. Y. R., so sídlom v V., s priemerným zárobkom 460,63 Eur.
Z vyjadrenia spoločnosti F. R., R..K..S.. V. zo dňa 04.06.2015 mal súd preukázané, že teraz už plnoletý K. bol ich zamestnancom na základe dohody o brigádnickej práci študentov v období od 27.06.2014 do 31.10.2014 a na základe dohody o vykonaní práce v období od 16.04.2015 do 30.04.2015, s čistou mzdou za 4/2015 31,57 Eur.
Z potvrdenia o pracovnom príjme spoločnosti D., R..K..S.., X. G., zo dňa 10.06.2015 mal súd preukázané, že teraz už plnoletý K. bol ich zamestnancom v období od 27.03.2015 do 31.03.2015 s čistým príjmom 12,57 Eur.
Podľa § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 Zákona o rodine, plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Podľa § 78 ods. 1 a 3 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh. Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
V danej veci mal súd za preukázané, že návrh matky bol podaný dôvodne. Od posledného rozhodovania o určení výšky výživného uplynuli viac ako 4 roky. Na strane teraz už plnoletého K. došlo k výraznej zmene pomerov. Pri poslednom rozhodovaní o výške výživného mal. maloletý K. 14 rokov, nemal zdravotné problémy a výdavky mal bežné primerané jeho veku a potrebám. V súčasnosti má plnoletý K. 18 rokov a v čase od 01.9.2013 do 07.04.2015 bol študentom školy stredného typu a všetky jeho potreby a výdavky prirodzeným spôsobom vzrástli. Pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného mala matka príjem z pracovného pomeru vo výške 93,59 Eur a poberala prídavky na dve deti. V súčasnosti má príjem cca 200 Eur mesačne z pracovného pomeru na polovičný úväzok. Jej príjem tak oproti príjmu pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného vzrástol o 106,41 7 Eur. Otec plnoletého K. bol pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného vo väzbe a nemal preto zo zamestnania žiadny príjem. Súd preto v súlade s ust. § 62 ods. 3 Zákona o rodine určil výživné bez ohľadu na jeho schopnosti, možnosti a majetkové pomery a zaviazal ho platiť mal. K. výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené
dieťa podľa osobitného zákona. Obaja rodičia mali v tom čase okrem vyživovacej povinnosti k mal. K. ešte vyživovaciu povinnosť k ich mal. dcére G., ktorej bol otec zaviazaný tiež platiť výživné v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona. Od 14.02.2014 pracuje otec ako K., s priemerným príjmom za 01/2014 až 09/2014 vo výške 424,09 Eur netto. Príjem otca sa tak oproti jeho príjmu pri poslednom rozhodovaní o určení výšky výživného zvýšil o 424,09 Eur. Obaja rodičia mali od podania návrhu matkou do 07.04.2015 vyživovaciu povinnosť už iba k plnoletému K.. Za primerané možnostiam, schopnostiam a majetkovým pomerom otca preto súd považoval zvýšenie výživného plnoletému K. zo sumy 25,83 Eur mesačne na sumu 120,- Eur mesačne od návrhu matky, do ukončenia štúdia plnoletým K., dňa 07.04.2015. Tu treba poukázať, že otec neprispieval na potreby mal. K. ani súdom stanovenú výšku výživného, ktorá bola v rozhodnom období vo výške 27,13 Eur mesačne a nie 25,38 Eur mesačne, ako platil otec. Takto určenú výšku výživného súd zároveň považuje za primeranú a oprávnenú aj potrebám plnoletého K.. Keďže plnoletý K. ukončil štúdium ku dňu 07.04.2015 a výživné bolo určené so spätnou účinnosťou od návrhu matky, t.j. od 01.06.2014, vzniknutý dlh na výživnom za obdobie od 01.06.2014 do 07.04.2015 pre maloletého K. vo výške 763,61 Eur (mesiace 06/2014 až 03/2015, spolu 10 mesiacov x 74,62,- Eur, čo je suma zvýšeného výživného = 495 Eur a 7 dní mesiaca 04/2015) súd povolil otcovi dieťaťa splácať v mesačných splátkach po 30,- Eur za podmienok, ktoré sú uvedené vo výroku tohto rozsudku.
Podľa § 160 ods. 1 O.s.p., ak súd uložil v rozsudku povinnosť, je potrebné ju splniť do troch dní od právoplatnosti rozsudku; súd môže určiť lehotu dlhšiu alebo určiť, že peňažné plnenie sa môže vykonať v splátkach, ktorých výšku a podmienky zročnosti určí.
Podľa § 146 ods. 1 písm. a) O.s.p. žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania podľa jeho výsledku, ak konanie mohlo sa začať i bez návrhu.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Trenčíne.
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka a čo sleduje, podpis, dátum) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Odvolanie je potrebné podať v počte 3 rovnopisov, ak potrebný
počet rovnopisov účastník nepredloží, súd vyhotoví kópie na jeho trovy (§ 42 ods. 3, 205 ods. 1 O.s.p.).
Odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej možno odôvodniť len tým, že
sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom konania,
účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený,
v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
sa nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný,
účastníkovi konania sa postupom súdu odňala možnosť konať pred súdom,
rozhodoval vylúčený sudca,
súd prvého stupňa nesprávne právne posúdil vec, a preto nevykonal ďalšie navrhované dôkazy,
konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (dôkazy sa týkajú podmienok konania, vecnej príslušnosti súdu, vylúčenia sudcu, dôkazmi
má byť preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za
následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, odvolateľ nebol riadne
poučený podľa § 120 ods. 4, účastník konania bez svojej viny nemohol dôkazy označiť alebo predložiť do rozhodnutia súdu prvého stupňa),
rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2, § 205a ods. 1, § 221 ods. 1 O. s. p.).